Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/177/2014

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcov: 1. Ľ. X., nar. XX.XX.XXXX a 2. Q. X., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcich vo Q. O. Č.. XX, zastúpených U.. Ľ. Q., advokátkou so sídlom v O., Š.H. Č.. XX, proti žalovaným: 1. Ž. Č., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej vo Q. O. Č.. XX, 2. I. L., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v O., C. Č.. X a 3. P. Č., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcemu vo Q. O. Č.. XX, zastúpených JUDr. P. X., advokátom so sídlom v O., Š. Č.. XX, o odstránenie zásahov do vlastníckeho práva a o vzájomnom návrhu žalovaných na umožnenie vstupu na pozemok, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 20. novembra 2013 č.k. -128, takto

rozhodol:

M e n í rozsudok súd prvého stupňa v napadnutom výroku o trovách konania tak, že zaväzuje žalobcov povinnosťou spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovaným trovy konania 850,68 eura do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom (správne mal súd prvého stupňa rozhodnúť uznesením) súd prvého stupňa zastavil konanie začaté na návrh žalobcov, ktorým sa domáhali, aby súd zakázal žalovaným vstupovať na ich pozemok - nehnuteľnosť vedenú na LV č. XXX katastrálne územie Q. O. parcely č. XX/X, Č.. XX/ X, Č.. XX/X Y. Č.. XX/X, okrem prípadu nevyhnutnej údržby rodinného domu žalovaných stojaceho na parcele č. XX katastrálne územie Q. O. a po predchádzajúcom oznámení v lehote do troch dní a žiadosti o umožnenie vstupu na pozemok podľa § 127 ods. 3 a aby súd uložil žalovaným povinnosť odstrániť elektrické zariadenie umiestnené na ich rodinnom dome.

Druhým výrokom napadnutého rozhodnutia zastavil konanie o vzájomnom návrhu žalovaných, ktorým sa domáhali, aby súd uložil žalobcom povinnosť umožniť im v nevyhnutnej miere a na nevyhnutnú dobu vstup na parcelu č. KN - I. Č.. XX/X katastrálne územie Q. O. za účelom údržby a úpravy ich rodinného domu.

Napokon posledným výrokom rozhodol o trovách konania tak, že uložil žalobcom povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť žalovaným trovy konania v sume 1.587,86 eura platbou U.. P. X., advokátovi do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Rozhodnutie o zastavení konania o návrhu žalobcov a protinávrhu žalovaných odôvodnil späťvzatím týchto návrhov v zmysle ustanovenia , , .

O povinnosti žalobcov nahradiť žalovaným trovy konania rozhodol podľa veta prvá vo vzťahu k nimi uplatneným nárokom, lebo žalobcovia zavinili, že konanie sa muselo zastaviť a vo vzťahu k žalovaným uplatnenom protinávrhu podľa vety druhej tohto ustanovenia, lebo títo vzali späť návrh pre správanie sa žalobcov, ktorí im umožnili vykonať požadované stavebné práce pri údržbe ich rodinného

domu. Pri výpočte náhrady trov konania vychádzal z ustanovenia vyhl. č. , vzhľadom na to, že nie je možné vyjadriť hodnotu práva uplatneného žalobcami a žalovanými v peniazoch a teda na základe sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vo výške 1/13 výpočtového základu. Podľa vyhl. č. 655/2004 Z .z. základnú tarifnú odmenu znížil o 50 %, lebo ide o spoločné úkony pri zastupovaní troch osôb. Za rok 2012 predstavuje 1/13 výpočtového základu sumu 58,61 eura a po znížení o 50 % sumu 29,34 eura, pri zastupovaní troch žalovaných sumu 88,04 eura. Za rok 2013 predstavuje 1/13 výpočtového základu sumu 60,07 eura a po znížení o 50 % sumu 30,03 eura, pri zastupovaní troch osôb sumu 90,11 eura.

Keďže v konaní sa jednalo o spojenie viacerých vecí (nárokov), zvýšil základnú sadzbu tarifnej odmeny podľa § 13 ods.3 citovanej vyhlášky určenej z tarifnej hodnoty veci s najvyššou hodnotou o tretinu základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorá by právnemu zástupcovi žalovaných patrila v ostatných veciach. V konaní prejednával dva nároky žalobcov a po podaní vzájomného návrhu žalovanými spolu tri veci. Na základe uvedeného sa potom základná sadzba tarifnej odmeny s najvyššou hodnotou zvýšila o 58,70 eura, teda o tretinu základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorá by patrila v ostatných dvoch spojených veciach. Základná sadzba tarifnej odmeny pre rok 2012 tak predstavuje sumu 146,74 eura (88,04 eura + 58,70 eura) a po podaní vzájomného návrhu sumu vo výške 176,09 eura (88,04 eura + 88,05 eura). Základná sadzba tarifnej odmeny pre rok 2013 tak predstavuje sumu 180,23 eura (90,11 eura + 1/13 z 90,11 eura, t.j. 30,04 eura x 3, čo sa rovná 90,12 eura).

Žalovaným teda prináleží náhrada trov konania spočívajúca v zaplatenom súdnom poplatku 99,50 eura a trovách právneho zastúpenia advokátom za 7 úkonov právnej služby (príprava a prevzatie zastúpenia zo dňa 28.05.2012, vyjadrenie k žalobnému návrhu zo dňa 21.09.2012, oba úkony v sume 146,74 eura, prevzatie a príprava zastúpenia ohľadne vzájomného návrhu, písomné podanie vzájomného návrhu, každý z týchto úkonov v sume 176,09 eura, ďalej za zastupovanie na pojednávaní v dňoch 18.06.2013, 11.09.2013, 20.11.2013, každý z týchto úkonov v sume 180,23 eura). K tomu je potrebné prirátať 4-krát režijný paušál po 7,63 eura a 3-krát režijný paušál po 7,81 eura, ako aj DPH vo výške 20 % v sume 248, 06 eura. Priznal teda trovy právneho zastúpenia v celkovej sume 1.587,86 eura. Nepriznal žalovaným náhradu trov konania, ktorú si uplatnili a ktorá spočívala vo vyhotovení podaní ich právneho zástupcu zo dňa 10.07.2013 a 10.09.2013, pretože tieto úkony nemožno považovať za účelné, lebo z ich obsahu je zrejmé, že neriešia samotný predmet sporu.

Proti výroku rozsudku súdu prvého stupňa o trovách konania v zákonnej lehote podali odvolanie žalobcovia. Navrhli v napadnutej časti rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V dôvodoch odvolania uviedli, že podľa ich názoru ich pôvodne podaná žaloba bola dôvodná, lebo jednoducho medzi účastníkmi konania neexistovala komunikácia a rovnako pripustili, že aj oni ako žalobcovia nechceli dovoliť vstup žalovaných na svoj pozemok, ak nebude splnená ich podmienka, ktorú uplatňovali v tomto konaní svojim návrhom. Zo spisového materiálu podľa nich vyplýva, že po vzájomnom ustúpení došlo k úprave elektrického zariadenia tak, aby žalovaní nemuseli vstupovať na ich pozemok a žalovaní si omietli rodinný dom, čo bol dôvod ich podania protinávrhu. Práve kvôli takejto pokonávke obidve strany vzali svoje návrhy celkom späť a žiadali konanie zastaviť. Súd prvého stupňa rozhodol o trovách konania podľa

Podľa ich názoru rozhodol o trovách konania nesprávne a mal v tomto prípade postupovať v zmysle ustanovenia § 146 ods.1 písm. c/, t.j. rozhodnúť, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak bolo konanie zastavené.

Žalovaní sa k podanému odvolaniu žalobcov nevyjadrili. V konaní však trvali na náhrade trov konania, lebo nič z toho, čo žalobcovia v konaní žiadali, nesplnili, naopak, čo žiadali oni, žalobcovia splnili a preto vzali vzájomný návrh späť.

Odvolací súd na základe podaného odvolania podľa ustanovenia vec prejednal bez nariadenia pojednávania, preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutom výroku o trovách

konania aj s konaním, ktoré tomuto výroku predchádzalo ( ) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov je dôvodné čiastočne.

Žalobcovia podali odvolanie (ako to vyplýva z jeho obsahu), z dôvodu uvedeného v , teda že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesprávnym posúdením veci je mylná aplikácia právnej normy na zistený skutkový stav, t.j. ak súd použil právnu normu, ktorú na zistený skutkový stav nemožno vôbec použiť alebo použil síce správnu právnu normu, ale nesprávne ju interpretoval (vyložil).

V posudzovanej veci napadnutý výrok o trovách je vecne správny len vo vzťahu k návrhu žalobcov, ktorí vzali svoj návrh späť po vzájomnej pokonávke so žalovanými. Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o trovách konania o návrhu žalobcov správne aplikoval ustanovenie veta prvá , lebo späťvzatím návrhu žalobcovia procesne zavinili, že sa konanie o ňom muselo zastaviť.

Ustanovenie vyžaduje zodpovednosť za zavinenie účastníka, ktorého procesný úkon mal za následok zastavenie konania. Otázka zavinenia podľa prvej vety uvedeného ustanovenia sa však hodnotí iba podľa procesného výsledku. Druhá veta tohto ustanovenia je výnimkou z aplikácie prvá veta.

Zavinenie je potrebné posudzovať len z procesného hľadiska a nie podľa hmotného práva z dôvodu, že v opačnom prípade by sa jednalo o posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku vo veci samej. Preto, ak vzal navrhovateľ návrh späť, zásadne platí (ak sa nejedná o prípad uvedený v veta druhá ), že zavinil zastavenie konania a je preto povinný uhradiť odporcovi jeho trovy.

Pôvodným návrhom (zo dňa 16.10.2008) sa domáhali žalobcovia zákazu akéhokoľvek vstupu žalovaných na svoj pozemok a domáhali sa odstránenia plynového potrubia z pozemku žalobcov. Až následne, podaním došlým na súd dňa 17.7.2012 upresnili petit svojho návrhu tak, že zákaz vstupu žalovaným na ich pozemok žiadali mimo prípadu nevyhnutnej údržby rodinného domu žalovaných a po predchádzajúcom oznámení v lehote 3 dní a žiadosti o umožnenie vstupu a okrem plynového potrubia žiadali odstrániť z domu žalovaných aj elektrické zariadenie. Na pojednávaní dňa 11.9.2013 súd pripustil zmenu žalobného návrhu žalobcov a keďže čiastočne žalobcovia vzali svoj návrh späť čo do odstránenia plynového potrubia, v tejto časti konanie zastavil. Na pojednávaní dňa 20.11.2013 vzali žalobcovia svoj návrh na začatie konania celkom späť, lebo došlo k vzájomnej pokonávke a nechcú predražovať spor ďalším dokazovaním.

Vzhľadom k uvedenému je zrejmé, že svojím procesným úkonom - späťvzatím žaloby žalobcovia zavinili zastavenie konania o ich návrhu (dvoch nárokoch). V konaní nebolo preukázané, že pôvodný návrh bol podaný dôvodne a že by žalovaní splnili to, čoho sa žalobcovia pôvodne domáhali ( zákaz akéhokoľvek vstupu na pozemok a odstránenie plynovej prípojky), a to ani po zmene žaloby, lebo došlo k vzájomnej pokonávke. Preto súd prvého stupňa správne na rozhodnutie o trovách konania o žalobe použil ustanovenie veta prvá a zaviazal žalobcov na náhradu trov konania o návrhu žalobcov žalovaným.

Pri aplikácii správnych zákonných ustanovení pri rozhodovaní o trovách konania v súvislosti s dvoma nárokmi uplatnenými žalobcami súd prvého stupňa však pochybil pri výpočte trov právneho zastúpenia žalovaných, keď podľa § 13 ods. 3 vyhlášky zvyšoval určenú tarifnú hodnotu veci s najvyššou hodnotou o tretinu pred podaním vzájomného návrhu dvakrát plus základná tarifná hodnota a po podaní trikrát plus základná tarifná hodnota ( namiesto výpočtu: základná hodnota plus jedna tretina tarifnej odmeny, ktorá by patrila v ostatných spojených veciach).

Podľa vyhlášky MS SR č. v znení neskorších predpisov základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak nie

je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami.

Podľa § 13 ods. 2, 3 citovanej vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 50 %, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb, pri spojení dvoch alebo viacerých vecí sa základná sadzba tarifnej odmeny určenej z tarifnej hodnoty veci s najvyššou hodnotou zvyšuje o tretinu základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorá by advokátovi patrila v ostatných spojených veciach.

Pri zastupovaní troch žalovaných za úkony právnej služby v roku 2012 ( príprava a prevzatie veci a vyjadrenie k žalobnému návrhu ) patrí žalovaným 234,76 eura (88,04 plus 29,34 za jeden úkon) a dvakrát 7,63 eura režijný paušál. Za tri úkony v roku 2013 ( účasť na pojednávaniach 18.6.2013, 11.9.2013, 20.11.2013) patrí žalovaným 360,45 eura a k tomu trikrát 7,81 eura režijný paušál. DPH vo výške 20% predstavuje 215,78 eura, spolu trovy právneho zastúpenia žalovaných v časti konania o návrhu žalobcov v sume 850,68 eura.

Pri rozhodovaní o trovách konania v časti o vzájomnom návrhu žalovaných súd prvého stupňa nesprávne postupoval, ak sa nezaoberal možnosťou posúdenia nároku žalovaných na náhradu trov konania aj so zreteľom na ustanovenie .

Z ustanovenia vyplýva, že ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Výnimočnosť použitia tohto ustanovenia, ako aj to, v čom súd videl, že išlo o prípad hodný osobitného zreteľa, musí súd náležite odôvodniť.

Aplikácia pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania, a tiež na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi a aby neodporovalo dobrým mravom.

Ustanovenie nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je potrebné prihliadať v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých účastníkov konania a je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale je nutné zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka. Významnými z hľadiska aplikácie sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a pod.

Z obsahu spisu vyplýva, že žalobcovia upresnili svoj návrh písomným podaním, ktoré bolo doručené právnemu zástupcovi žalovaných dňa 13.8.2012 a v petite návrhu ohľadne zákazu vstupu na pozemok je už uvedený dodatok, že ide o zákaz mimo prípadu nevyhnutnej údržby rodinného domu, po predchádzajúcom upozornení a žiadosti o umožnenie vstupu, uznali teda svoju povinnosť. Napriek tomu bol na súd dňa 20.12.2012 podaný vzájomný návrh žalovaných, v ktorom žiadali uložiť žalobcom povinnosť umožniť im v nevyhnutnej miere a na nevyhnutnú dobu za účelom úpravy fasády rodinného domu vstúpiť na pozemok žalobcov. Z obsahu spisu nevyplýva a žalovaní neprodukovali dôkazy, ktoré by dosvedčili, že po zmene žaloby žalobcami urobili konkrétny a reálny úkon - pokus o vstup na pozemok žalobcov za účelom potrebnej údržby a že by žalobcovia im v tom zabránili. Predložili len vyzývajúci list na umožnenie vstupu, na ktorý žalobcovia nereagovali, z toho však nemožno jednoznačne usúdiť, že im

bránili vstupu na pozemok. Preto je tu dôvod osobitného zreteľa spočívajúci v okolnostiach prípadu a v postoji žalovaných na použitie ustanovenia a ohľadne vzájomného návrhu nepriznať žalovaným náhradu trov konania a to aj s poukazom na osobné pomery žalobkyne v 2.rade, ktorej bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov.

S konštatovaním, že v danom prípade nie sú splnené podmienky na potvrdenie rozhodnutia, odvolací súd napadnutý výrok rozsudku súdu prvého stupňa podľa zmenil tak, že zaviazal žalobcov nahradiť žalovaným na účet ich právneho zástupcu trovy prvostupňového konania v sume 850,68 eura do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 ( v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.