Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoCsp/36/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr. Olivera Kolenčíka a JUDr. Vladimíra Novotného, v spore žalobcu: Československá obchodná banka, a.s., so sídlom Žižkova 11, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 854 140, proti žalovanej: J. T., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom J. XXX/X, R., zastúpená: Advokátska kancelária Mgr. Ondrej BARNA, so sídlom Zámocká 529/34, Stropkov, IČO: 52 824 837, o zaplatenie sumy 31.838,32 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 31. marca 2022 č. k. -148, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti výroku a v časti výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e.

Žalobcovi voči žalovanej priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie (Okresný súd Nitra) rozsudkom zo dňa 31.3.2022 č. k. -148, pri právnom posúdení podľa v znení neskorších predpisov, , , o spotrebiteľských úveroch, až 4, až 14, , , , , , , uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 31 838,32 eur spolu s úrokmi a úrokmi z omeškania bližšie špecifikovanými vo výrokovej časti rozsudku a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. O náhrade trov konania rozhodol podľa s tým, že ich náhradu pomerne rozdelil. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 35.934,68 eur (istina, úroky, úroky z omeškania, poplatky 100 %). Žalobca bol úspešný v časti zaplatenia sumy 35.884,68 eur (99,86 %), úspech žalovanej bol 0,14 %. Čistý úspech žalobcu je v rozsahu 99,72 %. Súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 99,72 %. O výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

3. Pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci smej, súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia uviedol, že strany sporu uzatvorili dňa 4.7.2013 Zmluvu o OTP refinanc úvere, ktorá bola zabezpečená záložným právom k nehnuteľnosti, preto z uvedeného dôvodu s poukazom na ustanovenie ako aj s poukazom na ustanovenie a uvedeného zákona sa na uvedený zmluvný vzťah nepoužijú ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch. Teda zmluvný vzťah medzi stranami sporu súd posúdil ako vzťah spotrebiteľský, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia a nasl. ako aj zákona o ochrane spotrebiteľa. Žalobca ako dodávateľ koná v rámci svojej podnikateľskej činnosti a žalovaná je spotrebiteľom, keďže pri uzatváraní a plnení

nekonala v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Zákon ustanovuje súdom z úradnej povinnosti preskúmavať neprijateľnosť zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, avšak toto preskúmanie je vždy viazané na konkrétny nárok, ktorého sa žalobca v spore domáha; môže ísť o nárok na plnenie, náhradu škody alebo nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.

4. Žalovaná namietala, že zmluvná pokuta v bode 9.1 je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v úverovej zmluve, avšak zo strany žalovanej nebolo preukázané reálne odôvodnenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky ako i jej uplatnenie žalobcom v zmluve a preto súd nepovažoval námietku žalovanej za dôvodnú.

5. V danom prípade mal prvoinštančný súd za preukázané, že žalovaná ako spotrebiteľ nemá možnosť zmluvné podmienky nejakým zásadným spôsobom (resp. v mnohých prípadoch žiadnym spôsobom) ovplyvniť. Podobne je to aj s výškou poplatkov, ktoré stanovuje žalobca bez toho, aby spotrebiteľ mal možnosť ich výšku ovplyvniť. Vychádzajúc z povahy právneho vzťahu ako vzťahu spotrebiteľského, ktorý súdna prax ako aj právna teória považuje za vzťah nerovnocenný čo do vyjednávacej sily, znalostí a skúseností s poskytovaním tovarov či služieb a možnosti dodávateľa určovať vopred zmluvné podmienky a pod., súd sa zaoberal aj otázkou, či takáto výška poplatkov nie je v rozpore s požiadavkami dobrej viery. Súd konštatuje, že v dôsledku porušenia tejto požiadavky došlo k ujme spotrebiteľa a tým pádom k značnej nerovnováhe v právach a povinnostiach strán. Zmluvné dojednanie o poplatkoch je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa , pretože za tento poplatok neposkytuje dodávateľ spotrebiteľovi žiadnu službu, predstavuje iba skrytú sankciu a majetkový prospech dodávateľa, a teda zmluvné podmienky sú neplatné. Z neplatnej zmluvnej podmienky potom žalobca nemôže uplatňovať svoj nárok na zaplatenie poplatku, a preto žalobcovi súd nepriznal nárok na zaplatenie poplatku vo výške 50 eur.

6. Súd konštatoval, že výška úrokovej sadzby nie je v rozpore s dobrými mravmi. V tomto smere súd poukazuje predovšetkým na článok I. bod 2 ods. 1 Zmluvy o úvere, keď bol úver poskytnutý za pohyblivú úrokovú sadzbu s fixáciou na 3 roky a hrubej marže vo výške 0,60 % ročne, základná úroková sadzba bola stanovená vo výške 2,69 % a výsledná úroková sadzba bola ku dňu zmluvy stanovená vo výške 2,89 %, čo súd nepovažoval za neprimerane vysokú úrokovú sadzbu. Súd mal za to, že nebolo preukázané ani konanie žalobcu v rozpore s dobrými mravmi, ktoré by zakladalo absolútnu neplatnosť zmluvy, keď boli s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti splnené podmienky a zákonné náležitosti uzatvorenia úverovej zmluvy medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom. Zo strany žalovanej bola vznesená námietka premlčania, súd však nepovažoval túto námietku premlčania za dôvodnú, nakoľko nebolo preukázané, že by v spore bola úverová zmluva neplatným právnym úkonom. Najstaršou neuhradenou splátkou bola splátka splatná dňa 20.3.2017, žaloba bola podaná súdu dňa 16.3.2020. Žalobca svoj nárok uplatnil v súlade s a , keď došlo k vyhláseniu úveru za predčasne splatný s účinnosťou ku dňu 31.3.2018.

7. Súd prvej inštancie s poukazom na vyjadrenia žalovanej, že žalobca neskúmal schopnosť žalovanej splácať úver tak, ako mu to prikazuje o spotrebiteľských úveroch a o bankách, keď v čase poskytnutia úveru bola žalovaná nezamestnaná a bez príjmu, uviedol, že na právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou, ktorý vznikol na základe zmluvy sa nevzťahujú ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch. Z uvedeného preto nie je možné aplikovať ust. Zákona o spotrebiteľských úveroch ani ohľadne rozsahu skúmania schopnosti splácať úver. Súd poukázal na žiadosť žalovanej, keď žalovaná v žiadosti o poskytnutie úveru deklarovala zamestnanie

- sprostredkovateľ, pracovný pomer dohodnutý na dobu neurčitú, adresa zamestnávateľa bola totožná s adresou jej pobytu a v čestnom vyhlásení uviedla výšku príjmov 900 eur mesačne. Žalovaná v postavení žiadateľa o poskytnutie úveru svojím podpisom na žiadosti prehlásila, že vo všetkých bodoch žiadosti o poskytnutie spotrebného úveru sú úplné a pravdivé informácie, bola oboznámená a súhlasí s obchodnými podmienkami OTP Banky Slovensko, a.s. pre poskytovanie spotrebných úverov a Cenníkom za poskytovanie peňažných a iných služieb v OTP Banke Slovensko, a.s.

8. Za účelom preukázania poskytnutia úveru žalovanej, ako aj za účelom preukázania splácania úveru zo strany žalovanej bol zo strany žalobcu predložený výpis z úverového účtu č. XXXXXXXX/XXXX, na ktorom žalobca vedie úver, za obdobie odo dňa poskytnutia úveru od 7.3.2015. Žalovaná na pojednávaní potvrdila, že finančné prostriedky boli zaslané na jej účet. S poukazom na vykonané dokazovanie mal

súd prvej inštancie za preukázané, že žalovaná porušila danú zmluvu o úvere tým, že nesplácala úver v zmysle podmienok dohodnutých v zmluve o úvere. Súd žalobu žalobcu považoval za dôvodnú a zaviazal žalovanú na zaplatenie istiny vo výške 31.838,32 eur, čo predstavuje rozdiel poskytnutej istiny úveru vo výške 35.500 eur a sumy započítanej na istinu vo výške 3.661,68 eur. Žalobca má nárok na zaplatenie nezaplateného úroku vo výške 2.173,56 eur (od 20.3.2017 do 5.3.2020), úroku z omeškania vo výške 1.872,80 eur (od 20.3.2017 do 5.3.2020). Vo zvyšku súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na zmluvný úrok aj po vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, veriteľovi patrí zmluvný úrok z istiny aj v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí (viď rozhodnutie NS SR sp. zn. , sp. zn. z 28.10.2010 a sp. zn. z 25.11.2020). Súd poukázal, že v zmluve o úvere bola konečná splatnosť úveru dohodnutá na deň 19.9.2031. Do tohto dňa bola žalovaná podľa zmluvy povinná vrátiť žalobcovi poskytnuté peňažné prostriedky spolu s dohodnutými úrokmi. Žalobca rozhodol o predčasnej splatnosti celého úveru, žalovaná po zosplatnení žalobcovi nič nezaplatila. To znamená, že žalovaná s poskytnutými peňažnými prostriedkami naďalej disponovala, preto bola povinná naďalej platiť aj dohodnuté úroky, ako odplatu za poskytnutý úver, a to do doby dohodnutej ako doba riadneho splácania úveru. Žalobcovi preto patria zmluvné úroky v súlade s dojednaním v zmluve a to do 19.9.2031.

9. Zároveň prvoinštančný súd žalobcovi priznal i úrok z omeškania s poukazom na § 517 ods. 1, 2 Obč. zák. a § 3 vl. nar. č. 87/95 Zb. a to od 7.3.2020, teda odo dňa, kedy sa žalovaná dostala do omeškania, ako i s poukazom na čl. IV. bod 6 Zmluvy o úvere.

10. Proti tomuto rozsudku vo vzťahu k I. výroku o čiastočnom vyhovení žalobe a voči súvisiacemu III. výroku o trovách konania podala žalovaná odvolanie z dôvodu nesprávnych skutkových zistení a z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia súdom prvej inštancie. Žalovaná uviedla, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci vlastnú hodnotiacu úvahu koncentroval do bodov 24. a nasl. napádaného rozsudku. Úvodom definoval posudzovaný vzťah ako spotrebiteľský, avšak nie taký, ktorý sa riadi o spotrebiteľských úveroch.

11. Žalovaná uviedla, že s týmto názorom súdu prvej inštancie sa podľa jej názoru nemožno stotožniť z dôvodu, že v konaní nebolo pochybnosťou, že úver poskytnutý na základe Zmluvy o OTP refinanc úvere zo 4.7.2013 bol úverom poskytnutým na zaplatenie skorších spotrebiteľských úverov jej matky, nie žalovanej. Nejde teda o tú istú fyzickú osobu. Ak teda bolo účelom uhradiť spotrebiteľský úver, je aj táto zmluva spotrebiteľským úverom. Nerozumie, ako je možné v súlade so zákonom uzavrieť zmluvu o úvere s účelovým názvom a obsahovo účelovo viazanú na refinancovanie úverov iného subjektu práva (podľa čl. III bod 1.1. zmluvy), inej fyzickej osoby. Akým právnym inštitútom došlo k vzniku takých právnych účinkov, že sa mohol vyplatiť z právneho hľadiska cudzí úver mojím úverom bez predchádzajúceho pristúpenia k dlhu? Nič z toho, čo by znamenalo opak, nebolo v konaní preukázané. Žalobca nepredložil a súd nepreskúmal zmluvu, ktorá mala byť refinancovaná. Na výzvu súdu žalobca dokonca nepredložil ani dôkaz o tom, v akej výške a kedy bola istina poskytnutého úveru vyplatená. Poznamenala, že nikdy žiadne skoršie spotrebiteľské úvery resp. zmluvy nemala. Preto žalobca v skutočnosti nemohol refinancovať žiadne jej úvery. Reálny účel zmluvy sa preto prieči základným skutkovým okolnostiam, ktoré vykladá súd prvej inštancie ako nepochybné, pritom ich v konaní namietla a spochybnila.

12. Poukázala opätovne na skutočnosť, že je preukázané, že nikdy v čase pred uzavretím zmluvy nepracovala. Nepracuje ani teraz a neustále je evidovaná ako dlhodobo nezamestnaná. Listinu, ktorou má čestne prehlasovať výšku svojho príjmu nevypisovala, iba ju na pokyn pracovníčky banky podpísala.

13. Opäť nerozumie, ako je možné, aby banka mala za preukázaný príjem spotrebiteľa len akýmsi čestným prehlásením, bez akýchkoľvek ďalších vlastných zisťovaní banky. V tomto smere poukázala na § 27 Zákona o bankách, ktorý definuje základné povinnosti banky vo vzťahu k uzatváraniu zmlúv so spotrebiteľmi. Navyše, nielen rozhodovacia prax súdov, ale aj Súdny dvor EÚ definuje pojem odborná starostlivosť dodávateľa, pri poskytovaní služieb alebo predaji tovarov. V tomto konaní je úplne evidentné, že banka, žalobca, flagrantne a exemplárne pochybil, keď nijako neskúmal jej reálne príjmy a výdavky. Dokonca z jeho vlastnej iniciatívy došlo k podpisu len akéhosi čestného prehlásenia. Uviedla, že nemusí byť znalcom na ľudský rukopis, aby mohla skonštatovať, že pracovníčka banky podpísaná na zmluvných dokumentoch vypísala aj čestné prehlásenie o výške príjmu. Ako úplne účelové a výlučne v záujme banky sa javí aj zmluva o záložnom práve, ako zabezpečovací záväzok. Keďže žalobca vedel, že žalovanej mama vlastní nehnuteľnosť, bez akéhokoľvek ostychu chcel úver poskytnúť. Vedel

totiž, že aj keď existuje extrémne vysoké riziko hraničiace s istotou, že tento úver sa nebude vedieť zaplatiť (jej mama nebola schopná splácať už skorší úver a žalovaná bola bez príjmu), tak sa uspokojí speňažením hodnotnej nehnuteľnosti. Podľa názoru žalovanej neplatnosť zmluvy je daná súhrnom skutkových a právnych skutočností, ktoré nemožno prehliadať len preto, že sa banka domáha istiny, ktorú z vlastných čisto zištných dôvodov poskytla. Uviedla, že žiadnymi z týchto okolností sa dostatočne súd prvej inštancie nezaoberal a v tomto smere je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné.

14. V závere odvolania poukázala aj na skutočnosť, že súd nepostupoval v súlade s , keď v odôvodnení jednoznačne definoval zmluvnú podmienku ako neprijateľnú, avšak ju nevyhlásil vo výroku rozhodnutia, hoci túto povinnosť má danú vyššie uvedeným zákonným ustanovením. Z uvedených dôvodov navrhla rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

15. K predmetnému odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že žalovaná namieta, že Zmluvou o úvere č. zo dňa 25.9.2014 sa refinancoval skorší úver v OTP Banke Slovensko, a.s. č. 094/3001/10SU vedený na jej matku, zabezpečený nehnuteľnosťou - rodinný dom v k. ú. U. K., vo vlastníctve matky žalovanej. Nový úver žalovanej č. 248/3001/14SU splatil úver č. 094/3001/10SU a zabezpečenie ostalo totožné, rodinný dom v k ú. U. K., vo vlastníctve matky žalovanej. Oba úvery boli vedené na jediného dlžníka, a to J. T.. Nie je teda pravdou, a žalovaná svoje tvrdenia ničím nepodložila, že úver č. 094/3001/10SU bol vedený na matku žalovanej ako dlžníčku (uvedené aj žalobca preukáže, keď mu bude doručená uvedená úverová zmluva z archívu). Novým úverom si žalovaná refinancovala a aj navýšila svoj vlastný skorší úver v banke (žalovaná úver č. 094/3001/10SU riadne splácala, nebola v omeškaní), t. j. starší úver sa splatil a časť z nového úveru dostala žalovaná na svoj účet na využitie bez uvedeného účelu.

16. Žalobca vo vyjadrení poznamenal, že v článku III zmluvy o úvere č. bod 1.1 sa uvádza, že dlžník pred čerpaním úveru predloží banke právne relevantné doklady preukazujúce zabezpečenie úveru v zmysle čl. II, vrátane žiadosti o predčasné splatenie úverovej pohľadávky banky s príslušenstvom zo zmluvy o úvere č. 094/3001/10SU (ďalej len pôvodná úverová zmluva). Časť úveru bude použitá na predčasné splatenie úverovej pohľadávky banky s príslušenstvom z Pôvodnej úverovej zmluvy v zmysle aktuálneho zostatku uvedenej pohľadávky s príslušenstvom. Zvyšok bude bezúčelovo prevedený na účet dlžníka. Z výpisu účtu č. 1 (číslo výpisu 1/2015 - priložené k žalobe) vyplýva, že 5.2.2015 bolo ako predčasná splátka na úver č. 094/3001/10SU poukázaných 28 769,98 €, a na účet žalovanej bolo poukázaných 6 730,02 €.

17. Žalovaná znovu spochybňuje skutočnosť, že úverová zmluva č. sa nespravuje zákonom o spotrebiteľských úveroch. Tu žalobca opätovne uvádza, že úver, zabezpečený nehnuteľnosťou, v zmysle platnej legislatívy, nie je spotrebiteľským úverom, a teda neriadi sa

18. Žalobca uviedol, že ako veriteľ k uzavretiu úverového obchodu disponoval čestným vyhlásením žalovanej zo dňa 8.9.2014, vlastnoručne podpísaným, kde čestne vyhlasuje, že má mesačný príjem 900 € a tento plne postačuje na splácanie splátok úveru. Žalovaná navyše svoj skorší úver č. 094/3001/10SU riadne splácala, nebola v omeškaní. Žalobca svoj podiel obchodu dodržal, úver poskytol. Žalovaná úver skonzumovala a vo vyjadreniach k tejto žalobe začala spochybňovať svoje vlastné konanie a vyhlásenia pred poskytnutím úveru, a zodpovednosť za svoje nesplácanie úveru presúva na banku. Všetky námietky žalovanej a jej snahu presunúť zodpovednosť za svoje osobné zlyhanie na ťarchu žalobcu ako veriteľa považuje žalobca za nedôveryhodné a účelové. Spotrebiteľ v zmysle ustálenej praxe nemôže byť považovaný za nesvojprávnu osobu so zníženým prahom vnímania v čase vybavovania a čerpania úveru.

19. V závere vyjadrenia žalobca uviedol, že ak sa žalovaná dovoláva neplatnosti úverovej zmluvy, poukazuje na : Ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení , , , , a , považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolať ten, kto ju sám spôsobil. Žalobca dodatočne doložil dokumenty na preukázanie pravdivosti svojich tvrdení (a nepravdivosti tvrdenia žalovanej), t. j. Zmluvu o EASYOTP úvere č. 094/3001/10SU, Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti ako aj kúpnu zmluvu, ako podklad

účelu úveru. V zmysle uvedeného žalobca navrhol, aby dovolací súd odvolanie žalovanej odmietol a rozsudok v napadnutých výrokoch potvrdil.

20. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie v danej veci bolo podané oprávnenou osobou v rámci zákonnej lehoty pre podanie odvolania ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie vo vyhovujúcej časti výroku a výroku o náhrade trov konania, viazaný pritom rozsahom a dôvodmi podaného odvolania ( a ) bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario). Následne odvolací súd dospel k tomu záveru, že podané odvolanie žalovanej nie je dôvodné, a preto rozhodol o ňom tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

21. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa veta prvá , pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa veta tretia , súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

22. Odvolací súd pri viazaní svojou zákonnou povinnosťou skúmať, či v danom prípade odvolaním žalovanej napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie nebol vydaný v konaní postihnutom niektorou z procesných vád zakotvených v ust. , prijal ten záver, že napadnutý rozsudok ani jednou z procesných vád v zmysle netrpí, a preto ho podľa ako vecne správny potvrdil. V ďalšom odvolací súd odkazuje na rozsah a predovšetkým obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku, s ktorým sa stotožňuje ( ). Súd prvej inštancie v súvislosti s rozhodovaním o uplatnenom žalobnom nároku žalobcu v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav, ktorý aj následne správne posúdil podľa odcitovaných ustanovení všeobecného hmotnoprávneho predpisu (Obč. zákonníka) uvedených v rámci bodov 17. až 23. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Takisto aj proces vyhodnotenia dôkazov v tomto konaní zo strany prvoinštančného súdu je potrebné posúdiť ako súladný s obsahom ust. , t. j. že predmetné dôkazy boli vyhodnotené jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti s prihliadnutím na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

23. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd poznamenáva, že sa plne stotožňuje s konštatovaním prvoinštančného súdu v tom smere, že s poukazom na ust. , a , o spotrebiteľských úveroch, pretože ide o úver, ktorý je zabezpečený záložným právom, k nehnuteľnosti ( ), ale že predmetný právny vzťah je potrebné posúdiť podľa a nasl. Obč. zák.. Ďalej je potrebné stotožniť sa aj s konštatáciou prvoinštančného súdu ohľadom toho, že v danom prípade nebolo zistené konanie žalobcu v rozpore s dobrými mravmi ( Obč. zákonníka), ktoré by malo zakladať absolútnu neplatnosť uzatvorenej úverovej zmluvy. Takisto je potrebné aj stotožnenie sa so zaujatým právnym záverom súdu prvej inštancie, čo sa týka stanovenia úrokovej sadzby vo výške 2,89 %, ktorá nie je vzhľadom na čas uzatvorenia úverovej zmluvy neprimeraná. Vzhľadom na splatnosť najstaršej neuhradenej splátky splatnej dňa 20.3.2017, vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 31.3.2018 a dátumu podania žaloby na Okresný súd Nitra dňa 16.3.2020, súd prvej inštancie správne vznesenú námietku premlčania žalovanou nepovažoval za opodstatnenú.

24. Takisto nie je možné považovať za opodstatnenú ani odvolaciu námietku žalovanej spočívajúcu v tom, že úver poskytnutý na základe Zmluvy o OTP refinanc úvere zo dňa 4.7.2013 (zrejme zo dňa 25.9.2014) bol úverom poskytnutým na zaplatenie skorších úverov matky žalovanej, a nie samotnej žalovanej, pretože túto námietku vyvracia práve obsah čl. III. Zmluvy o úvere zo dňa 25.9.2014, v ktorom je uvedené, že dlžník pred čerpaním úveru predloží banke relevantné doklady preukazujúce zabezpečenie úveru podľa čl. II. vrátane žiadosti o predčasné splatenie úverovej pohľadávky banky s príslušenstvom zo zmluvy o úvere č. 094/3001/10SU. O tom, že zmluva č. 094/3001/10SU bola pôvodná úverová zmluva, v ktorej ako dlžník figurovala samotná žalovaná, a nie jej matka, ako sa tvrdí v podanom odvolaní preukazuje aj samotný obsah tejto v poradí prvej úverovej zmluvy uzatvorenej dňa 8.12.2010,

ktorá bola práve refinancovaná druhou úverovou zmluvou zo dňa 25.9.2014, ktorou bol navýšený skorší úver poskytnutý žalovanej.

25. Na margo vznesenej odvolacej námietky žalovanej týkajúcej sa nedostatočného skúmania jej solventnosti splácať poskytnutý úver, je potrebné vychádzať z toho, že samotná žalovaná predložila veriteľovi vlastnoručne podpísané vyhlásenie, že poberá netto mesačný príjem 900 eur, čo poskytovateľ úveru vyhodnotil za postačujúce pre splácanie splátok úveru. V tejto súvislosti je potrebné podotknúť, že žalovaná nemala problémy so splácaním splátok prvého úveru (č. 094/3001/10SU). V kontexte uvedeného súd aj túto námietku nepovažoval za opodstatnenú.

26. Na základe týchto dôvodov odvolací súd považoval podané odvolanie žalovanej za nedôvodné, napadnutý rozsudok podľa , ako vecne správny potvrdil vo vyhovujúcom výroku a v súvisiacom výroku o náhrade trov prvoinštančného konania.

27. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 s tým, že nárok na ich náhradu v rozsahu 100 % priznal úspešnému žalobcovi v odvolacom konaní voči neúspešnej žalovanej. O výške tohto nároku rozhodne súdny úradník súdu prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

28. Toto rozhodnutie prijal odvolací súd pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).