Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Sa/4/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach ako správny súd, sudkyňou JUDr. Danou Bystrianskou, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. B. XX, XXX XX C. D., zastúpený JUDr. Dušanom Szabóm, advokátom, ul. Nemocničná č.X, XXX XX, C. D., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava (ďalej len „žalovaná“), o preskúmanie rozhodnutia č. XXXXX-X/ XXXX-XX zo dňa 20. decembra 2021, /rozhodnutia žalovaného č. 102380261/2016 zo dňa 18.1.2016/, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

I. Administratívne konanie

1. Sociálna poisťovňa, pobočka Trebišov, rozhodnutím č.: XXXX-X/XXXX-E. dňa 9. augusta 2021 rozhodla, že žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30. júna 2008. V odôvodnení tento správny orgán uviedol, že podľa § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 1. januára 2008 do 31. decembra 2010 povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v , a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v , ak tento zákon neustanovuje inak.

2. Správny orgán uviedol, že zistil z údajov Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky (od 1, januára 2012 Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky) za rok 2007 , že žalobca nedosiahol žiadny príjem zo samostatnej zárobkovej činnosti a preto mu, ako samostatne zárobkovo činnej osobe, zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30. júna 2008 v súlade s ustanovením . Preto dňa 30. júna 2008 zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie žalobcu ako samostatne zárobkovo činnej osoby.

3. Žalobca v podanom odvolaní navrhol, aby rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trebišov zo dňa 09.08.2021 č.: XXXX-X/XXXX-E. bolo zrušené a bolo vydané nové rozhodnutie, že dňom 30.06.2006

zaniklo žalobcovi ako SZČO povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie. Žalobca odkázal na už označený rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.04.2021 sp.zn.: , a uviedol, že na základe tejto skutočnosti Sociálna poisťovňa, pobočka Trebišov vydala napadnuté rozhodnutie, kde zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie, či žaloba bol povinný v uvedenom období odvádzať poistné ako SZČO.

4. Žalobca tvrdil, že záver, že bol povinne nemocensky poistený a povinne dôchodkovo poistený do 29.06.2008 oprela žalovaná o § 21 ods. l zákona účinným od 01.01.2008 do 31.12.2010, v zmysle ktorého uvedené poistenia pre SZČO vzniká od 01.07. kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý je príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatne zárobkovou činnosťou vyšší ako 12 násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 10 zákona. Potom konštatovala, že podľa údajov Daňového riaditeľstva SR za rok 2007, už žalobca nedosiahol žiadny príjem zo samostatnej zárobkovej činnosti a preto zanikli uvedené poistenia dňom 30.06.2008. Podľa žalobcu nesprávne k uvedenému záveru sociálna poisťovňa dospela napriek tomu, že dňa 04.07.2006 doručil Registračný list fyzickej osoby - odhlášku SZČO s dátumom zániku povinného sociálneho poistenia k 30.06.2006. V odvolaní proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Trebišov, č.: XXXX-X/XXXX-E. zo dňa 9. augusta 2021 žalobca uviedol aj predchádzajúce rozhodnutia žalovanej a rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 30.04.2019 sp.zn.: bol rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.04.2021 sp.zn.: zmenený a skoršie rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava zo dňa 08.01.2018 č.: XXXXX-X/XXXX-XX a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trebišov zo dňa 16.03.2017 č.; XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX boli zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie, pre právny názor, že jeho postavenie SZČO zaniklo a nemal prijmi už v roku 2006.

5. Sociálna poisťovňa, ústredie, ako odvolací orgán, preskúmala napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trebišov, č. 6087-2/2021-TV v celom rozsahu a dospela k záveru, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne a v súlade so zákonom v znení neskorších predpisov. Uviedla, že Licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (licencia typu A) je oprávnením na vykonávanie činnosti podľa zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti a zakladá právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia. Licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe zdravotníckemu pracovníkovi v povolaní lekár vydáva Slovenská lekárska komora. Dňa 23. januára 2006 Slovenská lekárska komora vydala žalobcovi licenciu č. L1A/KE/0781/05 na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár, v odbore: pneumológia a ftizeológia. Licencia č. L1A/ nadobudla právoplatnosť a vykonateľnosť 9, februára 2006. Podľa údajov poskytnutých Slovenskou lekárskou komorou, uvedená licencia bola pozastavená v období od 28. septembra 2016 a zanikla 31. októbra 2016.

6. Žalovaná záver o tom, že žalobca bol povinne nemocensky poistený a povinne dôchodkovo poistený do dňa 29.06.2008 odôvodnila s odkazom na § 21 ods. l zákona účinným od 01.01.2008 do 31.12,2010, v zmysle ktorého uvedené poistenia pre SZČO vzniká od 01.07. kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý je príjem z podnikania a z, inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatne zárobkovou činnosťou vyšší ako 12 násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods.10 zákona. Žalovaná konštatovala, že podľa údajov Daňového riaditeľstva SR za rok 2007 žalobca nedosiahol žiadny príjem zo samostatnej zárobkovej činnosti a preto žalobcovi zanikli uvedené poistenia dňom 30.06.2008.

7. K uvedenému záveru sociálna poisťovňa dospela napriek tomu, že žalobca dňa 04.07.2006 doručil Registračný list fyzickej osoby - odhlášku SZČO s dátumom zániku povinného sociálneho poistenia k 30.06.2006 a napriek tomu, že Košický samosprávny kraj rozhodnutím č. -13119 z 9. mája 2006 (právoplatné 11. mája 2006) zrušil žalobcovi dňom 30. júna 2006 rozhodnutie o povolení na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia - ambulancie, v odbornom zameraní: tuberkulóza a pľúcne choroby, vydané Krajským úradom v Košiciach pod č. 96/05176 zo dňa 10. januára 1997.

8. Žalovaná argumentovala, že Sociálna poisťovňa, pobočka Trebišov síce prijala od žalobcu dňa 4. júla 2006 Registračný list fyzickej osoby - odhlášku,/ 04.07.2006 / s dátumom zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia dňa 30. júna 2006, ale v čase jej podania žalovaná nemala vedomosť o tom, že žalobca je držiteľom licencie zo dňa 23. januára 2006, ktorú mu vydala Slovenská lekárska komora pod č. L1A/KE/0781/05. Žalobca ju o tom neinformoval. Pobočka

Trebišov spomínanú odhlášku žalobcu považovala za spornú, nakoľko v čase jej podania nemala vedomosť o tom, že žalobca je držiteľom licencie zo dňa 23. januára 2006, ktorú mu vydala Slovenská lekárska komora pod č. L1A/KE/0781/05 na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár, v odbore: pneumológia a ftizeológia.

9. Z uvedeného dôvodu pre spornosť otázky po tomto zistení a preskúmaní všetkých skutočností, súvisiacich s predmetnou vecou bolo vydané napadnuté rozhodnutie pobočky Trebišov č. 6087-2/2021- TV zo dňa 9. augusta 2021.

10. Žalovaná uviedla, že napriek skutočnosti, že žalobcovi bolo dňom 30. júna 2006 rozhodnutie Krajského úradu Košice č. 96/05176 vydané povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia - ambulancie, v odbornom zameraní: tuberkulóza a pľúcne choroby, a neskôr po jeho zrušení bolo vydané rozhodnutie Košického samosprávneho kraja č. -13119, žalobca na účely sociálneho poistenia mal právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby aj po 30. júni 2006. Dôvodom je, že mal naďalej platné oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, ktorým je licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár, v odbore: pneumológia a ftizeológia (licencia typu A), na základe ktorej bol v období uvedenom v napadnutom rozhodnutí oprávnený na výkon samostatnej zárobkovej činnosti.

11. Žalovaná mala za to, že podľa údajov Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky (od 1. januára 2012 Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky) žalobca mal príjem zo živností za rok 2005 (2 378 047,00 SKK) presiahol zákonom ustanovenú sumu 82 800,00 SKK a príjem zo živnosti za rok 2006 (1 066 990,00 SKK) presiahol zákonom ustanovenú sumu 91.200-, Sk. Preto žalobca aj po 30. júni 2006 bol povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou, pretože splnil zákonom ustanovené podmienky pre vznik a trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, t. j. mal právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia (Licencia č. L1A/KEE/0781/05) a zároveň jeho príjmy zo samostatnej zárobkovej činnosti za roky 2005 a 2006 presiahli zákonom ustanovenú hranicu príjmov zo samostatnej zárobkovej činnosti za roky 2005 a 2006. Preto žalobcovi zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie až dňa 30. júna 2008, potom, ako nemal príjem ako samostatne zárobkovo činnej osoba už za rok 2007, t. j. nemal príjem, ktorý by mu od 1. júla 2008 zakladal právne postavenie povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, v súlade s ustanovením zákona v znení zákona účinného od 1. januára 2008 do 31. decembra 2010.

II. Správna žaloba

12. Žalobca správnou žalobou zo dňa 17. februára 2022 doručenou na Krajský súd v Košiciach 21. februára 2022, žiadal preskúmať a zrušiť ako nezákonné rozhodnutie žalovanej zo dňa 20. decembra 2021 č. 514314/2021- BA a rozhodnutie Sociálnej poisťovne pobočka Trebišov zo dňa 9. augusta 2021 č. 6087-2/2021- TV tvrdil, že dňa 04. júla 2006 žalobcovi priznať právo na úplnú náhradu trov konania zo žalobných dôvod podľa , . Žalobca v žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č.: XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 20. decembra 2021 namietal nesprávnosť právneho názoru žalovaného, ktorý vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy. Výklad zákona žalovaným označil za formalistický a nespravodlivý.

13. Sociálna poisťovňa, pobočka Trebišov, rozhodnutím č.: XXXX-X/XXXX-E. dňa 9. augusta 2021 rozhodla, že žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30. júna 2008. Žalobca už v odvolaní navrhoval, aby rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trebišov zo dňa 09.08.2021 č.: XXXX-X/XXXX-E. bolo zrušené a bolo vydané nové rozhodnutie, že dňom 30.06.2006 zaniklo jeho povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie ako SZČO. Žalovaná rozhodnutím zo dňa 20.12.2021 č.: XXXXX-X/XXXX-XX odvolanie v celom rozsahu zamietla a potvrdila napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne a došlo k vyrubeniu poistného na nemocenské, starobné, invalidné a poistné do rezervného fondu solidarity za obdobie od mesiaca júl 2006 až do mesiaca jún 2008.

14. Podľa žalobcu sa neriadila žalovaná rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.04.2021 sp.zn.: , ktorým bol zmenený rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 30.04.2019 sp.zn.: tak, že boli zrušené rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava č.: XXXXX- X/XXXX-XX zo dňa 08.01.2018 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trebišov č.: XXX- XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa 16.03.2017.

15. Žalobca mal za to, že doručil Sociálnej poisťovni Registračný list fyzickej osoby - odhlášku SZČO s dátumom zániku povinného sociálneho poistenia k 30.06.2006 a jeho poistenie zaniklo tak už dňa 30.06.2006, pretože ako lekár a držiteľ licencie L1A už nevykonával samostatnú zárobkovú činnosť v rámci tejto licencie, ale ako zamestnanec vykonával činnosť lekára v rámci pracovného pomeru a bol držiteľ licencie L1B. Nesprávne preto na základe napadnutého rozhodnutia - Sociálna poisťovňa, pobočka Trebišov rozhodla kedy zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie žalobcu preskúmavané v tomto konaní.

16. V súvislosti s uvedenou otázkou držby licencie L1A a L1B žalobca súčasne poukázal na uznesenie Veľkého senátu Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.04.2019 sp.zn.: , ktorý v odpovedi na prvú otázku uviedol: „licencia L1A nemá charakter oprávnenia na výkon činnosti predpokladaného v , o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, keď sama osebe nezakladá jej držiteľovi aj možnosť vykonávať licencovanú činnosť, ktorú môže vykonávať až na základe dohody (zmluvy) s iným poskytovateľom." Z uvedeného teda vyplýva, že Sociálna poisťovňa, pobočka Trebišov túto otázku neposudzovala v zmysle uvedeného názoru súdu. Potom žalobca odkázal na závery uvedené v uznesení Veľkého senátu NS SR zo dňa 30.04.2019 sp.zn.: , ktorý v odpovedi na druhú otázku uviedol, že : „ Povinnosťou Sociálnej poisťovne pri rozhodovaní o vzniku alebo zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia poistenca - lekára, v zmysle bod prvý v spojení s o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov je posudzovať príjmy poistenca - lekára osobitne vo vzťahu k licencii L1A a skúmať, či všetky príjmy vykázané v jeho daňovom priznaní v príslušnom zdaňovacom období sú aj príjmami lekára považovaného sa samostatne zárobkovo Činnú osobu v zmysle .

17. Podľa žalobcu v označenom rozhodnutí Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.04.2021 sp. zn.: , tento uviedol, že žalobcovi zaniklo poistenie dňa 30.06.2006, hoci žalobca ako lekár a držiteľom licencie L1A , ale bol činný ako zamestnanec a vykonával činnosť lekára v rámci pracovného pomeru ako držiteľ licencie L1B, /uznesenie Veľkého senátu Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.04.2019 sp.zn.: lVs/1/2019/, v ktorom Najvyšší súd v odpovedi na prvú otázku uviedol: „licencia L1A nemá charakter oprávnenia na výkon činnosti predpokladaného v o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, keď sama osebe nezakladá jej držiteľovi aj možnosť vykonávať licencovanú činnosť, ktorú môže vykonávať až na základe dohody (zmluvy) s iným poskytovateľom." Z uvedeného teda podľa žalobcu vyplýva že Sociálna poisťovňa, pobočka Trebišov túto otázku neposudzovala a povinnosť poistenia žalobcu posúdila v zmysle uvedeného názoru Veľkého senátu Najvyššieho súdu SR.

18. Žalobca tiež poukázal na uznesenie Veľkého senátu zo dňa 30.04.2019 sp.zn.: , ktorý v odpovedi na druhú otázku uviedol, že: „ Povinnosťou Sociálnej poisťovne pri rozhodovaní o vzniku alebo zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia poistenca - lekára, v zmysle bod prvý v spojení s o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, je posudzovať príjmy poistenca - lekára osobitne vo vzťahu k licencii L1A a skúmať, či všetky príjmy vykázané v jeho daňovom priznaní v príslušnom zdaňovacom období sú aj príjmami lekára považovaného sa samostatne zárobkovo činnú osobu v zmysle ."

19. Napriek tomu Sociálna poisťovňa, pobočka Trebišov, ako prvostupňový orgán, vydala rozhodnutie č. 6087-2/2021-TV zo dňa 9. augusta 2021, ktorým podľa § 178 ods. 1 písm. a) prvý bod zákona rozhodla, že žalobca je samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30. júna 2008.

20. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd") rozsudkom sp. zn. , zo dňa 28. apríla 2021 ako to je zhora uvedené zmenil rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp.zn.: , zo dňa 30. apríla 2019 s odkazom na zhora uvedený právny názor Veľkého senátu zo dňa 30.04.2019 sp.zn.: a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, č. XXXXX-X/XXXX-XX, zo dňa 8. januára 2018 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trebišov, č. XXX-XXXXXXXXXX- XXXX/XX, zo dňa 16. marca 2017 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Išlo o rozhodnutie o predpísaní poistného žalobcovi, za obdobie po 30. júni 2006.

21. Sociálna poisťovňa, pobočka Trebišov, vydala napadnuté rozhodnutie, avšak nezisťovala zhora uvedené ako potrebné na zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy tak aby bol nedostačujúci na riadne posúdenie toho, či bol žalobca samostatne zárobkovo činná osoba v uvedenom období od 30. do 30. 6. 2008 či a bol povinný odvádzať poistné ako držiteľ licencie L1 A a či mal príjmy z činnosti vykonávanej na základe tejto licencie v tomto období. Podľa žalobcu tento názor kasačného súdu nerešpektovala tiež Sociálna poisťovňa, ústredie, dňa 20. decembra 2021 pod č.: XXXXX-X/ XXXX-XX, ktorá zamietla odvolanie žalobcu, podané proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Trebišov, č. 6087-2/2021-TV zo dňa 9. augusta 2021, vo veci zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia a v celom rozsahu a potvrdila napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trebišov. Žalobca poukázal na to, že pobočka Trebišov, nesprávne uzavrela, že žalobca bol povinne nemocensky poistený a povinne dôchodkovo poistený do 29. júna 2008, a preto mu zaniklo uvedené poistenie dňom 30. júna 2008 s odkazom na to, že podľa § 21 ods. 1 zákona účinného od 1. januára 2008 do 31. decembra 2010, poistenie pre samostatne zárobkovo činnú osobu vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý bol jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 10 zákona a podľa údajov z Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky žalobca až za rok 2007 nedosiahol žiadny príjem zo samostatnej zárobkovej činnosti.

22. Žalobca opakoval, že aj keď bol ako lekár držiteľom licencie L1A, samostatnú zárobkovú činnosť nevykonával v rámci tejto licencie, ale vykonával činnosť lekára ako zamestnanec v rámci pracovného pomeru, ako držiteľ licencie L1B a súčasne poukazoval na uznesenie Veľkého senátu Najvyššieho súdu SR , sp.zn.: , zo dňa 30. apríla 2019, /na prvú otázku uviedol, že licencia L1A nemá charakter oprávnenia na výkon činnosti predpokladaného v § 5 písm. c) zákona v znení neskorších predpisov, keď sama o sebe nezakladá jej držiteľovi aj možnosť vykonávať licencovanú činnosť, ktorú môže vykonávať až na základe dohody (zmluvy) s iným poskytovateľom. Sociálna poisťovňa, pobočka Trebišov, otázku jeho poistenia neposúdila v zmysle tohto názoru Veľkého senátu Najvyššieho súdu sp. zn. , zo dňa 30. apríla 2019 a v odpovedi na druhú otázku uviedol, že povinnosťou Sociálnej poisťovne pri rozhodovaní o vzniku alebo zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia poistenca - lekára, v zmysle § 178 ods. 1 písm. a) bod prvý v spojení s § 21 ods. 1 zákona v znení neskorších predpisov bola povinná posudzovať príjmy poistenca - lekára osobitne vo vzťahu k licencii L1A a skúmať, či všetky príjmy, vykázané v jeho daňovom priznaní v príslušnom zdaňovacom období, sú aj príjmami lekára považovaného za samostatne zárobkovo činnú osobu v zmysle § 5 písm. c) zákona.

23. Preto napokon ak žalobca dňa 4. júla 2006 podal odhlášku k 30. júnu 2006, je zrejmé, že ďalej nemohol vykonávať a ani v skutočnosti nevykonával činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby, z ktorej by mal príjem tak, ako na to už poukázal v uznesení veľkého senátu Najvyššieho súdu, sp. zn. , zo dňa 30. apríla 2019. Príjem mal do 30. júna 2006, čo je zrejmé aj z jeho daňového priznania za rok 2006 a dňom 30. júna 2006 prestal byť samostatne zárobkovo činnou osobou, na ktorú by sa vzťahovalo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie.

24. Žalobca uviedol, že v kontexte právneho názoru žalovanej Sociálna poisťovňa, ústredie, rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX, zo dňa 15. decembra 2016 (právoplatné 23. decembra 2016), zrušila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trebišov, č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX, zo dňa 13. septembra 2016, ktorým táto predpísala žalobcovi, ako povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe, za obdobie júl 2006 až jún 2008 poistné, spolu v sume 9.065,92 eur. Žalovaná zrušila jeho odvolaním napadnuté rozhodnutie z dôvodu, že poistné bolo vypočítané nesprávne a následne Sociálna poisťovňa, pobočka Trebišov, potom rozhodnutím č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX, zo dňa 16. marca 2017 predpísala za toto obdobie poistné celkovo

v sume 6.799,87 eur. Sociálna poisťovňa, ústredie, rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX, zo dňa 8. januára 2018 zmenila výrok rozhodnutia č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX, z dôvodu uznania námietky premlčania za mesiace júl 2006 a august 2006 a vypustila § 152 a zákona v znení neskorších predpisov a rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie, č. XXXXX-X/XXXX-XX, zo dňa 8. januára 2018, po uznaní námietky premlčania za júl 2006 a august 2006, predpísané poistné za september 2006 až jún 2008 v celkovej sume 6.260,67 eur. Žalobca uzavrel, že na základe už uvádzaného rozsudku Najvyššieho súdu, sp. zn. Sociálna poisťovňa, pobočka Trebišov, vydala dňa 9. augusta 2021 nezákonné rozhodnutie č. 6087-1/2021-TV.

25. Potom aj žalovaná v napadnutom rozhodnutí nesprávne konštatovala, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trebišov je vecne správne a v súlade so zákonom a držba licencie zakladá právne postavenie SZČO na účely sociálneho poistenia, ktorú vydala Slovenská lekárska komora č.: L1A/ zo dňa 23.01.2006 na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár v odbore pneumológia a ftizeológia, ktorá nadobudla právoplatnosť dňa 09.02.2006 a bola pozastavená od 28.09.2016 a zanikla dňa 31.10.2016, tvrdil žalobca. Ani podľa žalovanej námietky uvedené v odvolaní nezakladali dôvod na zmenu resp. na zrušenie napadnutého rozhodnutia hoci sa žalobca odvolával na vydané rozhodnutie Košického samosprávneho kraja zo dňa 9.5.2006 číslo: XXXX/XXXX-XX20-13119, ktorým jeho povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia dňom 30.6.2006, ako fyzickej osoby bolo zrušene.

26. Žalovaná vo vyjadrení k správnej žalobe k námietke, týkajúcej sa uznesenia veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu sp.zn.: , zo dňa 30. apríla 2019, v ktorom Najvyšší súd riešil právne postavenie držiteľov licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A) na účely sociálneho poistenia uviedla, že s právnym názorom Veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu, vyjadreným v uznesení sp.zn.: zo dňa 30. apríla 2019 sa nestotožňuje, a senát 9S Najvyššieho súdu, ktorý sa chcel od záverov veľkého senátu odchýliť uznesením sp. zn. zo dňa 23. septembra 2019, postúpil vec podľa na prejednanie a rozhodnutie Veľkému senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu SR.

27. Uviedla, že Najvyšší súd sa v rozsudku sp. zn.: zo dňa 24. novembra 2020 stotožnil správnym názorom Sociálnej poisťovne vo veci posudzovania právneho postavenia držiteľov licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A), a to konkrétne, podľa názoru Najvyššieho súdu, na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L'lA), ako samostatného oprávnenia na výkon zdravotníckeho povolania, je lekár - držiteľ licencie L1A považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu na účely zákona. Vykonávanie zdravotníckeho povolania v pracovnoprávnom vzťahu lekárom, ktorý je držiteľom licencie L1B a ktorý je súčasne držiteľom licencie L1A, nie je prekážkou možnosti poskytovať zdravotnú starostlivosť aj na základe licencie L1 A, a teda nie je dôvodom, aby držiteľ licencie L1A nebol považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu podľa § lekára - držiteľa licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A), nie je posudzovať príjmy lekára výlučne (5 písm. c) . Povinnosťou Sociálnej poisťovne pri rozhodovaní o vzniku alebo zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia vzťahu k tejto licencii.

28. Žalovaná odkázala na postup Sociálnej poisťovne, pobočka Trebišov, ako na správny postup, čo odôvodnila ust. §178 ods. 1 písm. a) zákona, podľa ktorého do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať v prvom stupni o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch a za spornú mala odhlášku žalobcu z roku 2006. Žalovaná opätovne odôvodnila správnosť rozhodnutia pobočky tým, že žalobca mal naďalej platné oprávnenie na vykonávanie činnosti a preto som bol SZČO aj po 30. júni 2006 až do 30.06.2008, pritom výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 10 zákona. Zo všetkých podkladov, ktoré žalovaná má k dispozícii je zrejmé, že po 30.06.2006 som nemal taký príjem.

29. Sociálna poisťovňa, pobočka Trebišov dňa 09.08.2021 pod č.: XXXX-X/XXXX-E. vydala podľa ods. l písm. a) l. bod o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon) rozhodnutie, ktorým rozhodla, že samostatne zárobkovo činnej osobe (ďalej len SZČO) žalobcovi zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30.06.2008.

Sociálna poisťovňa, pobočka Trebišov vyššie uvedeným rozhodnutím riešila podstatnú otázku, že povinne nemocensky poistený a povinne dôchodkovo poistený bol až do dňa 30.06.2008.

30. Podľa názoru žalovanej poistenie nezaniklo do tohto dátumu, vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosť v rámci tejto licencie sa považovalo za nepodstatné s odkazom na rozhodnutie Veľkého senátu NS SR zo dňa 24.11.2020 sp.zn.: . V súvislosti s uvedenou otázkou držby licencie L1A a L1B žalobca poukazuje na uznesenie Veľkého senátu NS SR zo dňa 30.04.2019 sp.zn.: , ktorý v odpovedi na prvú otázku uviedol: „licencia L1A nemá charakter oprávnenia na výkon činnosti predpokladaného v § S písm. c) o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, keď sama o sebe nezakladá jej držiteľovi aj možnosť vykonávať licencovanú činnosť, ktorú môže vykonávať až na základe dohody (zmluvy) s iným poskytovateľom." V uznesení Veľkého senátu NS SR zo dňa 30.04.2019 sp.zn.: , ktorý v odpovedi na druhú otázku uviedol, že: „ Povinnosťou Sociálnej poisťovne pri rozhodovaní o vzniku alebo zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia poistenca - lekára, v zmysle bod prvý v spojení s o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov je posudzovať príjmy poistenca - lekára osobitne vo vzťahu k licencii L1A a skúmať, či všetky príjmy vykázané v jeho daňovom priznaní v príslušnom zdaňovacom období sú aj príjmami lekára považovaného sa samostatne zárobkovo činnú osobu v zmysle "

31. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Trebišov dňa 09.09.2021 pod č.: XXXX-X/XXXX-E., rozhodla, že dňom 30.06.2006 trvalo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie a to na základe tej skutočnosti, že žalobca mal riadny príjem ako SZČO, a tak od 30.06.2006 až do 30.06.2008 bol povinný platiť nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie.

32. K správnej žalobe zo dňa 17. februára 2022, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie, číslo: XXXXX-X/XXXX- F., zo dňa 20. decembra 2021, podal žalovaný dňa 5. apríla 2022 vyjadrenie: uviedol, že na účely sociálneho poistenia sa za samostatne zárobkovo činné osoby považujú fyzické osoby vymedzené v v znení neskorších predpisov. Za rozhodujúcu skutočnosť, ktorá zakladá fyzickej osobe status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia s účinnosťou do 31. decembra 2010 sa považuje aj udelenie oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu (, a to bez ohľadu na to, či na základe tohto oprávnenia činnosť podľa osobitného predpisu aj vykonáva. Žalobca bol v spornom období považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu podľa v znení účinnom do 31. decembra 2010 na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár, vykonávanej podľa o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov číslo: L1A/KE/0781/05, ktorá ho oprávňovala vykonávať zdravotnícke povolanie od 9. februára 2006. Licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe číslo: L1A/KE/0781/05, bola pozastavená od 28. septembra 2016 a zrušená dňa 31. októbra 2017.

33. Podľa právneho názoru Sociálnej poisťovne licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe [] vykonávanej podľa v znení neskorších predpisov, označovaná ako L1A, na základe ktorej môžu samostatnú zdravotnícku prax vykonávať zdravotnícki pracovníci napr. v povolaní lekár, logopéd, psychológ, sa považuje za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu a zakladá držiteľovi tejto licencie status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia. Vychádzajúc zo v znení neskorších predpisov je držiteľ licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A) [] oprávnený vykonávať zdravotnícke povolanie [] a poskytovať zdravotnú starostlivosť [] v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ, alebo na inom mieste ako v zdravotníckom zariadení () a dosahovať príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa $ 6 o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. v znení neskorších predpisov neupravuje žiadne ďalšie podmienky, ktoré by držiteľ licencie L1A mal splniť na to, aby mohol vykonávať zdravotnícke povolanie a poskytovať zdravotnú starostlivosť.

34. Pre posúdenie právneho postavenia fyzickej osoby, ako samostatne zárobkovo činnej osoby, na účely sociálneho poistenia s účinnosťou do 31. decembra 2010 nie je právne významné či dotknutá osoba skutočne samostatnú zárobkovú činnosť vykonáva, právne významná je len tá skutočnosť, že

dotknutá fyzická osoba disponuje oprávnením, ktoré jej zakladá status samostatne zárobkovo činnej osoby. v znení účinnom do 31. decembra 2010 neustanovuje žiadne iné podmienky, ktoré by mala splniť fyzická osoba na to, aby nadobudla status samostatne zárobkovo činnej osoby a taktiež neukladá Sociálnej poisťovni skúmať ďalšie osobitné podmienky zakladajúce fyzickej osobe status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia. Zdôrazňuje aj tú skutočnosť, že Sociálna poisťovňa je povinná aplikovať právne normy tak, aby pri vydávaní tzv. individuálnych právnych aktov nevznikali neopodstatnené rozdiely v skutkovo obdobných, resp. zhodných prípadoch právneho postavenia advokátov, stavebných inžinierov, architektov.

35. Nadobudnutie právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia nezakladá automaticky samostatne zárobkovo činnej osobe povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie a do 31. decembra 2013 vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby závisí od výšky príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa . Až pri dosiahnutí príjmu relevantného na vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činných osôb ustanoveného vzniká samostatne zárobkovo činnej osobe povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie (). Vznik, resp. zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činných osôb sa posudzuje vždy k 1. júlu kalendárneho roka, pričom sa vychádza z príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo z výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ktorý samostatne zárobkovo činná osoba dosiahla za predchádzajúci kalendárny rok.

36. Vzhľadom na námietky žalobcu je nevyhnutné poukázať na to, že ustanovenie odkazuje na príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý samostatne zárobkovo činná osoba dosiahla podľa osobitného predpisu, , pričom v ustanovení v znení neskorších predpisov nie je uvedená bližšia špecifikácia dosiahnutých príjmov a rozhodujúca je len skutočnosť, že samostatne zárobkovo činná osoba dosiahla tento príjem podľa ., vzniká jej od 1. júla kalendárneho roka povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, ktoré trvá až do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka, kedy dochádza k opätovnému posudzovaniu príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo výnosov súvisiacich s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou.

37. Na základe príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý žalobca dosiahol za rok 2005 (2 378 047,00 Sk) vzniklo žalobcovi od 1. júla 2006 do 30. júna 2007 povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby. Vzhľadom na príjmy, ktoré žalobca dosiahol za rok 2006 (1 066 990,00 SK) vzniklo žalobcovi povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie aj od 1. júla 2007 do 30. júna 2008. Za rok 2007 žalobca nedosiahol príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, čo malo za následok zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobcu dňom 30. júna 2008. V tejto súvislosti je nevyhnutné uviesť, že pri posudzovaní vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby a následnej odvodovej povinnosti Sociálna poisťovňa vychádza výlučne z príjmu, ktorý fyzická osoba dosiahla v rozhodujúcom období podľa v znení neskorších predpisov.

38. V ustanovení v znení neskorších predpisov súčasne upravuje poradie odvodovej povinnosti u tých poistencov, ktorí podliehajú viacerým sociálnym poisteniam. Skutočnosť, že žalobca, ako povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba mal zároveň právne postavenie zamestnanca, bude zohľadnená až pri predpísaní poistného, kedy je Sociálna poisťovňa povinná prihliadať na úhrn vymeriavacích základov dosiahnutých z titulu právneho postavenia zamestnanca a povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby. Keďže žalobca bol držiteľom oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, t. i. licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe L1A, aj po 30. júni 2006 kedy bolo žalobcovi Košickým samosprávnym krajom zrušené povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, žalobcovi dňom 30. júna 2006 nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie podľa S 21 ods. 4 Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie žalobcovi, ako samostatne zárobkovo činnej osobe, zaniklo podľa 30. júna 2008, lebo v roku 2007 nedosiahol príjem z

podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti relevantný na vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia od 1. júla 2008. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie žalobcu, by podľa v znení účinnom do 31. decembra 2010 zaniklo dňom 30. júna 2006 len vtom prípade, ak by k uvedenému dátumu zrušil aj oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, t. j. licenciu L1A.

39. V súvislosti so žalobnými námietkami sa tiež poukazuje na to, že rovnaký právny názor na posudzovanie právneho postavenia lekára, držiteľa licencie L1A, na účely sociálneho poistenia, aký zastáva Sociálna poisťovňa, vyslovil aj veľký senát správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. , zo dňa 24. novembra 2020, ktorým došlo k judikatórnemu odklonu od záverov veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vysloveného v uznesení sp. zn. , zo dňa 30. apríla 2019, na ktorý sa žalobca odvoláva. V rozsudku veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , zo dňa 24. novembra 2020, sa veľký senát odchýlil od záverov veľkého senátu vo veci sp. zn. v odpovedi na prvú a druhú otázku.

40. Na prvú otázku veľký senát v rozsudku sp. zn. uvádza, že licenciu L1A (na výkon samostatnej zdravotníckej praxe) ako samostatné oprávnenie na výkon zdravotníckeho povolania podľa v znení neskorších predpisov treba považovať za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu v zmysle v znení , na základe ktorého je lekár - držiteľ licencie L1 A. považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu na účely v znení neskorších predpisov. Na tento právny záver sa odvolal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. , zo dňa 12. marca 2021, v ktorom najvyšší súd zároveň uviedol, že „vykonávanie zdravotníckeho povolania v pracovnoprávnom vzťahu lekárom, ktorý je držiteľom licencie L1B a ktoiý je súčasne stále držiteľom licencie 11 A, nie je prekážkou možnosti poskytovať zdravotnú starostlivosť aj na základe licencie L1A a teda nieje dôvodom, aby držiteľ licencie L1A nebol považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu...".

41. Na druhú otázku veľký senát v rozsudku sp. zn. 1Vs/3/2Q19 uvádza, že povinnosťou Sociálnej poisťovne pri rozhodovaní o vzniku alebo zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia lekára, ktorý je držiteľom licencie L1A, v zmysle bod prvý a v spojení s v znení neskorších predpisov nie je posudzovať príjmy lekára výlučne vo vzťahu k licencii L1A a nie je povinná skúmať, či všetky príjmy vykázané v jeho daňovom priznaní v príslušnom zdaňovacom období sú príjmami lekára, považovaného za samostatne zárobkovo činnú osobu podľa v znení neskorších predpisov. Ak takýto lekár v daňovom priznaní priznal príjmy, považované za príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu ide vždy o príjem samostatne zárobkovo činnej osoby a nie je právne významné, či tento príjem fyzická osoba dosiahla z titulu jej statusu podľa alebo aj podľa , príp. písm. b) alebo d) v znení účinnom do 31. decembra 2010, t. j. či tento príjem fyzická osoba dosiahla na základe viacerých oprávnení na výkon samostatnej zárobkovej činnosti.

42. Žalovaná uviedla, že ako je to už zhora uvedené: žalobca dňa 21. júna 2006 predložil pobočke Sociálnej poisťovne Registračný list FO - odhlášku zo sociálneho poistenia, s dátumom zániku poistenia 30. júna 2006. Podaný Registračný list FO - odhláška však sama o sebe nespôsobuje zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby (odhláška z povinného sociálneho poistenia má len deklaratórne účinky), pretože zánik týchto poistení nastáva až na základe právnych skutočností ustanovených v znení účinnom do 31. decembra 2010. V tejto súvislosti s odkazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. , zo dňa 27. júna 2017, najvyšší súd dospel k záveru, že „Prihláška samostatne zárobkovo činnej osoby do povinného poistenia, ako aj odhláška z tohto poistenia, sú v zmysle zákona o sociálnom poistení len evidenčnými úkonmi, ktoré je samostatne zárobkovo činná osoba povinná urobiť do ôsmych dní od vzniku, resp. zániku poistenia. Uvedené úkony však vznik alebo zánik povinného poistenia nespôsobujú, pretože tie nastávajú na základe zákona v nadväznosti na nadobudnutie, resp. zánik oprávnenia na podnikanie.".

43. O skutočnosti, že žalobca je držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe Sociálna poisťovňa, pobočka Trebišov, v čase, kedy žalobca podal Registračný list FO - odhlášku zo sociálneho poistenia ku dňu 30. júna 2006, nemala vedomosť. Žalobca neoznámil Sociálnej poisťovni, pobočka Trebišov, že je držiteľom licencie L1A/KE/0781/05, ktorá sa považuje za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, napriek tomu, že podľa a poistenec je povinný preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik, trvanie, prerušenie a na zánik sociálneho poistenia. Zánik povinného sociálneho poistenia nenastal z dôvodu, že je držiteľom oprávnenia podľa osobitného predpisu, t. j. licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe. Túto skutočnosť zistila Sociálna poisťovňa, pobočka Trebišov, až z údajov poskytnutých Slovenskou lekárskou komorou dňa 7. apríla 2016. V súlade s právnym názorom odvolacieho orgánu, pobočka Sociálnej poisťovne vydala rozhodnutie číslo: 700- XXXXXXXXXX-XXXX/XX, zo dňa 16. marca 2017, vo veci prepísania poistného za obdobie júl 2006 až jún 2008, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie, číslo: XXXXX-X/XXXX-XX, zo dňa 8. januára 2018. Organizačné zložky Sociálnej poisťovne však nesprávne postupovali, keď pred vydaním rozhodnutia vo veci predpísania poistného nerozhodli o zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia napriek tomu, že zo skutkových okolností bolo zrejmé, že v čase, kedy pobočka Sociálnej poisťovne rozhodla o predpísaní poistného bol zánik tohto povinného poistenia sporný. Spornosť zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia bola spôsobená tým, že dátum zániku povinného poistenia, ktorý žalobca uviedol na Registračnom liste FO - odhlášky zo sociálneho poistenia (30. jún 2006) sa nezhodoval so skutočným dátumom zániku tohto povinného poistenia (30. jún 2008), ktorý nastal priamo zo Z, z. v znení účinnom do 31. decembra 2010.

44. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. , zo dňa 28. apríla 2021, zmenil rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. , zo dňa 30. apríla 2019, tak, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, číslo: XXXXX-X/XXXX-XX, zo dňa 8. januára 2018, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trebišov, číslo: XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX, zo dňa 16. marca 2017, zrušil a vec vrátil Sociálnej poisťovni na ďalšie konanie. V predmetnom rozsudku odkázal na rozsudok Veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , zo dňa 24. novembra 2020. Po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. , pobočka Sociálnej poisťovne podľa prvý bod Z, z. v znení neskorších predpisov rozhodla o zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobcu v súlade s právnym názorom vysloveným v predmetnom rozsudku. V tejto súvislosti však uvádzame, že v znení neskorších predpisov neukladá Sociálnej poisťovni lehotu, v ktorej má rozhodnúť o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch.

45. Vzhľadom na námietku premlčania, na ktorú sa žalobca odvoláva -premlčaniu podlieha len právo predpísať poistné, penále a právo uložiť pokutu. Zo žiadneho ustanovenia nevyplýva, že inštitút premlčania sa vzťahuje aj na právo rozhodnúť o poistnom pomere povinnej osoby. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy uvádzame, že žalobca uvedenú námietku bližšie nešpecifikuje, t. j. neuvádza, aké ustanovenia upravujúce konanie vo veciach sociálneho poistenia Sociálna poisťovňa porušila, ktoré mali za následok nesprávne právne posúdenie predmetnej veci žalovanou. Z uvedeného dôvodu nie je možné k daným námietkam zaujať adekvátne stanovisko. V tejto súvislosti však poukazujeme na to, že žalovaná, tak ako je uvedené vyššie, rozhodla o zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobcu v súlade s právnym názorom vysloveným v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , zo dňa 28. apríla 2021. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby Krajský súd v Košiciach, žalobu zamietol.

III. Dôvody rozhodnutia správneho súdu

46. Žalobca správnou žalobou zo dňa 17. 2. 2022 doručenou na Krajský súd v Košiciach 21. 2. 2022, žiadal preskúmať a zrušiť ako nezákonné rozhodnutie žalovanej zo dňa 20. 2. 2021 č. 514314/2021- BA a rozhodnutie Sociálnej poisťovne pobočka Trebišov zo dňa 9. 8. 2021 č. 6087-2/2021- TV tvrdil, že dňa 04.07.2006 a žalobcovi priznať právo na úplnú náhradu trov konania zo žalobných dôvod podľa , . Žalobca v žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Č.: XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 20.12.2021 namietal nesprávnosť právneho názoru žalovaného, ktorý vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a došlo k podstatnému

porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy. Výklad zákona žalovaným označil za formalistický a nespravodlivý a napadol obidve rozhodnutia a orgánov verejnej správy a žiadal ich zrušiť a vec vrátiť na nové konanie a rozhodnutie .

47. Správny súd v úvode upriamuje pozornosť na to, že správne súdnictvo v Slovenskej republike vychádza z materiálneho chápania právneho štátu v zmysle vyžadujúceho, aby verejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Je založené jednak na kontrole verejnej správy, či táto (ne)prekračuje jej zverené právomoci a jednak poskytuje ochranu subjektívnym právam osôb, do ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore so zákonom. Hlavnou úlohou správneho súdnictva je teda ochrana subjektívnych práv a jeho cieľom ochrana práv fyzických a právnických osôb a ich prostredníctvom následne aj ochrana zákonnosti. Správne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom právneho štátu zaručujúcim každej osobe, či už ide o fyzickú alebo právnickú osobu, ochranu práv pred činnosťou orgánov verejnej správy. Dodržiavanie zákonnosti a dôsledná ochrana jednotlivca je jednou z najdôležitejších čŕt právneho štátu, ktorého koncepcia práva stojí aj na dodržiavaní práva štátnymi orgánmi.

48. Správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom ( ). Konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania ( ). Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy ( ). Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy ( ). Správny súd dáva tiež do pozornosti, že správny súd nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa tretej hlavy tretej časti (§ a nasl. ) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. V súdnom prieskume zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu v sociálnych veciach fyzickej osoby správny súd nie je viazaný rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ktorou namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich právach hmotnoprávnych aj procesnoprávnych.

49. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. Správny súd v konaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy teda preskúmava, či orgán štátnej správy konal a rozhodol v súlade so zákonom, či v správnom konaní postupoval v súčinnosti s účastníkom konania, či sa vysporiadal s jeho námietkami a či na základe skutkových zistení na základe logického a rozumného uváženia ustálil správne svoj právny záver. V procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozhodnutia správny súd vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisového materiálu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis žalovaného správneho orgánu, na ktoré v odôvodnení rozsudku poukazuje.

IV. Referenčná právna úprava

50. Podľa účinného od 1. augusta 2006 do 31. decembra 2010, samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu.

Podľa o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „") v znení účinného od 1. septembra 2005, zdravotnícke povolanie sa vykonáva na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe.

V zmysle účinného od 1. januára 2008 do 31. mája 2010 a účinného od 1. júla 2007, samostatnú zdravotnícku prax môžu vykonávať zdravotnícki pracovníci v povolaní lekár, zubný lekár, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, liečebný pedagóg, logopéd, psychológ, špeciálny pedagóg a masér. Na výkon samostatnej zdravotníckej praxe sa vyžaduje licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe podľa . Samostatná zdravotnícka prax je poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ na základe povolenia, alebo na inom mieste ako v zdravotníckom zariadení.

Podľa , účinnom od 1. januára 2008 do 31, mája 2010, licencie sa vydávajú na výkon samostatnej zdravotníckej praxe podľa zdravotníckym pracovníkom v povolaní lekár, zubný lekár, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, liečebný pedagóg, logopéd, psychológ, špeciálny pedagóg a masér.

Podľa účinného od 1. januára 2008 do 31. decembra 2010, povinne nemocensky poistená je samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a sinou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v .

Podľa účinného od 1. januára 2008, povinne dôchodkovo poistená je samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je povinne nemocensky poistená.

Podľa účinného od 1. januára 2008 do 31. decembra 2010, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v , a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12- násobok vymeriavacieho základu uvedeného v , ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa účinného od 1. januára 2008 do 31. decembra 2009, vymeriavací základ je mesačne najmenej vo výške minimálnej mzdy zamestnancov v pracovnom pomere odmeňovaných mesačnou mzdou, ktorá platí k prvému dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý sa platí poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti a poistné do rezervného fondu solidarity.

Podľa tretia veta účinného od 1. januára 2008 do 31. decembra 2008, ak zamestnanec súčasne vykonáva aj činnosť povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, poistné na nemocenské poistenie a poistné na dôchodkové poistenie sa platí vždy prednostne z vymeriavacieho základu dosiahnutého z výkonu činnosti zamestnanca.

Podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod prvý zákona účinného od 1. januára 2004, do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať v prvom stupni o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch.

51. Správny súd vychádzajúc zo zhora uvedených skutkových okolností posudzovaného prípadu v nadväznosti na označenú právnu úpravu, najmä zákona o sociálnom poistení konštatuje, že základnou otázkou v preskúmavanej veci je posúdenie zániku poistného obdobia žalobcu ako OSZČ, teda či žalobca ako držiteľ Licencie č. L1A/ na výkon samostatnej zdravotníckej praxe vydanou SLK bol povinný platiť žalovanou označené poistné. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia správny orgán prvého stupňa konštatoval, že žalobca podľa neho mal postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej činnosti č Licencie č. L1A na výkon samostatnej

zdravotníckej praxe vydanou Slovenskou lekárskou komorou, boli zistené príjmy za rozhodné obdobie, ktoré túto povinnosť zakladali. Správny súd konštatuje, že skutkové zistenia v danej veci a zhora uvedená právna úprava potvrdzujú, že Sociálna poisťovňa, pobočka a žalovaná mala správne za to, že žalobca mal povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie, starobné poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové poistenie a invalidné poistenie a poistenie do rezervného fondu solidarity za obdobie - uvedené v napadnutom rozhodnutí - do 30. 6. 2008.

52. Žalovaná dôvodne napadnutým rozhodnutím zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa Sociálnej poisťovne, pobočky. Správny súd v procese súdneho prieskumu zákonnosti napadnutých rozhodnutí žalovaného správneho orgánu postupom v súlade s procesnými pravidlami zákonodarcom nastolenými v prvej a tretej hlave tretej časti , v súlade s právnou úpravou zákona o sociálnom poistení, dospel k totožnému právnemu záveru ako orgány verejnej správy, a to z nasledovných dôvodov.

53. Žalovaný nastolil otázku záväznosti judikatúry Veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Pretože rozhodujúce otázky boli jednoznačne preukázané a to, existencia Licencie a existencia príjmov, správny súd sa priklonil k rozsudku Veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 24. novembra 2020, ktorý sa otázkou postavenia (statusu) lekára ako samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení vysporiadal komplexnejšie. Je však potrebné pripomenúť, že popri sebe existujú na rovnaké problémy a právne súvislosti najmenej dva rozsudky Veľkého senátu , kedy bol subjekt držiteľom licencie L1A a právna úprav s týmto spája v dôsledku príjmov povinnosť platenia poistného SZČO. Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. dňa 24. novembra 2020 konštatoval, že Veľký senát správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 30.04.2019 prvotne konštatoval, že povinnosťou Sociálnej poisťovne pri rozhodovaní o vzniku alebo zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia poistenca - lekára, v zmysle bod prvý v spojení s o sociálnom poistení / aj ZoSP/ je posudzovať príjmy poistenca - lekára osobitne vo vzťahu k licencii L1A skúmať, či všetky príjmy vykázané v jeho daňovom priznaní v príslušnom zdaňovacom období sú aj príjmami lekára považovaného za samostatne zárobkovo činnú osobu v zmysle . Vtedy uviedol, že licencia L1A nemá charakter oprávnenia na výkon činnosti predpokladaného v o sociálnom poistení, keď sama o sebe nezakladá jej držiteľovi aj možnosť vykonávať licencovanú činnosť, ktorú môže vykonávať až na základe dohody /zmluvy/ s iným poskytovateľom. Preto „samostatná zdravotnícka prax vykonávaná na základe licencie L1A" nie je možné bez ďalšieho stotožniť s pojmom „samostatná zárobková činnosť" a pojem „licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe" s pojmom „oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu" pre účely sociálneho poistenia. Zopakoval, že licencia L1A nemá charakter oprávnenia na výkon činnosti predpokladaného v , keďže sama o sebe nezakladá jej držiteľovi aj možnosť vykonávať licencovanú činnosť, ktorú môže vykonávať až na základe dohody /zmluvy/ s iným poskytovateľom. Inými slovami pojem „samostatná zdravotnícka prax vykonávaná na základe licencie L1A" nie je možné bez ďalšieho stotožniť s pojmom „samostatná zárobková činnosť" a pojem „licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe" s pojmom „oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu" pre účely sociálneho poistení.

54. Naopak neskôr Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. zo dňa 24. novembra 2020 k otázke statusu samostatne zárobkovo činnej osoby na základe oprávnenia na vykonávanie činností v zmysle zákona o sociálnom poistení v znení platnom do 31. 12. 2010 citujúc zákona o sociálnom poistení v znení platnom do 31. 12. 2010, , , , a , , konštatoval: ...„Zákonodarca už v ustanovení rozlišuje u lekárov medzi výkonom zdravotníckeho povolania na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia alebo povolenia vydaného podľa osobitného predpisu [písm. b)] a na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe [ písm. c)].

55. Správny súd poznamenáva, že vo svojom rozhodnutí Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. zo dňa 24. novembra 2020 analyzoval jednotlivé typy licencií takto:„Licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, vydaná podľa (ďalej aj „“) nie je podmienkou na vydanie povolenia podľa Ide o licenciu, ktorá nie

je žiadnym spôsobom viazaná na povinnosť držby licencie L1B alebo L1C, súčasne však držba licencie L1A nevylučuje, aby lekár bol držiteľom aj licencií L1B a L1C.“ Na prvú otázku, teda „či vydaná lekárovi na výkon samostatnej zdravotníckej praxe podľa má alebo nemá charakter oprávnenia na výkon činnosti predpokladaného v “, uvádza nasledovnú odpoveď: Licenciu L1A (na výkon samostatnej zdravotníckej praxe) ako samostatné oprávnenie na výkon zdravotníckeho povolania podľa o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti treba považovať za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu v zmysle o sociálnom poistení v znení , na základe ktorého je lekár - držiteľ licencie L1A považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu na účely zákona o sociálnom poistení.

56. Vo vzťahu k otázke týkajúcej sa skutočnosti, či vydaná lekárovi na výkon samostatnej zdravotníckej praxe podľa možno považovať za oprávnenie na výkon činnosti predpokladanej v zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. 12. 2010, najvyšší súd ustálil, že „pod pojmom oprávnenie na vykonávanie činností v zmysle zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. 12. 2010 je potrebné rozumieť povolenie, súhlas s vykonávaním určitej činnosti, ktoré vydáva Slovenská lekárska komora po tom, čo zistí, že lekár spĺňa odborné a iné zákonom ustanovené predpoklady na vykonávanie samostatnej zdravotníckej praxe. Po splnení zákonných podmienok je iba na vôli držiteľa oprávnenia, akým spôsobom a kde bude výkon činnosti realizovať, pričom zo strany verejnej moci u držiteľa licencie L1A žiadny ďalší úkon (napr. povolenie vykonávať činnosť u konkrétneho poskytovateľa, registrácia a pod.) nie je potrebný. V prípade držiteľov licencii L1A je naplnená formálna aj materiálna stránka oprávnenia na výkon činnosti, pretože neexistuje žiadna vonkajšia prekážka nezávislá od vôle držiteľa licencie, ktorá by mu bránila vykonávať samostatnú zdravotnícku prax, teda poskytovať zdravotnícku starostlivosť v zdravotníckom zariadení prevádzkovanom iným poskytovateľom alebo na inom mieste (napr. v byte chorého, v inom prirodzenom sociálnom prostredí osoby, ktorá vyžaduje poskytovanie zdravotnej starostlivosti). V prípade poskytovania zdravotnej starostlivosti na základe licencie L1A ide o tzv. „návštevnú službu“. Samotná skutočnosť, že prevádzkovateľ zdravotníckeho zariadenia, s ktorým lekár - držiteľ licencie L1A uzatvára dohodu/zmluvu, je povinný spĺňať podmienky ustanovené zákonom, medzi ktoré patrí aj vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia s oprávnením na vykonávanie samostatnej zdravotníckej praxe lekára - držiteľa licencie L1A nijako nesúvisí. Skutočnosť, že držiteľ licencie L1A uvedenú licenciu nevyužíva, neznamená reálnu nemožnosť jej využívania. Na to, aby nebola oprávnením podľa zákona o sociálnom poistení, by musela existovať objektívna nemožnosť vykonávať činnosť, ktorá nespočíva v konaní, resp. v nekonaní držiteľa oprávnenia. Povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia sa viaže výlučne na osobu prevádzkovateľa zdravotníckeho zariadenia. Zánikom povolenia neprestane lekár, ktorý je držiteľom licencie L1A, spĺňať podmienky pre vydanie tohto druhu licencie. Splnenie predpokladov pre vydanie licencie L1A lekárom nie je naviazané na vydanie povolenia prevádzkovateľa zdravotníckeho zariadenia. Skutočnosť, že lekár - držiteľ licencie L1A uzatvára súkromné zmluvy/ dohody s prevádzkovateľom zariadenia, ktorý má vydané povolenie, nemožno chápať ako podmienku oprávnenia na výkon zdravotníckej praxe. Podmienky na výkon samostatnej zdravotníckej praxe musí lekár splniť na to, aby mu bola vydaná (pred vydaním licencie L1A). Zmluvu/dohodu s prevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia uzatvára následne, po tom, čo spĺňa podmienky na výkon zdravotníckej praxe, teda po vydaní licencie L1A. Licenciu L1A nepotrebuje lekár v pracovnom pomere u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Na výkon povolania lekára v pracovnom pomere Slovenska lekárska komora vydáva licenciu L1B.

57. Ak sa lekár rozhodne poskytovať zdravotnú starostlivosť ako fyzická osoba - podnikateľ vo svojom mene a na svoj účet vo vlastnom zdravotníckom zariadení [ bod. 1 ], v takom prípade je licencia L1B predpokladom na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (napr. ambulancie), ktoré vydáva ministerstvo alebo samosprávny kraj. Licencia L1B teda sama o sebe nie je oprávnením na vykonávanie činnosti, ktoré predpokladá ustanovenie Z .z. v znení platnom do 31.12.2010 - takým oprávnením sa stáva len v spojení s povolením lekára - fyzickej osoby na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (ambulancie).Pokiaľ si lekár na účely poskytovania zdravotnej starostlivosti založí spoločnosť s ručením obmedzeným, v takom prípade licencia L1C - licencia na výkon činnosti odborného zástupcu zdravotníckym pracovníkom v povolaní lekár, vydaná podľa , je predpokladom na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia touto právnickou osobou. Je iba na vôli lekára,

či popri žiadosti o vydanie licencie L1B, požiada aj o vydanie licencie L1A, a či sa rozhodne využiť obe licencie a poskytovať zdravotnú starostlivosť na základe oboch licencií. Držba licencie L1B ani vstup jej držiteľa do pracovného pomeru s prevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia však nemá žiaden vplyv na právo držiteľa licencie L1A naďalej vykonávať samostatnú zdravotnícku prax. Licencia L1C nie je oprávnením na vykonávanie činnosti, ktoré predpokladá ustanovenie Ani držba licencie L1C nie je dôvodom zániku licencie L1A, a nie je ani prekážkou toho, aby lekár využíval aj licenciu L1A.

58. Licencie môže Lekárska komora dočasne pozastaviť alebo zrušiť z dôvodov a v rozsahu podľa a Vzhľadom na uvedené držiteľ licencie L1A má postavenie (status) samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle Z uvedených dôvodov Veľký senát v konaní vedenom pod sp. zn. dospel k záveru, že je potrebné sa odchýliť od záveru Veľkého senátu vo veci sp. zn. .

59. Jednou z podmienok na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (napr. ambulancie) právnickej osobe, napr. spoločnosti s ručením obmedzeným [ ] je, že právnická osoba má určeného odborného zástupcu s licenciou na výkon činnosti odborného zástupcu [], teda s tzv. licenciou L1C. Tiež jednou z podmienok na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (napr. ambulancie) fyzickej osobe [ ] je licencia L1B, t. j. licencia na výkon zdravotníckeho povolania [ ].

60. Pojem „povolenie“, uvedený v . a je potrebné vykladať v kontexte s ustanovením tohto zákona, teda tak, že pod povolením sa rozumie povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (ambulantnej zdravotnej starostlivosti, ústavnej zdravotnej starostlivosti).Povolenie príslušný orgán vydá fyzickej osobe, ak má licenciu na výkon zdravotníckeho povolania, tzv. licencia L1B [ ] a právnickej osobe, ak má určeného odborného zástupcu s licenciou na výkon činnosti odborného zástupcu v tom povolaní, v ktorom má poskytovateľ prevažne poskytovať zdravotnú starostlivosť - tzv. licenciu L1C [ ].

61. Vykonávanie zdravotníckeho povolania v pracovnoprávnom vzťahu lekárom, ktorý je držiteľom licencie L1B a ktorý je súčasne stále držiteľom licencie L1A, nie je prekážkou možnosti poskytovať zdravotnú starostlivosť aj na základe licencie L1A, a teda nie je dôvodom, aby držiteľ licencie L1A nebol považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu o sociálnom poistení v znení “ Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. zo dňa 24. novembra 2020 k otázke zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia z titulu oprávnenia na vykonávanie činností v zmysle zákona o sociálnom poistení v znení platnom do 31. 12. 2010, citujúc , a , , , , , a , zákona o sociálnom poistení, konštatoval iné závery, /z ktorých vychádzala i žalobkyňa/. Podľa jeho názoru: .......“Status samostatne zárobkovo činnej osoby (ďalej aj „SZČO“) na základe licencie L1A nie je bez ďalšieho dôvodom vzniku, resp. trvania povinného poistenia SZČO, je však predpokladom vzniku alebo trvania takého poistenia.V tejto súvislosti považoval Veľký senát za potrebné zdôrazniť, že ten istý lekár môže byť povinne poistený ako SZČO podľa , či už na základe licencie L1A alebo/aj ako fyzická osoba - držiteľ licencie L1B na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia; súčasne môže byť povinne poistený aj ako zamestnanec, prípadne aj ako iná SZČO uvedená v , , až f)

62. Osobitný spôsob vzniku, resp. zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia (ďalej aj „povinné poistenie“) samostatne zárobkovo činnej osoby upravuje ustanovenie až 4 Trvanie a zánik poistenia lekára, ktorý je držiteľom licencie L1A, odo dňa vzniku pracovného pomeru, v ktorom na výkon činnosti je povinný mať oprávnenie podľa osobitného predpisu (licenciu L1B), osobitne upravuje ustanovenie Podľa v znení , účinnom od 01.01.2008 do 31.12.2008, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v a dňom zániku týchto oprávnení, a samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v odo dňa vzniku pracovného pomeru,

v ktorom na výkon činnosti je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, ak od tohto dňa podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v .Držiteľovi licencie L1A v zmysle citovaného ustanovenia povinné poistenie môže zaniknúť z troch dôvodov. Prvým dôvodom je príjem v rozhodnom období nižší ako predpokladá ustanovenie Druhým dôvodom je zánik licencie L1A, kedy povinné poistenie zanikne dňom zániku tejto licencie. Na zánik povinného poistenia držiteľa licencie L1A z tretieho dôvodu, teda z dôvodu vzniku pracovného pomeru sa vzťahuje ustanovenie , časť vety za spojovníkom „a“. To znamená, že z dôvodu vzniku pracovného pomeru u poskytovateľa zdravotníckeho zariadenia, v ktorom lekár musí mať licenciu L1B, môže povinné poistenie lekára ako SZČO z titulu držby licencie L1A zaniknúť iba vtedy, ak 1,držiteľ licencie L1A splní svoju povinnosť podľa a a v spojení s a pobočke Sociálnej poisťovne predloží vyhlásenie, ,že odo dňa vzniku pracovného pomeru nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v , teda že od uvedeného dňa nevykonáva činnosť na základe licencie L1A (t. j. samostatnú zdravotnícku prax). výslovne vyžaduje podanie „vyhlásenia“ podľa , za splnenie tejto povinnosti nemožno považovať podanie Registračného listu

- odhlášky, z obsahu ktorého náležitosti vyhlásenia nevyplývajú.

63. Správny súd na tomto mieste uvádza, že na účely v spojení s Sociálna poisťovňa vydala a na svojej webovej stránke zverejnila tlačivo „Vyhlásenie samostatne zárobkovo činnej osoby, že od vzniku pracovného pomeru nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby, na ktorú má oprávnenie podľa osobitného predpisu. „Z obsahu tohto tlačiva vyplýva, že sa týka samostatne zárobkovo činnej osoby podľa zákona, ktorá vyhlasuje, že od vzniku pracovného pomeru ,t. j. „od .....“ túto činnosť nevykonáva a že toto vyhlásenie podáva ako súčasť Registračného listu FO - odhlášky z povinného nemocenského poistenia a z povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby z dôvodu zániku týchto poistení . Toto žalobca vo svojej odhláške neurobil.

64. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie držiteľa licencie L1A teda môže zaniknúť tromi spôsobmi: 1- podľa dňom 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou (ďalej len „príjem z podnikania“) nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v tohto zákona, alebo2 - podľa , časti vety pred písmenom „a“ v znení platnom od 01.08. 2006 do 31.12.2010 vždy dňom zániku licencie, alebo3 - odo dňa vzniku pracovného pomeru s poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, v ktorom na výkon činnosti je povinný mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, ak (v súlade s a v spojení s , časti vety za písmenom „a“ tohto zákona) taký lekár predložil pobočke Sociálnej poisťovne vyhlásenie, že od vzniku pracovného pomeru nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v tohto zákona.“

65. Vo vzťahu k skúmaniu pôvodu príjmov poistencov - lekárov, už súd v predmetnom rozhodnutí uviedol, že takúto povinnosť žalovanej nemožno vyvodiť zo žiadneho ustanovenia zákona o sociálnom poistení. Žalovaná v rámci zisťovania podkladov pre rozhodnutie o vzniku alebo zániku povinného poistenia vychádza z oznámenia Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky podľa § 233 ods. 6 písm. a) zákona o sociálnom poistení, resp. z výpisu z daňového priznania podľa § 228 ods. 1 a 2 tohto zákona. Z uvedeného vyplýva, že zákonodarca nezveril takúto právomoc Sociálnej poisťovne, a preto nemôže prešetrovať príjmy poistencov, a pri svojej činnosti vychádza výlučne z podkladov, ktoré zabezpečuje Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky. „Sociálna poisťovňa nie je povinná skúmať, aká časť z týchto príjmov je čisto z činnosti na základe licencie L1A, ktorá okolnosť je pre posúdenie vzniku alebo zániku poistenia podľa § 21 ods. 1 právne irelevantná. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že aj v prípade, ak príjmy z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov sú nižšie, ale v súčte s iným príjmom zo samostatnej zárobkovej činnosti, napr. zo živnosti sú v súčte vyššie ako predpokladá ustanovenie ., poistenie vznikne, resp. trvá naďalej“. Záverom je potrebné uviesť, že ak „lekár v daňovom priznaní priznal príjmy, považované za príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ide vždy o príjem SZČO a nie je právne významné, či tento príjem fyzická osoba dosiahla z titulu jej statusu podľa alebo aj podľa , príp. písm. b) alebo d) zákona o sociálnom poistení v znení platnom do 31. 12. 2010.“

66. Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení č. k. -22 zo dňa 30. 11. 2021, ktorým odmietol ústavnú sťažnosť proti uvedenému rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. zo dňa 24. novembra 2020, konštatoval „Ústavný súd opätovne pripomína, že mu neprislúcha zjednocovať in abstracto judikatúru všeobecných súdov a suplovať tak poslanie, ktoré zákon zveril najvyššiemu súdu (bod 22 odôvodnenia tohto rozhodnutia), a preto ak všeobecné súdy zaujímajú vo vzťahu k určitej otázke rôzne právne názory, nemožno v takomto postupe vidieť porušenie , resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru, keďže zaujatie stanovísk k výkladu zákonov a iných než ústavných predpisov je vo výlučnej kompetencii najvyššieho súdu (m. m. IV. ÚS je potrebné osobitne zdôrazniť, že zjednocovanie rozhodovania senátov najvyššieho súdu je (aj) vecou veľkého senátu príslušného kolégia tohto súdu.

67. Po takom vyriešení určitej právnej otázky je určite z hľadiska právnej istoty nežiaduce, ak sa judikatúrny stav opätovne zmení bez zmeny pre rozhodovanie podstatného právneho predpisu. Zároveň však platí, že pokiaľ zákonodarca s postupom zmeny právneho názoru veľkého senátu o tej istej otázke následným rozhodnutím veľkého senátu v inom zložení výslovne počíta, ide o „poistku omylu“ a vyšší stupeň zjednocovacieho procesu na účel aplikačnej optimalizácie (k tomu pozri body 17, 19, 21 a 23 tohto odôvodnenia). Novo rozhodujúci sudcovia najvyššieho súdu nemôžu v predmetnej situácii svoj odlišný právny názor ignorovať a, naopak, postupujú ex officio, pričom taký ich zákonne súladný postup nemôže byť z hľadiska práva na súdnu ochranu neúspešnej strany v konaní v zmysle úspešne napadnutý ako ústavne nekonformný.

68. Ústavný súd teda v okolnostiach tejto veci dospel k záveru, že argumentácii sťažovateľa chýba ústavnoprávny rozmer, keď vo svojej ústavnej sťažnosti v zásade len polemizuje s právnymi závermi najvyššieho súdu a stavia ústavný súd do pozície ďalšej inštancie v rámci sústavy všeobecných súdov. Rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky ako aj rozhodnutie veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je pre súdy záväzné.

69. Vychádzajúc z uvedeného a skutkových zistení, ktoré sa v danej veci potvrdili, žalobca aj po zrušení povolenia rozhodnutím samosprávneho kraja na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia ku dňu 30. 6. 2006 ním uvedenému ako rozhodné obdobie pre zánik jeho poistenia, ak bol držiteľom licencie č.: L1A/ vydanou Slovenskou lekárskou komorou bol oprávnený na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár v označenom odbore a ak za predchádzajúce obdobie vykazoval príjem, ktorý žalovaná nebola oprávnená preverovať /či bol príjmom osoby žalobcu z činnosti podľa Licencie L1A ako SZČO/, bol povinný platiť poistné. Zjednodušene povedané ak držiteľ Licencie L1A mohol podnikať aj na základe tejto licencie popri vykonávaní činnosti podľa inej napr. L1B Licencie, ak držiteľ licenciu nevrátil SLK, čo sa v prípade žalobcu nestalo, jeho príjmy žalovaná nebola povinná preverovať, hoci bol napr. v závislej činnosti právnickej osoby so zameraním činnosti napr. podľa Licencie L1B.

70. Sociálna poisťovňa v oboch stupňoch rozhodla v súlade so zákonom o sociálnom poistení, keď rozhodla tak, že žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30. 6. 2008, keďže v intenciách vyššie uvedeného názoru veľkého senátu najvyššieho súdu v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR žalobca ako držiteľ licencie L1A mal postavenie (status) samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení. V prípade žalobcu ako držiteľa licencie L1A je naplnená formálna aj materiálna stránka oprávnenia na výkon činnosti, pretože neexistuje žiadna vonkajšia prekážka nezávislá od jeho vôle ako držiteľa tejto licencie, ktorá by mu bránila vykonávať samostatnú zdravotnícku prax, teda poskytovať zdravotnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení prevádzkovanom iným poskytovateľom alebo na inom mieste. Skutočnosť, že žalobca ako držiteľ tejto licencie L1A uvedenú licenciu nevyužíval, neznamená reálnu nemožnosť jej využívania. Na to, aby nebola oprávnením podľa , by musela existovať objektívna nemožnosť vykonávať činnosť, ktorá nespočíva v konaní, resp. nekonaní držiteľa oprávnenia.

71. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd žalobné námietky žalobcu, ktorými namietal nesprávne právne posúdenie veci správnym súdom v zmysle , a vyhodnotil ako nedôvodné, keďže tieto námietky nespochybnili vecnú a právnu správnosť napadnutého rozhodnutia správnych orgánov, ktoré svoje rozhodnutia riadne odôvodnili. Pretože žalobcovi zachovala jeho postavenie SZČO do 30. 6. 2008, preto mal povinnosť poistné platiť v súlade

s právnou úpravou a ako to bolo zhora uvedené, pretože mal prijmi v predchádzajúcom období, ktoré mu túto povinnosť zachovali a pretože Licenciu L1A nevrátil SLK, žalobca mal ako samostatne zárobkovo činnej osoba zo svojich predchádzajúcich príjmov. Toto postavenie zaniklo v súvislosti s absenciou jeho príjmov SZČO, kedy reálne povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie žalobcu zaniklo až dňa 30. júna 2008. Pokiaľ ide o efektívnosť tohto postupu zo strany žalovanej, k tomu správny súd dodáva, že žalobca pokiaľ ide o reálne naplnenie povinnosti zaplatiť poistné, potom čo vzniesol námietku premlčania nároku žalovanej na poistné i penále a na jeho zaplatenie bude zrejme úspešný. Pokiaľ ide o názor správneho súdu, ktorý sa tak priklonil k neskoršiemu rozhodnutiu veľkého senátu Najvyššieho súdu SR , skutočnosťou zostáva, že oprávnenia na vykonávanie podnikateľskej činnosti môžu zostať nenaplnené, či nevyužívané, avšak zakladajú status SZČO. Je možné ich vrátiť, činnosť pozastaviť a pod. čo v prípade žalobcu nenastalo. V každom prípade popri sebe vykonávané Licencie L1A a L1B, alebo L1C nie sú vylúčené, ako to Veľký senát vysvetlil vo svojom rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. dňa 24. novembra 2020.

72. Správny súd podľa správnu žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

73. Správny súd o trovách rozhodol súd podľa a contrario a neúspešnému žalobcovi, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom ani z časti, právo na náhradu trov konania nepriznal. Žalovanému nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať./ /

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého 12 stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.