Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Uznesenie_12C-195-2014.pdf
PDF · 80.5 KB
No categories available
12C/195/2014
Uznesenie
Okresný súd Prešov v právnej veci navrhovateľky: M. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., P. XXXX/XX, zastúpená JUDr. Petrom Čurillom, advokátom so sídlom Prešove, Hlavná 11, proti odporcovi: O. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., P. XXXX/XX, o nariadenie predbežného takto
rozhodol:
návrh na vydanie predbežného opatrenia zo dňa 10.6.2014 z a m i e t a ,
navrhovateľka j e p o v i n n á zaplatiť súdny poplatok vo výške 33,- eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia, na účet tunajšieho súdu vedeného v Štátnej pokladnici,
náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 10.6.2014 navrhovateľka žiadala vydať predbežné opatrenie, ktorým by súd zaviazal odporcu dočasne nevstupovať do nehnuteľnosti rodinného domu, súpisné č. XXX, zapísanej na liste vlastníctva č. XXX, k.ú. P., stojacej na parcele KN C XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 57 m2, zapísanej na liste vlastníctva XXX, k.ú. P..
Svoj návrh navrhovateľka odôvodnila tým, že po rozvode manželstva s odporcom na základe konkludentne uzatvorenej dohody užívajú každý samostatne nehnuteľný majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len BSM).
Odporca užíva byt č. XX na 5. poschodí, vchod č. XX, bytového domu súpisné č. XXXX, zapísaný na liste vlastníctve č. XXXX, k.ú. A., nachádzajúci sa v A. na ulici P. Č.. XX pozostávajúci z troch obytných miestností a príslušenstva. Navrhovateľka užíva toho času rodinný dom súpisné č. XXX, zapísaným na liste vlastníctva č. XXX, k.ú. P. stojaci na parcele č. KN C XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 57 m2, zapísanej na liste vlastníctva č. XXX, k.ú. P., ktorá je však vo výlučnom vlastníctve navrhovateľky.
Na základe iniciatívy navrhovateľky došlo medzi účastníkmi k čiastočnej dohode o rozdelení hnuteľných vecí a práve s poukazom na uvedenú dohodu odporca dňa 24.5.2014 navštívil navrhovateľku v nej užívanom rodinnom dome a s jej súhlasom vstúpil na pozemok, ktorý je v jej výlučnom vlastníctve a z predmetného rodinného domu zobral veci, ktoré podľa jeho názoru patria do jeho výlučného vlastníctva, pričom navrhovateľka uvedené vlastnícke právo nespochybňovala, v záujme dosiahnutia dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
Podľa záznamu Obvodného oddelenia Policajného zboru Sabinov zo dňa 27.5.2014 bola vyslaná hliadka na preverenie oznámenia navrhovateľky, ktorá oznámila problém s odporcom potom, čo odporca odniesol, ním požadované hnuteľné veci a následne zo svojho motorového vozidla vybral autogén s tým, že „odpáli“ polovicu zábradlia na predmetnom rodinnom dome. Od uvedeného incidentu má
navrhovateľka vážne obavy na vyhrážky odporcu o vlastné fyzické zdravie aj integritu, ako aj sa snaží predísť možným škodám na majetku.
Podaním doručeným súdu dňa 13.5.2014 navrhovateľka vo veci samej žiadala, aby súd vyporiadal BSM spoluvlastníctvo manželov, nakoľko do podania návrhu na súd nedošlo k mimosúdnemu vyporiadaniu dohodou, pričom dosiahnutie mimosúdnej dohody je vylúčené s poukazom na požiadavky odporcu spočívajúce v ocenení jeho individuálnej činnosti a práce na rodinnom dome súpisné č. XXX zapísanom na liste vlastníctva č. XXX k.ú. P..
Podľa ust. § 102 ods. 1 O.s.p. ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať, alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne vydá predbežné opatrenie, alebo zabezpečí dôkaz.
Podľa ust. § 75 ods. 1 O.s.p. predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu.
Podľa ust. § 75 ods. 7 O.s.p. súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov.
Podľa ust. § 75 ods. 8 O.s.p. o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia doručí súd ostatným účastníkom až spolu s uznesením, ktorým bolo predbežné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na nariadenie predbežného opatrenia odmietnutý alebo zamietnutý, nedoručuje súd ostatným účastníkom uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí, ani prípadné odvolanie navrhovateľa; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo nariadené predbežné opatrenie.
Podľa ust. § 75 ods. 9 O.s.p. rozhodnutie o predbežnom opatrení súd odošle najneskôr do troch dní od jeho nariadenia. Ak je návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietnutý, súd odošle rozhodnutie do troch dní od jeho vydania.
Podľa ust. § 76 ods. 1 O.s.p. predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby podľa písm. e) nenakladal s určitými vecami alebo právami a podľa písm. f) niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.
Účelom predbežného opatrenia je rýchla, avšak dočasná úprava pomerov účastníkov. Nariadenie predbežného opatrenia predpokladá osvedčenie ohrozenia práva tak, aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy pomerov účastníkov konania.
V zmysle ust. § 102 ods. 1 O.s.p. v kontexte s ust. § 74 a nasl. O.s.p. vyplýva, že po začatí konania súd nariadi predbežné opatrenie, buď za účelom dočasnej úpravy právnych pomerov účastníkov alebo za účelom zaistenia budúceho výkonu rozhodnutia. Predbežné opatrenie nie je konečné rozhodnutie a jeho účelom je len dočasná úprava pomerov účastníkov. Vydanie predbežného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť žalobou uplatneného práva žalobcu a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy. Existencia právneho pomeru medzi účastníkmi alebo nároku, prípadne ich osvedčenie samé o sebe ešte netvoria zákonný dôvod pre vydanie predbežného opatrenia. Až ich ohrozenie dovoľuje súdu predbežné opatrenie nariadiť. Toto ohrozenie bezprostredne hroziacou ujmou musí byť konkrétne a naviac oprávneným účastníkom aspoň osvedčené.
Z uvedeného charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pri vydaní konečného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je tu nebezpečie bezprostrednej ujmy. Predbežné opatrenie musí mať vzťah k právnemu vzťahu, ktorý je alebo bude predmetom konania vo veci samej.
V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že navrhovateľka sa domáhala návrhom na vydanie predbežného opatrenia zaviazať odporcu, aby dočasne nevstupoval do nehnuteľnosti rodinného domu súpisné č. XXX zapísanej na liste vlastníctva č. XXX, k.ú. P..
Už v návrhu na vydanie predbežného opatrenia musí byť zrejmé, z akého dôvodu má byť vlastne predbežné opatrenie nariadené, či týmto dôvodom má byť potreba dočasnej úpravy pomerov alebo obava, že by výkon súdneho rozhodnutia (v prípade úspechu v konaní vo veci samej) bol ohrozený. Ak týmto dôvodom má byť obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený, tak z návrhu musí byť tiež zrejmé, z čoho táto obava pramení, ďalej ako by bol výkon rozhodnutia ohrozený a aký zákaz sa má uložiť, teda či len zákaz vec scudziť, alebo aj iný zákaz, napr. darovať, resp. previesť.
Predpokladom nariadenia predbežného opatrenia je aj existencia právneho záujmu na predbežnom opatrení; oprávnený musí tvrdiť a osvedčiť, že povinný koná tak, že v konečnom dôsledku môže dôjsť k zmareniu, sťaženiu alebo znemožneniu núteného výkonu vykonateľného súdneho rozhodnutia. Len reálnosť obavy z ohrozenia môže byť dôvodom výnimočného procesného rozhodnutia, ktorým je predbežné opatrenie.
Podľa toho, ako návrh navrhovateľka odôvodňovala, bolo možné usudzovať, že predbežným opatrením chce dosiahnuť, aby odporca nepoškodil spoločný majetok na škodu navrhovateľky. V základnom konaní sa domáha vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva, (ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva). Samotným návrhom však žiadala zaviazať odporcu dočasne „nevstupovať do nehnuteľnosti“.
Návrhom na nariadenie predbežného opatrenia sa navrhovateľ môže domáhať len zdržania sa takého konania zo strany označeného rušiteľa a v takom rozsahu, ktorým by sa podstata právneho vzťahu, ktorému sa poskytuje ochrana nemenila.
Pri rozhodovaní o predbežnom opatrení možno nariadiť len také predbežné opatrenie, ktoré stačí na dosiahnutie účelu a nesmie byť vydané predbežné opatrenie, ktoré by zbytočne a nevhodne zasahovalo do práv odporcu alebo dokonca tretej osoby. V samotnom návrhu navrhovateľka nijakým spôsobom nespochybňuje skutočnosť, že táto nehnuteľnosť patrí do bezpodielového spoluvlastníctva na druhej strane žiada vydanie predbežného opatrenia, ktorým by súd dočasne zakázal úplný vstup odporcu do tejto nehnuteľnosti cieľom však, ako vyplynulo z opísaného skutkového stavu, je aby sa zdržal zásahov k veciam patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva, ktoré sa prípadne nachádzajú v nehnuteľnosti.
Na druhej strane je pravdou, že podľa § 76 ods. 1 písm. g/ <aspi://module='ASPI'&link='99/1963%20Zb. %252376'&ucin-k-dni='30.12.9999'> Občianskeho súdneho poriadku, predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi, aby nevstupoval dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivý z násilia. V danej právnej veci však, takýto dôvod vydania predbežného opatrenia preukázaný nebol (okrem listinného dôkazu o účasti hliadky obvodného oddelenia policajného zboru pre nezhody práve ohľadom dohody o užívaní veci patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva iný dôkaz navrhovateľka nepredložila) týkajúci sa násilia zo strany odporcu, a uvedené nevyplynulo ani z predloženého výpisu SMS správ a nakoniec to by potom ani nesúviselo s predmetom konania vo veci samej ale iným prípadným konaním (o užívaní spoločných vecí).
Tu súd poukazuje na to, že ustanovenia § 146 a § 148 ods. 2 Občianskeho zákonníka nevylučujú, aby bolo vydané predbežné opatrenie v prípade, ak jeden z manželov podal návrh na jeho vydanie preto, lebo sa cíti byť obmedzovaný vo svojich právach, pokiaľ ide o veci v bezpodielovom spoluvlastníctva. Do úvahy sa však vždy musí vziať to, o akú vec ide a tomu musí zodpovedať aj návrh predbežného opatrenia.
Vzhľadom k závažnosti predbežného opatrenia, ktorým sa má dočasne zasiahnuť do pomerov odporcu, súd bez splnenia procesných podmienok nemohol vyhovieť návrhu navrhovateľky, a preto ho zamietol.
Zamietnutie tohto návrhu nebrániť, aby navrhovateľka podala na súd, nový návrh na vydanie predbežného opatrenia, pravda, za prísneho splnenia podmienok uvedených v § 75 O.s.p. a v ďalších procesných ustanoveniach.
O poplatkovej povinnosti navrhovateľov súd rozhodol podľa § 2 ods. 1 písm. a/, § 5 ods. 1 písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v platnom znení a podľa položky 1 písm. c/ Sadzobníka súdnych poplatkov.
V zmysle zásady úspechu podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. vzniklo právo na náhradu trov konania odporcovi, ktorému však zo spisu žiadne nevyplývajú a navrhovateľka ako neúspešná účastníčka konania nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Prešov na Krajský súd v Prešove.
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá toto vykonateľné uznesenie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (§ 251 ods. 1/ O.s.p.), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.