Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_4To-3-2023.pdf
PDF · 86.01 KB
Case nature
Area
Subarea
4To/3/2023
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Homzovej a sudcov JUDr. Jaroslava Chleboviča a JUDr. Františka Ševčoviča, v trestnej veci obžalovaného A. B., pre prečin ochrany súkromia v obydlí podľa § 194a ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák., na verejnom zasadnutí konanom dňa 22. februára 2023, o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 21.9.2022, sp. zn. 5T/140/2020 takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie okresného prokurátora.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd podľa § 285 písm. b) Tr. por. oslobodil obžalovaného A. B. spod obžaloby Okresného prokurátora Košice - okolie sp. zn. 1 Pv/593/19 zo dňa 21.12.2020 pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin ochrany súkromia v obydlí podľa § 194a ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák., s poukázaním na § 138 písm. b) Tr. zák., ktorý mal spáchať tak, že
v okrese Košice - okolie, v obci C., od presne nezisteného času dňa 19.12.2012 do 17:50 hod. dňa 06.11.2019, na ulici D. E. č. XXX v rodinnom dome bez súhlasu vlastníčky rodinného domu neznámym spôsobom nainštaloval GSM odpočúvacie zariadenie, nezisteného typu, od priestoru medzi sadrokartónom a stropom v obývačke, a následne v období od 13.01.2018 do 21.05.2019 zadovažoval, bez jej súhlasu pre seba, neoprávneným sledovaním jej obydlia, poznatky o jej živote a živote osôb s ňou žijúcich, a vyhotovoval o tomto sledovaní záznam technickými prostriedkami vo forme sms správy, svedčiacej o prítomnosti osoby v obydlí, a tiež vo forme evidovania dátumov, časov a dĺžky jednotlivých odpočúvaní na technickom zariadení operátora, čím vlastníčke rodinného domu F. F. G. porušil právo na súkromný a rodinný život vedený v obydlí,
pretože skutok nie je trestným činom.
Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie okresný prokurátor, ktorý odvolanie odôvodnil tým, že je zrejmé, že poškodená objavila odpočúvacie zariadenie v strope nad sadrokartónom rok po rozchode s obžalovaným. Pri stretnutí s obžalovaným mala tušenie, že ju odpočúva, keďže vedel o jej súkromných rozhovoroch s jej návštevou, pri ktorých on nemohol byť. V odpočúvacom zariadení bola SIM karta, ktorú používal obžalovaný (XXXX XXX XXX). Ako náhle odpočúvacie zariadenie zaznamenalo zvuk v obývačke poškodenej, bola z tejto SIM karty odoslaná SMS správa na inú SIM kartu, ktorú tiež používal obžalovaný. Bezprostredne po doručení SMS správy obžalovaný spätne zavolal na SIM kartu odpočúvacieho zariadenia a následne prostredníctvom svojho mobilného telefónu odpočúval poškodenú, resp. iné osoby, ktoré sa zdržiavali v obývačke poškodenej, a teda zaznamenával informácie o poškodenej. Argumentácia súdu o nenaplnení objektívnej a subjektívnej stránky predmetného trestného činu je mylná a právne neobhájiteľná. Súd v podstate len stroho konštatoval, že nebolo preukázané vyhotovenie záznamu a súčasne uviedol príklady a to „...sledoval a viedol písomné záznamy o spôsobe života rodiny poškodenej alebo prostredníctvom mobilného
telefónu nahrával ich rozhovor“. V predmetnej trestnej veci nejde o prosté sledovanie len prostredníctvom zmyslového orgánu človeka, pre ktorého trestnosť sa vyžaduje súčasne vyhotovovanie záznamu, ale tzv. priestorové odpočúvanie, pričom samotný prenos zvuku v priestore je záznamom realizovaným s použitím technického zariadenia. Každá signalizácia o príchode, prítomnosti poškodenej, resp. osôb žijúcich v jej obydlí, ktorá bola realizovaná odoslaním SMS správy z odpočúvacieho zariadenia na mobilný telefón obžalovaného je dokumentáciou údajov – poznatkov o živote týchto osôb použitím technického prostriedku. Tieto údaje boli v určitom rozsahu zaznamenávané v mobilnom telefóne obžalovaného vo forme SMS správ a rovnako aj na technickom zariadení u mobilného operátora, ktorý tieto údaje zhromažďuje a v prípade záujmu ich obžalovanému vo forme výpisu poskytne. Týmto spôsobom boli zaznamenávané údaje týkajúce sa pohybu, resp. prítomnosti v obydlí, ako aj dátumy, časy a dĺžky trvania samotných odpočúvaní tejto osoby. Prokurátor má za to, že z uvedeného je zrejmé, že ide jednoznačne o dokumentáciu súvisiacu s pozorovaním, ktorým boli získavané bez súhlasu danej osoby poznatky o jej živote, pričom toto sledovanie a zaznamenávanie bolo realizované pomocou špecializovaného na tento účel zhotoveného zariadenia za súčasného prepojenia s mobilným telefónom.
Skutočnosť, že u obžalovaného nebol zistený žiaden uložený zvukový záznam z bytu poškodenej v nijakom smere nezbavuje obžalovaného viny. Vyhotovovanie záznamov v zmysle skutkovej podstaty predmetného prečinu nemožno stotožňovať s ich uchovávaním na príslušné technické zariadenie. To, že takéto záznamy neboli u obžalovaného nájdené neznamená, že neboli vyhotovené, ale iba to, že si ich obžalovaný neukladal a neuchovával pre akékoľvek prípadné ďalšie využitie. Navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
K odvolaniu prokurátora sa vyjadril obžalovaný prostredníctvom zvoleného obhajcu H. I. J. a to tak, že z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynulo, že neboli predložené žiadne dôkazy o tom, že by obžalovaný akýkoľvek záznam z pozorovania vykonal, teda nebolo preukázané naplnenie objektívnej stránky tohto trestného činu. Prokurátor v odôvodnení svojho odvolania vytvoril konštrukciu, že stačí pre účely tohto trestného činu, že obžalovaný dostal nejakú SMS správu, obsah ktorej v kontexte so žalovaným trestným činom rovnako nebol preukázaný, teda nebolo preukázané, že by išlo o zvukovú, obrazovú alebo obrazovo – zvukovú nahrávku, alebo akúkoľvek dokumentáciu z pozorovania. Obžalovaný sa pozastavil nad konštatovaním prokurátora v odvolaní, že skutočnosť, že vyhotovovanie vyššie uvedených záznamov nebolo obžalovanému dokázané, ešte neznamená, že neboli ním vyhotovované a absencia akýchkoľvek záznamov v nijakom smere nezbavuje obžalovaného viny. Keďže súd prvého stupňa si bol vedomý toho, že jeho povinnosťou je rozhodnúť na základe vykonaných dôkazov a posúdiť vec podľa platných a účinných ustanovení Trestného poriadku a Trestného zákona a v súlade s týmto názorom vo veci správne a zákonne rozhodol, navrhol, aby odvolací súd odvolanie prokurátora okresnej prokuratúry zamietol ako nedôvodné.
Krajský súd na podklade takto podaného odvolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
Okresný súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, poškodenej F. F. G., svedka F. H. K., znaleckým posudkom Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Košice, listinnými dôkazmi a pripojenou fotodokumentáciou.
Obžalovaný po poučení v zmysle ustanovenia § 257 ods. 1 Tr. por. na hlavnom pojednávaní učinil vyhlásenie, že je nevinný. V prípravnom konaní, aj na hlavnom pojednávaní využil svoje právo v zmysle ustanovenia § 34 ods. 1 Tr. por. a nevypovedal.
Poškodená F. F. G. vypovedala, že dňa 5. alebo 6. decembra 2018 pri výmene žiarovky bodového osvetlenia v obývačke našla v sadrokartóne kábel, ktorý tam nepatril, bola to po domácky urobená asi 40 cm predlžovačka na konci s čiernou krabičkou veľkosti zápalkovej škatuľky. Zariadenie odpojila, vytiahla z elektrickej siete a po otvorení tam našla SIM kartu operátora E., preto zavolala políciu. Dodala, že predtým mala podozrenie, že niečo také má v dome, pretože obžalovaný veľakrát vedel, o čom sa rozprávala s iným osobami bez jeho prítomnosti. Uviedla, že s obžalovaným žila v spoločnej domácnosti od roku 2013 do roku 2018, kedy dňa 3.5. jej odovzdal kľúč, a odvtedy nemal prístup do domu, pričom
vymenila zámok a inštalovala si zabezpečovací systém. Na otázku prokurátora, či našla v dome iné odpočúvacie zariadenie uviedla, že po prehľadaní zvyšky domu nič nenašla, a keď žila s obžalovaným, kúpili pre dieťa baby set, boli to dve vysielačky veľkosti diaľkového ovládača s tým, že jedna časť bola v spálni pri dieťatku a druhá časť bol prenosný reproduktor. Uvedené zariadenie kupovala cez internet v roku 2015, niekedy v septembri alebo až v novembri.
V konaní bol vypracovaný znalecký posudok Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ, odbor prírodovedného skúmania a kriminalistickej identifikácie Košice zo záverov ktorého vyplýva, že analýzou DNA nebol zistený interpretovateľný profil, preto nebolo možné vykonávať porovnávanie profilu DNA s profilmi uloženými v biologickej zbierke stop.
Zo znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Košice, odbor prírodovedného skúmania a kriminalistickej identifikácie vyplýva, že predložený zaistený predmet bol identifikovaný ako obojsmerné odpočúvacie audio (zvukové zariadenie), ktoré na svoju činnosť využíva GSM frekvenčné pásma mobilných operátorov. Táto činnosť je umožnená vložením aktívnej SIM karty mobilného operátora do príslušného slotu zariadenia. Zariadenie nie je konštrukčne vyhotovené na video prenos, predmetné zariadenie na audio prenos je možné potvrdiť v spolupráci s mobilným operátorom príslušnej SIM karty. Zariadenie fungovalo ako odpočúvanie zvukov z miesta, s dosahom približne 5 až 7 metrov po aktivácii hovoru (zatelefonovaním) na telefónne číslo vloženej SIM karty alebo automaticky, keď zariadenie po detekcii zvukov vo svojom okolí zavolá na predvolené číslo. Znalec pri výsluchu pred súdom zotrval na záveroch podaného znaleckého posudku a dodal, že zariadenie nič nezaznamenáva len sprostredkováva prenos zvuku. V prípade, že by sa predmetný zvuk nahrával, musela by byť do mobilného telefónu stiahnutá aplikácia, ktorá dokáže nahrávať uskutočnené hovory, čo však v predmetnom prípade nebolo zistené. Znalec potvrdil, že výpis hovorov obžalovaného (č.l. 118) korešponduje s telefónnym číslom SIM karty, ktorá bola predložená na skúmanie, čo je možné považovať za skutočnosť, že došlo ku komunikácii medzi týmto zariadením a mobilným číslom obžalovaného.
Dodal, že označenie 1 ks pri výpise mobilného operátora znamená jedna SMS správa. Na otázku prokurátora, či sa dá preukázať, že zo SIM karty odpočúvacieho zariadenia bola odoslaná SMS správa na SIM kartu obžalovaného znalec potvrdil, že to dokazuje výpis hovorov zo SIM karty zariadenia.
Na návrh prokurátora okresný súd v konaní vypočul F. H. K., zástupcu spoločnosti E. L. M., ktorý po nahliadnutí do výpisu hovorov z č.l. 118 a nasledujúcich uviedol, že podrobný rozpis hovorov pre účely fakturácie obsahuje iba tie hovory, SMS správy alebo prenosy dát, ktoré sú klientovi účtované. Klientovi číslo vykazuje odchádzajúcu SMS správu z telefónneho čísla na tie telefónne čísla, ktoré sú uvedené vo výpise ako volané číslo. Podľa predloženého výpisu hovorov nevie uviesť, či z telefónneho čísla, na ktoré bola zaslaná SMS správa, bol následne vykonaný aj nejaký hovor, respektíve sa aktivoval, pretože výpis obsahuje iba SMS správy, ktoré odišli z telefónneho čísla, ale neobsahuje prijaté správy. Dodal, že pokiaľ by SIM karta, ktorá je uvedená v záhlaví bola so záujmovým telefónnym číslom v roamingu a nachádzal by sa majiteľ v zahraničí, vtedy by obsahoval aj prichádzajúce hovory, ale to platí výlučne len na uvedenú situáciu. Predložený výpis obsahuje výlučne komunikáciu z čísla uvedeného v záhlaví (XXXX XXX XXX) na číslo XXXX XXX XXX, teda SMS správy a hovory.
Skutkový stav bol objektivizovaný listinnými dôkazmi najmä výpisom služby z mobilných sietí, príkazom na zistenie údajov o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzky, výpisom hovorov (č.l. 118-216) a zápisnicou z obhliadky miesta činu (č.l. 225-229).
Po zhodnotení vykonaných dôkazov jednotlivo i súhrnne okresný súd dospel k záveru, že žalovaný skutok nie je trestným činom, pretože nebola naplnená materiálna stránka prečinu ochrany súkromia v obydlí podľa § 194a ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák., s poukázaním na § 138 písm. b) Tr. zák. Obžalovaný v konaní využil svoje právo a nevypovedal. Poškodená uviedla, že v obývacej izbe svojho domu pri výmene žiarovky bodového osvetlenia v sadrokartóne našla po domácky urobenú asi 40 cm predlžovačku na konci s čiernou krabičkou veľkosti zápalkovej škatuľky, zariadenie vytiahla z elektrickej siete a po otvorení tam našla SIM kartu operátora spoločnosti E.. Skúmaním Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Košice nebol zistený interpretovateľný profil DNA. Zo znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Košice vyplýva, že predložený zaistený predmet bol identifikovaný ako obojsmerné odpočúvacie audio (zvukové zariadenie), ktoré na svoju činnosť využíva GSM frekvenčné pásma mobilných operátorov, zariadenie nie je konštrukčné vyhotovené na video prenos, predmetné
zariadenie na audio prenos je možné potvrdiť v spolupráci s mobilným operátorom príslušnej SIM karty. V prípade, že by sa predmetný zvuk nahrával, musela by byť do mobilného telefónu stiahnutá aplikácia, ktorá dokáže nahrávať uskutočnené hovory, čo však v predmetnom prípade nebolo zistené. Svedok F. H. K. zástupca spoločnosti E. L. uviedol, že výpisy hovorov na č.l. 118 až 216 v spise sú relevantné iba pre účely fakturácie a obsahujú iba tie hovory, SMS správy alebo prenosy dát, ktoré sú klientovi účtované, ale nie je možné zistiť, či z telefónneho čísla, na ktoré bola zaslaná SMS správa bol následne vykonaný aj nejaký hovor, respektíve sa aktivoval.
Okresný súd na základe vykonaného dokazovania, keď zhodnotil dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti dospel k záveru, že v konaní prokurátor nepredložil žiaden relevantný dôkaz o vyhotovení záznamu alebo inej dokumentácie zo sledovania poškodenej, ani úmysel obžalovaného vyhotovovať zvukovú alebo obrazovú, prípadne inú dokumentáciu, z ktorej by bolo zrejmé, že sledoval a viedol písomné záznamy o spôsobe života rodiny poškodenej alebo prostredníctvom mobilného telefónu nahrával ich rozhovor.
Odvolací súd plniac si svoju revíznu povinnosť zistil, že okresný súd vykonal všetky dostupné dôkazy, tieto vyhodnotil tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. a hlavné pojednávanie sa skončilo tým, že procesné strany kontradiktórneho konania ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemali, rovnako nemali žiadne pripomienky k vykonanému dokazovaniu. Okresný súd oslobodil obžalovaného A. B. spod obžaloby Okresného prokurátora Košice – okolie sp. zn. 1 Pv 593/19 zo dňa 21.12.2020 pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin ochrany súkromia v obydlí podľa § 194a ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. podľa § 285 písm. b) Tr. por., pretože skutok nie je trestným činom.
Na základe preštudovania celého trestného spisu odvolací súd zistil, že obžalovaný a poškodená žili v spoločnej domácnosti do mája 2018, kedy obžalovaný opustil spoločnú domácnosť s poškodenou, a preto aj odvolaciemu súdu sa javí ako nelogické, aby v roku 2012 podľa skutku obžaloby umiestňoval odpočúvacie zariadenie do stropu obydlia, kde s poškodenou žil a získaval tam údajne poznatky o živote poškodenej, keďže v tom čase tieto poznatky mohol získavať vlastnými zmyslami bez toho, aby na to musel využívať akékoľvek technické zariadenie. V prospech obžalovaného svedčí aj tá skutočnosť, ktorú zistil odvolací súd, a to z listinného dôkazu o komunikácii obžalovaného s poškodenou, keď sa obžalovaný dožadoval vydania svojich osobných a zvyšných vecí. Z tejto komunikácie na č.l. 278 spisu je zrejmé, že opakovane sa obžalovaný domáha vydania svojich vecí od poškodenej.
Ak súd prvého stupňa postupoval pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr. por., t.j., že ich hodnotil na základe vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, aj v ich súhrne a dospel k logicky odôvodneným skutkovým zisteniam, odvolací súd nemôže napadnutý rozsudok zrušiť len preto, že sám na základe svojho presvedčenia hodnotí tie isté dôkazy s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom. V takom prípade totiž nie je možné napadnutému rozsudku vytknúť žiadnu vadu. Odvolací súd sa však stotožnil s úvahami okresného súdu pri hodnotení dôkazov, lebo tieto sú podložené, boli vykonané zákonným spôsobom a správne hodnotené, preto odvolanie okresného prokurátora ako nedôvodné zamietol.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.