Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_1CoE-34-2014.pdf
PDF · 92.25 KB
Case nature
Subarea
1CoE/34/2014
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávnenej spoločnosti K. U. N..V..Q.., so sídlom v G., M. Č.. X/ A, IČO: XXXXXXXX, zastúpenej spoločnosťou I. N..V..Q.., so sídlom v G., H. Č.. XX, IČO: XXXXXXXX, proti povinnému S. H., nar. X.X.XXXX, bytom vo I. F. Č.. XX, o vymoženie 699,73 eur s príslušenstvom, vedenej súdnou exekútorkou S.. Z. N., so sídlom v G., M. Č..X/A, pod č. EX 1729/13, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 9.12.2013 č.k. 12Er/3584/2013-16 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením Okresný súd Košice-okolie (ďalej len „súd prvého stupňa“) zamietol žiadosť súdnej exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe návrhu oprávnenej na vykonanie exekúcie požiadala súdna exekútorka súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre vymoženie pohľadávky. Exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok STÁLEHO ROZHODCOVSKÉHO SÚDU zriadeného pri V., M. M. S., M..N.., Y. U. Č.. X, G., IČO: XXXXXXXX vydaný rozhodcami JUDr. Z. E., Z.. S. G. M. S.. G. X. dňa 27.1.2012, sp.zn. F.. Rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 15.3.2012 a stal sa vykonateľným dňa 19.3.2012. Bol vydaný na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX uzatvorenej medzi pôvodnou oprávnenou (K. G., M..N..) a povinným dňa 17.3.2008. Na základe predmetnej zmluvy o úvere boli povinnému požičané finančné prostriedky vo výške 30 000 Sk (995,82 eura), ktoré sa povinný zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach po 1 341 Sk (44,51 eura) po dobu 30- tich mesiacov vždy k 17. dňu v mesiaci. Ročná percentuálna miera nákladov banky bola stanovená vo výške 26,82 % a úroková sadzba vo výške 24 %. Na základe Zmlúv o postúpení pohľadávok došlo k postúpeniu pohľadávky spolu s príslušenstvom a všetkými právami z postupcu (pôvodnej oprávnenej) na oprávnenú.
Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa § 41 ods. 2 písm. d/, § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok), § 44 ods. 1, § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, 5, 4 písm. r/, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, čl. 6, 2, 3 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993, § 2, § 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a uviedol, že uvedená zmluva je spotrebiteľskou zmluvou. Podľa všeobecných obchodných podmienok (ďalej len VOP) spoločnosti Poštová banka, a.s. článok 10 Riešenie sporov a rozhodcovská doložka, bod 10.2.2 - Zmluvné strany (klient a banka) sa dohodli na rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní Služieb, Bankových produktov a/alebo vykonávaní Bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik príslušnej zmluvy, a to v nasledovnom znení:
a/ pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho štatútu a rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania; b/ pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom klient, je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho štatútu a rokovacieho poriadku, ktoré súd platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania alebo všeobecnému súdu. Podľa bodu 10.2.3 VOP, ak klient najneskôr pri uzavretí bankového obchodu alebo zmluvy nedoručí banke písomné oznámenie, že s rozhodcovskou doložkou nesúhlasí, má sa za to, že ju prijal.
Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. V danom prípade adresát návrhu nemá možnosť zmeniť obsah predloženého návrhu zmluvy. Takto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a preto je podľa § 53 ods. 1, 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka neplatná. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Z uvedených dôvodov súd podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní ex offo zamietol žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to v celom rozsahu.
Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie oprávnená a navrhla, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie a žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celom rozsahu vyhovel alebo aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedla, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil, čím bola oprávnenej postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom. Naviac vo veci sa už právoplatne rozhodlo. Vzhľadom k tomu, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu je exekučný súd týmto rozsudkom viazaný (§ 159 ods. 2 O.s.p.). Exekučný súd preto nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) rozsudku rozhodcovského súdu a nedisponuje ani právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Poukázala na § 93b zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, z ktorého vyplýva povinnosť právnej predchodkyne oprávnenej (Poštová banka, a.s.) predložiť povinnému ako klientovi návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy s tým, že povinnému bola daná možnosť neprijať túto zákonom stanovenú ponuku. Poukázala tiež na § 45 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, z ktorého vyplýva, že súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že rozpor s dobrými mravmi je viazaný na plnenie a nie iba na to, či samotná zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku; nie každá skutočnosť hodnotená ako neprijateľná podmienka spôsobuje aj rozpor plnenia s dobrými mravmi. Ďalej uviedla, že predmetná zmluva o úvere je štandardnou úverovou zmluvou, ktorou bol poskytnutý úver bankou, ktorá bola zriadená a pôsobí v SR v súlade s ustanoveniami zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a podlieha dohľadu Národnej Banky Slovenska, nejde teda o žiadny nebankový subjekt. Oprávnená poukázala na viaceré rozhodnutia všeobecných súdov Slovenskej republiky v obdobných veciach a nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky a uviedla, že právoplatný rozhodcovský rozsudok predstavuje prekážku pre opätovné prejednanie veci rovnako ako rozsudok všeobecného súdu. Navyše exekučný súd nedisponuje legitimáciou určovať existenciu, či neexistenciu práva a skúmať podmienky, ktoré predchádzali vzniku exekučného titulu či konštatovať neprijateľnosť zmluvných podmienok. Súdy v exekučnom konaní nepreskúmavajú vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizujú svoje oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. V závere poukázal tiež na Smernicu Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd“) prejednal odvolanie oprávnenej v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1, 3 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o také odvolanie podľa § 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, odvolanie smeruje proti uzneseniu a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto sa v súlade s ustanovením § 219 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku obmedzuje na konštatovanie správnosti dôvodov a na doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávnenej odvolací súd uvádza nasledovné:
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 2 písm. a/ zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo inej právnej formy.
Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Ustanovenie § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní umožňuje exekučnému súdu posudzovať aj materiálnu stránku exekučného titulu, ak je ním rozhodcovský rozsudok. V prípade, ak zistí nedostatky v rozhodcovskom konaní, je povinný exekučné konanie ex offo zastaviť (§ 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní). Súd pritom nie je viazaný účinkami takého rozsudku podľa § 35 zákona o rozhodcovskom konaní v spojení s § 159 O.s.p.
Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že exekučné konanie proti povinnému sa začalo dňa 25.7.2013, kedy bol súdnej exekútorke doručený návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom, ktorým je rozsudok STÁLEHO ROZHODCOVSKÉHO SÚDU zriadeného pri V., M. M. S., M..N.., sp. zn. F. zo dňa 27.1.2012 ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.3.2012 a stal sa vykonateľným dňa 19.3.2012, a ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenej istinu vo výške 699,73 eura, úrok vo výške 24 % ročne zo sumy 699,73 eura od 2.9.2010 do zaplatenia istiny, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 699,73 eura od 2.9.2010 do zaplatenia istiny, sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslenú ku dňu predčasnej splatnosti celého úveru vo výške 64,45 eura, sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslenú odo dňa nasledujúceho po dni predčasnej splatnosti celého úveru do dňa 1.9.2010 vo výške 265,06 eura, sumu dlžných poplatkov vo výške 38,18 eura, náhradu poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 42,70 eura, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Z predloženej zmluvy o úvere č. 9588700409 zo dňa 17.3.2008 vyplýva, že povinnému bol poskytnutý úver vo výške 30 000 Sk, ktorý sa povinný zaviazal vrátiť pôvodnej oprávnenej v 30 mesačných splátkach po 1 341 Sk. Rozhodcovská doložka je zakotvená v bode 10.2.2 všeobecných obchodných podmienok spoločnosti Poštová banka (pôvodná oprávnená), ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere. Z uvedenej rozhodcovskej doložky je zrejme, že na riešenie vzájomných sporov zmluvných strán je príslušný STÁLY ROZHODCOVSKÝ SÚD zriadený pri spoločnosti V., M. M. S., M..N..
V danom prípade právny vzťah vznikol na základe zmluvy o úvere, z obsahu ktorej vyplýva, že povinný uzavrel zmluvu o úvere ako fyzická osoba - nepodnikateľ. Z tohto dôvodu súd prvého stupňa správne na posúdenie právneho vzťahu aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv.
Odvolací súd sa stotožňuje s názorom prvostupňového súdu, podľa ktorého dojednaná rozhodcovská doložka predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa citovaného ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka. Odvolací súd zdôrazňuje, že zmluvná podmienka, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom a tým aj podkladom pre vykonávanie exekúcie. Odvolací súd nepopiera, že rozhodovanie sporov v rozhodcovskom konaní je alternatívnou možnosťou k súdnemu konaniu, avšak ak je spotrebiteľ nútený podrobiť sa podľa rozhodcovskej doložky rozhodnutiu vopred veriteľom určeného rozhodcovského súdu, nemožno hovoriť o individuálne dojednanej podmienke spotrebiteľskej zmluvy. Jedná sa o neprimeranú zmluvnú podmienku a súd je oprávnený vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že spotrebiteľ nebude takouto doložkou viazaný.
Súd prvého stupňa správne uviedol, že rozhodcovská doložka v zmluve o úvere je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 55/2011 zo dňa 24.02.2011, v ktorom Ústavný súd konštatoval, že „ak je zmluvná podmienka v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako aj bez návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z takto neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ak by takouto zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ (veriteľ) ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi.“
Dojednanie rozhodcovskej doložky, podľa ktorej je na konanie zo zmluvy o úvere oprávnený len konkrétne určený rozhodcovský súd je v rozpore s právom na súdnu ochranu zaručeným Ústavou Slovenskej republiky. Posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky aj v súlade s ustanovením § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého v pochybnostiach obsahu spotrebiteľských zmlúv sa aplikuje výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, čo je v súlade so Smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V tejto časti nebolo odvolanie oprávnenej opodstatnené.
Oprávnená síce v odvolaní s poukazom na ustanovenie § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len Zákon o bankách) a s poukazom na povinnosť predložiť povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy ospravedlňuje svoj postup, avšak takáto odvolacia námietka neobstojí a to najmä s poukázaním na neskoršiu právnu úpravu. Novelizáciou zákona zvolil zákonodarca presnejšiu úpravu, podľa ktorej je banka povinná preukázateľne poučiť klienta o dôsledkoch uzavretia navrhovanej rozhodcovskej zmluvy a to tak aby mal klient možnosť voľby. V danom prípade mal povinný len možnosť buď odmietnuť službu alebo ju prijať s Obchodnými podmienkami. Za takýchto okolnosti nešlo o návrh pre povinného tak, ako to predpokladal zákon. Návrh na prijatie alebo odmietnutie zmluvy ako celku nemožno na účely aplikácie § 93b ods. 1 Zákona o bankách považovať za návrh na prijatie alebo odmietnutie rozhodcovskej zmluvy.
Navyše dodávateľ (právna predchodkyňa oprávnenej) s odbornou starostlivosťou mal a musel vedieť, že nemá používať neprijateľné podmienky a má poznať aj dôsledky ich používania. Oprávnená musí počítať s tým, že plnenie z nekalej podmienky na súde nemôže vymôcť. Exekúcia vedená na základe neprijateľnej rozhodcovskej doložky je neprípustná a exekučný súd na to prihliada už v štádiu rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia a následne v rámci rozhodovania o zastavení exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku).
Namietanie porušenia práva na súdnu ochranu pri realizácii výkonu exekúcie oprávnenou nebolo opodstatnené z dôvodu, že citované ustanovenie § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní umožňuje exekučnému súdu ex offo skúmať nielen formálnu, ale aj materiálnu stránku vykonateľnosti exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok a po zistení, že zaväzuje na plnenie, ktoré je nedovolené v rozpore s dobrými mravmi je exekučný súd ex offo oprávnený exekučné konanie zastaviť. V danom prípade zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia súdom prvého stupňa nemalo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci i napriek tomu, že súd bol oprávnený priamo exekučné konanie zastaviť podľa osobitého právneho predpisu, Zákona o rozhodcovskom konaní. Súd v danom prípade postupoval podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, a preto následne po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia bude exekučné konanie zastavené v súlade s ustanovením § 44 ods. 3 Exekučného poriadku. Zastavením exekučného konania, ktoré nasleduje po zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, teda exekučný súd prelomí materiálnu právoplatnosť rozhodcovského rozsudku a zaniká zároveň prekážka rozsúdenej veci. Pre oprávnenú zastavením exekučného konania podľa § 45 zákona o rozhodcovskom konaní odpadá prekážka res iudicata na uplatnenie práva na súde.
Podľa čl. 38 Charty základných práv Európskej únie „politiky štátov zabezpečia vysoký stupeň ochrany spotrebiteľa“.
Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa dosiahla faktická rovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom (porov. rozsudky Mostaza Claro C 168/05, Océano Grupo Editorial SA C 240/98-C 244/98).
Vzhľadom na vyššie uvedené sa odvolací súd ostatnými odvolacími námietkami nezaoberal, pretože rozhodcovská doložka predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je neplatná a na jej základe nemohol byť vydaný spôsobilý exekučný titul, ktorý by bol podkladom pre vykonávanie exekúcie.
Odvolací súd preto podľa § 219 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnená nebola v odvolacom konaní úspešná, preto nemá právo na náhradu trov exekúcie a ostatným účastníkom konania v tomto odvolacom konaní preukázateľné trovy nevznikli.
Toto uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.