Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3P-74-2013.pdf
PDF · 90.78 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BN-3P/74/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bánovce nad Bebravou v konaní pred samosudcom JUDr. Jurajom Valáškom, vo veci starostlivosti súdu o maloletú K. H., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske, pracovisko Bánovce nad Bebravou, dieťa rodičov matky B. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. č. XX, štátnej občianky SR a otca E. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. č. XXX, štátneho občana SR, o návrhu otca na zvýšenie vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
Súd z v y š u j e vyživovaciu povinnosť matky na mal. K. H., nar. XX.X.XXXX z doterajších 49,79 € na sumu 75 € mesačne, ktoré výživné je matka dieťaťa povinná platiť k rukám otca vždy do 15-teho dňa v tom ktorom mesiaci vopred s účinnosťou od 23.10.2013.
Nedoplatok na zameškanom výživnom za obdobie od 23.10.2013 do 31.7.2014 pre mal. K. H., nar. XX.X.XXXX vo výške 235,02 € súd p o v o ľ u j e matke splatiť v splátkach po 10 € mesačne spolu s bežným výživným, počnúc prvým výživným po právoplatnosti tohto rozhodnutia pod následkom straty výhody splátok.
Tým s a m e n í rozsudok Okresného súdu Bánovce nad Bebravou, sp. zn. 4C/258/2008 zo dňa 11.11.2008 v časti určenia vyživovacej povinnosti k mal. K..
V prevyšujúcej časti zostáva predchádzajúce rozhodnutie n e z m e n e n é.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 22.10.2013 sa otec maloletej domáhal zvýšenia vyživovacej povinnosti matky k maloletej dcére zo sumy 49,79 Eur na sumu 100,- Eur mesačne z dôvodu zmeny pomerov resp. nákladov na starostlivosť o maloletú K.. Predmetom konania bolo teda rozhodnúť o stanovení primeranej výšky vyživovacej povinnosti k dieťaťu vzhľadom na zmenu pomerov na strane mal. K..
Matka maloletej s návrhom v plnom rozsahu pri jej vypočutí dožiadaným súdom nesúhlasila a žiadala, aby výška jej vyživovacej povinnosti k mal. K. ostala zachovaná.
Zástupca kolízneho opatrovníka žiadal návrhu otca vyhovieť, nakoľko došlo k takej zmene pomerov na strane mal. dcéry, ktorá odôvodňuje zmenu pôvodného rozhodnutia súdu.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom otca, oboznámil návrh otca zo dňa 22.10.2013, obsah výsluchu matky dožiadaným súdom, výpis Živnostenského registra na meno otca mal., daňové priznanie otca za rok 2013, správu bývalého zamestnávateľa matky, správy kolízneho opatrovníka, správu bývalého zamestnávateľa otca, správu súčasného zamestnávateľa matky, spisy tunajšieho súdu sp. zn. 4C/258/2008 a sp. zn. 3P/74/2013 a ostatný spisový materiál.
Súd zistil, že rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 4C/258/2018-39 zo dňa 11.11.2008, právoplatný dňa 28.01.2009 bola okrem iného na čas po rozvode maloletá zverená do starostlivosti otca a stanovená vyživovacia povinnosť matky na sumu 1500,- Sk t.j. 49,79 eur. Maloletá dcéra K. v tom čase navštevovala MŠ v A., náklady na mal. spojené z návštevou materskej školy boli vo výške cca 33 Eur mesačne. Celkovo Matka aj otec mali 3 vyživovacie povinnosti k ich spoločným deťom. Príjem otca ako SZČO bol v tom čase vo výške 700-800 eur mesačne a matky vo výške cca 550 eur.
Otec vo svojej výpovedi uviedol, že k podaniu návrhu ho viedla zmena nákladov na strane mal. dcéry, nakoľko v čase minulého rozhodovania o vyživovacej povinnosti k mal. navštevovala ešte MŠ v A.. V súčasnosti dcéra navštevuje druhý ročník na ZŠ A.. Náklady na starostlivosť o ňu vzrástli a sú tvorené návštevou družiny vo výške 30 € mesačne spolu so stravou, školské pomôcky 60 €, ZRPŠ 10 € ročne. V prvom polroku minulého šk. roka krúžky angličtiny a tanca spolu v sume 20 € mesačne. Náklady na stravu sú cca 80 € mesačne. Oblečenie na mal. sú mesačne cca 25 € mesačne. Otec s dcérou žijú v spoločnej domácnosti u rodičov, na náklady domácnosti prispieva mesačne sumou 50 €. V súčasnosti je evidovaný na úrade práce, minulý mesiac zrušil živnosť z dôvodu, že nezískal očakávanú zákazku. V súčasnosti jeho jediný príjem je prídavok na dieťa vo výške 23,10 €, matka dieťaťa platí výživné nepravidelne a nie v stanovenej sume. Naposledy mu došlo 50 €. Platby predtým boli v rôznej výške (20 €, 30 €), jeden mesiac výživné uhradené nebolo.
Matka v rámci výsluchu dožiadaným súdom uviedla, že s návrhom otca nesúhlasí, trvá na pôvodnej výške vyživovacej povinnosti. Matka sa zamestnala 19.5. 2014 vo firme SLOVGAST ako pomocná sila v kuchyni s predpokladaným čistým príjmom cca 380 eur. Matka v súčasnosti má náklady vo výške 60 eur na staršiu dcéru, 115 eur mesačne na svoje ubytovanie a 120 eur mesačne hradí na dospelého postihnutého syna domovu soc. služieb, mesačne na stravu minie cca 100-150 eur. Predchádzajúci pracovný pomer ukončila dohodou pre nezhody s kolegyňou. Matka má v súčasnosti pôžičky - so spoločnosťou PROVIDENT s mesačnými splátkami vo výške 960 eur a od súkromnej osoby vo výške 280 eur. V čase bez pracovného pomeru matka nebola evidovaná na úrade práce. Matka je podľa vlastného vyjadrenia nemajetná a trpí chronickým ochorením obličiek.
Z daňového priznania otca za rok 2012 vyplýva, že otec mal. mal celkové príjmy vo výške 3700 eur pri výdavkoch 1480 eur. Základom dane tak bola suma 2220 eur.
Z správy bývalého zamestnávateľa otca mal. (RANDER s.r.o.) vyplýva, že čistá mzda otca v roku 2013 bola vo výške pribl. 150 Eur mesačne. Pracovný pomer bol skončený z dôvodov na strane zamestnanca.
Zo správy zamestnávateľa matky (SLOVGAST s.r.o.) vyplýva, že celková hrubá mesačná mzda matky je cca 460 eur. t.j. čistá mzda vo výške cca 383 eur.
Zo správy kolízneho opatrovníka vyplýva, že potreby mal. K. sú primerané jej veku, matka sa s maloletou stretáva počas prázdnin, kedy si ju aj berie k sebe, podľa matkinho vyjadrenia si vyživovaciu povinnosť plní riadne a aj nad rámec svojej povinnosti. Bytové pomery matky sa prešetriť nepodarilo. V závere kolízny opatrovník odporučil zvýšiť vyživovaciu povinnosť matky vzhľadom na zmenu pomerov na strane dcéry od poslednej úpravy.
Podľa § 28 ods. l Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä: a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.
Podľa §36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí
maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24 <javascript:%20fZzSRInternal('29995', %20'14574195',%20'14574195',%20'4719234',%20'4719238',%20'0')>, § 25 a 26 <javascript: %20fZzSRInternal('29995',%20'14574195',%20'14574196',%20'4719239',%20'4719246',%20'0')> sa použijú primerane.
Podľa § 62 Zákona o rodine: (1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. (5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. l Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Vyššie uvedené zákonné ustanovenia treba vyložiť tak, že zmenou pomerov odôvodňujúcou i zmenu rozhodnutia o výživnom je vždy podstatná zmena okolností, za ktorých došlo k určeniu výživného, majúcim sa meniť rozhodnutím, teda taká zmena, ktorá sa výraznejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov. Treba tak zistiť rozhodujúce okolnosti (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine) odôvodnené potreby oprávneného ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia a po jeho vydaní tieto porovnať a po kompletnom zhodnotení posúdiť, ktoré zmeny prevažujú a či zakladajú dôvod pre zmenu a v kladnom prípade akú zmenu a od ktorého času. Nestačí preto len úvaha, či doterajšie výživné je primerané, pretože by išlo o neprípustnú reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Zmenou pomerov v zmysle § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, je teda len výrazná zmena tých okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúcich rozhodnutí súdu o výživnom.
Nakoľko súd zistil, že na strane maloletej K. skutočne došlo k zmene nákladov spojených s jej vzdelávaním, stravovaním, ošatením a ďalšími potrebami súd vyhodnotil, že je potrebné výšku vyživovacej povinnosti k mal. upraviť. Otec mal. žiadal o zvýšenie vyživovacej povinnosti na sumu 100,- Eur mesačne, čo bolo zvýšenie, ktoré síce nebolo zjavne neprimerané skutočnej zmene v nákladoch na mal., avšak bolo neprimerané majetkovým možnostiam matky mal.. Matka uviedla, že časť jej príjmu je využívaný na hradenie pôžičiek, avšak túto súd vyhodnotil, že bola spôsobená hlavne opustením pôvodného a dokonca lepšie plateného zamestnania bez závažného dôvodu ( nezhody s kolegyňou) a mal. by nemala trpieť za nezodpovedné správanie matky v oblasti pracovnoprávnych vzťahov. Matka mal. taktiež uviedla, že dobrovoľne prispieva na výživu svojho plnoletého syna sumou 120 Eur (aj keď ani toto plnenie v súčasnosti neposkytuje). V neposlednom rade súd chce poukázať na skutočnosť, že matka mal. u predchádzajúceho zamestnávateľa poberala čistú mzdu na úrovni cca 550 eur, následne toto zamestnanie dobrovoľne opustila, a dlhšiu dobu bola dobrovoľne nezamestnaná, čo je podľa názoru súdu ukážkový príklad vzdania sa bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania u matky ako povinnej osoby. Napriek týmto skutočnostiam súd vyhodnotil, že majetkové pomery na strane matky nie sú také, aby umožnili prenesenie celého rozsahu zvýšenia nákladov na starostlivosť o mal. na matku napriek skutočnosti, že otec je evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie (aj keď podľa vyjadrenia otca toto má byť iba dočasné), nakoľko otec o príjem z jeho posledného trvalého pracovného pomeru prišiel pre dôvody na jeho strane. Súd vzhľadom na ďalšiu vyživovaciu povinnosť matky k staršej dcére L., ktorá pokračuje v štúdiu na vysokej škole vyhodnotil, že je vo finančných možnostiach matky prispievať na mal. K. sumou 75 Eur mesačne, ktorá aspoň čiastočne zohľadňuje zvýšenie nákladov na jej starostlivosť. K tomuto dospel aj vzhľadom na skutočnosť, že sama matka pri svojej výpovedi uviedla, že pôvodné ekonomicky výhodnejšie zamestnanie opustila z dôvodov (nezhody s kolegyňou),
ktoré jednoznačne nemožno z pohľadu považovať za dôležité z pohľadu zákona a potrieb maloletej. Súd poukazuje na skutočnosť, že aj náklady matky vo forme splátok za pôžičky nie sú nákladmi, ktoré môže súd pri stanovovaní vyživovacej povinnosti zohľadňovať - jednak výživa má prednosť pred inými výdavkami rodičov a tieto výdavky boli spôsobené ľahkovážnym prístupom matky k životu, keď peniaze z pôžičiek spotrebovala, v čase keď bola nezamestnaná na živobytie, avšak išlo o dobrovoľnú nezamestnanosť, keďže podľa vlastného vyjadrenia matky pre ňu bolo problematické každé dva týždne cestovať a hlásiť sa na úrade práce. Zvýšená vyživovacia povinnosť matky na sumu 75 eur mesačne v danom prípade zodpovedá rozsahu preukázaných zmien pomerov na strane účastníkov a schopnosti, možnosti a majetkové pomery na strane matky. Súd zvýšil vyživovaciu povinnosť odo dňa podania návrhu (t.j. 22.10.2013), nakoľko skutočnosti odôvodňujúce zvýšenie vyživovacej povinnosti existovali už v čase podania návrhu (dcéra už v tomto čase navštevovala základnú školu).
Podľa § 160 ods.1 O. s. p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Vzhľadom k tomu, že výživné bolo určené spätne k 22.10.2013, súd vyčíslil výšku dlžného výživného zo strany matky mal. detí vo výške 235,02 € na mal. K., ktoré je tvorené rozdielom medzi priznaným a pôvodným výživným (75 € - 49,79 € = 25,21 €) za v čase rozhodnutia už splatné mesiace vyživovacej povinnosti od podania návrhu (november 2013- júl 2014 t.j. 9 mesiacov) teda 9x25.21 € = 226,89 € a alikvotnú časť rozdielu medzi priznaným a pôvodným výživným za mesiac október 2013 (t.j. 10/31x25,21 €= 8,13 €). Zameškané výživné za obdobie od podania návrhu do rozhodnutia súdu v rozsahu už splatnej vyživovacej povinnosti za toto obdobie vzhľadom na horeuvedené vo výške spolu 235,02 €. Tento nedoplatok na zameškanom výživnom súd matke mal. detí vzhľadom na jej súčasnú ekonomickú situáciu, s poukazom na § 160 ods. 1 O. s. p. povolil splácať v mesačných splátkach po 10 €, popri bežnom výživnom pod následkom straty výhody splátok nezaplatením čo i len jednej z nich.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 146 ods. l písm. a/ O. s. p. keďže konanie sa mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie písomne na Okresný súd Bánovce nad Bebravou do 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v dvoch rovnopisoch. Ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, teda:
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
- sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,
- odvolacím súdom by mal byť schválený zmier; b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a Občianskeho súdneho poriadku); f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.)
Rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery (§ 163 ods.2 O.s.p.,).