Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoE/22/2014

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Advocate, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 36 865 141, a Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti povinnej: H. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom F., F. XXXX/ X, za účasti vedľajšieho účastníka na strane povinnej: Združenie na ochranu finančného spotrebiteľa OFS, so sídlom Nitra, Petzwalova 12, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 60, o vymoženie 1.060,07 eur s prísl., na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad zo dňa 22.11.2013 pod č. k. -52, jednohlasne takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.

Z a m i e t a návrh oprávneného na prerušenie konania a predloženie prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru EÚ.

odôvodnenie:

Okresný súd Poprad vyššie označeným uznesením exekúciu zastavil, a to podľa , o rozhodcovskom konaní a Exekučného poriadku. Zároveň vyslovil, že o trovách účastníkov exekučného konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti uznesenia o zastavení exekúcie.

Vychádzal zo zistenia, že exekučným titulom v tejto veci je právoplatný a vykonateľný rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8, Bratislava, č. k. SR 06357/10 z 28.7.2010. V bode 18 všeobecných zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere oprávneného, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť spotrebiteľskej zmluvy, uzavretej medzi oprávneným a povinným, je upravená rozhodcovská doložka tak, ktorá síce zdanlivo dáva spotrebiteľovi možnosť výberu medzi všeobecným súdom a rozhodcovským súdom, avšak v prípade, ak by dodávateľ podal žalobu na rozhodcovský súd predtým ako spotrebiteľ podal žalobu na všeobecný súd, neplatí ustanovenie vyššie uvedenej rozhodcovskej doložky, podľa ktorého podaním žaloby ktorejkoľvek zmluvnej strany na všeobecný súd dochádza k rozviazaniu rozhodcovskej doložky, a teda spotrebiteľ je v takom prípade nútený podrobiť sa začatému rozhodcovskému konaniu na rozhodcovskom súde, ktorého právomoc je založená vyššie uvedenou rozhodcovskou doložkou a žalobou dodávateľa na rozhodcovskom súde. Predmetná rozhodcovská doložka je podľa názoru exekučného súdu v zmysle neplatná a bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre exekútora. Exekútorská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým všeobecným úverovým podmienkam, teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. Z uvedeného dôvodu podľa

§ 57 ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku zastavil exekúciu, lebo len vykonateľné rozhodnutie je materiálnym predpokladom každej exekúcie. Súčasne uviedol, že zastavil exekúciu v celom rozsahu, pretože exekučným titulom je rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z neplatnej rozhodcovskej zmluvy (, 53 ods. 5, , o rozhodcovskom konaní).

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote oprávnený odvolanie a zároveň navrhol, aby súd konanie podľa § 109 ods. 1 písm. c/ prerušil a Súdnemu dvoru EÚ na základe článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložil prejudiciálne otázky, ktorých presnú formuláciu v odvolaní uvádza. V ďalšej časti rozsiahlych dôvodov odvolania vytýka súdu I. stupňa, že rozhodol nad rámec zverenej právomoci, svojím postupom odňal možnosť účastníkovi konať pred súdom, nedostatočne zistil skutkový stav a vec nesprávne právne posúdil. Je toho názoru, že všeobecný súd, ktorý koná v pozícii exekučného súdu, nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa, teda vmanévrovanie veriteľa do situácie, akoby bol exekučný titul zrušený. Pripomína, že k takémuto revíznemu postupu došlo v situácii, keď už exekučný súd preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nerozpornosti. Právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, preto exekučný súd musí s takýmto rozsudkom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu, to znamená, že exekučný súd je rovnako viazaný rozsudkom rozhodcovského súdu, ako je viazaný rozsudkom všeobecného súdu. V štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) rozsudku všeobecného súdu, ani rozsudku súdu rozhodcovského. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Nesúhlasí s názorom, že v prejednávanom prípade rozhodcovská doložka je neplatná pre rozpor s dobrými mravmi. Exekučný súd je oprávnený skúmať len to, či plnenie priznané rozhodcovským súdom je v súlade s dobrými mravmi, nie otázku súladu rozhodcovskej doložky s dobrými mravmi. Ak by napriek tomu odvolací súd usúdil, že exekučný súd je oprávnený skúmať platnosť rozhodcovskej doložky, tvrdí, že táto je platná. Od 1.1.2008 je za neprijateľnú podmienku považované ustanovenie zmluvy, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby všetky spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. V prejednávanom prípade je však účastníkom zmluvy daná možnosť voľby, či sa obrátia na rozhodcovský súd, alebo na riadny súd. Možnosť voľby účastníkmi dojednaná bola, preto nejde o neprijateľnú podmienku v zmysle ustanovenia . Poukazuje na to, že exekúcia už bola začatá zákonným spôsobom, na základe vykonateľného a platného exekučného titulu, ktorý naďalej existuje a zotrváva platným, právoplatným a vykonateľným. Súd poverenie na vykonanie exekúcie vydal, teda zistil súlad žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu so zákonom. Súd môže podľa ustanovenia EP vykonať revízny postup vo vzťahu k exekučnému titulu v limitoch vytvorených ústavne konformnou interpretáciou ust. ZoRK dbajúc na existenciu ustanovenia a nasl. tohto zákona len v spojení s revíziou práve podaného návrhu na vykonanie exekúcie, ktoré je prílohou. Ak exekučný súd uskutočňuje revíziu exekučného titulu po tomto čase, koná v rozpore s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok, čím porušuje základné práva účastníkov exekučného konania, najmä právo na súdnu ochranu, na spravodlivý súdny proces a právo vlastniť majetok. Od vydania exekučného titulu, ani od vydania poverenia na výkon exekúcie, nenastali žiadne nové právne, ani skutkové okolnosti, ktoré by mali viesť k zmene postoja súdu. Vzhľadom na uvedené považuje rozhodnutie súdu o vyhlásení exekúcie za neprípustné a jej zastavenie za nezákonné.

V súvislosti s návrhom na prerušenie konania podľa a podanie prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru EÚ na základe článku 267 Zmluvy o fungovaní EÚ poukázal na viaceré nejasnosti právneho základu (Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách) a jeho interpretácie Súdnym dvorom Európskej únie a všeobecným súdom rozhodujúcim v exekučnom konaní, ktoré slúži na uspokojovanie pohľadávok veriteľov. Považuje za správne a dôležité (vzhľadom na stav právnej istoty a väčší počet rovnakých rozhodnutí všeobecných súdov), aby odvolací súd konanie podľa prerušil a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe článku 267 Zmluvy o fungovaní EÚ predložil prejudiciálne otázky v nasledujúcom znení:

1) Má sa ustanovenie písm. q/ ods. 1 prílohy Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vykladať tak, že za každých okolností zakazuje rozhodovať spory v rámci spotrebiteľských zmlúv na základe rozhodcovskej doložky prostredníctvom rozhodcovských súdov? 2) V prípade zápornej odpovede Súdneho dvora na prvú otázku, je možné ustanovenie písm. q/ ods. 1 prílohy Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vykladať tak, že mu neodporuje uzatvorenie takej rozhodcovskej doložky, ktorá ustanovuje, že „všetky spory vzniknuté zo zmluvy (vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie) budú riešené a) pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý vykonáva svoju činnosť na základe zákona a voči jeho rozhodnutiu možno podať žalobu o zrušenie všeobecnému súdu podľa zákona, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, alebo b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde s tým, že ak ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej doložky, čo však neplatí, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu? 3) Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na Smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?

Povinná sa na odvolanie oprávneného písomne nevyjadrila.

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného bez nariadenia pojednávania podľa a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Ak exekučný súd napadnutým uznesením exekúciu zastavil, v tejto súvislosti správne zistil skutkový stav a správne ho aj právne vyhodnotil. Preto odvolací súd v tejto časti plne odkazuje na zdôvodnenie uznesenia okresným súdom ( ).

Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia a k odvolacím dôvodom oprávneného odvolací súd dopĺňa:

Odvolací súd v tejto súvislosti považuje za potrebné zdôrazniť, že zo Zmluvy o úvere zo dňa 16.12.2008 nepochybne vyplýva, že ide o spotrebiteľskú zmluvu (povinný nie je podnikateľom, je fyzickou osobou). Preto sa zaoberal rozhodcovskou doložkou uvedenou vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru pod bodom 17. Dospel k záveru, že táto je v spotrebiteľských zmluvách neprípustná, a preto aj neplatná.

Odvolací súd je toho názoru, že v danom prípade, aj keď bola platne uzavretá zmluva o úvere, nedošlo k platnému uzavretiu rozhodcovskej doložky vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru. Zároveň sú neplatné Všeobecné podmienky poskytnutia úveru ako celok, pretože nespĺňajú zákonné podmienky písomného právneho úkonu podľa , v zmysle ktorého, písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.

Tieto zákonné náležitosti spĺňa iba zmluva o úvere, nespĺňajú ich však Všeobecné podmienky poskytnutia úveru (nie sú nikým podpísané a odatumované). Zmluva o úvere sa nemôže uzavrieť len s odkazom na obchodné podmienky. Je to zmluva, ktorej obsah a forma sú uvedené v zákone, a tento vylučuje jej uzavretie len odkazom na obchodné podmienky, pokiaľ ide o spotrebiteľské zmluvy. Ustanovenie nie je možné použiť, pretože nejde o obchodno-právny vzťah (povinný v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy nebol podnikateľom). U spotrebiteľských zmlúv niet podobnej úpravy, aká je napr. pri poistných zmluvách v prípade ustanovenia . Neplatnosť obchodných podmienok ako celku spôsobuje zároveň neexistenciu rozhodcovskej zmluvy (doložky), čo znamená, že rozhodcovský súd nemohol daný spor prejednať, inými slovami, má sa za to, že k uzavretiu rozhodcovskej doložky nedošlo (absentuje exekučný titul).

V exekučnom konaní je v každom štádiu potrebné skúmať existenciu podmienok konania, pričom jednou z nich je existencia exekučného titulu. Ak tento bol vydaný orgánom, ktorý na to nemal právomoc (obchodné podmienky sú ako celok z vyššie uvedených dôvodov neplatné), potom ide o akt, ktorý nemá

atribúty exekučného titulu. Preto správne rozhodol súd prvého stupňa, ak podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zároveň ju zastavil.

V súvislosti s odvolacou námietkou oprávneného, že nemal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu o jeho právnom postavení, zároveň nemal možnosť ovplyvniť prípravu obsahu napadnutého uznesenia, odvolací súd dopĺňa, že v štádiu exekučného konania súd nevykonáva dokazovanie (ako procesnú činnosť súdu osobitne upravenú v ustanoveniach až ), ale vychádza z tvrdení oprávneného uvedených v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu. V tomto štádiu je postačujúce, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu. Vzhľadom na to sa oboznamovanie s obsahom listín, ktoré je zamerané na posúdenie predpokladov pre ďalší postup v exekučnom konaní, nemusí vykonávať na pojednávaní a za prítomnosti oprávneného a povinného. Ak teda oprávnený vyvodzuje existenciu procesnej vady konania, zrejme v zmysle , teda že súdy vykonali „dokazovanie“ bez nariadenia pojednávania a v jeho neprítomnosti, ide o námietku neopodstatnenú. Namietaným postupom exekučného súdu nebola oprávnenému znemožnená realizácia jeho procesných oprávnení.

Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie ako vecne správne ( ).

V odvolaní oprávnený navrhol prerušiť odvolacie konanie postupom podľa a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ až do rozhodnutia Súdneho dvora EÚ na predložené, vyššie rozpísané (v odvolaní oprávneného) prejudiciálne otázky.

Podľa , súd konanie preruší, ak rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy. Toto ustanovenie odkazuje zároveň na čl. 234 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva (U.v. ES C 325, 24.12.2002).

Podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ, Súdny dvor Európskej únie má právomoc vydať predbežný nález o otázkach, ktoré sa týkajú: a/ výkladu zmlúv; b/ platnosti a výkladu aktov inštitúcií, orgánov alebo úradov alebo agentúr Únie. Ak sa táto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom a tento súdny orgán usúdi, že rozhodnutie o nej je nevyhnutné pre vydanie jeho rozhodnutia, môže sa obrátiť na Súdny dvor Európskej únie, aby o nej rozhodol. Ak sa táto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom, proti ktorého rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, je tento súdny orgán povinný obrátiť sa na Súdny dvor Európskej únie. Ak sa takáto otázka položí v prebiehajúcom súdnom konaní pred súdnym orgánom členského štátu v súvislosti s osobou, ktorá je vo väzbe, Súdny dvor Európskej únie koná bezodkladne.

Citované ustanovenie predpokladá rozhodnutie súdu, že požiada Súdny dvor ES o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy. Odvolací súd nerozhodol v súvislosti s týmto ustanovením a ani nepovažuje za potrebné rozhodnúť, že požiada Súdny dvor ES o rozhodnutie o oprávneným predložených prejudiciálnych otázkach predovšetkým z dôvodu, že v danej veci nevznikla potreba stanoviť hranice aplikovateľnosti úniového práva, pretože právna úprava vnútroštátneho slovenského práva dostatočným spôsobom v danej veci umožňuje aplikáciu Smernice Rady 93/13/EHS. Odvolací súd má za to, že v danom konaní nie je potrebné riešiť navrhnuté predbežné otázky, a to preto, že rozhodnutie vnútroštátneho súdu, aplikujúce vnútroštátne procesné a hmotnoprávne predpisy, môže viesť k zastaveniu exekúcie v prípade, že označený exekučný titul nie je exekučným titulom, teda tak, ako tomu bolo v predmetnej exekučnej veci. Naviac, podľa Exekučného poriadku, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť.

V tejto súvislosti odvolací súd dopĺňa, že prerušenie konania v zmysle citovaného ustanovenia je procesným úkonom súdu, ktorý závisí od jeho úvahy, teda či požiada Súdny dvor EÚ o vyriešenie predbežnej otázky v zmysle čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ (t. j. otázky týkajúcej sa a/ výkladu zmlúv alebo otázky b/ platnosti a výkladu aktov inštitúcií, orgánov alebo úradov alebo agentúr Únie). Vnútroštátny súd teda nie je povinný vyhovieť každému návrhu účastníka konania (aj konania

exekučného) na prerušenie konania a postúpenie návrhu súdnemu dvoru na vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke. Túto povinnosť nemá ani vtedy, keď prípadne v určitej veci aplikuje ustanovenia zákona platného v SR, do ktorého bol prenesený obsah právnych noriem EÚ. Cieľom prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom EÚ je totiž podľa uvedeného článku Zmluvy o fungovaní EÚ (pôvodne č. 234 Zmluva o založení Európskeho spoločenstva) zabezpečiť jednotný výklad a aplikáciu komunitárneho práva, a nie riešenie konkrétnych sporov, ktoré sú v kompetencii vnútroštátnych súdov, a ani posudzovanie súladu vnútroštátneho práva s právom komunitárnym. Posúdenie oprávneným navrhnutých otázok nie je súčasťou výkladu komunitárneho práva, ale výhradne práva vnútroštátneho, na ktoré je (aj) v danej procesnej situácii kompetentný súd prvého stupňa ako súd exekučný.

Z uvedených dôvodov odvolací súd žiadosť oprávneného na prerušenie odvolacieho konania zamietol, pretože nevzhliadol dôvod na rozhodnutie požiadať Súdny dvor ES o rozhodnutie o oprávneným navrhnutých prejudiciálnych predbežných otázkach.

Odvolací súd nerozhodoval o trovách odvolacieho konania z dôvodu, že o trovách exekučného konania bude rozhodovať prvostupňový súd až po právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie. Preto v súlade s rozhodne súčasne aj o trovách odvolacieho konania.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.