Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_14C-130-2013.pdf
PDF · 92.38 KB
No categories available
14C/130/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Bálintovou v právnej veci žalobcu CD Consulting, s.r.o., so sídlom P.O.Box: Nagano Office Center, K červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha 3, IČO: 264 29 705, zastúpeného Fridrichom Paľkom, s.r.o., IČO: 36 864 421, so sídlom Grősslingova 4, 811 09 Bratislava, proti žalovanému K. H., J.. X. X. XXXX, G. XXX XX L., M.. J. XXX/X, o zaplatenie zmenkovej sumy 812,23 € istiny a príslušenstva, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 812,23 € so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 812,23 € od 30. 12. 2010 do zaplatenia, so 6 % ročným úrokom zo zmenkovej sumy 812,23 € od 7. 2. 2011 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 1/3-tiny zmenkovej sumy, teda 2,71 € a na účet právneho zástupcu žalobcu trovy konania vo výške 590,53 €, do troch dní po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca vo svojej žalobe žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu žalovanú pohľadávku s príslušenstvom a poukázal na to, že žalobu si podal v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES číslo 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotu sporu a podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES. Návrh podal na vzorovom tlačive „A“ a ako písomné dôkazy na podporu svojej pohľadávky predložil originál zmenky. Žalovaný na prvom pojednávaní pohľadávku uznal.
Súd rozsudkom zo dňa 18. 11. 2013 žalobcu v celom rozsahu zamietol. Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením číslo konania 43Cob/119/2014 zo dňa 15. 4. 2014 rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení okrem toho poukázal aj na tú skutočnosť, že zmenka predložená žalobcom obsahuje všetky náležitosti vlastnej zmenky, žalovaný ju nepoprel, nenamietal ani proti pohľadávke žalobcu, uznal oprávnenosť nároku žalobcu, preto súd bude v ďalšom konaní procesne postupovať v zmysle nariadenia.
Súd v zmysle záveru Krajského súdu v Banskej Bystrici zistil tento skutkový stav:
Zo zmenky číslo XXXXXXXXX súd zistil, že bola vystavená dňa 14. 7. 2010, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I., Oddiel Sro, vložka číslo 23636/B na sumu 812,23 € so zmenkovým úrokom 0,25 % denne od 30. 12. 2010. V zmenke bolo uvedené, že je splatná: Pohotovosť, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava bez protestu, na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia. Zmenka bola podpísaná vystaviteľom.
Z výpovede právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní súd zistil, že na podanej žalobe trvá, nakoľko predložil platnú zmenku, ktorá spĺňa všetky náležitosti potrebné pre vyhovenie žaloby. Namietal, že
súd nemohol nariadiť pojednávanie, pretože na rozhodnutie o nariadení pojednávania neboli splnené podmienky. Taktiež namietal, že žalovaný nedoručil súdu žiadnu odpoveď v súlade s článkom 5 ods. 3, alebo 6 nariadenia a preto súd bol povinný postupovať podľa článku 7 ods. 3 nariadenia a vydať rozsudok o pohľadávke. Taktiež podľa jeho názoru bol nesprávny postup súdu, keď súd vo veci vykonal dokazovanie oboznamovaním sa s úverovou zmluvou, exekučnými spismi a ďalšími listinnými dôkazmi, keď on sám ani žalovaný takéto dokazovanie vo veci nežiadal vykonať.
Žalovaný na prvom pojednávaní uznal pohľadávku žalobcu s tým, že zmenku podpísal vlastnoručne, bola to bianko zmenka, kde nebola uvedená žiadna suma, keď ju podpisoval. Potvrdil, že si zobral úver asi vo výške 350,- €, potom sa dostal do zlej finančnej situácie a úver si neplatil. Momentálne je nezamestnaný a žiadal o možnosť splácať pohľadávku v mesačných splátkach po 40-50,- €. Na ďalšom pojednávaní žalovaný namietal, že pri pôžičke 300,- € teraz od neho žiada žalobca 812,23 € s príslušenstvom, čo je neúmerne vysoká suma. Nemá z čoho pohľadávku zaplatiť a nie je preto ochotný ju zaplatiť. Potvrdil tiež, že hoci zmenku podpísal, nenamietla tieto skutočnosti pri doručení žaloby.
Podľa článku 5. bod 1 Nariadenia európske konanie vo veciach s nízkou hodnotu sporu je písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné, alebo ak o to požiada niektorá zo strán.
Podľa článku 7. bod 3 Nariadenia ak sa súdu, alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej strany v lehote ustanovenej v článku 5 ods. 3, alebo 6, súd, alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke, alebo protipohľadávke.
Podľa článku 19 Nariadenia pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotu sporu sa riadi procesných právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.
Podľa článku I. § 75 zákona č. 191/1950 Zbierky zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov vlastná zmenka obsahuje: 1./ označenie, že ide o zmenku pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom bola listina spísaná; 2./ bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu; 3./ údaj zročnosti; 4./ údaj miesta, kde sa má platiť; 5./ meno toho komu, alebo na rad koho sa má platiť; 6./ dátum a miesto vystavenia zmenky; 7./ podpis vystaviteľa.
Podľa článku I. § 5 ods. 1 zákona zmenkového a šekového v zmenke zročnej na videnie, alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.
Podľa článku I. § 5 ods. 2 zákona č. 190/1950 Zbierky úrokovú mieru treba udať v zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková doložka za nenapísanú.
Podľa článku I. § 5 ods. 3 zákona úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený iný deň.
Podľa článku I. § 34 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zbierky je zmenka na videnie zročná pri predložení. Musí byť predložená na platenie do jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť, alebo určiť lehotu dlhšiu. Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.
Podľa článku I. § 10 zákona č. 191/1950 Zbierky ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne, alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.
Podľa článku I. § 17 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zbierky zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho
vlastných vzťahoch k vystaviteľovi, alebo k predošlým majiteľom okrem, ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.
Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom ku dňu vystavenia zmenky v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa, alebo inej osoby sa zakazuje plniť dlh zmenkou, alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku, alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplatného spotrebiteľského úveru (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere). Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky, alebo postúpením práv zo zmenky.
Podľa § 4 ods. 7 zákona č. 258/2001 Zbierky zákonov veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením ods. 6 veriteľom.
Podľa § 495 Občianskeho zákonníka platnosti záväzku nebráni, ak nie je vyjadrený dôvod, na základe ktorého je dlžník povinný plniť. Veriteľ je však povinný preukázať dôvod záväzku s výnimkou cenných papierov hromadne vydaných, alebo iných cenných papierov, pre ktoré je zákonom stanovené, že veriteľ túto povinnosť nemá.
Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru s prihliadnutím na záver Krajského súdu v Banskej Bystrici, že nárok žalobcu je odôvodnený. Predmetom sporu je uplatnenie nároku žalobcu zo zmenky, pričom žalobca túto zmenku nadobudol indosamentom. Súd preto posudzoval, či zmenka obsahuje všetky náležitosti vlastnej zmenky ustanovené v § 75 a § 76 zákona zmenkového a šekového. Žalobca predložil súdu originál tzv. vlastnej zmenky vystavenej 4. 7. 2010 žalovaným ako vystaviteľom. Takto predložená zmenka obsahuje všetky náležitosti vlastnej zmenky a súd zohľadnil tú skutočnosť, že žalovaný v konaní nepoprel, že zmenku ako vystaviteľ podpísal, nenamietal ani proti pohľadávke žalobcu zo zmenky nadobudnutej rubopisom od pôvodného veriteľa spoločnosti Pohotovosť, s.r.o. Bratislava. Okrem toho uznal oprávnenosť nároku žalobcu, žiadal len, aby mu bola poskytnutá možnosť splácať dlh v splátkach. Keďže žalovaný proti povinnosti plniť zo zmenky nenamietal, teda nevzniesol námietky a zmenka mala všetky potrebné náležitosti ktoré vyžaduje zákon, súd žalobe vyhovel.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Právny zástupca žalobcu si vyúčtoval náhradu trov pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia podľa vyhlášky 655/004 Zbierky zákonov a súdneho poplatku vo výške 48,50 €. Súd priznal právnemu zástupcu žalobcu odmenu za jeden úkon právnej pomoci vo výške 51,45 € podľa advokátskej tarify za prípravu a prevzatie zastúpenia, podanie žaloby, zastupovanie na pojednávaní dňa 18. 11. 2013 a podanie odvolania voči rozsudku dňa 31. 1. 2014. K týmto trovám súd priznal náhradu režijného paušálu trikrát po 7,81 € a jedenkrát po 8,4 €. Taktiež súd priznal právnemu zástupcovi žalobcu náhradu cestovného podľa § 15 písm. a) advokátskej tarify za vykonanú cestu dňa 18. 11. 2013 z G. O. L. a späť pri počte 390 km, základnej náhrade za jeden km 0,183 €, spotreby pohonných hmôt na 100 km 5,5 a pri cene za liter paliva 1,44 €. Právnemu zástupcovi žalobcu tiež vzniklo právo na náhradu straty času podľa § 17 advokátskej tarify za deň 18. 11. 2013 za osem polhodín po 13,01 €, t.j. 104,08 €. Právny zástupca žalobcu je platiteľom DPH, preto mu súd priznal 20 % DPH tak, že trovy konania spolu predstavujú 590,53 €. Žalovaný nemal v konaní úspech, preto ho súd zaviazal takto vzniknuté trovy zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu podľa § 149 ods. 1 O.s.p. Podľa článku I. § 75 zákona č. 191/1950 Zbierky zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov vlastná zmenka obsahuje: 1./ označenie, že ide o zmenku pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom bola listina spísaná; 2./ bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu; 3./ údaj zročnosti; 4./ údaj miesta, kde sa má platiť; 5./ meno toho komu, alebo na rad koho sa má platiť; 6./ dátum a miesto vystavenia zmenky; 7./ podpis vystaviteľa.
Podľa článku I. § 5 ods. 1 zákona zmenkového a šekového v zmenke zročnej na videnie, alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.
Podľa § I. § 5 ods. 2 zákona č. 190/1950 Zbierky úrokovú mieru treba udať v zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková doložka za nenapísanú.
Podľa § I. § 5 ods. 3 zákona úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený iný deň.
Podľa článku I. § 34 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zbierky je zmenka na videnie zročná pri predložení. Musí byť predložená na platenie do jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť, alebo určiť lehotu dlhšiu. Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.
Podľa článku I. § 10 zákona č. 191/1950 Zbierky ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne, alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.
Podľa článku I. § 17 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zbierky zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi, alebo k predošlým majiteľom okrem, ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.
Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom ku dňu vystavenia zmenky v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa, alebo inej osoby sa zakazuje plniť dlh zmenkou, alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku, alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplatného spotrebiteľského úveru (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere). Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky, alebo postúpením práv zo zmenky.
Podľa § 4 ods. 7 zákona č. 258/2001 Zbierky zákonov veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením ods. 6 veriteľom.
Podľa § 495 Občianskeho zákonníka platnosti záväzku nebráni, ak nie je vyjadrený dôvod, na základe ktorého je dlžník povinný plniť. Veriteľ je však povinný preukázať dôvod záväzku s výnimkou cenných papierov hromadne vydaných, alebo iných cenných papierov, pre ktoré je zákonom stanovené, že veriteľ túto povinnosť nemá.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., t.j. 1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov 2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania 3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený 4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie 5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný 6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom 7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát 8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav 9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali 10. bol odvolacím súdom schválený zmier b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j. 1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, 2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej 3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., 4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).