Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24CoP/36/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a členov senátu: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Martin Holič, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: O. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Senici, dieťa rodičov - matka: U. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. P. č. XXX a otec: T. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. č. XXX, o zvýšenie výživného na maloleté dieťa, na odvolanie matky maloletého proti rozsudku Okresného súdu Skalica zo dňa 02.04.2014, č.k. -66, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd zvýšil výživné otca na mal. O. zo sumy 66,39 Eur mesačne na sumu 120,- Eur mesačne s účinnosťou od 18.11.2013, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky. Nedoplatok na výživnom na mal. O. za čas od 18.11.2013 do 31.03.2014 v sume 237,67 Eur uložil otcovi zaplatiť k rukám matky do jedného mesiaca od právoplatnosti rozsudku. Vyslovil, že týmto mení rozsudok Okresného súdu Skalica, č.k. -46 zo dňa 27.01.2010 v časti výšky výživného otca na mal. O.. O trovách konania rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil s použitím a , , , , a , , , , a Zákona o rodine a , vecne tým, že z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil súd záver, že návrh matky na zvýšenie výživného bol dôvodný sčasti a to vzhľadom na zmenu pomerov, závažnejšieho, výrazného významu. V konaní bolo preukázané, že naposledy bola výška výživného určovaná v rozhodnutí Okresného súdu Skalica, č.k. -46 zo dňa 27.01.2010, pričom od tohto času uplynula doba viac ako štyri roky, kedy výška výživného nebola menená a naposledy určené výživné je v súčasnej dobe pre maloleté dieťaťa absolútne nedostačujúce, nezohľadňujúce jeho zvýšené životné náklady. K zmene pomerov, ktoré odôvodňujú zmenu predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom došlo na strane oprávneného, teda mal. O. a to v súvislosti s jeho prechodom na vyšší stupeň školského systému. Mal. O. pri ostatnej úprave výživného navštevoval 2. ročník ZŠ, v súčasnosti je už žiakom 6. ročníka ZŠ R., teda v medziobdobí nastal prechod z I. stupňa na II. stupeň školského systému. Zdravotný stav mal. O. je dobrý. Okruh záujmov sa upravil, momentálne sa venuje atletike a cyklistike. V súvislosti s prechodom maloletého na vyšší stupeň školského systému nepochybne vzrástli náklady na jeho výživu, školské potreby, životné náklady primerané veku, osobné potreby a celkový rozvoj maloletého. Prechod medzi jednotlivými stupňami školského systému je všeobecne považovaný za objektívnu skutočnosť, na základe ktorej dochádza k zmene pomerov na strane oprávneného v zmysle Zákona o rodine. Čo sa týka schopností, možností a majetkových pomerov povinných, teda oboch rodičov, zistil, že na strane otca maloletého nastala zmena pomerov v tom, že kým otec pri poslednej úprave výživného

pracoval v zahraničí vo Švajčiarsku, kde dosahoval priemerný mesačný príjem vo výške 3.779,95 CHF (2.561,81 Eur), po odpočítaní nákladov 2.429,- CHF (1.646,20 Eur), momentálne pracuje v W. V., s.r.o. od 22.07.2013, kde jeho terajší priemerný mesačný príjem činí 810,25 Eur. Otec zmenil zamestnávateľa a dosahuje nižší príjem, avšak pre súd z akceptovateľného dôvodu, ktorým je jeho návrat na Slovensko a založenie si rodiny. Otec mal celkom dve vyživovacie povinnosti a to k mal. O. a mal. L.. Otcovi pribudla jedna vyživovacia povinnosť k mal. X., avšak jedna vyživovacia povinnosť k synovi L. mu zanikla, teda celkový počet vyživovacích povinností sa nezmenil. Na strane matky súd zistil, že pri poslednom rozhodnutí o výživnom bola na materskej dovolenke, momentálne je matka na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok vo výške 203,20 Eur mesačne a rodinné prídavky vo výške 70,56 Eur mesačne. Matka mala celkom tri vyživovacie povinnosti a to k mal. O., mal. L. a mal. U.. Matke pribudla jedna vyživovacia povinnosť k mal. B., avšak taktiež jedna vyživovacia povinnosť k synovi L. jej zanikla, teda celkový počet vyživovacích povinností sa nezmenil. Súd prihliadal i na to, že matka je ten z rodičov, ktorý sa osobne stará o maloleté dieťa, čím sa podieľa tiež na výžive maloletého dieťaťa. Čo sa týka výdavkov obidvoch rodičov, zdôraznil, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a preto pri rozhodovaní o zvýšení výživného neboli pre rozhodnutie súdu rozhodujúcimi. Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti súd považoval za dôvodné zvýšiť výživné otcovi na mal. O. zo sumy 66,39 Eur na sumu 120,- Eur mesačne, a to s účinnosťou od 18.11.2013, teda od podania návrhu. Súd nevyhovel matke v plnom rozsahu a nezvýšil na sumu, ktorú požadovala matka vo svojom návrhu, pretože považoval za potrebné prihliadnuť nielen na zvýšenie nákladov na zabezpečenie životných potrieb maloletého dieťaťa, príjem matky, ale aj na príjem otca, ktorý sa znížil a i matka je povinná sa podieľať vo zvýšenej miere na potrebách maloletého dieťaťa. Súd zvýšil výživné od 18.11.2013, teda od podania návrhu matky na zvýšenie výživného. Súd nezvýšil výživné na maloleté dieťa s účinnosťou od 01.11.2013 tak, ako to žiadala matka vo svojom návrhu, nakoľko matka nepreukázala dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý nepodala návrh na zvýšenie výživného skôr. Podľa súdnej praxe výživné má predstavovať približne 20% až 30% z dosahovaného príjmu výživou povinnej osoby a táto suma má byť rozdelená medzi osoby výživou oprávnené. Otec má celkom dve vyživovacie povinnosti. Ak bude mal. O. prispievať súdom určené zvýšené výživné vo výške 120,- Eur mesačne a dobrovoľne na mal. X. vo výške 100,- Eur podľa samotného vyjadrenia otca (pozn. mal. X. je výrazne mladšia oproti mal. O.), bude sa otec podieľať na výživnom pre deti celkom sumou 220,- Eur mesačne, čo tvorí približne 27% z jeho čistého príjmu. Súd má za to, že otec je s ohľadom na jeho súčasný príjem a pri zohľadnení, že otec má celkom dve vyživovacie povinnosti, schopný platiť výživné na maloletého v uvedenej výške, pričom táto suma zodpovedá ako možnostiam a schopnostiam rodičov, tak aj odôvodneným potrebám maloletého s prihliadnutím na jeho vek, osobné potreby, náklady v škole a záľuby, ktoré sa u maloletého upravili. Vzhľadom na zvýšenie výživného od 18.11.2013, vznikol otcovi nedoplatok na výživnom za obdobie od 18.11.2013 do 31.03.2014 v sume 237,67 Eur, ktorý je otec povinný zaplatiť k rukám matky do jedného mesiaca od právoplatnosti rozsudku. Súd pri určení nedoplatku vychádzal z nesporných skutočností uvádzaných rodičmi, keď otec mal výživné riadne uhradené, nemal žiadny nedoplatok. Otcovi tak vznikol nedoplatok na výživnom za 13 dní mesiaca 11/2013 v sume 23,23 Eur (120-66,39/30x13), za mesiac 12/2013 v sume 53,61 Eur (120-66,39), za mesiac 01/2014 v sume 53,61 Eur (120-66,39), za mesiac 02/2014 v sume 53,61 Eur (120-66,39) a za mesiac 03/2014 v sume 53,61 Eur (120-66,39), čo spolu predstavuje sumu 237,67 Eur. O trovách konania súd rozhodol podľa ods. l písm. a) a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na ich náhradu, pretože súd prejednával vec v konaní, ktoré mohlo začať aj bez návrhu.

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie matka maloletého poukazujúc na to, že výživné žiadala zvýšiť na sumu 160,- Eur mesačne. Maloletý je vo veku 12 rokov, náklady má vyššie nielen na stravu, oblečenie, ale aj výdavky s vyučovaním (doučovanie u súkromných pedagógov), dentálne ošetrenie a pod. Navrhla preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že jej návrhu vyhovie a výživné zvýši na maloletého na 160,- Eur mesačne.

Otec a kolízny opatrovník odvolanie nepodali, k doručenému odvolaniu matky sa písomne nevyjadrili.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou - účastníkom konania ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( a ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti, že odvolateľ podľa obsahu použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania ( v spojení s ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (

ods. 2 ) a dospel k záveru, že odvolanie matky maloletého ohľadne výživného nie je dôvodné, v dôsledku čoho je potrebné napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým súd čiastočne vyhovel návrhu matky na zvýšenie výživného, ako vecne správny, s použitím potvrdiť.

Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav pokiaľ ide v konaní o preukázané skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie splnenia podmienok pre zvýšenie výživného na maloletého, keď prvostupňový súd vykonal potrebné dokazovanie vo vyčerpávajúcom rozsahu, jeho výsledky správne vyhodnotil a napokon dospel i k správnym skutkovým záverom a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvostupňového súdu vo veci, ktorý na vec aplikoval všetky príslušné hmotnoprávne ustanovenia a tieto i správne vyložil, s poukazom na ust. odvolací súd už iba odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvého stupňa v časti výživného odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi.

Odvolací súd súhlasí so závermi prvostupňového, že podľa výsledkov vykonaného dokazovania v danom prípade za obdobie od predchádzajúcej úpravy došlo k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá odôvodňovala zvýšenie výživného otca na maloletého, keď bolo preukázané, že za rozhodné obdobie sa pomery na strane matky, otca (teda ich možnosti, schopnosti a majetkové pomery) zmenili. Za obdobie piatich rokov od predchádzajúcej úpravy došlo k zmene pomerov na strane dieťaťa, keď jeho náklady s vekom vzrástli, preto akceptoval návrh matky a výživné na maloletého zvýšil s účinnosťou od podania návrhu na sumu 120,- Eur mesačne, čo predstavuje zvýšenie výživného o takmer 80%. Aj podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade takéto zvýšenie je primerané zodpovedajúcej zistenej zmene pomerov na strane maloletého a oboch rodičov. Súd prvého stupňa zodpovedal dôvod, pre ktorý nebolo možné návrhu matku vyhovieť v plnom rozsahu, nakoľko bolo treba prihliadnuť nielen na zvýšenie nákladov na zabezpečenie životných potrieb maloletého dieťaťa, príjem matky, ale aj na príjem otca, ktorý sa znížil bez toho, že by sa otec bezdôvodne vzdal výhodnejšieho zamestnania s vyšším príjmom a i matka je povinná sa podieľať vo zvýšenej miere na potrebách maloletého dieťaťa. Odvolací súd sa s týmto záverom stotožňuje.

Matka v odvolaní neuviedla žiadne konkrétne odvolacie dôvody, pre ktoré považuje napadnutý rozsudok za nesprávny, len opätovne poukázala na zvýšené potreby maloletého, s ktorou argumentáciou sa súd prvého stupňa ako predmetom konania zaoberal a svoje rozhodnutie v súlade s podrobne a presvedčivo odôvodnil. Odvolací súd zdieľa vyslovený názor súdu prvého stupňa s jeho rozhodnutím sa v celom rozsahu stotožňuje a nemá k veci už čo dodať.

O náhrade trov odvolacieho konania bolo s použitím v zmysle v spojení s ust. rozhodnuté tak, že žiaden z účastníkov na náhradu trov odvolacieho konania nemá právo.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.