Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_34P-227-2013.pdf
PDF · 112.66 KB
Case nature
Area
Subarea
34P/227/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudkyňou Mgr. Katarínou Šimkovou v právnej veci navrhovateľky E. P. S.. S., štátnej občianky Slovenskej republiky, trvale bytom C. F. R., H. U. XXXX/XX, právne zastúpenej JUDr. Denisou Buranskou, advokátkou so sídlom Dubnica nad Váhom, Námestie Matice slovenskej 1713/8, proti odporcovi R. P., štátnemu občanovi Slovenskej republiky, trvale bytom F. C., R. P., J. XX, právne zastúpenému JUDr. Máriom Tomanom, advokátom so sídlom Nitra, Pribinovo námestie 3, o návrhu na rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletému dieťaťu J. P. F.. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín takto
rozhodol:
Manželstvo účastníkov E. P. S.. S. I. R. P., uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Dubnica nad Váhom, vo zväzku 15, ročník 2009, na strane 144, pod poradovým číslom 2 s a r o z v á d z a .
Súd s c h v a ľ u j e rodičovskú dohodu nasledovného znenia :
" Maloletý J. P., F.. XX.XX.XXXX, s a na čas po rozvode manželstva z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky.
Právo zastupovať maloletého J. a spravovať jeho majetok budú vykonávať obaja rodičia.
Otec s a z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletého J. sumou vo výške 80,- Eur mesačne, ktoré je otec povinný prispievať k rukám matky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, po právoplatnosti výroku o rozvode manželstva. "
Súčasťou tohto rozhodnutia o rozvode je dohoda rodičov o úprave styku s maloletým J. nasledovného znenia :
" Otec j e o p r á v n e n ý stýkať sa s maloletým J. v každom párnom týždni v utorok od 16.00 hod do 18.00 hod a v každom nepárnom týždni v sobotu od 15.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že prvé tri mesiace od právoplatnosti výroku o rozvode manželstva bude styk prebiehať v prítomnosti matky a potom aj bez prítomnosti matky s tým, že otec si dieťa prevezme a odovzdá matke v stanovenom čase v mieste jej bydliska.
Matka j e p o v i n n á dieťa na styk s otcom riadne pripraviť. "
Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka podala na tunajšom súde návrh na rozvod manželstva s odporcom a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Navrhla, aby súd rozhodol o rozvode manželstva účastníkov, nakoľko vzťahy v manželstve sú hlboko vážne rozvrátené a manželstvo neplní svoj spoločenský účel. Žiadala maloletého zveriť do jej osobnej starostlivosti matky a otca zaviazať povinnosťou prispievať na jeho výživu sumou 150,- Eur mesačne. Tiež navrhla upraviť styk otca s maloletým dieťaťom každú párnu sobotu v čase od 15.00 hod do 18.00 hod v prítomnosti matky. Na pojednávaní dňa 9.7.2014 uzavrela s odporcom vyššie uvedenú rodičovskú dohodu o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému J. na čas po rozvode a dohodu o úprave styku otca s maloletým. Navrhovateľka uviedla, že s odporcom sa zoznámili v roku 2007 a manželstvo uzavreli po 2 ročnej známosti v roku 2009, kedy bola tehotná. Z manželstva pochádza jedno dieťa. Manželstvo považovala z jej pohľadu za harmonické, ale s odstupom času môže konštatovať, že bola zaslepená a že to bolo nešťastné manželstvo. Za príčinu rozvratu manželstva považuje požívanie alkoholických nápojov odporcom, čo robil už aj pred uzatvorením manželstva. Sľuboval jej, že sa to zmení, ona jeho sľubom uverila, ale zostalo iba pri sľuboch. Poukázala na to, že odporca niekedy býval aj 3 týždne preč z domu, býval opitý. Uviedla, že vzťahy v manželstve sa zhoršili a od augusta 2013 už nežijú v spoločnej domácnosti, odporca sa vtedy odsťahoval. Odvtedy nevedú spoločnú domácnosť, nehospodária spolu, netrávia spolu voľný čas, intímne sa nestýkajú. Navrhovateľka uviedla, že nemá mimomanželskú známosť a poprela akékoľvek mimomanželské známosti počas trvania manželstva. Poukázala na to, že o maloletého sa stará ona, odporca sa so synom nestretáva, pričom ona mu v styku so synom nebráni. Poprela, že by sa odporca so synom videl naposledy v 12/2013, tvrdila, že naposledy ho videl v 08/2013. Poukázala na to, že ona mala záujem riešiť úpravu styku pred mediátorom, avšak odporca nereagoval. Navrhovateľka ďalej uviedla, že od 11/2013 ona pracuje ako finančný poradca a podľa vlastného vyjadrenia dosiahla príjem vo výške cca 300,- Eur. Tiež je poberateľkou rodinného prídavku vo výške 23,- Eur mesačne. Iné príjmy nemá. Priznala, že sa nepodieľa na splácaní úverov, ktoré vznikli počas trvania manželstva. Zároveň poprela, že by úver bol čerpaný za účelom investovania do bytu jej rodičov, kde prestavbu financoval jej otec. Tvrdila, že počas trvania manželstva si s manželom zobrali spolu iba jeden úver, pričom všetky ostatné úvery boli odporcove, ktoré si zobral za účelom stávkovania v stávkových kanceláriách. Zobral si úvery v sume 14.000,- Eur na stávkovanie a všetko prestávkoval. Na pojednávaní konanom dňa 09.07.2014 navrhovateľka poprela, že by odporcovi neposkytla súčinnosť ohľadne úverov, pretože všetky doklady, ktoré od nej žiadal, mu v 04/2014 poskytla.
Odporca súhlasil s rozvodom manželstva, súhlasil aj so zverením dieťaťa do osobnej starostlivosti navrhovateľky. Nesúhlasil však s navrhovanou výškou vyživovacej povinnosti, pretože od 12/2013 bol práceneschopný a v nedávnej dobe dostal výpoveď z pracovného pomeru z organizačných dôvodov pre nadbytočnosť. Poukázal na to, že je vo veľmi zlej finančnej situácii, zostali mu všetky úvery z manželstva, ktoré bral počas jeho trvania a časť z nich bola použitá na nákup zariadenia, investície do rekonštrukcie bytu navrhovateľkiných rodičov. Uviedol, že navrhovateľka sa na splátkach úveru nepodieľa a takto jeho splátky predstavujú sumu 670,- Eur mesačne. Možno preto teda konštatovať, že jeho životná úroveň je podštandardná, je v neriešiteľnej finančnej situácii. Navrhol upraviť jeho vyživovaciu povinnosť k synovi v sume minimálneho zákonného výživného a poukázal na vyššiu životnú úroveň navrhovateľky. Zároveň nesúhlasil s navrhovanou úpravou styku so synom, pokiaľ ide o prítomnosť navrhovateľky pri tomto styku a žiadal upraviť jeho styk aj cez víkendy a sviatky s prespaním. Na pojednávaní dňa 9.7.2014 uzavrel s navrhovateľkou vyššie uvedenú rodičovskú dohodu o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému J. na čas po rozvode a dohodu o úprave jeho styku s maloletým. Odporca uviedol, že manželstvo spočiatku nebolo zlé, ale postupne sa to zhoršovalo a po 4 rokoch manželstva sa to nedalo vydržať so svokrou a pre povahu navrhovateľky. Uviedol, že navrhovateľka je rozkazovačná, panovačná a má agresívny povahu. Popieral tvrdenia navrhovateľky, že by bol alkoholik. Priznal, že v minulosti mal s alkoholom problémy, ale v súčasnosti sa už lieči a abstinuje, alkohol si dá iba príležitostne na oslave. Poukazoval na to, že navrhovateľka sa v manželstve dopúšťala nevery, čo jej však vždy odpustil. Uviedol, že problémom v manželstve bola matka navrhovateľky, ktorá s nimi žila v domácnosti a ktorej cieľom bolo rozdeliť ich ako manželov. Potvrdil, že od 8/2013 nežijú v spoločnej domácnosti, kedy bol vyhodený svokrou a boli mu odobraté kľúče od bytu. Tiež poukázal na to, že do rodiny prinášal peniaze iba on,
pričom navrhovateľka nezarábala. Uviedol, že stávkovala aj navrhovateľka a v oveľa väčšom rozsahu ako on. Mal záujem problémy v manželstve riešiť presťahovaním sa do samostatného bytu, čo však navrhovateľka odmietla. Uviedol, že v súčasnosti žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou a bratom, na domácnosť prispieva sumou 100,- Eur mesačne, jeho matka je dôchodkyňa a brat je nezamestnaný. Uviedol, že pracoval v spoločnosti C. ako skladník, kde v závislosti od nadčasov dosahoval príjem vo výške 700,- až 800,- Eur mesačne netto. Od 12/2013 do 04/2014 bol práceneschopný a poberal nemocenské dávky vo výške 450,- Eur mesačne. Po ukončení práceneschopnosti zamestnávateľ s ním skončil pracovný pomer z dôvodu nadbytočnosti. Poukázal na to, že má záujem stretávať sa so synom, čo mu však nie je umožňované. Priznal, že jeho vzťah so synom od 12/2013 ochladol, keďže neboli spolu v kontakte. Dovtedy bol jeho vzťah so synom dobrý, venoval sa mu, hrávali sa spolu a chodili spolu von. Z uvedeného dôvodu žiadal, aby jeho styk so synom prebiehal bez prítomnosti navrhovateľky. Uviedol, že na výživu syna prispel sumami spolu vo výške 240,- Eur, nemá však o tom doklad. Na pojednávaní konanom dňa 09.07.2014 uviedol, že je nezamestnaný, evidovaný na úrade práce a boli mu priznané dávky v nezamestnanosti vo výške cca 16,- Eur na deň. Priznal, že mu bola ponúknutá práca so mzdou 410,-Eur mesačne, ktorú však pre nízky príjem odmietol s odôvodnením, že má v pláne ísť pracovať do zahraničia. Poukázal na svoju nepriaznivú finančnú situáciu, do ktorej sa dostal pre nesúčinnosť navrhovateľky pri splácaní úverov, kedy boli poistení, mohli požiadať o odklad splátok, avšak navrhovateľka odmietla odporcovi vydať akékoľvek podklady k žiadostiam.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sobášny list, rodný list, správu Sociálnej poisťovne, mzdový list navrhovateľky u bývalého zamestnávateľa, potvrdenie zamestnávateľa otca z čl. 31, potvrdenie o príjme odporcu z čl. 32, potvrdenie o prídavku na dieťa, správu úradu práce z čl. 35, vyjadrenie odporcu z čl. 36, výpisy z účtu, prehľad výdavkov odporcu, potvrdenie o evidencii matky navrhovateľky, psychologickú správu, výpis z účtu, zmluvy o pôžičke, rozhodnutie Sociálnej poisťovne o dôchodku matky odporcu, doklady o zdravotnom stave brata odporcu, rozhodnutie o dávke v hmotnej núdzi brata odporcu, doklady o nákladoch bývania, PN odporcu, potvrdenie o priestupku, poukaz o úhrade 50,- Eur, doklady o nákladoch bývania, výpis z internetového portálu navrhovateľky, výsluch odporcu pred OO PZ, zápisnicu z čl. 84, psychologickú správu, dohodu o skončení pracovného pomeru, rozhodnutie Sociálnej poisťovne o dávkach v nezamestnanosti, poštové poukazy, oznámenie o zaradení do evidencie, výpis z účtu, potvrdenie o PN, výplatné pásky, zmluvy o úveroch, výzvy na zaplatenie, potvrdenie o pokuse o mimosúdnu dohodu, čestné vyhlásenie, jednostranné započítanie, rozpis príjmov a výdavkov, poštové poukazy, výpisy z účtu, faktúry a dodací list, obsah pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 30P/358/2013, platobný príkaz na výplatu dávok a zistil tento skutkový stav:
Obaja účastníci konania sú slovenskí štátni občania, slovenskej národnosti, ktorí uzatvorili manželstvo dňa XX.XX.XXXX v Dubnici nad Váhom. U oboch sa jedná o ich prvé manželstvo. Z ich manželstva sa dňa XX.XX.XXXX narodil syn J.. Posledné spoločné bydlisko mali účastníci v C. F. R., t.j. v obvode Okresného súdu Trenčín a preto bol na konanie príslušný tunajší súd.
Z výsluchu účastníkov konania mal súd za preukázané, že účastníci uzatvorili manželstvo po dvojročnej známosti, navrhovateľka bola v tom čase tehotná. Manželstvo za rozvrátené považujú obaja účastníci, každý však príčinu jeho rozvratu vidí v niečom inom: navrhovateľka v alkoholizme odporcu a odporca v zlom spolužití s matkou navrhovateľky a v povahe navrhovateľky. Od augusta 2013 účastníci už nežijú v spoločnej domácnosti, spoločne nehospodária, netrávia spolu voľný čas, od uvedenej doby sa intímne nestýkajú.
Zistený skutkový stav posúdil súd podľa týchto zákonných ustanovení:
Podľa § 23 Zákona o rodine číslo 36/2005 Z. z., súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Spoločenský účel manželstva spočíva vo vytváraní rodinného prostredia vhodného pre výchovu detí, ako aj prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. Preto sa rozvod manželstva vo všeobecnosti považuje za nežiaduci jav, ktorý má byť iba výnimočným riešením bezvýchodiskovej situácie, v prípadoch, keď vážny stav narušenia vzťahov medzi manželmi nemožno prekonať iným, vhodnejším spôsobom pri zachovaní ich manželstva. K narušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch (§ 22 Zákona o rodine).
Z vykonaného dokazovania, predovšetkým z výsluchu účastníkov konania, mal súd za preukázané, že v manželstve účastníkov nastal rozvrat, ktorý možno kvalifikovať ako hlboký a trvalý. Podmienky citovaného zákonného ustanovenia sú splnené, pretože vzťahy medzi účastníkmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že ich manželstvo prestalo plniť svoj spoločenský účel. Obaja účastníci súhlasili s rozvodom manželstva. Manželia spolu nežijú, nevedú spoločnú domácnosť, nehospodária spolu, intímne sa nestýkajú, nezabezpečujú spoločne potreby rodiny. Ich manželstvo je iba formálnym zväzkom muža a ženy bez vzájomnej citovej náklonnosti a porozumenia. Ani jeden z účastníkov nemieni obnoviť manželské spolužitie. Na základe týchto skutočností súd manželstvo účastníkov rozviedol.
Podľa § 113 ods. 1 O.s.p., s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.
Zákon o rodine číslo 36/2005 Z.z. predpokladá, že rozvádzajúci sa manželia sa sami dohodnú na úprave práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode. Ak však k nej nedôjde, tento zákon zároveň ukladá (uno actu) s otázkou rozvodu zabezpečiť úpravu práv a povinností ako aj ochranu záujmov maloletých detí (a to aj s poukazom na ustanovenie § 113 O.s.p.).
Podľa § 24 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 25 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 ods. 1 - 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 28 ods.1, 2 a 3 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.
Ohľadom skúmania pomerov účastníkov konania a maloletého dieťaťa bol zistený tento skutkový stav:
Maloletý J. býva s matkou, s otcom sa pravidelne nestýka. Maloletý má 5 rokov a navštevuje materskú školu, kde mesačné náklady predstavujú spolu cca 50,- Eur. Je v sledovaní alergologickej ambulancie a užíva lieky za doplatok 12,- Eur na dva mesiace. Matka s maloletým navštevuje psychologickú ambulanciu, nakoľko maloletý v MŠ nekomunikoval a v noci sa často budieval.
Matka s maloletým býva v spoločnej domácnosti s jej rodičmi v ich byte, na domácnosť im neprispieva. Jej matka je nezamestnaná a jej otec pracuje ako živnostník. Okrem maloletého J. nemá matka iné vyživovacie povinnosti. Od 17.06.2013 do 16.10.2013 bola zamestnaná v spoločnosti I. s.r.o., kde dosahovala priemerný čistý mesačný príjem vo výške 247,45 Eur, tento jej pracovný pomer skončil okamžitým skončením z dôvodu nevyplatenia mzdy. Od 17.10.2013 do 28.11.2013 bola nezamestnaná, evidovaná na úrade práce ako uchádzačka o zamestnanie a od 11/2013 pracuje ako finančný poradca, kde podľa jej vyjadrenia dosahuje príjem vo výške cca 300,- Eur a pod. Podľa bankových výpisov z jej účtu jej bola od Z. I. J. a.s. v marci 2014 vyplatená suma 400,69 Eur a v apríli 2014 suma 66,10 Eur. Matka poberá prídavky na dieťa v sume 23,52 Eur mesačne. Nevlastní žiaden majetok väčšej hodnoty.
Otec maloletého býva v spoločnej domácnosti s jeho matkou a bratom, bývajú v rodinnom dome jeho matky. Na domácnosť svojej matke prispieva 100,-Eur mesačne. Jeho matka je poberateľkou dôchodku a jeho brat je nezamestnaný. Okrem maloletého J. nemá otec iné vyživovacie povinnosti. Od 1.2.2007 do 15.4.2014 bol otec zamestnaný ako skladník u zamestnávateľa C. L. (J.) s.r.o. s priemernou čistou mesačnou mzdou bez DB podľa potvrdenia jeho zamestnávateľa zisťovanou z obdobia od 10/2012 do 11/2013 v sume 748,50 Eur, od 16.12.2013 do apríla 2014 bol práceneschopný a počas PN poberal nemocenské dávky podľa vyjadrenia otca v sume 450,-Eur mesačne. Dňa 15.4.2014 uzavrel otec maloletého so zamestnávateľom dohodu o skončení pracovného pomeru v súlade s § 60 ZP a bolo mu poskytnuté odstupné 2.453,77 Eur. Otec tvrdil, že k ukončeniu pracovného pomeru došlo z dôvodu nadbytočnosti, nakoľko bol dlhšiu dobu PN. Od 13.5.2014 doposiaľ je otec maloletého evidovaný na ÚPSVaR Trenčín ako uchádzač o zamestnanie a boli mu priznané dávky v nezamestnanosti v sume 16,5922 Eur na deň, čo by podľa jeho prepočtu malo predstavovať cca 490,-Eur mesačne. Otec priznal, že mu bola zo strany ÚPSVaR ponúknutá práca so mzdovým ohodnotením 410,-Eur mesačne, ktorú odmietol z dôvodu nízkeho príjmu a má záujem odísť za zárobkom do zahraničia. Otec maloletého nevlastní žiaden majetok väčšej hodnoty. Spláca spolu 11 úverov voči bankám a nebankovým subjektom, spolu v sume 679,32 Eur mesačne a splátky pôžičiek voči jeho rodinným príslušníkom spolu 191,-Eur
mesačne. Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 5.2.2014 v konaní pod sp. zn. 20C/368/2013 mu bola určená vyživovacia povinnosť na manželku vo výške 100,- Eur mesačne.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín z psychologických konzultácií zo dňa 03.06.2014 vyplynulo, že odporca sa na konzultáciu dostavil až na tretie vyzvanie psychológa, pričom bol pod vplyvom alkoholu, čo aj sám potvrdil. Odporca nemal jasnú predstavu o stretávaní sa so synom. Z rozhovoru s maloletým bola zistená citová väzba k otcovi. Na základe vyššie uvedeného považujú za dôležité, aby sa maloletý stretával s otcom jeden deň v párny týždeň v rozsahu dvoch hodín a nepárny týždeň tri hodiny počas víkendu, pričom stretávanie bude prebiehať za prítomnosti matky.
V danej veci rodičia v zmysle § 24 ods. 3 Zákona o rodine uzavreli rodičovskú dohodu vyššie uvedeného znenia. Kolízny opatrovník súhlasil s uzatvorenou rodičovskou dohodou pre prípad rozvodu manželstva ju doporučil schváliť. Na základe tejto dohody bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti matky s tým, že právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok budú vykonávať obaja rodičia a otec sa zaviazal povinnosťou prispievať na výživu maloletého sumou 80,- Eur mesačne. Vzhľadom k tomu, že rodičovská dohoda je v súlade so zákonom, záujmom a potrebami maloletého dieťaťa ako aj schopnosťami otca dieťaťa a zohľadňuje súdom zistený skutkový stav, súd rodičovskú dohodu týmto rozsudkom schválil.
Účastníci sa dohodli aj na úprave styku s maloletým, ktorá dohoda sa v zmysle § 25 ods.1 Zákona o rodine stala súčasťou tohto rozhodnutia o rozvode.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 veta prvá O.s.p., v zmysle ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Po vyhlásení, odôvodnení rozsudku a po poučení o opravnom prostriedku sa navrhovateľka a jej právna zástupkyňa vzdali práva podať odvolanie proti nemu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne (v troch vyhotoveniach).
Účastníci, ktorí sa tohto práva vzdali, už toto právo nemajú.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 3 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené,
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).
Ak sa nebude plniť dobrovoľne povinnosť stanovená týmto rozsudkom, možno sa jej domáhať návrhom na exekúciu alebo návrhom na súdny výkon rozhodnutia (iba v prípade týkajúcom sa výchovného prostredia maloletého dieťaťa).