Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Cb/25/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III, v konaní pred sudcom Mgr. Marošom Feketem v právnej veci navrhovateľa: CENTRAL EUROPEAN GUARD ADMINISTRATION, s.r.o., Trnavská cesta 50, Bratislava, IČO: 35 806 591, zastúpeného ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Terézia Baráková, s.r.o., Michalská bašta 12, Bratislava, IČO: 36 854 565, proti odporcovi: RUSTLER PROPERTY SERVICES SLOVAKIA s. r. o., Jarošova 1, Bratislava, IČO: 44 353 383, zastúpeného JUDr. Dagmar Kubovičovou, advokátkou, Nám. Biely kríž 3, Bratislava, o zaplatenie 1 568,37 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 8,28 % ročne takto:

- zo sumy 3 571,20 eura od 01. 10. 2013 do 11. 11. 2013,

- zo sumy 1 000,- eura od 11. 11. 2013 do 13. 11. 2013,

- zo sumy 3 571,20 eura od 03. 10. 2013 do 13. 11. 2013,

- zo sumy 1 571,20 eura od 13. 11. 2013 do 18. 11. 2013,

- zo sumy 3 456,- eura od 01. 11. 2013 do 18. 11. 2013, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd návrh navrhovateľa vo zvyšnej časti z a m i e t a .

Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 527,64 eura (z čoho trovy právneho zastúpenia odporcu predstavujú sumu 433,64 eura), a to k rukám právneho zástupcu odporcu JUDr. Dagmar Kubovičovej, advokátky, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Návrhom na začatie konania zo dňa 13. 11. 2013 sa navrhovateľ domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 12 166,77 eura s príslušenstvom. Svoj návrh na začatie konania od odôvodnil tým, že navrhovateľ uzavrel s odporcom inominátnu zmluvu č. 01-2012 o poskytovaní služieb uzatvorenú v súlade s ust. a 269 ods. 2 . Dlh pozostával z neuhradených faktúr č. 2013112, 2013137, 2013151 a 2013155. Zmluva taxatívne vymedzuje predmet zmluvy, ktorý bol navrhovateľom riadne plnený bez akýchkoľvek závad a v tomto kontexte nebola vznesená žiadna reklamácia. Naopak odporca si svoje elementárne povinnosti zo zmluvy neplnil a od začiatku počas celého zmluvného vzťahu bol v omeškaní s úhradami za poskytované služby, ktoré boli fakturované v súlade so zmluvou.

Navrhovateľ podaním zo dňa 27. 11. 2013 vzal svoj návrh na začatie konania v časti istiny vo výške 5 571,20 eura späť, nakoľko odporca tromi úhradami na účet navrhovateľa splnil svoj záväzok vo výške 5 570,20 eura a to tak, že dňa 13. 11. 2013 uhradil sumu 1 000,- eura a dňa 11. 11. 2013 sumu 2 571,20 eura, čím uhradil faktúru č. 2013112 v plnej výške a ďalej dňa 13. 11. 2013 uhradil sumu 2 000,- eura, čím došlo k čiastočnej úhrade faktúry č. 2013137.

Navrhovateľ podaním zo dňa 02. 12. 2013 vzal svoj návrh na začatie konania v časti istiny vo výške 5 027,20 eura spať, keďže odporca dňa 18. 11. 2013 uhradil navrhovateľovi sumu 1 571,20 eura, čím došlo k úplnej úhrade faktúry č. 2013137 a dňa 20. 11. 2013 uhradil sumu 3 456,- eura, čím došlo zo strany odporcu k plnej úhrade faktúry č. 2013155.

Súd vo veci vydal platobný rozkaz č.k. -68 zo dňa 12. 03. 2014, ktorým uložil odporcovi, aby do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatil navrhovateľovi sumu 1 568,37 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,28 % ročne zo sumy 3 571,20 eura od 06. 09. 2013 do 11. 11. 2013, zo sumy 3 571,20 eura od 12. 10. 2013 do 13. 11. 2013, zo sumy 1 571,20 eura od 13. 11. 2013 do 18. 11. 2013, zo sumy 1 568,37 eura od 26. 10. 2013 do zaplatenia a zo sumy 3 156,- eura od 08. 11. 2013 do 20. 11. 2013.

Odporca podal v lehote proti predmetnému platobnému rozkazu odpor, ktorý odôvodnil tým, že odporca ešte pred podaním návrhu na začatie konania dňa 18. 11. 2013 uhradil navrhovateľovi dňa 08. 11. 2013 sumu 2 571,20 eura, dňa 12. 11. 2013 sumu 1 000,- eura, dňa 12. 11. 2013 sumu 2 000,- eura a dňa 15. 11. 2013 sumu 1 571,20 eura, a preto v časti týchto súm bol návrh na začatie konania podaný navrhovateľom bezdôvodne, keďže tieto sumy boli navrhovateľovi odporcom uhradené ešte pred podaním návrhu na začatie konania. Navrhovateľ v uvedenej časti vzal svoj návrh aj späť, avšak napriek tomu si za takto nedôvodný návrh uplatnil trovy právneho zastúpenia, ktoré mu súd platobným rozkazom priznal. Navrhovateľovi v tejto časti nemala byť prisúdená náhrada trov právneho zastúpenia, keďže podal návrh na začatie konania z časti nedôvodne. Aj nárok na istinu vo výške 1 568,37 za faktúru č. 2013151 zanikol, a to už pred podaním návrhu na začatie konania, a to dohodou o skončení zmluvy č. 01/2012 o ochrane majetku formou výkonu strážnej služby zo dňa 02. 01. 2012. Touto dohodou uzavretou dňa 26. 09. 2013 prišlo v zmysle čl. II ods. 3 k vzdaniu sa nárokov navrhovateľa na dohodnuté úroky z omeškania, ktoré si čiastočne uplatnil faktúrou č. 2013151. V zmysle tejto dohody sa však navrhovateľ vzdal všetkých nárokov na úroky z omeškania, a teda aj tých, ktoré mu súd prisúdil v platobnom rozkaze vo vzťahu k faktúra č. 2013112, 2013137 a 2013155, preto v tejto časti nárok navrhovateľa zanikol.

Navrhovateľ v konaní ešte uviedol, že navrhovateľ a jeho právny zástupca informovali konateľku odporcu pred podaním návrhu na začatie konania, pričom zo strany odporcu nebol prejavený záujem ani ochota vec riešiť. Predžalobnú výzvu odporca obdržal dňa 22. 10. 2013. Návrh na začatie konania bol poslaný elektronicky dňa 12. 11. 2013 a dňa 15. 11. 2013 poštou. Rozhodujúcim je však termín pripísania platieb na účet navrhovateľa ako i skutočnosť, že v čase podania návrhu na začatie konania navrhovateľ nemohol o platbách vedieť a už vôbec nie jeho právny zástupca. Termíny pripísania na účet sú zrejmé z priložených výpisov z účtov navrhovateľa v jednotlivých späťvzatiach. Aj samotná úhrada od odporcu zo dňa 11. 11. 2013 bola pripísaná vo večerných hodinách na základe údajov z banky a navrhovateľ informoval právneho zástupcu hneď, ako sa o tom dozvedel. Z priloženej kópie dohody o skončení zmluvy je zrejmá skutočnosť, že sa navrhovateľ zriekol týchto nárokov a nebude si uplatňovať žiadne ďalšie pohľadávky. Ďalšie pohľadávky si však navrhovateľ neuplatňoval. Faktúrou zo dňa 12. 09. 2013 vo výške 1 568,37 eura navrhovateľ vyfakturoval zmluvne dohodnutý úrok z omeškania v čase pred uzatvorením dohody. Navrhovateľ mal zároveň za to, že podpísaním dohody odporca bezodkladne faktúry zaplatí, čo sa nestalo, a preto si navrhovateľ uplatnil len zákonný úrok z omeškania a nie zmluvný úrok, ktorý bol vo výške 0,05 % denne. Navrhovateľ sa teda vzdal len práv uvedených v čl. 4 bod 6 predmetnej zmluvy dňom podpísania dohody, teda nie so spätnou účinnosťou. Nevzdal sa však nárokov zo zákona, a teda ani nároku na riadne zaplatenie faktúr v termíne ich splatnosti a nároku na zákonný úrok.

Odporca titulom záverečnej reči uviedol, že navrhovateľ si v konaní uplatnil úroky z omeškania vo výške 1 568,37 eura, ktoré odporcovi vyfakturoval faktúrou č. 2013151 zo dňa 12. 09. 2013. Odporca v konaní preukázal, že tento nárok navrhovateľa v zmysle písomnej dohody zanikol. Predmetnou dohodou sa navrhovateľ výslovne zriekol práv vyplývajúcich z dohody o úrokoch z omeškania a zaviazal sa, že si nebude voči odporcovi uplatňovať žiadne ďalšie pohľadávky. Navrhovateľ si napriek uvedenej dohode uplatnil voči odporcovi úroky z omeškania s tým, že v rozpore so základnými princípmi inštitútu vzdania sa práva, upraveného v ust. , a aj v rozpore s gramatickým výkladom jeho prejavu o zrieknutí sa práva tvrdil, že sa zriekol práv existujúcich ku dňu vzdania sa práva len do budúcna, pričom dohoda nepojednáva o skutočnostiach vzniknutých pred podpisom tejto dohody.

Súd na pojednávaní dňa 25. 06. 2014 vyhlásil uznesenie o skončení dokazovania v zmysle ust. a a pojednávanie odročil v zmysle ust. na deň 09. 07. 2013 za účelom vyhlásenia tohto rozsudku.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom právnych zástupcov účastníkov konania, a tiež listinnými dôkazmi, a to: zmluvou č. 01/2012 zo dňa 02. 01. 2012, dodatkom č. 1 k zmluve č. 01/2012, faktúrou č. 2013112, faktúrou č. 2013137, faktúrou č. 2013151, faktúrou č. 2013155, saldom nezaplatených faktúr zo dňa 07. 11. 2013, výpočtom penalizačnej faktúry, predžalobnou výzvou zo dňa 22. 10. 2013, výpismi z účtu navrhovateľa, dohodou o skončení zmluvy č. 01/2012, podacím hárkom zo dňa 02. 08. 2013, 06. 09. 2013, 13. 09. 2013 a 04. 10. 2013, žiadosťou o zaslanie dobropisu k faktúre č. 2013151, fotokópiou obálky zo dňa 05. 10. 2013, 11. 10. 2013, 17. 10. 2013 a 30. 10. 2013, odpoveďou na žiadosť o zaslanie dobropisu k faktúre č. 2013151, vrátením faktúry č. 2013151, oznamom zo dňa 16. 10. 2013, odpoveďou zo dňa 22. 10. 2013, listom zo dňa 30. 10. 2013, listom zo dňa 04. 11. 2013, kópiami podacích lístkov, výpismi z obchodného registra spoločností navrhovateľa a odporcu, ako aj ďalšími dokladmi, založenými v spise, a zistil skutkový stav veci, zistený vykonaním uvedených dôkazov.

Podľa ust. (ďalej len „Obch. Z.“) tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

Podľa ust. § 1 ods. 2 Obch. Z. právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

Podľa ust. § 2 ods. 2 písm. a) Obch. Z. podnikateľom podľa tohto zákona je zapísaná v obchodnom registri.

Podľa ust. § 261 ods. 1 Obch. Z. táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. § 261 ods. 8 Obch. Z. pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 a 2 je rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu.

Podľa ust. § 262 ods. 1 Obch. Z. strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v §) 261, sa spravuje týmto zákonom.

Podľa ust. § 262 ods. 2 Obch. Z. dohoda podľa odseku 1 vyžaduje písomnú formu.

Podľa ust. § 269 ods. 1 Obch. Z. ustanovenia upravujúce v II hlave tejto časti zákona jednotlivé typy zmlúv sa použijú len na zmluvy, ktorých obsah dohodnutý stranami zahŕňa podstatné časti zmluvy ustanovené v základnom ustanovení pre každú z týchto zmlúv.

Podľa ust. § 269 ods. 2 Obch. Z. účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

Podľa ust. § 272 ods. 1 Obch. Z. zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej forme.

Podľa ust. § 272 ods. 2 Obch. Z. ak písomne uzavretá zmluva obsahuje ustanovenie, že sa môže meniť alebo zrušiť iba dohodou strán v písomnej forme, môže sa zmluva meniť alebo zrušiť iba písomne.

Podľa ust. § 324 ods. 1 Obch. Z. záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.

Podľa ust. § 329 Obch. Z. veriteľ je povinný prijať aj čiastočné plnenie záväzku, pokiaľ čiastočné plnenie neodporuje povahe záväzku alebo hospodárskemu účelu sledovanému veriteľom pri uzavretí zmluvy, ak tento účel je v zmluve vyjadrený alebo v čase uzavretia zmluvy dlžníkovi známy.

Podľa ust. § 340 ods. 1 Obch. Z. dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve.

Prechodné ustanovenie účinné od 15. januára 2009 Podľa ust. § 768f Obch. Z. ustanovenia účinné od 15. januára 2009 sa nevzťahujú na omeškanie, ktoré vzniklo pred 15. januárom 2009.

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. februára 2013 Podľa ust. § 768k ods. 2 Obch. Z. práva a povinnosti zo zodpovednosti za porušenie záväzkov zo zmlúv uzavretých pred 1. februárom 2013 sa spravujú podľa predpisov účinných do 31. januára 2013.

Podľa ust. § 768k ods. 3 Obch. Z. ustanovenia o čase plnenia peňažného záväzku dlžníka (§ 340a), osobitné ustanovenia pre čas plnenia peňažného záväzku dlžníka, ktorým je subjekt verejného práva (§ 340b), ustanovenia o omeškaní dlžníka (§ 365) a ustanovenia o nekalých zmluvných podmienkach a nekalej obchodnej praxi (§ 369d) účinné od 1. februára 2013 sa nevzťahujú na záväzkové vzťahy uzavreté pred 1. februárom 2013.

Podľa ust. § 365 ods. 1 Obch. Z. dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

Podľa ust. § 369 ods. 1 Obch. Z. ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa ust. druhá časť prvej vety výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ust. nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa ust. nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Podľa ust. upravuje majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony.

Podľa ust. ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Podľa ust. písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne.

Podľa ust. ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Podľa ust. strany sa môžu dohodnúť, že nesplnený záväzok alebo jeho časť sa zrušuje bez toho, aby vznikol nový záväzok. Ak z dohody nevyplýva niečo iné, zrušovaný záväzok zaniká, keď návrh na jeho zrušenie prijala druhá strana.

Podľa ust. dohoda o zrušení záväzku sa musí uzavrieť písomne, ak sa zrušuje záväzok dojednaný písomne.

Podľa ust. veriteľ sa môže s dlžníkom dohodnúť, že sa vzdáva svojho práva alebo že dlh odpúšťa; táto dohoda sa musí uzavrieť písomne.

Podľa ust. dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti, je neplatná.

Podľa ust. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) tento zákon upravuje poskytovanie služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti.

Podľa ust. druhy bezpečnostnej služby sú strážna služba.

Podľa ust. strážna služba je ochrana majetku na inom než verejne prístupnom mieste.

Podľa ust. prvej vety zmluva o poskytovaní bezpečnostnej služby, jej zmeny, dodatky a zrušenie musia mať písomnú formu, inak sú neplatné.

Podľa ust. ak sa pojednávanie neodročuje, pred jeho skončením súd vyzve účastníkov, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci. Na záver súd uznesením vyhlási dokazovanie za skončené.

Podľa ust. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa ust. ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov.

Podľa ust. súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie ( ) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v .

Podľa ust. rozsudok sa vyhlasuje spravidla hneď po skončení konania, ktoré rozsudku predchádzalo. Ak to nie je možné, súd na vyhlásenie rozsudku odročí pojednávanie najdlhšie na tri týždne; v takom prípade súd doručí rozsudok prítomným účastníkom hneď po pojednávaní, na ktorom bol rozsudok vyhlásený, a neprítomným účastníkom ho odošle najneskôr do troch dní. Ustanovenie sa v tomto prípade nepoužije.

Súd na základe vykonaného dokazovania považoval za nesporné, že navrhovateľ a odporca uzatvorili dňa 02. 01. 2012 v písomnej forme zmluvu, predmetom ktorej bol záväzok navrhovateľa zabezpečovať formou výkonu strážnej služby ochranu objektu Hotel Kyjev na Rajskej ulici č. 2 po dobu 24 hodín nepretržite, a záväzok odporcu ako objednávateľa zaplatiť za jednu hodinu výkonu strážnej služby a jedného zamestnanca navrhovateľa cenu vo výške 4,- eura bez DPH. Z výpisov z obchodného registra navrhovateľa a odporcu mal súd preukázané, že v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy predmetom podnikateľskej činnosti navrhovateľa bol výkon strážnej služby v zmysle a predmetnom podnikateľskej činnosti odporcu bola okrem iného aj správa bytového/nebytového fondu a jeho údržba v rozsahu voľnej živnosti a obstarávanie služieb spojených so správou bytového/nebytového fondu. Hoci sa navrhovateľ a odporca v čl. 13 bode 3 zmluvy v zmysle ust. a písomne dohodli, že na tento ich záväzkový vzťah sa použije režim , s prihliadnutím na vyššie uvedené predmety podnikania navrhovateľa a odporcu, ako aj obsah zmluvy, považoval súd aj bez ohľadu na písomnú dohodu v zmysle ust. a za nesporné, že sa ich záväzkový vzťah týkal ich podnikateľskej činnosti, a preto sa v zmysle ust. použil na tento ich záväzkový vzťah režim okrem tých práv a povinností, ktoré neupravuje a sú upravené v

v zmysle ust. a ust. . Obsah zahŕňal v zmysle ust. podstatné časti o poskytovaní bezpečnostnej služby a keďže takýto typ v v zmysle ust. nie je ako typ v upravený, ide o nepomenovanú , na ktorú sa vzťahuje právna úprava v zmysle (ďalej len „“).

Súd mal z čl. 4 bodu 6 preukázané, že navrhovateľ a odporca sa dohodli, že v prípade omeškania odporcu s platením ceny za výkon strážnej služby je navrhovateľ oprávnený si účtovať úrok z omeškania vo výške 0,05 % denne z dlžnej sumy. V čl. 11 bode 1 písm. b) sa navrhovateľ a odporca dohodli, že je možné ukončiť písomnou dohodou oboch zmluvných strán. Na základe toho sa navrhovateľ a odporca dohodou o skončení dohodli na ukončení predmetnej ku dňu 30. 09. 2013, čo malo v zmysle ust. a za následok zánik záväzkového vzťahu navrhovateľa a odporcu. Zároveň v čl. II bode 3 dohody o skončení sa navrhovateľ a odporca dohodli, že „touto dohodou sa navrhovateľ zrieka práv vyplývajúcich z čl. 4 bodu 6 a v zmysle tohto ustanovenia si nebude voči odporcovi uplatňovať žiadne ďalšie pohľadávky“.

Výklad a aplikácia tohto článku dohody sa medzi účastníkmi konania ukázali ako sporné. V zmysle ust. platí, že písomnou dohodou sa veriteľ môže vzdať svojho práva voči dlžníkovi, resp. odpustiť dlžníkovi jeho dlh, pričom treba brať do úvahy aj to, že ak sa takouto dohodou veriteľ vzdáva práva, ktoré môže vzniknúť až v budúcnosti, je v zmysle ust. takáto dohoda neplatná. Na základe vyššie uvedeného treba čl. II bodu 3 dohody o skončení vykladať tak, že navrhovateľ sa ku dňu účinnosti tejto dohody o skončení, čo je deň 30. 09. 2013, vzdal práva na úroky z omeškania, ktoré mu do tohto dátumu vznikli v zmysle čl. 4 bode 6 . Výklad predmetného článku v zmysle, že sa navrhovateľ vzdal práva na úroky z omeškania aj do budúcnosti, t.j. po 30. 09. 2013 neprichádza do úvahy, pretože to v zmysle ust. vylučuje a takúto dohodu postihuje neplatnosťou. Takýto výklad predmetného článku dohody o skončení podporuje aj skutočnosť, že povinnosť dlžníka platiť úroky z omeškania vzniká zo zákona, a to v prípade ak sa dlžník dostane do omeškania, teda svoj záväzok voči veriteľovi nesplní riadne a včas. Vzhľadom na to možno právo veriteľa na úroky z omeškania, resp. povinnosť dlžníka platiť úroky z omeškania definovať ako právo, resp. povinnosť, ktorá môže vzniknúť až v budúcnosti, a to po splnení podmienky omeškania dlžníka s plnením svojho záväzku. Na základe uvedeného nie je možné, aby sa veriteľ takéhoto práva vzdal, resp. takúto povinnosť dlžníkovi odpustil v čase, keď nie je zrejmé, či vôbec takéto práva alebo povinnosť vznikne. Navyše ust. definujúce omeškanie dlžníka má kogentnú povahu, čo znamená, že zmluvné strany sa nemôžu od tohto ustanovenia dohodou odchýliť a ani ho vylúčiť. Vzhľadom na vyššie uvedené súd čl. II bodu 3 dohody o skončení vykladal tak, že navrhovateľ sa vzdal len tých práv na úroky z omeškania, ktoré mu ku dňu účinnosti tejto dohody vznikli, t.j. ku dňu 30. 09. 2013, pričom v prípade, keď sa odporca dostal do omeškania až po 30. 09. 2013, čo malo za následok vznik navrhovateľovho práva na úroky z omeškania a odporcovej povinnosti platiť úroky z omeškania, predmetná dohoda nemala na takéto právo navrhovateľa a povinnosť odporcu žiaden dosah, nakoľko by to bolo v rozpore s ust. , a preto súd považoval dohodu o tom, že si navrhovateľ nebude uplatňovať žiadne ďalšie pohľadávky z titulu úrokov z omeškania v zmysle ust. za neplatnú, čo však v konečnou dôsledku v zmysle ust. nezakladá neplatnosť zvyšnej časti dohody.

Súd mal preukázané, že faktúrou č. 2013112 navrhovateľ vyzval odporcu na úhradu ceny za navrhovateľom poskytnuté služby v zmysle za mesiac júl 2013 v sume 3 571,20 eura so splatnosťou ku dňu 30. 08. 2013. Medzi účastníkmi bolo nesporné, že odporca sa s úhradou tejto faktúry dostal do omeškania. Súd mal z výpisu bankového účtu navrhovateľa preukázané, že navrhovateľ dňa 11. 11. 2013 prijal v zmysle ust. od odporcu čiastočnú úhradu tejto faktúry v sume 2 571,20 eura a dňa 13. 11. 2013 prijal aj zvyšnú úhradu tejto faktúry v sume 1 000,- eura. Hoci odporca argumentoval, že prvú úhradu z tejto faktúry realizoval už dňa 08. 11. 2013 a druhú dňa 12. 11. 2013, čo rovnako považoval aj za dátumy splnenia (čiastočného a úplného) jeho povinnosti, súd sa s týmto argumentom nemohol stotožniť, keďže na riadne splnenie záväzku sa v zmysle ust. vyžaduje, aby bol záväzok splnený na mieste určenom . Keďže podľa čl. 4 bodu 4 spôsob odporcovej úhrady ceny za služby sa určoval na základe navrhovateľom vystavenej faktúry a tá ako miesto splnenie záväzku odporcu určovala bankový účet navrhovateľa, súd považoval za čas splnenia odporcovho záväzku okamih pripísania sumy na účet navrhovateľa. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti bolo nesporné, že navrhovateľovi na základe omeškania

odporcu s platením faktúry č. 2013112 vzniklo právo na úroky z omeškania vo výške 0,05 % denne (podľa čl. 4 bodu 6 ) zo sumy 3 571,20 eura od 31. 08. 2013 do 11. 11. 2013 a zo sumy 1 000,- eura od 11. 11. 2013 do 13. 11. 2013. Nakoľko sa však v zmysle čl. II bodu 3 dohody o skončení navrhovateľ vzdal práva na úroky z omeškania, ktoré mu ku dňu 30. 09. 2013 vznikli, avšak odporca bol aj naďalej po tomto dátume v omeškaní, podľa názoru súdu mal navrhovateľ aj naďalej právo požadovať od odporcu úroky z omeškania vo výške 0,05 % denne (podľa čl. 4 bodu 6 ) zo sumy 3 571,20 eura od 01. 10. 2013 do 11. 11. 2013 a zo sumy 1 000,- eura od 11. 11. 2013 do 13. 11. 2013, keďže ako súd už vyššie konštatoval, čl. II bodu 3 dohody o skončení sa týkal vzdania sa práva na úroky z omeškania len do dňa 30. 09. 2013. Hoci navrhovateľ a odporca mali úrok z omeškania v dohodnutý, navrhovateľ si uplatnil úrok z omeškania vo výške 8,28 % ročne, čo predstavuje menšiu výšku ako zmluvne dohodnutý alebo zákonný úrok z omeškania, a preto súd priznal navrhovateľovi právo na úroky z omeškania z titulu odporcovho omeškania s platením faktúry č. 2013112 vo výške 8,28 % ročne zo sumy 3 571,20 eura od 01. 10. 2013 do 11. 11. 2013 a zo sumy 1 000,- eura od 11. 11. 2013 do 13. 11. 2013.

Súd mal ďalej preukázané, že faktúrou č. 2013137 navrhovateľ vyzval odporcu na úhradu ceny za navrhovateľom poskytnuté služby v zmysle za mesiac august 2013 v sume 3 571,20 eura so splatnosťou ku dňu 02. 10. 2013. Súd opäť považoval za nesporné, že odporca sa s úhradou tejto faktúry dostal do omeškania. Z výpisu bankového účtu navrhovateľa mal súd preukázané, že navrhovateľ dňa 13. 11. 2013 prijal od odporcu čiastočnú úhradu tejto faktúr v sume 2 000,- eura a dňa 18. 11. 2013 prijal navrhovateľ od odporcu aj zvyšnú úhradu tejto faktúry v sume 1 571,20 eura. Vzhľadom na to bolo nesporné, že navrhovateľovi na základe omeškania odporcu s platením faktúry č. 2013137 vzniklo právo na úroky z omeškania vo výške 0,05 % denne (podľa čl. 4 bodu 6 ) zo sumy 3 571,20 eura od 03. 10. 2013 do 13. 11. 2013 a zo sumy 1 571,20 eura od 13. 11. 2013 do 18. 11. 2013. Nakoľko právo navrhovateľa na úroky z omeškania vzniklo až dňa 03. 10. 2013, čo je po účinnosti dohody o skončení , na toto právo navrhovateľa požadovať od odporcu úroky z omeškania sa čl. II bodu 3 tejto dohody nevzťahuje. Navrhovateľ si v konaní opäť uplatnil tieto úroky z omeškania len vo výške 8,28 % ročne, a preto súd priznal navrhovateľovi právo na úroky z omeškania z titulu omeškania odporcu s platením faktúry č. 2013137 vo výške 8,28 % ročne zo sumy 3 571,20 eura od 03. 10. 2013 do 13. 11. 2013 a zo sumy 1 571,20 eura od 13. 11. 2013 do 18. 11. 2013.

Súd mal ďalej z faktúry č. 2013155 preukázané, že navrhovateľ vyzval odporcu na úhradu ceny za navrhovateľom poskytnuté služby v zmysle za mesiac september 2013 v sume 3 456,- eura so splatnosťou ku dňu 31. 10. 2013. Súd opäť považoval za nesporné, že odporca sa s úhradou tejto faktúry dostal do omeškania Z výpisu bankového účtu navrhovateľa mal súd preukázané, že navrhovateľ dňa 20. 11. 2013 prijal od odporcu úhradu sumy 3 456,- eura, čím došlo k úhrade celej faktúry č. 2013155. Vzhľadom na to bolo nesporné, že navrhovateľovi na základe omeškania odporcu s platením faktúry č. 2013155 vzniklo právo na úroky z omeškania vo výške 0,05 % denne (podľa čl. 4 bodu 6 ) zo sumy 3 456,- eura od 01. 11. 2013 do 20. 11. 2013. Nakoľko právo navrhovateľa na úroky z omeškania vzniklo až dňa 01. 11. 2013, čo je po účinnosti dohody o skončení , na toto právo navrhovateľa sa čl. II bodu 3 tejto dohody nevzťahuje. Navrhovateľ si v konaní opäť uplatnil tieto úroky z omeškania len vo výške 8,28 % ročne, a preto súd priznal navrhovateľovi právo na úroky z omeškania z titulu omeškania odporcu s platením faktúry č. 2013155 vo výške 8,28 % ročne zo sumy 3 456,- eura od 01. 11. 2013 do 18. 11. 2013.

Súd mal ďalej z faktúry č. 2013151 preukázané, že navrhovateľ vyzval odporcu na úhradu úrokov z omeškania v celkovej sume 1 568,37 eura, ktoré navrhovateľovi vznikli z titulu odporcovho omeškania s platením faktúr za rok 2012 vystavených v zmysle . Platí, že úroky z omeškania predstavujú pohľadávku veriteľa, ktorá vzniká v súvislosti z hlavou pohľadávkou a po splnení podmienky - omeškania dlžníka s platením hlavnej pohľadávky, teda porušením jeho povinnosti v zmysle ust. splniť záväzok riadne a včas. Momentom omeškania dlžníka vzniká teda veriteľovi druhá pohľadávka predstavujúca úroky z omeškania, ktorá existuje od tohto momentu nezávisle od hlavnej pohľadávky. Vzhľadom na to faktúra č. 2013151 predstavuje súhrn takto vzniknutých pohľadávok, teda pohľadávok z úrokov z omeškania, na ktoré sa už ale ust. nevzťahuje a nemožno z takýchto pohľadávok v zmysle ust. požadovať ďalšie úroky z omeškania, keďže dlžník sa s platením takýchto druhov pohľadávok nemôže opätovne dostať do omeškania. S odkazom na čl. II bodu 3 dohody o skončení sa však práva na úhradu týchto úrokov z omeškania za rok 2012 navrhovateľ vzdal, a preto súd nárok navrhovateľa na úroky z omeškania vyplývajúce z faktúry č. 2013151 ako nedôvodný zamietol.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd o návrh navrhovateľa na začatie konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Podľa ust. aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

Podľa ust. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa ust. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa ust. 151 ods. 2 ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa ust. 151 ods. 5 trovy konania určí súd podľa sadzobníkov a podľa zásad platných pre náhradu mzdy a hotových výdavkov. Určiť výšku trov môže predseda senátu alebo samosudca až v písomnom vyhotovení rozhodnutia.

Podľa ust. 151 ods. 8 vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

Vzhľadom na skutočnosť, že odporca mal neúspech v konaní v pomere k nepatrnej časti, súd o náhrade trov konania rozhodol v zmysle ust. a priznal mu plnú náhradu trov konania. Trovy konania odporcu pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za odpor vo výške 94,- eura podľa položky 1 písm. a/ o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a sumy 433,64 eura, ktorá predstavuje náklady právneho zastúpenia navrhovateľa, vypočítané podľa ust. a nasl. vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb pozostávajúcich zo 4 úkonov právnej pomoci po 71,37 eura, 1 1 úkonu právnej pomoci po 35,69 eura, 5 režijných paušálov po 8,04 eura, a náhrady za platbu DPH v sume 72,27 eura takto:

- príprava a prevzatie zastúpenia ............................................................. 71,37 eura,

- písomné vyjadrenie vo veci samej (odpor zo dňa 26. 03. 2014) ............. 71,37 eura,

- účasť na pojednávaní dňa 04. 06. 2014 .................................................... 71,37 eura,

- účasť na pojednávaní dňa 25. 06. 2014 ................................................... 71,37 eura,

- účasť na pojednávaní dňa 09. 07. 2014 ................................................... 35,89 eura, spolu vo výške 527,64 eura.

Súd zaviazal navrhovateľa na zaplatenie trov konania odporcu k rukám jeho právneho zástupcu s odvolaním sa na ust. , podľa ktorého ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi. Súd priznal právnemu zástupcovi odporcu náhradu nákladov právneho zastúpenia v časti náhrady DPH, pretože tento právny zástupca odporcu súdu predložil v zákonnej lehote podľa ust. potvrdenie, že je platcom DPH.

Z týchto dôvodov rozhodol súd o náhrade trov konania a ich výške podľa ust. tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, pretože právny zástupca v konaní úspešného účastníka si v zákonnej lehote podľa ust. vyčíslil trovy konania tak, ako je to vyššie uvedené.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, cestou tunajšieho súdu.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ust. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.