Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/108/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kašajovej a sudcov Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Valérie Kleinovej v právnej veci žalobkyne: Y.. K. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom XX. W. XXXX/XE, Č., v zastúpení Mgr. Soňa Grošaftová, advokát, Hodžova 13, 010 01 Žilina, proti žalovanej: Národná diaľničná spoločnosť, a.s., so sídlom Dúbravská cesta 14, 841 04 Bratislava, IČO: 35 919 001, v zastúpení GARAJ & Partners s.r.o., so sídlom Jozefská 3, 811 06 Bratislava, IČO: 35 951 125, o zaplatenie 183.246,- Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, zo dňa 19. marca 2019, č.k. -957 takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti a v časti rozhodnutia o trovách konania p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni sumu 105.854,09 Eur s 5,15%-ným ročným úrokom od 22.07.2014 do zaplatenia, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku žalobu zamietol a žalobkyni priznal voči žalovanej nárok na 14%-nú náhradu trov konania.

2. Vec právne posúdil podľa , o pozemných komunikáciách , , Z.z o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá, , , , , , , o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o stanovení všeobecnej hodnoty majetku č. , , , nariadenia vlády SR č. (účinného ku dňu vzniku omeškania).

3. V odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobkyňa sa žalobou po jej doplnení domáhala proti žalovanej zaplatenia 174.592,07 Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že rozhodnutím Okresného úradu Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky, ktorý prerokoval na ústnom konaní dňa 03.06.2014 návrh Národnej diaľničnej spoločnosti a.s. na vyvlastnenie pozemkov a stavby vo vlastníctve žalobkyne, pre potreby uskutočnenia stavby diaľnice „H. Č.E., F. - L.“ v katastrálnom území Č., podľa ustanovenia § 108 ods. 2 písm. f) stavebného zákona, došlo k vyvlastneniu nehnuteľností v jej vlastníctve. Na základe výsledkov vyvlastňovacieho konania Okresný úrad Žilina rozhodol, že vyvlastňuje nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne trvalým odňatím vlastníckeho práva v prospech

žalovaného, nachádzajúce sa v k.ú. Č.: zapísané na liste vlastníctva č. XXXX pod F. X v spoluvlastníckom podiele 1/2 pod F. X v spoluvlastníckom podiele 1/2 a to stavby:

- rodinný dom súpisné číslo XXX na ul. H. Č.. XXX U. Č. stojaci na pozemku parcely registra Z. V. XXXX, vrátane

- oplotenia

- vonkajšie úpravy: spevnená plocha, kanalizačná prípojka, žumpa, skleník, elektrická prípojka, prípojka vody, spevnená plocha z dlažby, oporný múr, chodníky - zámková dlažba, spevnená plocha z dlažby, spevnená plocha pred garážou, prístrešok pri dome, príjazdová cesta a cesta - vrchná stavba

pozemky:

- parcela registra Z. V. č. XXXX o výmere 101 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,

- parcela registra Z. V. č. XXXXX/XXX o výmere 3 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,

zapísané na liste vlastníctva č. XXXXX pod F. v spoluvlastníckom podiele 1/1 a to: stavby:

- garáž s hospodárskou časťou bez súpisného čísla, stojaca na parcele Z. V. č. XXXX/X

pozemky:

- parcela registra Z. V. č. XXXXX/XXX o výmere 123 m2, druh pozemku ostatné plochy zapísané na liste vlastníctva č. XXXX pod F. v spoluvlastníckom podiele 1/2, pod F. v spoluvlastníckom podiele 1/2 a to pozemky:

- parcela registra Z. V. č. XXXX/X o výmere 54 m2, druh pozemku záhrady,

- parcela registra Z. V. č. XXXX/X o výmere 34 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,

- parcela registra Z. V. č. XXXX/X o výmere 326 m2, druh pozemku ostatné plochy

- parcela registra Z. V. č. XXXXX/X77 o výmere 672 m2, druh pozemku ostatné plochy.

Náhrada za vyvlastnené nehnuteľnosti bola určená vo výške 260.407,93 Eur. Výška náhrady bola určená znaleckým posudkom č. 185/2013 vypracovaným dňa 12.12.2013 znalcom z odboru stavebníctvo, pozemné stavby, odvetvia odhad hodnoty nehnuteľnosti K.. Y. Y.. Podľa žalobkyne uvedený znalec neocenil všetky časti a príslušenstvá vyvlastnených nehnuteľností a pri vypracovaní znaleckého posudku postupoval nezákonne. V znaleckom posudku neboli ocenené všetky súčasti nehnuteľnosti (studňa kopaná + vodovodná prípojka, studňa kamenná + vodovodná prípojka, plot pri hospodárskej budove, pivnica, oporný kamenný múrik za domom + schody, betónové schody pred domom, stojan na koberce a prádlo, kanalizácia, satelit, oporný múr a vonkajšie osvetlenie), znalec nezohľadnil existenciu vecného bremena - práva doživotného bývania a užívania rodinného domu, neohodnotil porasty, nezohľadnil kompletnú rekonštrukciu vnútra rodinného domu a nesprávne uviedol vek garáže s hospodárskou časťou, zámerne uviedol najnižšie životnosti nehnuteľností, ktoré v porovnaní s ostatnými susediacimi nehnuteľnosťami sú neprimerane najnižšie. Žalobkyňa predložila časť znaleckého posudku č. 32/2012 znalkyne K.. E. Y., podanie Y.. T. Q. a jeho manželky o ich požiadavkách voči žalovanej spolu so znaleckým posudkom č. 55/2012, ktorý vypracoval K.. H. U.. Uviedla, že znalec zistil stav nehnuteľnosti len externou obhliadkou, čo je v rozpore so zákonom. Podľa žalobkyne ak by bol znalecký posudok správny, mala by nárok na vyplatenie náhrady za vyvlastnené nehnuteľnosti vo výške 435.000 Eur. Na základe uvedeného žalobkyňa žiadala priznať sumu rovnajúcu sa rozdielu medzi podľa nej správne vyčíslenou náhradou (435.000 Eur) a vyplatenou sumou (260.407,93 Eur) vo výške 174.592,07 Eur. Podaním zo dňa 01.10.2015 predložila žalobkyňa znalecký posudok č. 115/2015 vypracovaný dňa 28.09.2015 znalcom K.. U. V., ktorý ocenil vyvlastnené nehnuteľnosti hodnotou vo výške 366.282,02 Eur. Žalobkyňa zároveň uviedla, že náhrada za vyvlastnené nehnuteľnosti by mala predstavovať 1,2 násobok uvedenej hodnoty v zmysle o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb, diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení o katastri nehnuteľností (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov. V žalobe si žalobkyňa uplatnila sumu 174.592,07 Eur a žiadala, aby jej žalovaný zaplatil túto sumu spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,15% ročne od 22.07.2014 do zaplatenia. V priebehu konania žalobkyňa upravila (rozšírila) žalobný návrh tak, že si uplatnila čiastkový nárok vo výške 106.000,- Eur ako rozdiel medzi ohodnoteniami vyvlastnených nehnuteľností, vyplývajúcich zo znaleckých posudkov K.. Y. a K.. V., ďalej čiastkový nárok vo výške 73.200,- Eur, zodpovedajúci 1,2 násobnému zvýšeniu sumy 366.000,- Eur (všeobecnej hodnoty stanovenej v znaleckom posudku K.. V.), ďalej sumu 2.046,- Eur ako náhradu za dreviny, nachádzajúce sa na vyvlastnených pozemkoch a sumu 2.000,- Eur, zodpovedajúcu nákladom spojeným so sťahovaním. Súd prvej inštancie uznesením

na pojednávaní pripustil zmenu žalobného návrhu tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 183.246,- Eur s 8,15%-ným ročným úrokom od 22.07.2014 do zaplatenia.

4. Súd prvej inštancie ustálil, že predmetom sporu je nárok žalobkyne voči žalovanému na zaplatenie vyššej náhrady za vyvlastnenie nehnuteľností vo výške 179.200,- Eur, náhrady za dreviny vo výške 2.046,36 Eur a náhrady za sťahovanie vo výške 2.000 Eur. Uviedol, že postup pri uplatnení kľúčového nároku žaloby na zaplatenie vyššej náhrady za vyvlastnenie je upravený v ust. o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá, konkrétne po novele č. ako reakcia na prípady, ak vyvlastňovaný nesúhlasí s náhradou za vyvlastňovanú nehnuteľnosť určenou spôsobom podľa stavebného zákona, prípadne ani so zvýšenou ponukou od stavebníka diaľnice a požaduje zásadne inú (vyššiu) náhradu, prípadne svoje požiadavky v priebehu konania ešte stupňuje a k dohode nedôjde do skončenia konania. Ak nastane takýto prípad, správny orgán v rozhodnutí o vyvlastnení určí náhradu za vyvlastňovanú nehnuteľnosť vo výške zistenej spôsobom podľa stavebného zákona a bez prerušenia konania vyvlastňovaného odkáže s prípadnými vyššími požiadavkami na súd. Predmetom súdneho konania tak zostane spor len o rozdiel medzi zistenou náhradou podľa stavebného zákona určenou vo vyvlastňovacom rozhodnutí a vyššou náhradou požadovanou vyvlastňovaným. Bez ohľadu na to, či sa vyvlastnený nakoniec obráti so žalobou na súd, alebo nie, rozhodnutím určená náhrada za vyvlastnenie sa vyvlastnenému vždy vyplatí (dôvodová správa). Konštatoval, že vyvlastnenie je v demokratickej spoločnosti výnimočný spôsob zásahu do vlastníckeho práva, preto musia byť splnené prísne stanovené podmienky, vrátane rozhodujúcej úlohy primeranej náhrady ako výrazu spravodlivej rovnováhy v kolízii verejného záujmu a ochrany základného práva vlastníka. Základné práva a slobody sú navzájom rovnocenné. Koncepcia materiálneho právneho štátu vylučuje vytvorenie „hierarchie“ základných práv a slobôd, v ktorej by sa jednému základnému právu alebo slobode priznal väčší význam, než aký má iné základné právo alebo sloboda. Konflikt vo vnútri systému základných práv a slobôd (resp. ľudských práv a základných slobôd v režime medzinárodných dohovorov o ľudských právach) preto treba riešiť uplatnením zásady ich spravodlivej rovnováhy. Ak zákonodarca zveruje niektorému orgánu štátu právomoc rozhodovať v konkrétnych prípadoch o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, musí v súlade s uvedeným ústavným princípom zákonom upraviť rozsah a spôsob výkonu zverenej právomoci rešpektujúc právnu istotu dotknutých subjektov právnych vzťahov spočívajúcu v ich spôsobilosti predvídať postup a konanie štátnych orgánov vo vzťahu k svojmu právnemu postaveniu, vrátane možností a spôsobu uplatnenia vlastných práv v takomto konaní.

5. Skonštatoval, že výšku vyplatenej náhrady určil Znalecký posudok č. 185/2013 znalca K.. Y. Y., ktorého závery žalobkyňa spochybnila, súčasťou obrany žalovaného bolo tvrdenie, že žalobkyňa svoje námietky riadne a včas neuplatnila vo vyvlastňovacom konaní a určenie náhrady znalcom zodpovedá primeranej náhrade za vyvlastnené nehnuteľnosti. Poukázal na to, že vyvlastnenie je výnimočný inštitút, ale je potrebné zdôrazniť, že je zároveň absolútnym a v tomto význame krajným riešením, bez možnosti reštitúcie, na rozdiel od iných foriem dočasného alebo čiastočného obmedzenia vlastníckeho práva. Je preto nevyhnutné, aby proces vyvlastnenia aj v časti zisťovania primeranej náhrady bol zákonný a nespochybniteľný. V opačnom prípade je súd povinný poskytnúť jednotlivcovi ochranu pred zásahom verejnej moci. V kontexte zúčastnených osôb, keď subjekt, v prospech ktorého sa vyvlastňuje, je štátna akciová spoločnosť, o vyvlastnení rozhodujú miestny a ústredný orgán štátnej správy (jediný akcionár nového vlastníka) je preto mimoriadne citlivou skutočnosťou, ak iný ústredný orgán štátnej správy v správnom konaní vyvodí deliktuálnu zodpovednosť znalca za jeho postup pri zisťovaní vstupov pre znalecké dokazovanie. Ako relevantné spochybnenie, v zhode so správnym orgánom pre dohľad nad činnosťou znalcov, súd prvej inštancie považoval ohodnotenie nehnuteľnosti bez fyzickej prítomnosti na pozemku a stavbe, len ohliadkou spoza oplotenia. Uviedol, že externá ohliadka vo všeobecnosti v nevyhnutných a odôvodnených prípadoch nemusí diskvalifikovať kvalitu záverov posudku. V posudzovanej veci však súd, jednak vzhľadom na mieru predmetného zásahu do vlastníckeho práva a tiež vzhľadom na iba ústne poskytnuté údaje od žalovanej (súčinnosť žalobkyne zostala sporná), v každom prípade však bez projektovej dokumentácie, to všetko za súčasnej relevantnej pochybnosti samotného štátu (zastúpeného ministerstvom spravodlivosti) nemohol akceptovať odhad ako správne zvolený postup. Absencia objektívne zistených údajov má podľa súdu prvej inštancie aj odraz v neurčitej terminológii posudku, ako to konštatuje aj rozhodnutie MS SR. Mal za to, že k posudku so spochybnenou dôkaznou hodnotou nemôže pristúpiť mechanickým prevzatím odborných záverov znalca a taký posudok nemôže slúžiť ako výlučný prameň pri zistení primeranosti poskytnutej náhrady. Spôsob zisťovania primeranej náhrady vykazuje vady, ktoré vzbudzujú odôvodnenú pochybnosť,

že zvolený postup nemusel byť v súlade so zásadou zákonnosti pri zisťovaní skutočného stavu, týkajúceho sa primeranej náhrady za vyvlastnené nehnuteľnosti. Uviedol, že dispozícia ustanovení, upravujúcich vyvlastnenie a najmä primeranú náhradu za vyvlastnenú nehnuteľnosť priamo implikuje nutnosť znaleckého určenia primeranej náhrady, tento typ dôkazného prostriedku je v tomto zmysle nenahraditeľný (ust. a ust. Stavebného zákona).

6. Uviedol, že v preskúmavanej veci mal k dispozícii tri znalecké posudky. Konštatoval, že z hľadiska rozlíšenia dôkazných prostriedkov nejde o totožnú kategóriu. Posudky K.. Y. a K.. V. boli v konaní predložené v čase účinnosti , ktorého úprava a súdna prax vymedzila pojem znalecký posudok výlučne ako výsledok znaleckého dokazovania iniciovaného rozhodnutím súdu o nariadení znaleckého dokazovania (ustanovení znalca). Znalecké posudky produkované mimo takto ohraničený rámec nemajú parametre znaleckého posudku podľa ust. 127 , nie sú však vylúčené z dokazovania v podobe dôkazného prostriedku listinou podľa ust.

7. V každom prípade obe kategórie bez preferencie dôkaznej sily aj v zmysle judikatúry podliehajú zásade voľného hodnotenia dôkazov, kedy súd dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Podstata hodnotenia spočíva v tom, že súd vezme do úvahy komplexnosť posudku, úplnosť odpovedí, vzťah posudku k iným dôkazom a vychádza tiež zo zásady správneho formálno-logického uvažovania. Výsledky znaleckého dokazovania súd hodnotí voľne v súvislosti s ostatnými dôkazmi a v ich vzájomnej súvislosti. Dôkazy teda hodnotí súd podľa svojej úvahy. Pri hodnotení posudku teda súd musí skúmať či bol tento úkon prevedený riadne, či znalec dodržal uložené zadanie, odpovedal na uložené otázky, logické odôvodnenie jeho záverov a súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi, resp. skutkovým záverom vyplývajúcim z vykonaných dôkazov. Uviedol, že hodnotenie znaleckého posudku súdom síce podlieha istým obmedzeniam pri posúdení správnosti odborných záverov, aj tu však platí prípustnosť ingerencie súdu, t.j. možnosť pri voľnom hodnotení zobrať do úvahy súvisiaci kontext, vrátane prípravy znaleckého skúmania, zadovažovania podkladov, priebeh znaleckého skúmania, vierohodnosť teoretických východísk, ktorými znalec odôvodňuje svoje závery, spoľahlivosť metód použitých znalcom a spôsob vyvodzovania záverov znalca. Ak by súd ponechal bez povšimnutia vecnú správnosť znaleckého posudku a slepo dôveroval záverom znalca, znamenalo by to vo svojich dôsledkoch poprieť zásadu voľného hodnotenia dôkazov, poprelo by to možnosť súdu hodnotiť podľa jeho vnútorného presvedčenia, privilegovať znalecký dôkaz a preniesť zodpovednosť za skutkovú správnosť súdneho rozhodnutia na znalca. Tento postup je z ústavného hľadiska neakceptovateľný. (Nález Ústavného súdu ČR, z 30. apríla 2007, ). Konštatoval, že súd nehodnotí odborné závery znalca z hľadiska ich vecnej správnosti. Na druhej strane formálny obsah znaleckého posudku ako výsledku špecializovanej odbornej činnosti vykonanej znalcom za podmienok ustanovených v o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch tvoria viaceré jeho časti, ktoré vo vzájomných súvislostiach a aj ako celok musia zabezpečiť možnosť preskúmania jeho obsahu a overenie odôvodnenosti postupov. Ak znalecký posudok nemá charakter súkromného znaleckého posudku podľa , tento dôkaz sa posudzuje ako dôkaz listinou, pričom, v zmysle neznamená to, že by takáto listina mala menšiu dôkaznú silu ako znalecký posudok, ktorého vypracovanie nariadil súd, prípadne súkromný znalecký posudok podľa . Rozdiel spočíva v tom, že v prípade znaleckých posudkov (aj súkromného podľa ) súd nemôže hodnotiť odborné závery týchto posudkov z hľadiska ich správnosti, ale hodnotí len presvedčivosť posudku pokiaľ ide o jeho úplnosť vo vzťahu k posudzovaným skutočnostiam, zásadám logického myslenia a jeho súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi, naopak v prípade súkromných znaleckých posudkov neopatrených doložkou podľa , podlieha hodnoteniu súdu nielen presvedčivosť a logickosť takéhoto znaleckého posudku, ale súd môže skúmať aj správnosť jeho odborných záverov.

8. Znalecký posudok č. 185/2013, vypracovaný dňa 12.12.2013, znalcom K.. Y. Y. vo vyvlastňovacom konaní súd prvej inštancie nepovažoval za presvedčivý, nakoľko z vykonaného dokazovania podľa súdu prvej inštancie vyplýva (najmä s poukazom na výsluch znalca), že ocenenie nehnuteľností vo vyvlastňovacom konaní bolo vykonané len externou ohliadkou. Ocenenie nehnuteľností uvedeným spôsobom bolo rozhodnutím Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 35903/2015/15 zo dňa 01.04.2015, posúdené ako deliktuálne konanie znalca a z uvedených dôvodov bol súd prvej inštancie toho názoru, že predmetným znaleckým posudkom vypočítaná všeobecná hodnota vyvlastňovaných nehnuteľností nemohla byť riadne určenou trhovou cenou nehnuteľností predstavujúcou primeranú

náhradu v zmysle a to bez ohľadu na skutočnosť, že nesprávnosť ocenenia spôsobila podľa názoru žalovaného a vyvlastňovacieho orgánu samotná žalobkyňa svojim správaním a nedostatočnou súčinnosťou. Žalovanou namietané skutočnosti o tom, že žalobkyňa počas celého vyvlastňovacieho konania nenamietala správnosť znaleckého posudku a nezúčastnila sa ústnych pojednávaní pred správnym orgánom nijakým spôsobom podľa prvoinštančného súdu nezbavujú správny orgán povinnosti skúmať, či žalobkyňou navrhnutá náhrada za vyvlastnenie vo vyvlastňovacom konaní predstavuje primeranú náhradu za vyvlastňované nehnuteľnosti. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že žalovaná v priebehu konania predložila súdu aj znalecký posudok č. 8/2018 zo dňa 09.04.2018 vypracovaný znalcom K.. E. F., ktorý podľa jej názoru preukazuje, že žalobkyňou predložený znalecký posudok, od ktorého odvodzuje svoj nárok na vyššiu náhradu za vyvlastnené nehnuteľnosti, značne nadhodnotil trhovú cenu vyvlastnených nehnuteľností. Konštatoval, že z predloženého znaleckého posudku č. 8/2018 vyplýva, že znalec K.. E. F. vykonal osobnú obhliadku nehnuteľnosti dňa 09.04.2018. Nakoľko predmetom súdneho dokazovania bolo určenie trhovej ceny nehnuteľností v čase vydania rozhodnutia o vyvlastnení, znalecký posudok vypracovaný s odstupom času takmer 4 roky od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa ukončilo vyvlastňovacie konanie, nepredstavuje podľa súdu prvej inštancie nespochybniteľný dôkaz preukazujúci výšku primeranej náhrady za vyvlastnenie majetku žalobkyne. Uviedol, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že uvedený znalecký posudok bol vypracovaný v čase, kedy hodnota nehnuteľnosti bola značne ovplyvnená prostredím staveniska diaľnice. Nehnuteľnosť už nebola dlhší čas obývaná a ako taká bola neudržiavaná. Rozdiel je zrejmý z porovnania fotodokumentácie z posudku K.. V.. Sám znalec vyhodnotil okolnosti prípravy podkladov pre posudok ako špecifické, nie obvyklé. Niekoľko položiek, uvedených v predmete ohodnotenia v časti III posudku 1. Všeobecné údaje, nebolo predmetom ohodnotenia z dôvodu, že neboli v teréne identifikované. Týka sa to napríklad aj studní, vodovodnej prípojky, žumpy, kanalizačnej prípojky. Podľa názoru súdu však neexistuje rozumný predpoklad, že uvedené položky neboli súčasťou predmetnej vyvlastňovanej nehnuteľnosti a ani sám znalec ich existenciu nevylúčil. Súčasťou posudku K.. Y. je päť anonymizovaných kúpnych zmlúv, z ktorých vyplýva obdobné vybavenie vyvlastňovaných nehnuteľností vrátane potreby kanalizačnej prípojky a žumpy z dôvodu absencie obecnej kanalizácie, ktorú znalec konštatuje v samotnom texte posudku (rovnako znalecký posudok v prípade svedkyne). Nedostatočná súčinnosť vlastníčky a oboch znalcov žalovanej pravdepodobne podľa súdu vyústila do spôsobu operácie s hodnotou opotrebenia stavby pri výpočte hodnoty nehnuteľnosti v rozpore s vyhláškou č. , ktorá predpokladá zistenie opotrebenia jednotlivých častí stavby, nie jednoduché použitie rovnakej hodnoty opotrebenia en bloc pre každú ohodnocovanú súčasť vyše tridsaťročného rodinného dvojpodlažného domu s dvoma bytovými jednotkami, kde je dôvodné predpokladať ich rôzny vek, intenzitu využívania, mieru opotrebenia. Uviedol, že znalecký posudok nezisťoval ani hodnoty prípojky vody z kopaných studní, plynovú prípojku, drenáže (domu, garáže, oporného múru) a kamenný rigol, taktiež z dôvodu, že neboli v teréne identifikované.

9. Vzhľadom na závery týkajúce sa znaleckých posudkov predložených žalovanou, považoval súd prvej inštancie znalecký posudok zo dňa 28.09.2015 č. 115/2015 vypracovaný znalcom K.. U. V., ktorý ocenil vyvlastnené nehnuteľnosti vo výške 366.262,02 Eur za, vzhľadom na okolnosti, najobjektívnejší a najpresvedčivejší. Uviedol, že znalec, ktorý bol povinný podať výklad k spôsobu vypracovania znaleckého posudku, bol na pojednávaní dňa 11.12.2018 riadne vypočutý, podľa prvoinštančného súdu kvalifikovane odpovedal aj na otázky žalovanej a mal za to, že táto výpoveď vyvrátila akékoľvek pochybnosti o nezaujatosti, ako to žalovaná na margo tohto žalobkyňou predloženého posudku naznačovala. Skonštatoval, že pri porovnaní presvedčivosti a logickosti záverov všetkých znaleckých posudkov predložených v konaní, je tak dôvodný záver, že práve znalecký posudok č. 115/2015 vyznieva zo všetkých najpresvedčivejšie a najobjektívnejšie, a to aj s poukazom na zistený skutkový stav. Uvedený znalecký posudok bol vypracovaný v čase, kedy stav nehnuteľnosti bližšie zodpovedal stavu nehnuteľností v momente vyvlastnenia, s čím súvisí nielen výška koeficientu cenovej úrovne, ale aj výsledných hodnôt opotrebenia jednotlivých položiek. Disproporcia záverov posudkov K.. V. a K.. F. tak ide na vrub (okrem rozsahu ohodnocovaného majetku) aj určeniu miery výšky opotrebenia, čo je spôsobené okrem iného (odhad životnosti, dĺžka doby užívania) objektívnou skutočnosťou v podobe rozpätia termínov, ku ktorým bola nehnuteľnosť oceňovaná. Znalecký posudok K.. V. ako jediný pracoval s uskutočnenými výmenami a revitalizáciami a hlavne bol vypracovaný v súčinnosti s vlastníčkou, nielen vo forme osobnej obhliadky. Podmienky získania podkladov determinujúcich výslednú hodnotu odzrkadľuje aj tabuľka znakov upravovaných koeficientom zastavanej plochy podzemného (1. nadzemného) podlažia, kedy pri použití rovnakej metodiky (Metodika vydaná ÚSI ŽU v Žiline ISBN 80-7100-827-3) v prípade vybavenia kuchyne posudok K.. Y. predpokladá jednotky pod

položkami 36.2, 36.4, 36.7, 36.9, 36.11 v celkovej výške 278 (bez ohliadky a súčinnosti s vlastníčkou), posudok K.. V. obsahuje položky 36.1, 36.9, 36.11 v celkovej výške 368 (s ohliadkou v súčinnosti so žalobkyňou) a posudok K.. F. ohodnotenie položiek kuchyne už neobsahuje vôbec, pričom ohliadka bola robená v čase po vyprataní nehnuteľnosti. Posudok K.. Y., na rozdiel od nasledujúcich, situoval elektrický rozvádzač na iné podlažie a dubové zábradlie schodov nehodnotil vôbec. Posudok K.. Y. predpokladal v kuchyni nadzemného podlažia umývačku riadu a 2 ks chladničky alebo mrazničky, ktoré reálne súčasťou výbavy kuchyne podľa K.. V. neboli. K.. Y., nemajúc iný relevantný podklad, situoval začiatok užívania garáže zhodne s rodinným domom do roku 1976, posudok K.. V. (rovnako K.. F.) vychádzal z rozhodnutia stavebného úradu (súčasť znaleckého posudku, č.l. 280 spisu), podľa ktorého stavba vznikla v roku 1993. Naopak posudok K.. F. v stave po vyprataní garáže neidentifikoval žiadny spôsob vykurovania, podľa K.. V. boli súčasťou vybavenia garáže dva sporáky (jeden na tuhé palivo), K.. Y. predpokladal pec, prípadne CLUB-ky vzhľadom na vybavenie garáže komínom. Z posledného posudku je zrejmé opotrebenie neudržiavaného oplotenia vyžadujúce na viacerých miestach opravy, skoršie posudky takýto stav neopisujú.

10. Uviedol, že pre určenie primeranej náhrady mal k dispozícii tri pramene dôkazov, jeden znalecký posudok a dva znalecké posudky formálne v podobe dôkazného prostriedku listinou. Po ich preskúmaní v zákonnom rozsahu, vyhodnotení procesu ich vzniku vrátane použitých postupov, miery využitia dostupných podkladov a snahy o zistenie všetkých rozhodujúcich skutočností, zároveň zistených vecných nedostatkoch, súd prvej inštancie vyhodnotil ako primeranú a s najnižšou mierou pochybností znalecky zistenú náhradu vo výške 366.262,02 Eur, s presvedčením, že pri tom využil prostriedky rozumne primerané predmetu konania, ktorého cieľom má byť kompenzácia ujmy, ktorá žalobkyni odňatím veci vznikla. Po odpočítaní už vyplatenej náhrady vo výške 260.407,93 Eur súd prvej inštancie v časti žaloby o doplatenie primeranej náhrady vyhovel vo výške 105.854,09 Eur.

11. Ďalej sa súd prvej inštancie venoval hmotnoprávnej námietke preklúzie uplatneného nároku, ktorú žalovaná skutkovo oprela o tvrdenie, že žalobkyňa žalobný nárok nedoložila o žiaden relevantný doklad, výšku náhrady stanovila subjektívne, bez akejkoľvek relevantnej dokumentácie. Dodatočne predložený znalecký posudok č. 115/2015, od ktorého žalobkyňa odvíja žalovanú sumu, bol predložený po uplynutí jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení, preto celá žalovaná suma je prekludovaným (zaniknutým) nárokom. Tým skôr rozšírenie žaloby o úroky z omeškania a rozšírenie žaloby z pôvodnej žalovanej sumy 174.592,07,- EUR na sumu 178.792,07,- EUR + 2.046,36,- EUR (údajný nárok za okrasné dreviny a rastliny) + 2.000,- EUR (náklady na sťahovanie).

12. Súd prvej inštancie konštatoval, že podstatou inštitútu preklúzie je zánik práva po márnom uplynutí zákonnej, v tomto prípade jednoročnej, hmotnoprávnej lehoty. Súčasťou kumulatívnych podmienok vyvlastnenia je, že správny orgán rozhodujúci o vyvlastnení určí náhradu za vyvlastnenie v sume zodpovedajúcej všeobecnej hodnote pozemku alebo stavby. Inými slovami výstupom tejto podmienky je konkrétne vyčíslená suma náhrady v rozhodnutí o vyvlastnení, zistená znaleckým dokazovaním. Oproti tomu, v prípade nesúhlasu s výškou náhrady, zákonodarca oprávnil pôvodného vlastníka obrátiť sa na všeobecný súd s nárokom formulovaným ako „požiadavku na vyššiu náhradu“. Samotná „požiadavka“ podlieha podľa názoru súdu prvej inštancie plynutiu prekluzívnej lehoty. Je samozrejmé, že súčasťou žalobného návrhu musí byť ekvivalent „požiadavky“, kvantifikovaný v podobe konkrétneho plnenia. Z podstaty sporu je však nevyhnutným respektíve očakávaným predpokladom, okrem iného, aj v priebehu samotného konania znalecké a „kontra znalecké“ dokazovanie, pričom takéto dokazovanie spočíva v autonómnom postupe znalca. Vylúčenie možnosti žalobcu reagovať na vývoj vo výsledkoch znaleckého dokazovania bežným inštitútom zmeny predmetu konania, spočívajúceho v rozdiele medzi vyplatenou náhradou a nárokom pôvodného vlastníka po uplynutí prekluzívnej lehoty by podľa názoru súdu prvej inštancie bránilo v spravodlivom vyporiadaní veci prílišnou tvrdosťou takéhoto výkladu. V nadväznosti na uvedené poukázal na Nález z 10.03.2009, kde sa uvádza, že „podľa názoru ústavného súdu však neexistuje žiadny dôvod, ktorý by oprávňoval súd na taký výklad, že súčasťou „výzvy na vydanie náhrady“ (z kontextu s ďalšími ustanoveniami zákona je zrejmé, že malo ísť o výzvu voči povinnej osobe) má byť presné vyčíslenie výšky náhrady. Naopak, už z povahy týchto a podobných reštitúcii zjavne vyplýva, že v prvom rade išlo o odškodnenie oprávnených osôb za krivdy majetkového charakteru z predchádzajúcich rokov so zreteľom aj na právne istoty niektorých povinných osôb (preto prekluzívne lehoty). Vychádzajúc z uvedeného je len ťažko možné predstaviť si, že by oprávnené osoby, ktorých štát na dlhé obdobie zbavil možnosti užívať svoje pozemky, a tým aj akéhokoľvek „dozoru“ nad nimi, boli schopné v relatívne krátkej lehote nielen vyzvať povinnú osobu na náhradu, ale zároveň aj

zistiť rozsah škôd na trvalých porastoch a tieto škody vyčísliť. Krajský súd napriek tomu v odôvodnení napadnutého rozsudku explicitne tvrdil, že časť nároku, ktorý sťažovateľ uplatnil na súde, zanikla v dôsledku preklúzie práve pre jeho nedostatočnú kvantifikáciu v lehote do 31. decembra 1992. Navyše, krajský súd záver o prekludovaní sťažovateľových nárokov vyslovil v súvislosti s konštatovaním, že prvostupňový súd sa nevysporiadal s námietkou premlčania vznesenou v konaní odporcom, čo sú zjavne odlišné právne inštitúty, takže túto časť odôvodnenia jeho rozsudku možno považovať aj za nepreskúmateľnú.“

13. V predmetnom prípade boli podľa súdu prvej inštancie v žalobe zrozumiteľne identifikované skutkové okolnosti uplatneného nároku, teda konkrétne vady znaleckého dokazovania v správnom konaní, stotožnenie neocenených položiek v rozsahu, ktorý dovoľoval žalujúcej strane zaujať adresnú obranu. V podaní z 30.09.2015 doplnila žalobkyňa do predmetu konania ďalšie (iné) procesné nároky (bez zmeny výšky samotnej istiny), konkrétne príslušenstvo a nárok na 1,2 násobok primeranej náhrady. Úrok z omeškania po uplatnení „požiadavky“ počas plynutia prekluzívnej lehoty podľa názoru súdu prvej inštancie vďaka akcesorickej povahe už nepodlieha preklúzii, nárok na násobok zistenej hodnoty vyvlastňovanej nehnuteľnosti nie je nárokom podľa ust. Z.z o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá. Žaloba napokon vymedzila predmet konania tak, že uplatnila rozdiel medzi vyplatenou a primeranou náhradou vo výške 106.000,- Eur a hodnotu vyvlastnených drevín (porastov) vo výške 2.046,- Eur, spolu 108.046,- Eur (tento čiastkový nárok bol skutkovo vymedzený v samotnej žalobe), pričom toto je nárok podliehajúci plynutiu prekluzívnej lehoty a bol uplatnený pred jej márnym uplynutím. Ďalej sumou 73.000,- Eur ako 1,2 násobku primeranej náhrady a sumou 2.000,- Eur ako nákladov spojených so sťahovaním, čo sú čiastkové nároky nepodliehajúce podľa prvoinštančného súdu preklúzii respektíve prekludované.

14. S obranou žalovanej k uplatnenému nároku na príslušenstvo v podobe úroku z omeškania, ktorá svoj názor, že predmetné rozhodnutie nemá konštitutívny charakter oprela analogicky aj o Rozsudok NS SR sp. zn. z 28. januára 2015, sa súd prvej inštancie nestotožnil a uviedol, že deklaratórne rozhodnutie je rozhodnutie, ktoré len deklaruje už existujúci stav, a teda nekonštituuje (nevytvára) nový právny stav. Ide o rozhodnutie, ktorým sa len následne spravidla z dôvodu právnej istoty potvrdí určitá skutočnosť, ktorá už reálne existovala (nárok na primeranú náhradu), a to spätne odo dňa jej vzniku (ex tunc). Opakom deklaratórneho rozhodnutia je rozhodnutie konštitutívne, ktoré odo dňa rozhodnutia (resp. právoplatnosti rozhodnutia, t. j. ex nunc) vytvára medzi účastníkmi nový právny stav, ukladá nové povinnosti, priznáva práva, a teda týmto rozhodnutím vznikajú, zanikajú alebo sa menia práva a povinnosti. Popri istine vo výške 105.854,09 Eur preto súd prvej inštancie vyhovel žalobe aj v časti úroku z omeškania, avšak len vo výške zodpovedajúcej úprave podľa ust. nariadenia vlády SR č. Mal za to, že vzhľadom na povahu vyvlastňovacieho konania, ktoré predstavuje autoritatívny zásah štátnej moci do vlastníckeho práva žalobkyne, je zrejmý jednoznačný záver, že žalobkyňa nevstupuje do právneho vzťahu v rámci svojej podnikateľskej činnosti a nejedná sa o obchodnoprávny vzťah. Pri určovaní výšky úroku z omeškania postupoval podľa všeobecných predpisov občianskeho práva. Skonštatoval, že v konaní bolo preukázané, že žalovaná vyplatila žalobkyni náhradu vo výške 260.407,93 Eur dňa 21.07.2014. Na základe uvedeného sa žalovaná dostala do omeškania s vyplatením zvyšnej časti primeranej náhrady dňa 22.07.2014. Nakoľko právny vzťah z titulu náhrady za vyvlastnenie vznikol až po 01.02.2013 a dlžník sa dostal do omeškania dňa 22.07.2014, podľa , , v spojení s nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z má žalobkyňa nárok na úrok z omeškania vo výške 5,15% ročne. Na základe uvedeného súd priznal žalobkyni ročný úrok z omeškania vo výške 5,15% od 22.07.2014 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti uplatňovaného úroku z omeškania žalobu zamietol. Zamietol aj zvyšné čiastkové nároky žalobného návrhu, stotožniac sa aj s obranou žalovanej, ktorá tieto zamietnuté čiastkové nároky účinne poprela.

15. Nárok žalobkyne na náhradu pozostávajúcu z hodnoty drevín, ktorý vyčíslila vo výške 2.046,36 Eur, považoval súd prvej inštancie za nepreukázaný. Za nedôvodný považoval súd prvej inštancie aj nárok na náhradu nákladov za sťahovanie s tým, že náhrada nákladov na sťahovanie je súčasťou širšieho vyporiadania vo vyvlastňovacom konaní. Podľa prvoinštančného súdu žalobkyňa neprodukovala žiaden dôkaz o uplatnení a výške tohto nároku v správnom konaní ani potom náklady nepreukázala pred všeobecným súdom. Zároveň skonštatoval, že tento nárok, ako súčasť primeranej náhrady bol preukázateľne identifikovaný ako súčasť predmetu konania po uplynutí prekluzívnej lehoty až v roku 2018. K uplatnenému nároku v práve 1,2 násobku náhrady (vo výške 73.000,- Eur) uviedol, že toto je upravené v ust. tak, že náhrada za výkup pozemku alebo stavby je

1,2 násobok náhrady v peniazoch za ich vyvlastnenie podľa všeobecných predpisov. Zo znenia tohto ustanovenia je zrejmé, že podmienkou vzniku nároku je dohoda na prevode vlastníctva z pôvodného vlastníka na nadobúdateľa, takže pokiaľ v prípade žalobkyne prešlo vlastníctvo autoritatívnym zásahom štátu, táto nevyhnutná podmienka nebola splnená a žalobkyni takýto nárok podľa súdu prvej inštancie nevznikol, nakoľko ustanovenie má bonifikovať osoby, ktoré dobrovoľne predajú svoje nehnuteľnosti, a tým sa vyhnú vyvlastňovaniu.

16. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa a nakoľko bola žalobkyňa úspešná v časti uplatnenej istiny vo výške 105.854,09 Eur, čo predstavuje pomer úspechu/neúspechu 57% proti 43%, rozdiel úspešnosti žalobkyne je vo výške 14%. Žalobkyni preto priznal proti žalovanej nárok na 14%-nú náhradu trov konania.

17. Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo vyhovujúcej časti a v časti rozhodnutia o trovách konania podala žalovaná v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, ustanovenia súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a ustanovenia rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

18. Namietala, že rozsudok obsahuje závažné skutkové a právne pochybenia. Za najzávažnejšie pochybenie súdu prvej inštancie považuje tú skutočnosť, že v odôvodnení rozsudku absentuje postup na základe ktorého súd dospel k sume vo výške 105.854,09 Eur s prísl., ktorú priznal žalobkyni. Poukázala na body 60 a 61 rozsudku, v ktorých je podľa žalovanej len stroho skonštatované, že po odpočítaní už vyplatenej peňažnej náhrady vo výške 260.407,93,- EUR, súd vyhovel len v časti žaloby o doplatenie primeranej peňažnej náhrady a priznal žalobkyni sumu vo výške 105.854,09 Eur s prísl. Mala za to, že v odôvodnení absentuje právna úvaha, ako aj spôsob, na základe ktorého súd dospel k takémuto právnemu názoru a nie je jej zrejmé aký aritmetický priemer konajúci súd aplikoval, keď uviedol, že spriemeroval sumy predložených znaleckých posudkov. Podľa žalovanej v odôvodnení rozsudku absentujú právne úvahy, ktorými sa konajúci súd riadil a ktoré zohľadnil pri jeho vyhlásení s tým, že vôbec neposudzoval meritum veci po skutkovej a ani právnej stránke, ale prihliadol len na akúsi ľútosť žalobkyne, ktorú v čase vyhlásenia rozsudku odôvodnil ľudsko-právnym aspektom bez relevantného právneho vysvetlenia. Uviedla, že súd prvej inštancie sa nedostatočným spôsobom zaoberal argumentáciou a tvrdeniami žalovanej, ktoré sú obsahom súdneho spisu a niektoré jej tvrdenia vôbec nezobral do úvahy, príp. opomenul alebo sa s nimi zaoberal len okrajovo. Poukázala na nasledovné skutočnosti: Vo vyvlastňovacom konaní, ktoré predchádzalo vydaniu právoplatného rozhodnutia o vyvlastnení Okresný úrad Žilina skúmal, či je návrh vyvlastňovacej náhrady na základe znaleckého posudku č. 185/2013 vypracovaného znalcom K.. Y. Y. zákonný, resp. či ide o primeranú náhradu za vyvlastňované nehnuteľnosti. Uviedla, že za týmto účelom bolo Okresným úradom vytýčených viacero ústnych konaní na ktoré boli riadne prizvané žalobkyňa, ako aj jej matka E. C.. Žalobkyňa ako účastníčka vyvlastňovacieho konania odignorovala vyvlastňovacie konanie aj tým spôsobom, že sa nezúčastnila ani jedného z ústnych pojednávaní, ktoré sa konali na Okresnom úrade Žilina, t. j. pred vyvlastňovacím orgánom. Okresný úrad Žilina na str. 30 rozhodnutia o vyvlastnení uviedol, že medzi žalobkyňou a žalovanou prebehla rozsiahla korešpondencia založená v správnom spise, ktorá svedčí o tom, že mnohé námietky a útoky žalobkyne voči žalovanej sú neopodstatnené a nesvedčia o skutočnom a reálnom záujme pôvodnej vlastníčky, t.j. žalobkyne o uzatvorenie dohody. Na túto skutočnosť podľa žalovanej konajúci súd vôbec neprihliadal. Podľa žalovanej súd prvej inštancie neprihliadal ani na to, že žalobkyňa nenamietala v ponukovom a ani vo vyvlastňovacom konaní osobu znalca K.. Y. Y., a ani iné skutočnosti, ktoré boli obsahom znaleckého posudku č. 185/2013, hoci ho mala k dispozícii a mohla voči nemu uplatňovať námietky, čím podľa žalovanej odignorovala prísnu zásadu koncentrácie uvedenú v ust. § 113 stavebného zákona, ktorá sa uplatňuje vo vyvlastňovacom konaní, čo v praxi znamená, že účastníci konania musia akékoľvek námietky uplatniť najneskôr pri ústnom pojednávaní. Na námietky, ktoré sú uplatnené neskôr, a na námietky, ktoré boli v územnom konaní zamietnuté alebo ktoré mohol účastník uplatniť v územnom konaní, sa neprihliada. Podľa žalovanej súd prvej inštancie neprihliadol na skutočnosť, že znalec K.. Y. Y. zistil skutkový stav vyvlastnených nehnuteľností externou obhliadkou, t.j. z ulice a priľahlého terénu, čo zapríčinila samotná žalobkyňa, nakoľko bránila vstupu znalca K.. Y.na Y. na vyvlastnené nehnuteľností. Mala za to, že externe vykonanie obhliadky vyvlastnených nehnuteľností a nezohľadnenie vecného bremena in personam

(doživotné užívanie a bývanie vo vyvlastnenom rodinnom dome) v prospech matky žalobkyne (E. C.) v znaleckom posudku nespôsobilo jeho neplatnosť, resp. nezákonnosť. V tejto súvislosti poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 08.11.2011, sp.zn.: . Konštatovala, že vady vytýkané žalobkyňou vo vzťahu k znaleckému posudku č. 185/2013 ohľadom nezohľadnenia vecného bremena v podobe doživotného bývania v prospech matky žalobkyne boli irelevantné, nakoľko takéto vecné bremeno znižuje trhovú hodnotu nehnuteľností. Vecné bremeno v podobe doživotného bývania nezvyšuje trhovú hodnotu nehnuteľnosti, ale práve naopak znižuje jej trhovú hodnotu, nakoľko zaťažuje celú nehnuteľnosť.

19. Namietala, že žalobkyňa až rok potom ako prijala peňažnú náhradu (260.407,93,- Eur) za vyvlastnenie nehnuteľnosti požiadala znalca K.. U. V. o vypracovanie nového znaleckého posudku za účelom opätovného stanovenia ich všeobecnej hodnoty. Na základe objednávky žalobkyne, vypracoval znalec K.. U. V. znalecký posudok č. 115/2015, ktorým ohodnotil vyvlastnené nehnuteľnosti na celkovú sumu vo výške 366.000 Eur. Žalovaná namietala, že žalobkyňa odvodzuje nárok na zaplatenie žalovanej sumy z východiskovej hodnoty nehnuteľností uvedenej v znaleckom posudku č. 115/2015, ktorý vypracoval K.. U. V. až tri mesiace po podaní žaloby, t.j. dňa 28.09.2015. Poukazovala na to, že žalobkyňa v čase podania žaloby (12.06.2015) ničím nepreukázala žalovanú sumu, t.j. nepriložila k žalobe žiaden relevantný doklad, ktorý by preukazoval ňou tvrdené skutočnosti. Až tri mesiace po podaní žaloby, t.j. po uplynutí jednoročnej prekluzívnej lehoty predložila súdu podanie označené ako upresnenie návrhu zo dňa 30.09.2015, súdu doručené dňa 01.10.2015, s ktorým predložila aj znalecký posudok č. 115/2015 vypracovaný K.. U. V.. Podľa žalovanej si žalobkyňa čisto subjektívne stanovila žalovanú sumu bez akejkoľvek relevantnej dokumentácie a preto namieta hodnovernosť znaleckého posudku č. 115/2015, v ktorom je stanovená rovnaká suma východiskovej hodnoty vyvlastnených nehnuteľností ako v žalovanej istine. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa predložila súdu znalecký posudok č. 115/2015 od ktorého odvíja žalovanú sumu po uplynutí jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení (30.06.2014), považuje žalovaná celú žalovanú sumu za prekludovaný nárok s čím sa súd prvej inštancie podľa jej názoru dostatočne nevysporiadal. Uviedla, že za účelom odstránenia rozporov pristúpila k vypracovaniu kontrolného znaleckého posudku s cieľom vyriešiť rozpor vyplatenej peňažnej náhrady a dňa 25.06.2018 vypracoval znalec K.. E. F. znalecký posudok č. 8/2018, ktorým stanovil všeobecnú hodnotu vyvlastnených nehnuteľnosti sumou vo výške 232.000,- Eur. Namietala, že súd prvej inštancie sa v rámci zásady voľného hodnotenia dôkazov vôbec nezaoberal kontrolným znaleckým posudkom, ktorý vypracoval znalec K.. E. F., ani neuviedol dôvod prečo tak učinil. Namietala tiež, že súd prvej inštancie nezohľadnil skutočnosť, že žalobkyni bola vyplatená suma za vyvlastnenie nehnuteľností v prepočte 655,10,- Eur za 1 m2, čo predstavuje sumu vyplatenú nad rámec primeranej hodnoty. Zdôraznila, že v procese vyvlastnenia nie je možné žiadať od vyvlastniteľa (v tomto konaní žalovanej) 1,2 násobok peňažnej náhrady uvedenej v znaleckom posudku, nakoľko tento sa vypláca iba v prípade uzatvorenia kúpnej zmluvy, t.j. pri výkupe nehnuteľnosti v ponukovom konaní, ktorú žalobkyňa odmietla uzatvoriť, ale nie pri vyvlastnení nehnuteľnosti. Podľa žalovanej konaním znalca K.. U.C. V. došlo k značnému nadhodnoteniu vyvlastnených nehnuteľností, čo vyvodzovala hlavne z toho, že nevedel reagovať na viaceré otázky právneho zástupcu žalovanej. Podľa žalovanej konaním znalca K.. U. V. došlo k značnému nadhodnoteniu vyvlastnených nehnuteľností. Názory znalca K.. U. V. sa po odbornej stránke vo viacerých smeroch rozchádzali od znaleckých úvah znalcov K.. Y. Y. a K.. E. F.. Namietala, že z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal porovnaním rozdielov v znaleckých posudkoch. Podľa žalovanej sa súd prvej inštancie nezaoberal ani skutočnosťou, že sa na vyvlastnených nehnuteľnostiam v čase ponukového, ako aj vyvlastňovacieho konania nenachádzali žiadne hodnotné okrasné dreviny a rastliny.

20. Podľa žalovanej si súd prvej inštancie osvojil tvrdenie žalobkyne, že v čase vypracovania kontrolného znaleckého posudku boli vyvlastnené nehnuteľností ohodnocované až 4 roky po vyvlastnení a údajne mali byť zničené stavebnými prácami. Uviedla, že vyvlastnené nehnuteľnosti nemohli byť v čase kontrolného znaleckého dokazovania zničené stavebnými prácami, nakoľko v nich stále bývala E. C.

- matka žalobkyne. Konštatovala, že okrem stavieb a pozemkov boli súčasťou vyvlastnenia boli aj oplotenia a vonkajšie úpravy (spevnená plocha dvora, kanalizačná prípojka, žumpa, skleník, elektrická prípojka, prípojka vody, spevnená plocha z dlažby, oporný múr, chodníky - zámková dlažba, spevnená plocha z dlažby, spevnená plocha pred garážou, prístrešok pri dome a príjazdová cesta a cesta - vrchná stavba). Jednotlivé položky, ktoré namietala žalobkyňa boli súčasti a príslušenstva vyvlastnených nehnuteľností, ktoré boli predmetom vyvlastňovacieho konania a boli uvedené v petite rozhodnutia o vyvlastnení za ktoré bola žalobkyni vyplatená peňažná náhrada. K tvrdeniam žalobkyne, že nevedela o

skutočnosti trvalého záberu diaľnice D3 cez vyvlastnené nehnuteľnosti, uviedla, že sa jedná o tendenčné a zavádzajúce, čo podľa žalovanej súd prvej inštancie nezobral do úvahy. V súvislosti s námietkami žalobkyne, že znalec K.. Y. Y. nezohľadnil v znaleckom posudku č. 185/2013 údajnú rekonštrukciu vyvlastnených nehnuteľností, uviedla, že od roku 2007 sa viedli rokovania medzi žalobkyňou a žalovanou ohľadne majetkovo právneho vysporiadania nehnuteľností a žalobkyňa vedela, že tieto nehnuteľností sú v trvalom zábere diaľnice D3, t.j. že bude cez ne prechádzať cestné teleso a budú za týmto účelom demolované. Nepovažuje preto za pravdivé tvrdenia žalobkyne o údajnej rekonštrukcii nehnuteľnosti, keď vedela, že tieto nehnuteľnosti budú predmetom demolácie. Konštatovala, že žalobkyňa odignorovala vyvlastňovacie konanie, nezúčastnila sa ani jedného z ústnych pojednávaní, nepodala riadne a včas opravný prostriedok voči rozhodnutiu o vyvlastnení, a ani neiniciovala konanie o správnej žalobe, predmetom ktorého by bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o vyvlastnení. Mala za to, že akékoľvek námietky voči výške vyplatenej peňažnej náhrady bolo možné uplatňovať vo vyvlastňovacom konaní, ale nie „ex post” po nadobudnutí právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia o vyvlastnení. Poukázala na rozsudok Okresného súdu Čadca () kde uviedol, že správanie žalobkyne je účelové a priečiace sa dobrým mravom, v snahe získať čo najväčší majetkový prospech, nakoľko táto podmieňuje vypratanie vyvlastnených nehnuteľností doplatením žalovanej sumy, ktorá je neprimeraná a nadhodnotená. Konštatovala, že revízia rozhodnutia o vyvlastnení je v civilnom konaní vylúčená a súd nemá právo suplovať revízny princíp správneho súdnictva v civilnom konaní. Mala za to, že žalobkyni nebránila žiadna objektívna skutočnosť uplatňovať námietky v čase vyvlastňovacieho konania, ktoré však odignorovala.

21. Konštatovala, že súd prvej inštancie nemal prihliadať len na subjektívne tvrdenia žalobkyne a jej údajnú ľútosť, ale mal taktiež zohľadniť aj následnosť jej krokov a správanie sa po vyplatení primeranej peňažnej náhrady za vyvlastnené nehnuteľnosti, t.j. neustále podávanie bezdôvodných trestných oznámení, odmietanie vypratania vyvlastnených nehnuteľností, ignorovanie výziev žalovanej na protokolárne odovzdanie vyvlastnených nehnuteľností, ktoré spôsobovali marenie verejného záujmu na výstavbe diaľnice D3 s jediným cieľom, a to získania neprimerane vysokej peňažnej náhrady, v súhrnnej výške 439.200,- Eur, ktorá bola podľa žalovanej absolútne nereálna a nezodpovedajúca reálnej trhovej cene vyvlastnených nehnuteľností v relevantnom čase. Žalovaná zastáva názor, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil doteraz preukázané zistenia vo vzťahu k vyplatenej primeranej peňažnej náhrade žalobkyne, vôbec nevykonal priemerovanie znaleckých posudkov, ale sa obmedzil len na citácie právnych predpisov. Z petitu a odôvodnenia rozsudku podľa žalovanej vyplýva, že súd prvej inštancie sa v rámci zásady voľného hodnotenia dôkazov vôbec nezaoberal kontrolným znaleckým posudkom, ktorý vypracoval znalec K.. E. F., avšak dôvod, prečo tak učinil, neuviedol. Konštatovala, že súd prvej inštancie vôbec neskúmal, prečo žalobkyňa nenamietala sumu primeranej peňažnej náhrady vo vyvlastňovacom konaní, ale až v civilnom konaní, čím sa snaží o revíziu správneho rozhodnutia o vyvlastnení. Uvedeným konaním súd prvej inštancie podľa žalovanej nesprávne ustálil otázku doplatenia peňažnej náhrady za vyvlastnenie, čím sa dopustil vady nesprávneho skutkového zistenia. Navrhla rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť, žalobu zamietnuť a priznať žalovanej náhradu trov konania v celom rozsahu, alebo napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie.

22. Žalobkyňa v rámci vyjadrenia k odvolaniu žalovanej nesúhlasila s jej tvrdeniami uvedenými v odvolaní a mala za to, že súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku uviedol dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil, pričom dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa týka skutkovej, ako i právnej stránky rozhodnutia. Odôvodnenie rozsudku podľa žalobkyne obsahuje základné prednesy a návrhy účastníkov konania, výpočet vyhodnotených dôkazov a skutočností, ktoré súd považoval za preukázané, ako aj zrozumiteľný výklad právneho posúdenia skutkového stavu podľa príslušných zákonných ustanovení, v dôsledku čoho rozhodnutie spĺňa v plnej miere požiadavku kladenú na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Konštatovala, že z odôvodnenia rozsudku vyplýva aj proces hodnotenia vykonaných dôkazov podľa , relevantnosť nielen záveru K.. V. ako spracovateľ č. 115/2015, ktorý súd ako dôkaz posúdil jednak z formálnej stránky (či spĺňa zákonom vyžadované kritéria), a vyhodnotil ho v súhrne s ostatnými dôkazmi. Uviedla, že koncept voľného hodnotenia dôkazov súdom sa sústreďuje na „súhru“ a obsahovo-logickú nadväznosť línie skutkových zistení a právnych posúdení, ktoré ako celok vykazujú presvedčivosť o podradenie zisteného skutkového deja pod hypotézu právnej normy s tým, že z odôvodnenia rozsudku vyplýva zrozumiteľný záver hodnotiaceho procesu vykonaných dôkazov v priebehu konania.

23. Poukázala na body 57, 58, 59 a 60 napadnutého rozsudku, Uznesenie NS SR sp. zn. zo dňa 13. decembra 2017 a mala za to, že v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré v časti žalobného návrhu vyššej náhrady za vyvlastnenie nehnuteľností vyhovel, ako aj dôvody nevyhovenia návrh v časti zaplatenie sumy za porasty a 1,2 násobku hodnoty vyvlastnených nehnuteľností, ktorej násobok prináleží osobám, ktorých nehnuteľnosti majú byť predmetom vyvlastnenia, tieto dobrovoľne odpredajú. Argumenty súdu si podľa žalobkyne neodporujú, pričom súd sa vysporiadal so všetkými pre vec relevantnými námietkami, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie veci. Podľa žalobkyne súd prvej inštancie s odkazom na jednotlivé položky znaleckých posudkov zdôvodnil prečo pre ustálenie samotnej výšky náhrady, ako rozdielu medzi vyplatenou náhradou a náhradou stanovenou K.. V., považoval práve vypracovaný K.. V. a nie posudok predložený žalovaným, ktorý bol vypracovaný znalcom K.. F..

24. Následne žalobkyňa poukázala na jednotlivé položky znaleckých posudkov:

ZNALEC K.. Y. - č. 185/2013

Znalec K.. Y. na pojednávaní dňa 11.12.2018 uviedol okolnosti týkajúce sa zadania a spracovania č. 185/2013. vypracovával na základe objednávky žalovaného so žiadosťou pre jeho urgentné spracovanie. Nemožnosť vykonania ohliadky avizoval žalovanému, ktorý i napriek tejto skutočnosti trval na jeho vypracovaní externou ohliadkou, stým že tento má byť použitý pre účely uzatvorenia dohody ku ktorej sa schyľuje. K veci uviedol, že bol tlačený žalovaným do vyššieho ocenenia. Až následne sa dozvedel, že tento bol použitý pre účely vyvlastnenia. Ide o tvrdenie, ktoré je v rozpore so samotným účelom č. 185/2013, v ktorom znalec určil účel aj pre vyvlastnenie, strana 3 - právny úkon.

č. 185/2013 strana 5: „Pri obhliadke z ulice bola vyhotovená foto - dokumentácia, ostatné podklady boli predložené objednávateľom - NDS, a.s. Bratislava - stavebné a kolaudačné rozhodnutie, geometrický plán, zameranie domu R - projektom a pod. Vzhľadom k uvedenému môžu byť niektoré údaje resp. výmery nepresné a tieto je potrebné upraviť podľa skutočného zamerania ako i objasnenia dátumov niektorých častí ohodnocovaných nehnuteľností v zmysle prehlásenia vlastníka.

č. 185/2013 strana 5: „K hospodárskej stavbe a garáži nebolo predložené žiadne rozhodnutie, taktiež údaje o vonkajších úpravách, oplotení, prístrešku pri dome, skleníku, nemal znalec k dispozícii, nebolo ich možné zistiť ani od susedov, preto znalec vek týchto nehnuteľností len odhadol.“

č. 185/2013 strana 6: „Z vizuálnej ohliadky z ulice je zrejmé, že objekt je napojený na obecný rozvod elektriny, ....... Ostatné prípojky z ohliadky neboli zistené, avšak predpokladám, že dom je napojený na skupinový vodovod, resp. vlastný záchytný prameň na cudzích pozemkoch, odkanalizovanie predpokladám do vlastnej žumpy ...obecný vodovod je vzdialený do 200 m.“

I napriek tvrdeniu znalca, že obecný vodovod je vzdialený do 200 m, znalec neocenil samotnú prípojku z obecného vodovodu. Taktiež znalec v nezohľadnil ďalšie dve studne a prípojky z nich, na ktoré sú nehnuteľnosti napojené.

Východisková hodnota pre všetky 3 prípojky vody na ktoré boli vyvlastnené nehnuteľnosti napojené v celkovej dĺžke 337 m vrátane dvoch studni bola určená: K.. Y. 1 605,- € všeobecná hodnota 1 058,- € (vyplatené pri vyvlastnení) K.. V. 34 992,- € všeobecná hodnota 30 750,- € K.. F. 14 117,- € všeobecná hodnota 0,- €

č. 185/2013 strana 13: „Garáž - nakoľko k stavbe nebolo predložené žiadne rozhodnutie o kolaudácii, predpokladám, že objekt bol postavený ako rodinný dom, t.j. v roku 1976.“

Východisková hodnota garáže a hospodárskej budovy, vrátane pivnice bola určená: K.. Y. 25 296,- € (nenavštívil tuto nehnuteľnosť) vyvlastnená za sumu 23 396,- € K.. V. 65 809,- € ( navštívil tuto nehnuteľnosť) K.. F. 66 887,- € ( navštívil tuto nehnuteľnosť)

č. 185/2013 - V prípade, ak by K.. Y. disponoval potrebnými údajmi určite by pri ohodnocovaní oporného múru neuviedol len parametre nad zemou, čo malo výrazný dopad na hodnotu tejto nehnuteľnosti.

Východisková hodnota:

K.. Y. 1 570,- € všeobecná hodnota 1 459,- € (vyplatené pri vyvlastnení) K.. V. 3 631,- € všeobecná hodnota 3 209,- € K.. F. 3 828,- € všeobecná hodnota 2 249,- €

č. 185/2013 strana 29: „V okolí domu je tiché prostredie s dobrým výhľadom na mesto, …Dom je využívaný na účel, na ktorý bol postavený - na bývanie. V súčasnosti je obývaný.“ Na pojednávaní sa však znalec snažil údaje uvedené ním v jeho znaleckom posudku, ktoré svedčia o umiestnení nehnuteľnosti v peknom prostredí, spochybniť. V závere svojej výpovede potvrdil, že táto sa nachádzala v peknom prostredí, čo sa prejavilo aj na ním uplatnených koeficientov.

K.. Y. v č. 185/2013 hodnotil nehnuteľnosti ako dobré s dobrou polohou a okolím, a to aj za situácie, že nevykonal ohliadku, čoho výsledkom bolo neocenenie všetkých nehnuteľností pre trvalý záber diaľnice.

ZNALEC K.. V. - č. 115/2015

č. 115/2015 vypracovaný K.. V. - znalec hodnotil nehnuteľnosti podobne ako K.. Y., ako dobré s dobrou polohou a okolím. V K.. V. sú zohľadnené všetky nehnuteľnosti, vrátane prípojok, taktiež sú tam uvedené správne údaje o stavebno-technickom stave nehnuteľností. Uvedený ohodnocuje všetky nehnuteľnosti v dobe, kedy sa nehnuteľnosti nachádzali v peknom prostredí, teda v plnej kondícii, v okolí ktorých bol nevyrúbaný agátový háj oddeľujúci nehnuteľnosti od železnice, pričom samotné nehnuteľnosti a záhrada boli udržiavané. Tieto skutočnosti boli potvrdené aj svedkyňou pani Š.V., ktorá taktiež potvrdila vykonávané rekonštrukcie, ako aj skutočnosť, že RD nebol podľa územného rozhodnutia v trvalom zábere.

Koeficienty použité v č. 115/2015, ktoré majú podstatný vplyv na výšku všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti, sú totožné s koeficientmi použitými K.. Y. v č. 185/2013, a to z dôvodu, že obaja znalci ohodnocovali nehnuteľnosti v peknom prostredí a v plnej kondícii.

ZNALEC K.. F. - č. 8/2018 Označený bol vypracovaný na podklade vstupu znalca a osôb uvedených v notárskej zápisnici po odstránení zámku bez súdneho povolenia a oznámenia osobe E. C.I., ktorá obýva označené nehnuteľnosti z titulu práva doživotného bývania a užívania, a to i napriek skutočnosti, že vlastníkom je žalovaný. Uvedené právo je predmetom iného konania na OS Čadca.

Označený bol vypracovaný 4 roky po vyvlastnení, keď sa nehnuteľnosti nachádzali na prašnom a hlučnom stavenisku. Z tohto titulu znalec ohodnocuje nehnuteľnosti ako priemerné, čo ma podstatný vplyv na výšku všeobecnej hodnoty. Koeficienty určujúce výšku všeobecnej hodnoty sú podstatne nižšie, ako u predchádzajúcich dvoch znalcoch, nakoľko nehnuteľnosti nie sú hodnotené v prostredí, v ktorom sa nachádzali v roku 2013 a 2015, teda v plnej kondícii a peknom prostredí.

Z dôvodu, že znalec K.. F. navštívil nehnuteľnosti stanovil výslednú východiskovú hodnotu nehnuteľnosti porovnateľne so č. 115/2015, vypracovaným K.. V., čím je vyvrátené tvrdenia právnym zástupcom žalobcu, že K.. V. je nadhodnotený.

Výsledná všeobecná hodnota podľa č. 8/2018 K.. F. je však nižšia ako znalcov K.. Y. E. K.. V., nakoľko K.. F. uvádza koeficienty, ktoré majú rozhodujúci vplyv na výšku všeobecnej hodnoty zodpovedajúce umiestneniu nehnuteľnosti na prašnom a hlučnom stavenisku, 4 roky po vyvlastnení, keď tu prebieha stavebný ruch a niektoré nehnuteľnosti sú už stavebnými prácami zničené (prípojka obecného vodovodu, studňa kamenná, prípojka k tejto studni, oplotenie, príjazdová cesta...). Súčasne znalec nehodnotil v prípojky vody, studne, žumpu, kanalizáciu.

Stavby východisková technická všeobecná koeficient výsledný K.. Y. 234 594,- € 145 087,- € 210 231,- € 1,449

K.. V. 292 920,- € 205 890,- € 303 277,- € 1,473 K.. F. 271 859,- € 150 596,- € 176 951,- € 1,175

25. K žalovanej tvrdenej revízii administratívneho správneho rozhodnutia o vyvlastnení, súdom prvej inštancie uviedla, že proces vyvlastnenia je pre rozhodovanie o dôvodnosti nároku na vyššiu náhradu irelevantný. Z odôvodnia rozhodnutia nevyplýva, že by súd prvej inštancie zasiahol do právoplatného rozhodnutia o vyvlastnení, ako aj samotného procesu vyvlastnenia. Podľa žalobkyne sa súd prvej inštancie sústredil vo vzťahu k zisťovaniu dôvodnosti nároku výlučne na dôkazy rozhodné pre vec, ktorými boli práve znalecké posudky. Poukázala na o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá v znení účinnom ku dňu rozhodnutia s tým, že nárok na vyplatenie celej náhrady, a to jednak na podklade vyvlastňovacieho rozhodnutia ale súčasne aj určenej náhrady v sporovom konaní, v prípade, že osoba ktorej boli vyvlastnené nehnuteľnosti, je presvedčená že neobdržala celú náhradu (v danom prípade náhradu za nehnuteľnosti, ktoré znalec pre vyvlastňovacie konanie neocenil) je predovšetkým podstatným práve z pohľadu ľudsko-právneho aspektu, nakoľko vyvlastnením dochádza k odňatiu majetku za ktorý musí pôvodný vlastník obdržať spravodlivú náhradu. Vychádzajúc z tvrdenia žalovanej by potom podľa žalobkyne nastávali situácie, že pri vyvlastnení vo verejnom záujme by sa každý občan musel uspokojiť s náhradou určenou vyvlastňovacím rozhodnutím, hoc aj nespravodlivou, čím by bol popretá ústavná ochrana vlastníckeho práva pre prípad jeho pozbavenia. Konštatovala, že v prípade existencie právoplatného rozhodnutia o vyvlastnení je síce možný jeho prieskum v správnom súdnictve, v ktorom konaní sa výlučne preskúmava zákonnosť rozhodnutia a tomu predchádzajúci procesný postup, tzn. či bol zo strany správneho orgánu dodržaný aj procesný postup pre určenie primeranej náhrady - existencia podkladu pre jej určenie, ktorou musí byť a použitie zákonnej metódy pre jej určenie tak aby bola splnená zákonná podmienka porovnateľnej nehnuteľnosti v danom mieste a čase teda porovnávacia metóda a nie samotná výška náhrady, ktorá musí byť spravodlivá. Uviedla, že je nevyhnutné rozlišovať prieskum zákonnosti právoplatného rozhodnutia a skúmanie dôvodnosti nároku na vyššiu náhradu priamo v civilnom konaní na podklade uplatneného nároku, ako súčasti náhrady za vyvlastnenie. Pre určenie toho, či sa určitá vec bude prejednávať a rozhodovať v civilnom alebo správnom súdnictve, je rozhodujúca súkromnoprávna alebo verejnoprávna povaha zásahu do vlastníckeho práva. V prípade správneho súdneho prieskumu nie je otázkou samotné vlastníctvo ale výlučne otázka prieskum rozhodnutia, nakoľko existencia verejného záujmu následkom čoho je odňatie vlastníckeho práva je vzťahom medzi správnym orgánom a vyvlastňovaným, ktorý je nevyhnutné považovať za nerovnocenný, pričom výška náhrady za vyvlastnené nehnuteľnosti zakladá nový rovnocenný vzťah medzi vyvlastniteľom a vyvlastňovaným, ktorý má zo zákona povinnosť vyplatenia celej náhrady za nehnuteľnosť, ktorá titulom administratívneho aktu prešla do jeho vlastníctva.

26. K žalovanej tvrdenej preklúzii uplatneného nároku uviedla, že si v zákonnej lehote uplatnila svoj nárok (právo) na súde, teda uplatnila si „požiadavku na vyššiu náhradu“. Ustanovenie v platnom znení časovo limituje vyvlastneného na uplatnenie nároku na vyššiu náhradu v lehote jedného roka od právoplatnosti vyvlastňovacieho rozhodnutia, pričom zistenie správnej výšky je výsledkom dokazovania v tomto konaní, nakoľko vyvlastnený je povinný zabezpečiť dôkaz od ktorého odvíja svoju výšku, t. j. znalecký posudok vypracovaný osobou na to spôsobilou. Stotožnila sa preto v celom rozsahu s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie vo vzťahu k zamietnutiu námietky prekludovania nároku ako takého. Taktiež sa žalobkyňa stotožnila so záverom súdu prvej inštancie v súvislosti k priznaným úrokom z omeškania. Uviedla, že nárok, ktorý bol skutkovo vymedzený v žalobe, bol žalobkyňou uplatnený v lehote jedného roka od právoplatnosti vyvlastňovacieho rozhodnutia, tzn. v prekluzívnej lehote. Určenie výšky náhrady je výsledkom úvahy súdu, na podklade vykonaného dokazovania pri zohľadnení článku 2 ods. 1 , nakoľko v danom prípade ide o zásah do vlastníckeho práva, ktorý zásah predpokladá vyplatenie celej náhrady za odňatie vlastníctva v čase vyvlastnenia. Rozsudok súdu prvej inštancie považuje žalobkyňa po vecnej aj právnej stránke správny a navrhla ho potvrdiť.

27. Žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne k odvolaniu sa nestotožnila s jej názorom, že súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vec správne právne posúdil, riadne zistil skutkový stav veci a v dôsledku týchto skutočnosti vydal rozsudok, ktorý nemá žiadne vady, majúce za následok jeho nezákonnosť a nepreskúmateľnosť. Uviedla, že žalobkyňa v podanom vyjadrení len kopíruje jednotlivé body odôvodnenia napadnutého rozsudku bez akejkoľvek logickej súvislosti s tvrdením, že súd konal nestranne a spravodlivo a používa odkazy na judikatúru vo veci vyvlastnenia, ktorá nesúvisí s meritom

veci. Podľa žalovanej sa žalobkyňa snaží účelovo vykresliť kontrolný znalecký posudok č. 8/2018 ako podhodnotený a neodrážajúci stav ohodnocovaných nehnuteľností. Zopakovala svoju argumentáciu uvedenú v odvolaní v tom, že v odôvodnení napadnutého rozsudku absentuje postup na základe ktorého súd prvej inštancie dospel k sume vo výške 105.854,09 Eur s prísl., ktorú priznal žalobkyni. Zotrvala na svojej predchádzajúcej argumentácii k vecnému bremenu v podobe doživotného bývania matky žalobkyne, konaniu v rozpore s dobrými mravmi, opakovane dala do pozornosti, že súd prvej inštancie sa nedostatočným spôsobom zaoberal jej argumentáciou a tvrdeniami, opätovne zdôraznila, že žalobkyňa až rok potom ako prijala peňažnú náhradu (260.407,93,- Eur) za vyvlastnenie nehnuteľností požiadala znalca K.. U. V. o vypracovanie nového znaleckého posudku za účelom opätovného stanovenia ich všeobecnej hodnoty, poukázala na to, že žalobkyňa až tri mesiace po podaní žaloby, t.j. po uplynutí jednoročnej prekluzívnej lehoty predložila súdu podanie označené ako upresnenie návrhu zo dňa 30.09.2015, súdu doručené dňa 01.10.2015, s ktorým predložila aj znalecký posudok č. 115/2015 vypracovaný K.. U. V.. Zotrvala na svojom tvrdení o preklúzii uplatneného nároku ako aj na ďalších argumentoch uvedených v odvolaní, ktoré sú totožné.

28. Žalobkyňa v nasledujúcom vyjadrení uviedla, že právny zástupca žalovanej neuvádza žiadnu novú argumentáciu vo veci, ktorá by mala reagovať na ňou podané vyjadrenie a je len prekopírovaním celého jeho odvolania. K argumentácii žalovanej, že jej nepatril 1,2 násobok sumy za vyvlastnené nehnuteľnosti uviedla, že tento nárok bol súdom zamietnutý, voči čomu sa neodvolala. Konštatovala, že vo vyjadrení netvrdí, že rozhodnutie o vyvlastnení je nezákonný akt, ale poukazuje práve na jeho platnosť nakoľko nebolo súdom zrušené, pričom samotné vyvlastňovacie rozhodnutie nebolo konajúcim súdom v danej veci preskúmavané. Záverom uviedla, že súd prvej inštancie po skutkovej ale aj právnej stránke rozhodol správne, nakoľko v rámci konania bolo preukázané, že k oceneniu všetkých vyvlastnených nehnuteľností nedošlo a preto žalobkyni prislúcha nárok na vyplatenie vyššej náhrady oproti náhrade určenej správnym orgánom vyvlastňovacím rozhodnutím, ktorá náhrada bola určená na podklade znalca K.. Y.. Neocenenie všetkých nehnuteľností pre účely vyvlastnenia boli podľa žalobkyne súdu preukázané, pričom túto skutočnosť potvrdil aj sám znalec K.. Y..

29. Po predložení veci odvolaciemu súdu podala žalovaná ďalšie vyjadrenia, ktoré sú po obsahovej aj argumentačnej stránke totožné s jej odvolaním.

30. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (, , ) bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

31. Podľa odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

32. Podľa odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

33. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody ( ).

34. Ustanovením je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie. Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len

na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.

35. V posudzovanej veci súd prvej inštancie vykonal náležité dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáhala zaplatenia 183.246,- Eur s príslušenstvom, jeho skutkové zistenia majú oporu vo vykonanom dokazovaní, keď vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, a z obsahu spisu vyšli najavo, pričom správne vychádzal z výsledkov dokazovania vykonaného v konaní vedenom na súde prvej inštancie a vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov. Vec posúdil správne i po právnej stránke, keď na zistený skutkový stav aplikoval príslušné zákonné ustanovenia. Svoje zistenia a závery, riadne odôvodnil a vysporiadal sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán súvisiacimi s predmetom konania.

36. K namietanému nesprávnemu právnemu posúdeniu veci ( ), odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanej veci, odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za úplné a ich právne posúdenie za správne.

37. K odvolaciemu dôvodu žalovanej, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ) odvolací súd uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov), by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z procesných ustanovení týkajúcich sa dokazovania. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je vo vzťahu k výroku, ktorým súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni 105.854,09 Eur s 5,15%-ným ročným úrokom od 22.07.2014 do zaplatenia, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku naplnený. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie v tejto časti nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z obsahu listín nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli predloženými listinnými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení druhého dielu alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.

38. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistil v postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok ( ), a v celom rozsahu sa po skutkovej a právnej stránke stotožňuje ( ) s dôvodmi vzťahujúcimi sa k vyhovujúcemu výroku, ktorým súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni 105.854,09 Eur s príslušenstvom, v ktorých dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o tomto nároku podstatný význam. Z uvedeného dôvodu využíva možnosť danú mu ust. v odôvodnení sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia vzťahujúcich sa k zamietajúcemu výroku rozsudku. Pre doplnenie rozhodnutia

vzťahujúcemu sa k tomuto výroku a v záujme vysporiadania sa s odvolacími námietkami dodáva nasledovné.

39. Nárok žalobkyne , ktorý si v posudzovanej veci uplatnila pozostáva z čiastkových nárokov vo výške 106.000,- Eur ako rozdiel medzi ohodnoteniami vyvlastnených nehnuteľností, vyplývajúcich zo znaleckých posudkov K.. Y. a K.. V., ďalej čiastkový nárok vo výške 73.200,- Eur, zodpovedajúci 1,2 násobnému zvýšeniu sumy 366.000,- Eur (všeobecnej hodnoty stanovenej v znaleckom posudku K.. V.), ďalej sumu 2.046,- Eur ako náhradu za dreviny, nachádzajúce sa na vyvlastnených pozemkoch a sumu 2.000,- Eur, zodpovedajúcu nákladom spojeným so sťahovaním, v celkovej sume 183.246,- Eur s príslušenstvom.

40. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu je posúdenie správnosti odvolaním napadnutému výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni 105.854,09 Eur s 5,15%- ným ročným úrokom od 22.07.2014 do zaplatenia, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a závislý výrok o trovách konania. Nárok na zaplatenie žalovanej sumy si žalobkyňa uplatňuje, ak nárok na zaplatenie vyššej náhrady za vyvlastnenie nehnuteľností vo výške 179.200,- Eur, náhrady za dreviny vo výške 2.046,36 Eur a náhrady za sťahovanie vo výške 2.000 Eur. Súd prvej inštancie považoval žalobu žalobkyne za čiastočne dôvodnú v časti doplatenia primeranej náhrady za vyvlastnené nehnuteľnosti v sume 105.854,09 Eur s 5,15%-ným ročným úrokom od 22.07.2014 do zaplatenia a zvyšné žalobkyňou uplatnené nároky na úhradu 73.200,-Eur, zodpovedajúci 1,2 násobnému zvýšeniu sumy 366.000,-Eur, 2.046,-Eur ako náhradu za dreviny, nachádzajúce sa na vyvlastnených pozemkoch a sumu 2.000,-Eur, zodpovedajúcu nákladom spojeným so sťahovaním ako nedôvodné zamietol.

41. Podľa o pozemných komunikáciách (cestný zákon) z dôvodu výstavby a správy diaľnic, ciest a miestnych komunikácii vrátane zriadenia ich ochranných pásiem a na vybudovanie súvisiacich vyvolaných úprav možno vlastnícke právo k nehnuteľnostiam vo verejnom záujme za náhradu obmedziť alebo nehnuteľnosti za odplatu vyvlastniť. Ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahuje sa na vyvlastnenie všeobecný predpis o vyvlastňovaní. Podľa Z.z o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá, ak stavebník diaľnice nezískal diaľničný stavebný pozemok a stavbu na ňom dohodou alebo iným spôsobom, vyvlastní sa na jeho návrh. Na vyvlastnenie sa použijú všeobecné predpisy o vyvlastnení, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa Z.z o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá ak v konaní nedôjde medzi účastníkmi k dohode o náhrade za vyvlastnenie, správny orgán v rozhodnutí o vyvlastnení určí náhradu za vyvlastnenie v sume zodpovedajúcej trhovej cene určenej znaleckým posudkom. S požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie odkáže vyvlastneného bez prerušenia konania na súd. Požiadavku na vyššiu náhradu voči stavebníkovi možno uplatniť na súde v lehote do jedného roka odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení, inak toto právo zanikne. Stavebník diaľnice je povinný určenú náhradu za vyvlastnenie vyplatiť vyvlastnenému do 21 pracovných dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení stavebníkovi. Podľa o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov vyvlastnenie možno uskutočniť len v nevyhnutnej miere, vo verejnom záujme na účel ustanovený zákonom, pričom verejný záujem na vyvlastnení sa musí preukázať vo vyvlastňovacom konaní, za primeranú náhradu, a ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom. Podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), vyvlastnenie sa uskutočňuje za náhradu. Podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), ak sa náhrada za vyvlastňovanú nehnuteľnosť poskytuje v peniazoch, určuje sa jej primeranosť podľa trhovej ceny určenej znaleckým posudkom. Na účely tohto zákona sa za trhovú cenu nehnuteľnosti považuje cena rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite. Podľa Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o stanovení všeobecnej hodnoty majetku č. , všeobecnou hodnotou majetku sa rozumie výsledná objektivizovaná hodnota majetku, ktorá je znaleckým odhadom najpravdepodobnejšej ceny hodnoteného majetku ku dňu ohodnotenia v danom mieste a čase, ktorú by tento mal dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou i

opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou; obvykle vrátane dane z pridanej hodnoty.

42. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie uvádza, že postup pri uplatnení nároku žalobkyne na zaplatenie vyššej náhrady za vyvlastnenie je upravený v ust. o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá, konkrétne po novele č. ako reakcia na prípady, ak vyvlastňovaný nesúhlasí s náhradou za vyvlastňovanú nehnuteľnosť určenou spôsobom podľa stavebného zákona, prípadne ani so zvýšenou ponukou od stavebníka diaľnice a požaduje zásadne inú (vyššiu) náhradu, prípadne svoje požiadavky v priebehu konania ešte stupňuje a k dohode nedôjde do skončenia konania. Ak nastane takýto prípad, správny orgán v rozhodnutí o vyvlastnení určí náhradu za vyvlastňovanú nehnuteľnosť vo výške zistenej spôsobom podľa stavebného zákona a bez prerušenia konania vyvlastňovaného odkáže s prípadnými vyššími požiadavkami na súd. Predmetom súdneho konania tak zostane spor len o rozdiel medzi zistenou náhradou podľa stavebného zákona určenou vo vyvlastňovacom rozhodnutí a vyššou náhradou požadovanou vyvlastňovaným. Bez ohľadu na to, či sa vyvlastnený nakoniec obráti so žalobou na súd, alebo nie, rozhodnutím určená náhrada za vyvlastnenie sa vyvlastnenému vždy vyplatí.

43. S odvolacou argumentáciou žalovanej, ktorá za najzávažnejšie pochybenie súdu prvej inštancie považuje tú skutočnosť, že v odôvodnení rozsudku absentuje postup, na základe ktorého súd dospel k sume vo výške 105.854,09 Eur s prísl., ktorú priznal žalobkyni a v tomto smere je jediným odôvodnením konajúceho súdu bod 60 a 61 rozsudku nemožno súhlasiť. Vychádzajúc z obsahu napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd prvej inštancie zrozumiteľným a náležite odôvodneným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré v časti žalobného návrhu vyššej náhrady za vyvlastnenie nehnuteľností vyhovel. V bodoch 49 až 54 súd prvej inštancie vysvetľuje, ako pristupoval k hodnoteniu znaleckých posudkov, ktoré mal k dispozícii a poukázal aj na príslušnú judikatúru. Následne s venoval jednotlivým znaleckým posudkom kde jednoznačne v bode 55 uvádza z akých dôvodov, znalecký posudok č. 185/2013, vypracovaný dňa 12.12.2013, znalcom K.. Y. Y. vo vyvlastňovacom konaní nepovažoval za presvedčivý, v bode 56 sa podrobne venuje znaleckému posudku č. 8/2018 zo dňa 09.04.2018 vypracovaný znalcom K.. E. F., predloženým žalovanou v priebehu konania, kde poukazuje aj na rozdielne zistenia medzi posudkami K.. F. a posudkom K.. V. E. K.. Y.. V bode 57 rozsudku súd prvej inštancie podrobne uvádza z akých dôvodov v nadväznosti na závery znaleckých posudkov predložených žalovanou, považuje znalecký posudok zo dňa 28.09.2015 č. 115/2015 vypracovaný znalcom K.. U. V., ktorý ocenil vyvlastnené nehnuteľnosti vo výške 366.262,02 Eur za najobjektívnejší a najpresvedčivejší. V uvedenom bode súd prvej inštancie podrobne s odkazom na jednotlivé položky znaleckých posudkov zdôvodnil prečo pre ustálenie samotnej výšky náhrady, vyznieva práve tento znalecký posudok aj s poukazom na zistený skutkový stav najobjektívnejšie a najpresvedčivejšie. V bode 58 rozsudku súd prvej inštancie jednoznačne uvádza, že mal k dispozícii tri pramene dôkazov, jeden znalecký posudok a dva znalecké posudky formálne v podobe dôkazného prostriedku listinou. Po ich preskúmaní v zákonnom rozsahu, vyhodnotení procesu ich vzniku vrátane použitých postupov, miery využitia dostupných podkladov a snahy o zistenie všetkých rozhodujúcich skutočností, zároveň zistených vecných nedostatkoch, vyhodnotil ako primeranú a s najnižšou mierou pochybností znalecky zistenú náhradu vo výške 366.262,02 Eur. V nadväznosti na už uvedené preto nemožno súhlasiť ani s argumentáciou žalovanej, že súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal kontrolným znaleckým posudkom, ktorý vypracoval znalec K.. E. F.. K námietke žalovanej, že súd prvej inštancie uviedol, že zobral do úvahy priemer znaleckých posudkov a na základe ich porovnania docielil výslednú sumu, avšak nikde v odôvodnení neuviedol akým spôsobom to uskutočnil nemožno prisvedčiť, nakoľko takáto argumentácia z rozsudku súdu prvej inštancie absolútne nevyplýva. Súd prvej inštancie, ako je už vyššie uvedené, uviedol že mal k dispozícii tri pramene dôkazov, jeden znalecký posudok a dva znalecké posudky formálne v podobe dôkazného prostriedku listinou a v bode 57 zrozumiteľne a podrobne uviedol dôvody pre ktoré považoval znalecký posudok vypracovaný K.. V. za najobjektívnejší a za najpresvedčivejší. Odvolaciemu súdu nie je zrejmá úvaha žalovanej spočívajúca v tvrdení , že súd prvej inštancie spriemeroval sumy predložených znaleckých posudkov, nakoľko z napadnutého rozsudku nevyplýva, že súd prvej inštancie aplikoval aritmetický priemer súm predložených znaleckých posudkov. Súd prvej inštancie dostatočne a zrozumiteľne vysvetlil ako postupoval pri hodnotení vykonaných dôkazov a na základe akých právnych úvah založil svoje rozhodnutie. Po ustálení primeranej náhrady (vo výške 366.262,02) v zmysle znaleckého posudku K.. V. a odpočítaní už vyplatenej náhrady vo výške 260.407,93 Eur, tak žalobe v časti o doplatenie primeranej náhrady vyhovel vo výške 105.854,09 Eur.

44. Námietku žalovanej, že súd prvej inštancie sa dostatočne nevysporiadal s vznesenou námietkou preklúzie uplatneného nároku, ktorú zdôvodnila rovnakými dôvodmi ako pred súdom prvej inštancie, považuje odvolací súd za nedôvodnú. S uvedenou námietkou sa súd prvej inštancie vysporiadal v bode 64 rozsudku, s ktorým odôvodnením sa odvolací súd stotožňuje. Súd prvej inštancie správe skonštatoval, že v žalobe sú zrozumiteľne identifikované skutkové okolnosti uplatneného nároku, teda konkrétne vady znaleckého dokazovania v správnom konaní, stotožnenie neocenených položiek v rozsahu, ktorý dovoľoval žalujúcej strane zaujať adresnú obranu. Žalobkyňa si teda v zákonnej lehote uplatnila svoj nárok (právo) na súde, „požiadavku na vyššiu náhradu“. Ustanovenie v platnom znení časovo limituje vyvlastneného na uplatnenie nároku na vyššiu náhradu v lehote jedného roka od právoplatnosti vyvlastňovacieho rozhodnutia, pričom zistenie správnej výšky je výsledkom dokazovania v konaní, nakoľko vyvlastnený je povinný zabezpečiť dôkaz od ktorého odvíja svoju výšku, t. j. znalecký posudok vypracovaný osobou na to spôsobilou.

45. K argumentácii žalovanej, že súd sa nezaoberal jej tvrdeniami, poukazujúc na samotný proces vyvlastnenia, odvolací súd uvádza, že civilný súd nerieši postup v správnom konaní a preto proces vyvlastnenia je pre rozhodovanie o dôvodnosti nároku na vyššiu náhradu právne bezvýznamný. Rovnako sa odvolací súd nezaoberal ani argumentáciou žalovanej k uplatnenému čiastkovému nároku na náhradu pozostávajúcu z hodnoty drevín a nároku na vyplatenie 1,2 násobku peňažnej náhrady, nakoľko tieto boli súdom prvej inštancie zamietnuté pričom žalobkyňa voči tomuto výroku odvolanie nepodala a teda nepodliehali prieskumu odvolacieho súdu.

46. Odvolací súd nemôže prisvedčiť ani odvolacej argumentácii žalovanej spočívajúcej v tom, že súd prvej inštancie v rámci stručného odôvodnenia uviedol, že žalobkyni priznal sumu vo výške 105.854,09 Eur s 5,15%-ným ročným úrokom z omeškania od 22.07.2014 do zaplatenia výlučne z dôvodu zohľadnenia ľudsko-právneho aspektu, nakoľko vyvlastnenie je závažný zásah do sféry vlastníckeho práva avšak v písomnom vyhotovení rozsudku sa súdom definovaný ľudsko-právny aspekt vôbec nespomína. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že v právnom poriadku Slovenskej republiky je základom právnej úpravy ľudských práv č. a ústavný , ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd. Z pohľadu ľudských práv možno konštatovať, že sú neodňateľné, neodcudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné. Vyvlastnením dochádza k odňatiu majetku za ktorý musí vlastník obdržať spravodlivú náhradu. Vychádzajúc z obsahu bodov 42 a 43 odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie možno skonštatovať, že súd prvej inštancie sa v písomnom odôvodnení rozsudku neodklonil od ústneho odôvodnenia a nemožno prisvedčiť žalovanej, že nepremietol prepis odôvodnenia zo zvukového záznamu z pojednávania, ktoré sa uskutočnilo dňa 19.03.2019 do písomného vyhotovenia rozsudku.

47. Odvolacie námietky žalovanej odvolací súd preto vyhodnotil ako neopodstatnené bez opory v zistenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie. Ani v odvolacom konaní neboli žalobkyňou tvrdené ani preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (porov. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ) ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (). Odvolací súd poukazuje aj na závery prijaté nielen Ústavným súdom SR (sp. zn. , , ), ale aj Európskym súdom pre ľudské práva (ďalej tiež „ESĽP“, veci J. C. c. Španielsku z 21. januára 1999, J. c. Grécko z 29. mája 1997, Q. c. Francúzsko z 19. februára 1998), podľa ktorých všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou v spore, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú, ale nevyžaduje sa, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument. Na ďalšiu argumentáciu strán, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie veci a zachádzajúcu do zbytočných podrobností, s ktorou sa už vysporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia prvoinštančný súd, teda odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

48. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súd prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku a závislom výroku o trovách konania podľa , ako vecne správny potvrdil.

49. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a zohľadňujúc plný úspech žalobkyne v odvolacom konaní.

50. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 .

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní

a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).