Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

44Sa/19/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave ako súd správny, pred sudcom JUDr. Pavlom Lazcom v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, XXX XX C., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa - ústredie, so sídlom ul. 29. augusta č. 8 - 10, Bratislava, vo veci žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej číslo 50583-1/2017-BA zo dňa 14.9.2017, takto

rozhodol:

I. Správny súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanej súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Sociálna poisťovňa, pobočka Galanta rozhodnutím č.700-0600000617-GC09/17 zo dňa 22. júna 2017 rozhodla, že samostatne zárobkovo činnej osobe A. B. C., t. j. žalobcovi, vzniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 1. októbra 2014.

Svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že z údajov ktoré sociálnej poisťovni poskytla Slovenská lekárska komora v elektronickej forme bolo zistené, že žalobca bol v čase od 22.7.2005 do 1.5.2017 držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotnej praxe L1A/TT/0260/05 a zároveň na základe údajov ktoré sociálnej poisťovni poskytlo Daňové riaditeľstvo SR, resp. od 1. januára 2012 Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, bolo zistené, že príjem žalobcu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti za rok 2013 bol vo výške 18.565,65 Eur, teda vyšší ako je zákonom stanovená hranica, t. j. 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu a teda jeho príjem za rok 2013 je v sume vyššej ako zákonom stanovená hranica príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou pre posúdenie vzniku povinného poistenia samostatne zárobkovej činnej osoby k 1. októbru 2014. Vzhľadom na tieto skutočnosti vzniklo žalobcovi 1. októbra 2014 povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby.

Proti uvedenému rozhodnutiu sociálnej poisťovne podal žalobca dňa 21.7.2017 odvolanie, v ktorom zdôvodnil, že ku dňu 1.7.2013, t. j. ku dňu právoplatnosti rozhodnutia Daňového úradu o zrušení daňovej registrácie fyzickej osoby mu zanikol status samostatne zárobkovo činnej osoby a tým mu zaniklo aj povinné nemocenské poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby a aj povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby a rozhodnutie sociálnej poisťovne je v rozpore so zákonom, a teda je neplatné, pretože nerešpektuje právny stav založený právnou úpravou účinnou do 31.12.2013, ktorá je pre právne vzťahy a ich právne následky vzniknuté do 31.12.2013 stále naďalej platnou a účinnou právnou úpravou.

Sociálna poisťovňa – ústredie svojim rozhodnutím č. 50583-1/2017-BA zo dňa 14. septembra 2017, zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne Galanta, pričom svoje rozhodnutie odôvodnila s tým, že s účinnosťou od 1. januára 2015 je sociálna poisťovňa povinná na základe údajov vedených v informačnom systéme sociálnej poisťovne písomne oznámiť samostatne zárobkovo činnej osobe vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, vymeriavací základ na platenie poistného, výšku poistného a údaje týkajúce sa úhrady poistného. Na zabezpečenie výkonu tejto činnosti sociálna poisťovňa uzatvorila s viacerými inštitúciami vrátane so Slovenskou lekárskou komorou dohodu o poskytovaní údajov o vydaní resp. zrušení alebo pozastavení povolenia na výkon samostatne zárobkovej činnosti. Predmetom dohody so Slovenskou lekárskou komorou o poskytovaní údajov z registra Slovenskej lekárskej komory bolo určenie podrobností o poskytovaní údajov z registra licencií v zmysle v znení neskorších predpisov a o automatickom poskytovaní údajov z tohto registra v elektronickej forme sociálnej poisťovne - poisťovni v súlade v rozsahu potrebnom na výkon sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia. Dohoda nadobudla účinnosť od 21. februára 2015. Informáciu o tom, že žalobcovi bola vydaná licencia na výkon samostatnej zdravotnej praxe L1A/TT/0260/05 s dátumom vzniku 17. augusta 2005, Slovenská lekárska komora poskytla sociálnej poisťovni v elektronickej forme 7.apríla 2016. Licencia č. L1A/TT/0260/05 na výkon samostatnej zdravotnej praxe v povolaní lekár – odbor gynekológia, pôrodníctvo a mamografia bola zrušená 1. mája 2017. Na základe uvedeného Sociálna poisťovňa, pobočka Galanta zistila, že účastník konania bol aj po 1.7.2013 držiteľom oprávnenia podľa osobitného predpisu na prevádzkovanie alebo výkon samostatne zárobkovej činnosti. Ďalej sociálna poisťovňa zistila z údajov poskytnutých Finančným riaditeľstvom SR, že žalobca v daňovom priznaní za rok 2013, podanom 6. júna 2014, t. j. v predĺženej lehote na jeho podanie, vykázal príjem z podnikania v sume 18.565,65 Eur, teda vyšší ako je zákonom stanovená hranica príjmu pre rok 2013. Vzhľadom na tieto skutočnosti ako aj vzhľadom na výšku príjmu ktorú účastník dosiahol za rok 2013, Sociálna poisťovňa, pobočka Galanta vydala napadnuté rozhodnutie správne tak, že deklarovala, že účastníkovi konania od 1. októbra 2014 vzniklo povinné nemocenské, povinné dôchodkové poistenie ako samostatne zárobkovo činnej osobe.

Žalobca v žalobe namietal, že žalovaná ako druhostupňový správny orgán neuviedla žiadne nové argumenty vo svojom rozhodnutí a len zopakovala, že žalobca je držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotnej praxe podľa o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, pričom s účinnosťou od 1.7.2014 sa podľa o sociálnom poistení zmenili podmienky zaradenia do okruhu samostatne zárobkovo činných osôb podľa o sociálnom poistení v znení od 1.1.2014. Žalobca v žalobe namietal, že jeho podnikanie ako fyzickej osoby podnikateľa bolo ukončené k 31.5.2013 a to na základe rozhodnutia Trnavského samosprávneho kraja č. /OZaHF-008 zo dňa 25.3.2013, na základe ktorého bolo zrušené povolenie na prevádzkovanie zariadenia ku dňu 31.5.2013. V nadväznosti na uvedené zrušenie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia dňa 4.6.2013 žaloba požiadal Daňový úrad v Trnave, pobočka Galanta o zrušenie daňovej registrácie. Na základe jeho žiadosti Daňový úrad v Trnave, pobočka Galanta dňa 10.6.2013 rozhodol o zrušení jeho registrácie pre daň z príjmov fyzickej osoby a toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 1.7.2013. Súbežne s ukončením podnikateľských aktivít ako fyzickej osoby žalobca so svojou manželkou založil obchodnú spoločnosť DIAGNÓZA, s.r.o., v ktorej je s manželkou konateľom a spoločníkom a ktorá vznikla zápisom do obchodného registra 3.5.2013 a ktorej predmetom podnikania je poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení – v ambulancii, v špecializovanej ambulantnej zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom povolaní lekár, v študijnom odbore všeobecné lekárstvo a špecializovanom odbore gynekológia a pôrodníctvo, mamológia. T. j. všetky jeho podnikateľské aktivity ktoré ukončil ako fyzická osoba od 1.6.2013 vykonával výlučne len ako právnická osoba. Žalobca ďalej poukázal, že jeho príjem dosiahnutý na základe licencie L1A/TT/0260/05 podľa dosahoval nula Eur. Licenciu mohol kedykoľvek zrušiť, urobil tak až 1.7.2014, napriek tomu, že túto licenciu nevyužíval. Žalobca uviedol, že v súvislosti s aplikáciou tak ako ho aplikovala vo svojom rozhodnutí Sociálna poisťovňa, pobočka Galanta, resp. žalovaná, došlo k porušeniu zákazu pravej retroaktivity v právnom poriadku Slovenskej republiky, nakoľko podľa správnosti mal byť aplikovaný v znení účinnom do 31.12.2013 a nie v takom znení ako ho aplikovala sociálna poisťovňa, resp. žalovaná. Žalobca ďalej uviedol, že v súvislosti so zásadou materiálnej pravdy, zánikom povolenia

na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia k 31.5.2013 zaniklo žalobcovi aj povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie a žalovaná nebola oprávnená určiť vznik povinného nemocenského a dôchodkového poistenia žalobcu k 1.10.2014 aplikáciou o sociálnom poistení. Podľa názoru žalobcu obe rozhodnutia, v ktorých bolo žalobcovi určené vznik povinného nemocenského a dôchodkového poistenia ako samostatne zárobkovo činnej osoby k 1.10.2014 s poukazom na o sociálnom poistení v znení účinnom od 1.1.2014 sú nezákonné, protiprávne a neplatné, nakoľko žalobcovi zaniklo oprávnenie v kalendárnom roku 2013 a žalovaná nerešpektovala vo svojom prvostupňovom a druhostupňovom rozhodnutí , ktorý žalovanej zakazuje použiť zákona o sociálnom poistení v kalendárnom roku ktorý nasleduje po kalendárnom roku v ktorom oprávnenie zaniklo. Žalobca uviedol, že žalovaná nebola oprávnená určiť žalobcovi v prvostupňovom aj v druhostupňovom rozhodnutí vznik povinného nemocenského a dôchodkového poistenia ako samostatne zárobkovo činnej osobe k 1.10.2014 podľa o sociálnom poistení len na základe existencie licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe podľa o poskytovateľoch zdravotníckej starostlivosti (na základe ktorej žalobca nikdy nevyvíjal činnosť a nikdy nedosiahol príjem), ako aj len na základe príjmov žalobcu dosiahnutých v r.2013 (ktoré boli dosiahnuté výlučne len na základe činnosti žalobcu do 31.5.2013 na základe povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti prevádzkovaním zdravotníckeho zariadenia ambulancie, v špecializovanom odbore gynekológia, pôrodníctvo a mamológia), nakoľko povinné nemocenské a dôchodkové poistenie žalobcu zaniklo zánikom oprávnenia k 31.5.2013 a zánik tohto povinného poistenia naďalej trvá, nakoľko nedošlo medzičasom k zmene stavu. Prvostupňové aj druhostupňové rozhodnutie žalovanej je teda nezákonné z toho dôvodu, že nerešpektujú právne následky, ktoré vznikli zrušením povinného nemocenského a dôchodkového poistenia žalobcu k 31.5.2013.

Krajský súd v Trnave rozsudkom sp. zn. zo dňa 24.5.2018 zrušil napadnuté rozhodnutie žalovanej č. 50583-1/2017-BA zo dňa 14.9.2017 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Galanta č. 700-0600000617-GC09/17 zo dňa 22.6.2017 a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.

Proti tomuto rozsudku podala žalovaná dňa 25.7.2018 kasačnú sťažnosť.

Najvyšší správny súd SR rozsudkom sp. zn. zo dňa 15.7.2022 zrušil rozsudok Krajského súdu v Trnave č. -125 zo dňa 24.5.2018 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Kasačný súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkové zistenia v danej veci potvrdili, že žalobca po vydaní rozhodnutia č. j. TA/01773/2013/0Za HF-008 zo dňa 25.03.2013 Trnavským samosprávnym krajom, ktorým bolo ku dňu 31.05.2013 vyhovené žiadosti žalobcu o zrušenie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia špecializovanej ambulancie v odbore gynekológia a pôrodníctvo, mamológia s miestom prevádzkovania A. XXXX/XX, XXX XX C., bol nad'alej držiteľom licencie číslo: LIA/TT/0260/05 vydanej Slovenskou lekárskou komorou dňa 13.07.2005 na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár do 01.05.2017. Zároveň v konaní nebolo sporným, že Slovenská lekárska komora licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe zrušila rozhodnutím z 10.03.2017 (ku dňu právoplatnosti rozhodnutia). Medzi účastníkmi konania ďalej nebolo sporné, že žalobca sa zápisom do obchodného registra dňa 03.05.2013 stal spoločníkom DIAGNÓZA s.r.o.; na poskytovanie zdravotníckej starostlivosti ako právnická osoba si zriadil licenciu L1C, ktorá je oprávnením na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu a v spojitosti s dosahovaným príjmom z podnikania a z inej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov zakladá status samostatne zárobkovo činnej osoby.

Z údajov, ktoré Sociálnej poisťovni poskytlo Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky bolo preukázateľne zistené, že žalobca mal príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti za rok 2013 vo výške 18.565,65 eur, teda vyšší ako zákonom stanovená hranica 4.830,00 eur, t. j. 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu. Príjem žalobcu z podnikania v roku 2013 tak bol

vyšší ako zákonom stanovená hranica príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou pre posúdenie vzniku povinného poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby k 01.10.2014.

Podľa z. v znení z. účinného od 01.01.2014 zárobková činnosť podľa tohto zákona je, ak osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje inak, činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá dosahovanie príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu.

Podľa Z. z v znení účinného od 01.01.2014 samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby dosahovala príjmy uvedené v a a okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím.

Žalobca poukázal na to, že zrušením registrácie v registri daňových subjektov Slovenskej republiky dňa 01.07.2013 splnil podmienky pre zánik právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle v znení účinnom od 01.01.2011 do 31.12.2013, a preto mu v súlade s právnou úpravou platnou v danom čase zaniklo aj povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby.

Kasačný súd, zhodne ako správne orgány, zistil, že odhlášku samostatne zárobkovo činnej osoby (Registračný list fyzickej osoby) od žalobcu prijala Sociálna poisťovňa, pobočka Galanta dňa 02.12.2016, s dátumom zániku poistenia 01.07.2013.

S účinnosťou od 01.01.2015 je Sociálna poisťovňa na základe údajov vedených v informačnom systéme Sociálnej poisťovne, povinná písomne oznámiť samostatne zárobkovo činnej osobe vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, vymeriavací základ na platenie poistného, výšku poistného a údaje týkajúce sa úhrady poistného. Na zabezpečenie výkonu tejto činnosti Sociálna poisťovňa uzatvorila s viacerými inštitúciami vrátane Slovenskej lekárskej komory dohodu o poskytovaní údajov o vydaní/zrušení alebo pozastavení povolenia na výkon samostatnej zárobkovej činnosti. Informáciu o tom, že žalobcovi bola vydaná licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe L1A/TT/0260/05, s dátumom vzniku 17.08.2005 Slovenská lekárska komora poskytla Sociálnej poisťovni 07.04.2016. Licencia tak, ako to bolo preukázateľne zistené, bola zrušená až 01.05.2017. Kasačný súd preto konštatoval, že žalobca tak bol držiteľom oprávnenia podľa osobitného predpisu na prevádzkovanie alebo výkon samostatnej zárobkovej činnosti aj po 01.07.2013.

Pokiaľ teda Sociálna poisťovňa v oboch stupňoch dospela k záveru, že na základe licencie L1A mal žalobca príjem zo samostatnej zárobkovej činnosti za rok 2013 a že mu zo zákona ako samostatne zárobkovo činnej osobe vzniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 01.10.2014, rozhodla správne a v intenciách vyššie uvedeného názoru Veľkého senátu Najvyššieho súdu SR v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR.

Žalobca ako držiteľ licencie L1A mal postavenie (status) samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle o sociálnom poistení. Zároveň bola naplnená formálna aj materiálna stránka oprávnenia na výkon činnosti, pretože neexistuje žiadna vonkajšia prekážka nezávislá od jeho vôle ako držiteľa tejto licencie, ktorá by mu bránila vykonávať samostatnú zdravotnícku prax, teda poskytovať zdravotnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení prevádzkovanom iným poskytovateľom alebo na inom mieste. Tvrdenie žalobcu, že licenciu L1A nevyužíval, neznamená reálnu nemožnosť jej

využívania. Na to, aby licencia L1A nebola oprávnením podľa o sociálnom poistení, by musela existovať objektívna nemožnosť vykonávať činnosť, ktorá nespočíva v konaní, resp. nekonaní držiteľa oprávnenia.

Keďže právna podstata žalobných námietok žalobcu a kasačných námietok, ktoré žalovaná uviedla vo svojej kasačnej sťažnosti korešponduje právnym otázkam, ktorými sa veľký senát správneho kolégia najvyššieho súdu vo svojom rozhodnutí () dôsledne zaoberal, kasačný súd na tieto argumenty už duplicitne v podrobnostiach neref1ektoval a považoval ich za zodpovedané práve poukazom na uvedenie relevantných častí rozhodnutia veľkého senátu v odôvodnení tohto rozhodnutia.

S poukazom na vyššie uvedené, kasačný súd považuje za nesprávny právny záver krajského súdu, že formálne držanie licencie L1A žalobcom bez jej skutočného využitia za účelom získania príjmu nemôže napĺňať materiálnu podmienku na to, aby aj po zániku povolenia Trnavského samosprávneho kraja boli naplnené podmienky aj pre zánik povinného poistenia podľa o sociálnom poistení.

Krajský súd v Trnave vo veci nariadil nový termín pojednávania na deň 23.2.2023, vec prejednal podľa a s poukazom na ust. , kedy je krajský súd viazaný právnym názorom kasačného súdu, žalobu zamietol ako nedôvodnú.

Žalobca na pojednávaní uviedol, že si nevie vysvetliť ako je možné, že Najvyšší súd SR v dvoch prípadoch v zhodne podobných veciach rozhodol rozdielne. Uviedol, že licencia L1A nie je oprávnením na výkon poskytovania zdravotnej starostlivosti a predložil aj odpoveď Ministerstva zdravotníctva zo dňa 6.12.2022, ktorá bola založená do spisu, z ktorej vyplýva, že problematika týkajúca sa pečiatok patrí do výlučnej vecnej právomoci Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a Ministerstvu zdravotníctva neprináleží podávať záväzný výklad právnych noriem.

Žalovaná sa pojednávania nezúčastnila, svoju neúčasť ospravedlnila elektronicky dňa 21.2.2023 a súhlasila, aby sa pojednávalo v jej neprítomnosti.

Krajský súd poznamenáva, že žalobca predložil súdu dňa 21.2.2023 písomné vyjadrenie, v ktorom oznámil, že s týmto vyjadrením, ktoré v podstate obsahovalo rovnaké skutočnosti aké sú predmetom žaloby prikladá aj vyjadrenie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou o tom, že nikdy nemal týmto úradom pridelený kód poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, a teda nikdy nebol oprávnený vykonávať samostatne lekársku starostlivosť na základe licencie L1A. Vo vyjadrení ďalej uvádza, že nakoľko na oprávnenosti resp. neoprávnenosti licencie L1A stojí celá kauza, vyhlasuje súčasne, že nikde v zákonoch nie je uvedené, že licencia L1A je priame oprávnenie na vykonávanie zdravotnej starostlivosti. Názor, že licencia L1A je oprávnenie pre výkon zdravotnej starostlivosti vznikol proti a zákona a je v rozpore s právnymi predpismi.

Okrem toho žalobca doložil súdu aj stanovisko Slovenskej lekárskej komory k problematike licencií na výkon samostatnej zdravotnej praxe, s ktorou sa súd oboznámil a z ktorej vyplýva, že Slovenská lekárska komora zastáva stanovisko, že zmenou legislatívy od 1.1.2015, na základe ktorej vydala Sociálnej poisťovni zoznam držiteľov licencie L1A sa nesledovalo spätné prehodnotenie zániku povinného poistenia u lekárov, ktorí pred rokom splnili svoju ohlasovaciu povinnosť odhlásením z povinného poistenia založeného na výkone samostatne zárobkovej činnosti vo vlastných ambulanciách.

Slovenská lekárska komora konštatuje, že pokiaľ sa lekári obrátili na príslušné súdy so žalobami o preskúmanie rozhodnutí poisťovne, vo viacerých prípadoch komora poskytla v súlade so svojimi

zákonnými oprávneniami lekárom právnu pomoc. Ďalej zo stanoviska vyplýva, že súdna prax v tejto téme je rozkolísaná a v súčasnosti nie sú všetky konania na súdoch ukončené a množstvo konaní o kasačných sťažnostiach sa nachádza na Najvyššom súde. Pokiaľ boli lekári úspešní na krajských súdoch podala Sociálna poisťovňa kasačnú sťažnosť a naopak v prípade zamietnutia žaloby sú kasačné sťažnosti podané lekármi. Zložitosť problému je dokumentovaná aj tým, že aj na úrovni Najvyššieho súdu boli vydané rozhodnutia s rozdielnym právnym posúdením veci. V záujme čo najširšieho pohľadu na danú problematiku Slovenská lekárska komora uvádza, že po nadobudnutí účinnosti dňom 1.1.2005 komora vydávala lekárom na základe žiadostí licencie, nielen jednotlivo, ale aj všetky tri (L1A, L1B, L1C). Spornosť problematiky nastala len v dôsledku zmeny právnej úpravy, teda za inej právnej situácie po 1.1.2015 v porovnaní s právnou situáciou v čase ohlásenia sa. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR v odpovedi na interpeláciu tiež uviedlo, že sa urobilo všetko v prospech samostatne zárobkovo činných osôb, keď „Ministerstvo odbremenilo od nahlasovania poistenia a preniesli ho na Sociálnu poisťovňu“, nepovedal však už to, že samostatne zárobkovo činnú osobu ako status začala Sociálna poisťovňa považovať každého (nielen lekárov) kto je držiteľom akéhokoľvek oprávnenia na činnosť podľa osobitného predpisu. Na základe tejto skutočnosti lekárska komora vyzvala Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR a Ministra zdravotníctva SR, aby pristúpil k spoločnému rokovaniu vo veci riešenia problematiky.

V súvislosti s vyhodnotením uvedených dokladov ako aj vyjadrenia zo dňa 21.2.2023 krajský súd poznamenáva, že z týchto dokladov nevyplývajú žiadne nové skutočnosti, ktoré by neboli súdu známe, pričom už zo samotných vyjadrení Slovenskej lekárskej komory vyplýva, že je uvedená problematika zložitá a rozhodnutia súdov na úrovni krajských súdov sú rozdielne, pričom krajský súd v tejto súvislosti poznamenáva, že v danom prípade síce existujú dve rozhodnutia Veľkého senátu Najvyššieho súdu SR, a to rozhodnutie ako aj zo dňa 24.11.2020, ktoré sú rozdielne, avšak pri rozhodovaní v danej veci kasačný súd v rozsudku poukázal práve na rozsudok Veľkého senátu zo dňa 24.11.2020 a keďže v zmysle je krajský súd viazaný právnym názorom kasačného súdu tak je povinný vo svojom rozhodnutí prijať závery tohto súdu, a teda nie je možné od právneho názoru súdu vyššej inštancie sa odkloniť.

Krajský súd v predmetnej veci vec prejednal a s poukazom na závery Veľkého senátu zo dňa 24.11.2020 dospel k záveru, že licencia L1A (na výkon samostatnej zdravotnej praxe) ako samostatné oprávnenie na výkon zdravotníckeho povolania podľa za poskytovateľov zdravotnej starostlivosti treba považovať aj oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu v zmysle o sociálnom poistení v znení , na základe ktorého je lekár – držiteľ licencie L1A považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu na účely zákona o sociálnom poistení.

Vykonávanie zdravotníckeho povolania v pracovno-právnom vzťahu lekárom, ktorý je držiteľom licencie L1C, a ktorý je súčasne držiteľom licencie L1A nie je prekážkou možnosti poskytovať zdravotnú starostlivosť aj na základe licencie L1A a teda nie je dôvodom, aby držiteľ licencie L1A nebol považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu podľa o sociálnom poistení v znení .

Najvyšší súd v rozsudku sp. zn. zo dňa 24. novembra 2020 k otázke zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia z titulu oprávnenia na vykonávanie činností v zmysle § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení v znení platnom do 31.12.2010, citujúc § 14 ods. 1 písm. b), § 21 ods. 1 a 3, § 227 ods. 2, písm. a), § 228 ods. 1, 2, 3 a 7, § 233 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, konštatoval:

....... "Status samostatne zárobkovo činnej osoby (ďalej aj "SZČO") na základe licencie L1A nie je bez ďalšieho dôvodom vzniku, resp. trvania povinného poistenia SZČO, je však predpokladom vzniku alebo trvania takého poistenia.

V tejto súvislosti považuje Vel'ký senát za potrebné zdôrazniť, že ten istý lekár môže byť povinne poistený ako SZČO podl'a , či už na základe licencie L1A alebo/ aj ako právnická osoba - držiteľ licencie L1C na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia; súčasne môže byť povinne poistený aj ako zamestnanec, prípadne aj ako iná SZČO uvedená v , , až j)

Osobitný spôsob vzniku, resp. zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia (ďalej aj "povinné poistenie") samostatne zárobkovo činnej osoby upravuje ustanovenie až 4

Držiteľovi licencie L1A v zmysle citovaného ustanovenia povinné poistenie môže zaniknúť z troch dôvodov. Prvým dôvodom je príjem v rozhodnom období nižší ako predpokladá ustanovenie ods. l Druhým dôvodom je zánik licencie L1A, kedy povinné poistenie zanikne dňom zániku tejto licencie. Na zánik povinného poistenia držitel'a licencie L1A z tretieho dôvodu, teda z dôvodu vzniku pracovného pomeru sa vzťahuje ustanovenie , časť vety za spojovníkom "a", To znamená, že z dôvodu vzniku pracovného pomeru u poskytovateľa zdravotníckeho zariadenia, v ktorom lekár musí mať licenciu L1B, prípadne L1C, môže povinné poistenie lekára ako SZČO z titulu držby licencie L1A zaniknúť iba vtedy, ak držiteľ licencie L1A splní svoju povinnosť podľa a a v spojení s a pobočke Sociálnej poisťovne predloží vyhlásenie, že odo dňa vzniku pracovného pomeru nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v , teda že od uvedeného dňa nevykonáva činnosť na základe licencie L1A (t. j. samostatnú zdravotnícku prax). Keďže výslovne vyžaduje podanie "vyhlásenia" podľa , za splnenie tejto povinnosti nemožno považovať podanie Registračného listu - odhlášky, z obsahu ktorého náležitosti vyhlásenia nevyplývajú.

Na účely v spojení s Sociálna poisťovňa vydala a na svojej webovej stránke zverejnila tlačivo" Vyhlásenie samostatne zárobkovo činnej osoby, že od vzniku pracovného pomeru nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby, na ktorú má oprávnenie podľa osobitného predpisu. "Z obsahu tohto tlačiva vyplýva, že sa týka samostatne zárobkovo činnej osoby podľa zákona, ktorá vyhlasuje, že od vzniku pracovného pomeru, t. j. "od ..... " túto činnosť nevykonáva a že toto vyhlásenie podáva ako súčasť Registračného listu FO - odhlášky z povinného nemocenského poistenia a z povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby z dôvodu zániku týchto poistení.

Vo vzťahu k skúmaniu pôvodu príjmov poistencov - lekárov, najvyšší súd v predmetnom rozhodnutí uviedol, že takúto povinnosť žalovanej nemožno vyvodiť zo žiadneho ustanovenia zákona o sociálnom poistení. Žalovaná v rámci zisťovania podkladov pre rozhodnutie o vzniku alebo zániku povinného poistenia vychádza z oznámenia Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky podľa § 233 ods. 6 písm. a) zákona o sociálnom poistení, resp. z výpisu z daňového priznania podľa § 228 ods. 1 a 2 tohto zákona. Z uvedeného vyplýva, že zákonodarca nezveril takúto právomoc Sociálnej poisťovne, a preto nemôže prešetrovať príjmy poistencov, a pri svojej činnosti vychádza výlučne z podkladov, ktoré zabezpečuje Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky. Zároveň súd v zmysle rozhodnutia najvyššieho súdu dodáva, že "Sociálna poisťovňa nie je povinná skúmať, aká časť z týchto príjmov je čisto z činnosti na základe licencie L1A, ktorá okolnosť je pre posúdenie vzniku alebo zániku poistenia podľa § 21 ods. l právne irelevantná. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že aj v prípade, ak príjmy z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov sú nižšie, ale v súčte s iným príjmom zo samostatnej zárobkovej činnosti, napr. zo živnosti sú v súčte vyššie ako predpokladá ustanovenie ods. l , poistenie vznikne, resp. trvá naďalej".

Záverom je potrebné uviesť, že ak "lekár v daňovom priznaní priznal príjmy, považované za príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ide vždy o príjem SZČO a nie je právne významné, či tento príjem fyzická osoba dosiahla z titulu jej statusu podľa § 5 písm. c) alebo aj podľa § 5 písm. a), príp. písm. b) alebo d) zákona o sociálnom poistení."

Z vyššie uvedenej skutočnosti a právneho názoru vysloveného v rozhodnutí Veľkého senátu vyplýva, že pokiaľ bol žalobca držiteľom licencie L1A bola naplnená formálna aj materiálna stránka oprávnenia na výkon činnosti, pretože neexistovala žiadna prekážka nezávislá od jeho vôle ako držiteľa tejto licencie, ktorá by mu bránila túto licenciu využívať a poskytovať zdravotnú starostlivosť na základe tejto licencie v zdravotníckom zariadení prevádzkovaným iným poskytovateľom alebo na inom mieste. Samotná skutočnosť, že žalobca uvedenú licenciu nevyužíval neznamená reálnu nemožnosť jej využívania.

Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách konania vrátane trov kasačného konania rozhodol súd podľa , keď procesne úspešnej žalovanej nepriznal trovy konania, nakoľko u žalovanej sa jedná o orgán štátnej správy, ktorému možno priznať trovy konania len výnimočne, pričom takéto dôvody v danom konaní správny súd nezistil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Trnave a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa a ; je žalovaným Centrum právnej pomoci.