Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_14C-182-2009.pdf
PDF · 127.39 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/182/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou JUDr.Evou Tulejovou, v právnej veci navrhovateľky: Ing. Y. T., bytom T. XXk/XX, XXX XX Bratislava, zastúpená: JUDr. Marekom Morochovičom, advokátom, sídlom Krížna 56, Bratislava, proti odporcovi: SOUL s.r.o., IČO: 35 830 450, sídlom Medená 10, Bratislava, zastúpený: ALMOND LEGAL s.r.o., sídlom Grösslingova 45, Bratislava, o zaplatenie: 2.048,57,- Eur s príslušenstvom rozhodol
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke sumu 233,- Eur do 15 dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Súd vo zvyšku návrh zamieta.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 03.07.2009 sa voči odporcovi domáhala, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie náhrady škody vo výške 2048,57,- Eur. Návrh odôvodnila tým, že má vo vlastníctve byt na prízemí v bytovom dome na Medenej ulici 10/K, ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX v katastri obce Bratislava - T.Á. Č. U. T.. Odporca je vlastníkom niekoľkých nebytových priestorov v rovnakom bytovom dome na 1. poschodí. Odporca na základe povolenia zmeny dokončenej stavby „ 8 bytových jednotiek, T. XX, Bratislava“ - rozhodnutia Mestskej časti Bratislava - Staré mesto č. SU - 2006/23375/58798-G/127-SI zo dňa 2209.2008, ako stavebného úradu, vykonával stavebné práce vo svojich nebytových priestoroch za účelom ich zmeny na byty. Navrhovateľka uviedla, že z dôvodu vady odvodu splaškovej vody, došlo niekoľkokrát k zatečeniu bytu navrhovateľky splaškovou vodou a to v dňoch 16.03.2007, 25.04.2008 a dňa 18.09.2008. Tvrdila, že v dôsledku zatečenia bytu navrhovateľky, bola poškodená omietka a maľovka bytu. Navrhovateľka si dala prostredníctvom poisťovne D.A.S. právnej ochrany, a.s. vypracovať znalecký posudok znalcovi Ing. Jurajovi Nagyovi z odboru stavebníctva, ktorý v znaleckom posudku č. 24/2009 skonštatoval, že príčinou zatečenia bytu bola porucha na kanalizačnom potrubí bytu na vyššom podlaží, z ktorého vytiekla odpadová voda. Znalec určil výšku škody na 2.048,57,- Eur. Z hľadiska právneho posúdenia veci navrhovateľka poukázala na ustanovenia § 415, § 420 ods. 1, § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka a uviedla, že zo strany odporcu došlo k porušeniu preventívnej povinnosti predchádzania škodám, nakoľko na jeho kanalizačnom potrubí, v dôsledku poruchy, došlo k zatečeniu bytu nachádzajúceho sa pod týmto potrubím, čím navrhovateľke vznikla škoda na majetku.
Navrhovateľka v priebehu konania dňa 21.03.2011 doručila súdu písomné podanie v ktorom okrem pôvodných troch zatečení do jej bytu uviedla aj štvrté zatečenie, ku ktorému malo dôjsť dňa 26.12.2009. Uviedla, že zatekanie stále pretrváva. Podľa navrhovateľky bola stavba realizovaná bez akejkoľvek snahy dohodnúť sa so susedmi, priamo dotknutých vstavbou.
Odporca doručil dňa 12.08.2009 súdu písomné vyjadrenie k návrhu na začatie konania. Vyjadril sa tak, že nárok navrhovateľky neuznal v celom rozsahu a žiadal návrh zamietnuť. Uviedol, že udalosti uvedené v žalobe, t.j. zatečenia splaškovej vody v dňoch 16.03.2007, 25.04.2008 a 18.09.2009 už boli usporiadané a žalovanú škodu odporca nezapríčinil. Poukázal na to, že zo strany navrhovateľky nebol akceptovaný návrh riešenia preukázateľne vzniknutej škody. K prvému zatečeniu do bytu navrhovateľky dňa 16.03.2007 uviedol, že odstránenie škody bolo riešené zo strany poisťovne, ktorá navrhovateľke preplatila navrhovateľkou akceptovanú čiastku a následne ju odporca uhradil poisťovni. Čo sa týka zatečenia zo dňa 25.04.2008, odporca považuje obvinenie zo zatečenia za klamlivé, vymyslené, so zámerom navrhovateľky získať neoprávnený majetkový prospech. Uviedol, že navrhovateľka udalosť ohlásila odporcovi až so štvormesačným oneskorením a aj napriek viacerým žiadostiam odporcu, navrhovateľka nikdy neumožnila ohliadku údajného poškodenia bytu. Poukázal na to, že navrhovateľka požiadala správcovskú spoločnosť domu o prešetrenie a vykonanie previerky možných príčin vlhkosti v jej byte, kde sa vylúčila zodpovednosť odporcu za avizované poškodenie stien bytu. Uviedol, že navrhovateľka zástupcom odporcu, servisnej spoločnosti neukázala žiadne ďalšie zatečenia. Dôvodil, že ani štátny stavebný dohľad, ktorý bol byte navrhovateľky, nevyzval odporcu k náprave. Napokon k zatečeniu zo dňa 18.09.2009 sa vyjadril tak, že zatečenie bolo spôsobené poškodením sifónu sprchového kútu v priestoroch odporcu pri jeho bežnom čistení. Po avíze zo strany navrhovateľky odporca odstavil používanie sprchového kúta a poruchu následne odstránil. Rozsah poškodenia odporca akceptoval, avšak navrhovateľka neakceptovala návrh na odstránenie škôd v danej veci. Poukázal na to, že k vade odvodu splaškovej vody nikdy nedošlo, nakoľko sa jednalo k úniku vodovodnej vody pri vykonávaní rekonštrukcie vodovodných sietí. Odporca poukázal na to, že uhradil a navrhol uhradiť to, čo poškodenej ušlo v prípadoch zapríčinených spoločnosťou odporcu. Odporca uviedol, že znalecký posudok predložený navrhovateľkou bol postavený výhradne na hypotéze navrhovateľky a akceptovaní jej hlásenia, priebehu a stavu predmetných udalostí. Podľa odporcu sám znalec potvrdil, že prijal stanovisko navrhovateľky. V písomnom stanovisku zo dňa 21.01.2014 odporca uviedol, že príčinu zatečenia do bytu odporkyne dňa 18.09.2008 odporca uznal a za vzniknutú škodu sa navrhovateľke ospravedlnil a navrhol jej odstránenie škody na vlastné náklady. Poukázal na to, že odporca navrhol navrhovateľke odstránenie poškodenia na vlastné náklady opakovane, napríklad ihneď listom zo dňa 06.11.2008. Odporkyňa odstránenie poškodenia bytu zo strany odporu odmietla. Poukázal na to, že odporca bol pripravený splniť si svoju povinnosť vyplývajúcu z ust. § 11 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a chcel poškodenie bytu navrhovateľke na vlastné náklady odstrániť. Avšak k tomuto nedošlo, pretože navrhovateľka odmietla poskytnúť potrebnú súčinnosť podľa § 11 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, odporcu, svedka Ing. Y. Y., znalca Ing. Juraja Nagyho, PhD, listinnými dôkazmi: výpisom z katastra nehnuteľností okres Bratislava I, katastrálne územie : Staré mesto list vlastníctva č. XXXX, rozhodnutím Mestskej časti Bratislava - Staré mesto č. SU - 2008/3106/27617 - G/65 - K1 zo dňa 09.06.2008, listom odporcu adresovaného navrhovateľke zo dňa 10.04.2007, listom Allianz - Slovenskej poisťovne, a.s. zo dňa 02.07.2007 adresovaného odporcovi, listom navrhovateľky zo dňa 23.08.2008 adresovaného odporcovi, písomným stanoviskom Gabriely Procháskovej, správkyne pre Spoločenstvo vlastníkov medenej ulice, oznámením Slovenskej stavebnej inšpekcie zo dňa 12.04.2010 značka 25/2010-SSI-62-5, znaleckým posudkom znalca v odbore stavebníctvo Ing. Milana Pleváka č. 3/2009, ktorý bol vypracovaný na základe zadania D.A.S. poisťovne právnej ochrany, a.s., znaleckým posudkom č. 24/2009 znalca Ing. Juraja Nagyho, znaleckým posudkom č. 73/2013 vypracovaným znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvia : pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností, odhad hodnoty stavebných prác Ing. Jurajom Nagym, PhD, ako i ostatným spisovým materiálom, na základe ktorých zistil nasledovný skutkový stav:
Z výsluchu navrhovateľky súd zistil, že navrhovateľka obýva byt na prízemí na ul. T. XX a na prvom poschodí boli vždy administratívne priestory. Tvrdila, že tam nikdy nebol problém so zatekaním. Prvé zatekanie nastalo až 16.03.2007, pričom v tom čase prebiehala na prvom poschodí rekonštrukcia, ktorú realizoval odporca. Navrhovateľka udalosť nahlásila a bolo jej z poisťovne vyplatených 2000,-Sk(66,39,- €). Rozhodla sa, že si dá byt vymaľovať a opraviť od toho, kto škodu spôsobil. Avšak následne nastala ďalšia poistná udalosť dňa 24.05.2008. Uviedla, že v tom čase už odporca byt na prvom poschodí užíval. Pri prvom zatečení dňa 16.03.2007, bolo zatečené v strede miestnosti na kraji, na strope a stekalo pozdĺž steny. Druhé zatečenie bolo taktiež na tej pôvodnej stene a šírilo sa zo stropu smerom pozdĺž steny. Tretie zatečenie dňa 18.09.2008 bolo v miestnosti WC a zatečenie bolo zo stropu zhora a pozdĺž obvodových múrov na WC v byte smerom k svetlíku a susednej budovy. Ďalej bol zatečený aj strop
kúpeľne so stropom chodby. Napokon k štvrtému zatečeniu dňa 26.12.2009 došlo v miestnosti č. 1 vedľa zatečenia prvého a zasiahlo aj pôvodné opakujúce sa zatečenia na mieste č.2.
Z výsluchu odporcu súd zistil, že v byte, ktorý sa nachádza nad bytom navrhovateľky býva konateľka odporcu U. X.. Potvrdila, že v prípade prvého zatečenia do bytu navrhovateľky zatieklo aj do bytu odporcu. V tom čase sa staval byt a odporca mal záujem opraviť navrhovateľke zatekanie, ale navrhovateľka nesúhlasila. Odporca mal záujem vykonať izoláciu na svoje náklady, ale navrhovateľka s tým nesúhlasila. U. X. sa bola pozrieť do bytu navrhovateľky, keď došlo k tretiemu zatečeniu a potvrdila, že videla fľak nad kúpeľňou a sčasti nad chodbou a sčasti nad WC. Odporca zastáva názor, že zmenou stavby nemohlo dôjsť k spôsobeniu škody navrhovateľke formou zatečenia. O vzniku škody sa dozvedel odporca cez správkyňu a potom prišla havarijná služba a znalci. Odporca potvrdil, že bol u nich v byte prítomný znalec, avšak odporca sa domnieva, že znalec vychádzal iba z hypotetických záverov navrhovateľky a predložených listín. Odporca uplatnenú škodu vo výške 2048,57,-eur neuznal, pretože nevie z čoho pozostáva, pričom navrhovateľka v skutočnosti v byte nič nevymaľovala, neupravila a neriešila tieto udalosti. Uviedol, že nad navrhovateľkinou miestnosťou označenou číslom 1 má odporca umývadlo, sklenenú poličku na celú stenu, pozdĺž steny šatník a uprostred miestnosti je stena a je tam sprchový kút. Ďalej má pri stene toaletu, ktorá susedí so šatníkom odporkyne.
Z výsluchu svedka Ing. Y. Y. súd zistil, že svedok býva nad navrhovateľkou v byte, ktorý vlastní spoločnosť odporcu. Uviedol, že keď došlo k zatekaniu, pričom na presné obdobie si už nevedel spomenúť, išiel do bytu navrhovateľky spolu s údržbárom pánom H. a správkyňou. Zistili, že zatekalo vo vstupnej chodbe do bytu, kde má odporca hore kúpeľňu. Uviedol, že bol problém so sifónom v sprchovom kúte, kde údržbár čistil sifón a došlo k odpojeniu spodnej časti sifóna. Identifikoval problém so zatekaním a mal záujem ho riešiť. Ďalej uviedol, že ďalšie zatekanie sa týka inej časti bytu, ale navrhovateľka ich neoslovila. Prišla havarijná služba a testovala, či nepresiakla voda smerom do spodného bytu, ale konštatovali, že neunikala.
Z výpisu z katastra nehnuteľností okres Bratislava I, katastrálne územie : Staré mesto list vlastníctva č. XXXX mal súd preukázané, že navrhovateľka je vlastníčkou bytu č. X v podiely 1/1 nachádzajúceho sa na prízemí bytového domu na ul. T. XX P. X.. Ďalej mal súd preukázané, že spoločnosť odporcu vlastní v podiely 1/1 priestory nachádzajúce sa na prvom poschodí predmetnej nehnuteľnosti na ul. Medená 10 v Bratislave.
Z rozhodnutia Mestskej časti Bratislava - Staré mesto č. SU - 2008/3106/27617 - G/65 - K1 zo dňa 09.06.2008 mal súd preukázané, že odporcovi bola povolená zmena dokončenej stavby „8 bytových jednotiek - T. XX, Bratislava na II. nadzemnom podlaží bytového domu. Predmetom povolenia bola stavebná úprava pôvodných kancelárskych priestorov a ich zmena na osem bytových jednotiek.
Z listu odporcu adresovaného navrhovateľke zo dňa 10.04.2007 zistil, že odporca uviedol, že o údajnej škode spôsobenej zatečením sa dozvedel od správkyne. Odporca písomne prisľúbil opravu spôsobnej škody prostredníctvom firmy, ktorá uskutočňuje rekonštrukciu.
Z listu Allianz - Slovenskej poisťovne, a.s. zo dňa 02.07.2007 adresovaného odporcovi súd zistil, že uvedená poisťovňa uviedla, že poukázala navrhovateľke sumu 2224,-Sk z dôvodu poistenia domácnosti. Poisťovňa vyzvala odporcu na uhradenie sumy 2224,-Sk s poukazom na § 420a a § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Z listu navrhovateľky zo dňa 23.08.2008 adresovaného odporcovi súd zistil, že navrhovateľka oznámila odporcovi, že dňa 25.04.2008 došlo k opätovnému zatečeniu do jej bytu. Uviedla, že k opätovnému zatečeniu došlo na inom mieste, tesne pod novovybudovaným záchodom.
Z písomného stanoviska R. L., správkyne pre Spoločenstvo vlastníkov medenej ulice súd zistil, že dňa 24.05.2008 jej bol nahlásený navrhovateľkou zátek v byte na T. D. XX z bytu odporcu. Uviedla, že došlo k prezretiu bytu a priestoru pani X. a prečisteniu kanalizačnej stúpačky v kúpeľni a bola odstavená voda na 24 hodín. Pán Z. nanovo utesnil všetky zariadenia napojené na vodu s možným zatekaním a nič nezistil. Z projektovej dokumentácie pani X. pán Z. zistil, že nie je napojená na zvislú hlavnú kanalizačnú stúpačku a zátek v byte navrhovateľky nevzniká z jej sociálneho zariadenia, nakoľko má celú podlahu zdvihnutú o 10 cm a je zaústená do úplne inej kanalizačnej stúpačky. Ďalej uviedla, že jeden zo zátekov
v jej byte pozostáva zo zvislej hlavnej kanalizačnej stúpačky, ktorá nie je prepojená s bytom pani X.. Uviedla, že zavlhnutá stena od okna po kanalizačnú stúpačku je zvlhnutá od dažďového zvodu, ktorý patrí vedľajšiemu domu a priamo sa dotýka štítovej steny na T. XX/K. Podľa predmetného stanoviska všetky ostatné záteky a fľaky môžu pozostávať zo štítovej steny, ktorá je bez omietky a je zarastená brečtanom, ktorý drží vlhkosť. Poukázala na to, že tento problém je dlhodobý a jeho odstránenie by mohlo byť zabezpečené pri rekonštrukčných prácach omietky v celom objekte, ktoré sa plánovalo na rok 2009.
Z oznámenia Slovenskej stavebnej inšpekcie zo dňa 12.04.2010 značka 25/2010-SSI-62-5 súd zistil, že na základe podnetu navrhovateľky, ktorá sa sťažovala na sústavné zatekanie vody do jej bytu po stavebných úpravách vykonal SSI Inšpektorát Bratislava štátny stavebný dohľad na prestavbe v byte odporcu. Zistil, že odporca užíva priestory nad bytom navrhovateľky v súlade s kolaudačným rozhodnutím. Odporca realizoval ležaté rozvody kanalizácie tak, že ju rozdelil na dva úseky z ktorých prvý vedie z bývalej kuchyne cez chodbu k stúpačke, ktorá vyúsťuje pod stropom kancelárií MÚ Bratislava - Staré mesto. Z obhliadky priestorov MÚ bolo zistené, že tieto priestory nie sú zatečené. Uviedli, že keby ležatá kanalizácia nebola správne realizovaná, bol by zatečený strop pod stavebníkom. Dňa 11.03.2010 bol vykonaný hlavný štátny stavebný dohľad zatečenia obytných priestorov navrhovateľky a boli zistené viditeľné fľaky od zatečenia na stene v obývačke a ostatných priestoroch v rohoch pri strope. V obývačke boli viditeľné zatečenia spôsobené silným výtokom vody, pravdepodobne od netesnosti vodovodného potrubia.
Zo znaleckého posudku znalca v odbore stavebníctvo Ing. Milana Pleváka č. 3/2009, ktorý bol vypracovaný na základe zadania D.A.S. poisťovne právnej ochrany, a.s. zistil, že predmetom posudku bolo zistenie príčiny zatečenia nehnuteľnosti navrhovateľky a určenie výšky škody. Znalec uviedol, že si prezrel byt navrhovateľky, pričom podľa záznamov malo dôjsť k zatečeniam v dňoch 16.03.2008, 25.04.2008 a 18.09.2008. Podľa znalca bolo zatečenie spôsobené podľa záznamov z kanalizačného rozvodu, ktorý sa nachádza v podlahovej konštrukcii bytových priestorov, nachádzajúcich sa nad zatečeným bytom.
Zo znaleckého posudku č. 24/2009 znalca Ing. Juraja Nagyho, ktorý navrhovateľka predložila súdu, súd zistil, že v znaleckom posudku je uvedený záver, že príčinou zatečenia do bytu navrhovateľky bola porucha na kanalizačnom potrubí bytu na vyššom podlaží. Znalec v závere uviedol, že z poškodeného kanalizačného potrubia vytiekla odpadová voda a spôsobila vytopenie bytu nachádzajúceho pod potrubím. Súd konštatuje, že v navrhovateľkou predloženom znaleckom posudku sa nenachádza žiadny opis toho, ako znalec dospel k záverom o príčine zatečenia do bytu navrhovateľky. Znalec iba konštatoval, že sú dva rozdielne názory na zatečenie. pričom uviedol, že názor správkyne Spoločenstva vlastníkov bytov k priebehu zatečenia môže byť tiež dôvodom zatečenia. Uviedol, že pri stálom daždi, aký bol v predchádzajúcich dňoch, mala by byť stena stále vlhká. V čase ohliadky znalec konštatoval, že stena je suchá. Znalec vyčíslil výšku škody na sumu 2.048,57,-€.
Znalec Ing. Juraj Nagy počas výsluchu uviedol, že pri vypracovaný znaleckého posudku č. 24/2009 nadväzoval na znalecký posudok, ktorý vypracoval Ing. Plevák. Priznal, že osobne nebol na obhliadke bytu navrhovateľky, t.j. nebol vôbec v byte navrhovateľky a nadväzoval iba na posudok Ing. Pleváka a ocenil hodnoty stavebných prác za účelom ich opravy.
Súd zo znaleckého posudku č. 73/2013 vypracovaného znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvia : pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností, odhad hodnoty stavebných prác Ing. Jurajom Nagym, PhD., ktorý bol vypracovaný na základe nariadeného dokazovania súdom v zmysle uznesenia č.k. 14 C 182/2009-22 zo dňa 21.08.2012 zistil, že znalec uviedol, že podľa poskytnutých záznamov príčinou zatečenia do bytu navrhovateľky dňa 16.03.2007 bola havária pri rekonštrukcii bytu resp. inštalačných rozvodov a kanalizácie nad predmetným bytom vo vlastníctve odporcu. Čo sa týka dôvodu druhého zatečenia dňa 25.04.2008, podľa znalca s veľkou pravdepodobnosťou sa jednalo o zátek porušeného dažďového zvodu. Ako príčinu ďalšieho zatečenia dňa 18.09.2008 označil znalec poškodenie sifónu sprchovacieho kútu v priestoroch spoločnosti odporcu pri jej bežnej údržbe. Napokon ako príčinu štvrtého zatečenia do bytu navrhovateľky dňa 16.12.2009 znalec s veľkou pravdepodobnosťou označil porušenie dažďového zvodu v kombinácii so zdegradovaným obvodovým plášťom budovy. Podľa znalca príčinou zatečenia nie je novo navrhnutá inštalácia studenej a kanalizácie, vedená pod podlahou bytu do miest nových stúpačiek realizovaná podľa schválenej projektovej dokumentácie. Znalec na
otázku, či dochádza k zatekaniu do bytu navrhovateľky z bytových priestorov odporcu odpovedal, že v čase ohliadky dňa 14.10.2013 nedochádzalo k zatečeniu bytu navrhovateľky z bytových priestorov odporcu. Podľa uskutočnených meraní vlhkosti konštrukcie steny, znalec neidentifikoval ani zvýšenú vlhkosť konštrukcie, ktorá by signalizovala prípadnú poruchu inštalácií v byte nad navrhovateľkou. Znalec potvrdil, že omietka na štítovej stene, ktorá je vplyvom pôsobenia brečtanu či inej popínavej rastliny úplne zdegradovaná, respektíve absentuje. V súčasnosti nie je zabezpečená ochrana nosnej konštrukcie ( tehlového muriva) omietkou. Tehlové murivo štítovej steny je spájané vápennocementovou maltou, ktorá je už tiež značne porušená a jednotlivé styčné a ložné škáry sú vydroloné miestami viac ako 30 mm. V dôsledku týchto skutočností je zvýšené riziko absorpcie zrážkovej vody do konštrukcie steny a porucha má progresívny charakter. Znalec odporučil tento štítový múr na novo preškárovať a zrealizovať novú omietku na túto stenu, ktorá bude môcť ľahšie odolávať atmosferickým vplyvom a najmä atmosferickým zrážkam. Znalec dospel k záveru, že v súčasnosti voda nezateká do štítovej steny bytu navrhovateľky z dlhodobo nefunkčného potrubia, stúpačiek studenej vody a kanalizačného potrubia. Na základe vykonaných meraní znalec s istotou prehlásil, že v čase obhliadky dňa 14.10.2013 nedochádzalo k presakovaniu vlhkosti do konštrukčnej steny v byte navrhovateľky. Znalec stanovil hodnotu stavebných a s tým súvisiacich prác, materiálu a iných výdavkov potrebných na uvedenie poškodeného bytu do pôvodného stavu a zdravotne nezávadného stavu na sumu 2782,49€.
Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome je povinný odstrániť závady a poškodenia, ktoré na iných bytoch alebo nebytových priestoroch v dome alebo na spoločných častiach domu alebo spoločných zariadeniach domu alebo príslušenstve spôsobil sám alebo osoby, ktoré jeho byt alebo nebytový priestor užívajú. / § 11 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov /
Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome je povinný umožniť na požiadanie na nevyhnutný čas a v nevyhnutnej miere vstup do bytu alebo nebytového priestoru zástupcovi spoločenstva, správcovi a osobe oprávnenej vykonávať opravu a údržbu za účelom vykonania obhliadky alebo opravy, ak opravu nezabezpečí sám alebo ak ide o opravu spoločných častí domu alebo spoločných zariadení domu prístupných z jeho bytu alebo montáž a údržbu zariadení na meranie spotreby tepla a vody v byte a nebytovom priestore a odpočet nameraných hodnôt. / § 11 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov /
Každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí / § 415 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ďalej len OZ/
Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti / § 420 ods. 1 OZ/
Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. / § 420 ods. 3 OZ/
Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému prevádzkovou činnosťou. / 420a OZ/
Škoda je spôsobená prevádzkovou činnosťou, ak je spôsobená oprávneným vykonávaním alebo zabezpečovaním prác, ktorými sa spôsobí inému škoda na nehnuteľnosti alebo sa mu podstatne sťaží alebo znemožní užívanie nehnuteľnosti / § 420a ods. 2 písm. c) OZ /
Zodpovednosti za škodu sa ten, kto ju spôsobil, zbaví, len ak preukáže, že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke alebo vlastným konaním poškodeného / § 420a ods. 3 /
Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo ( ušlý zisk) /§ 442 ods. 1 OZ/
Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu / § 442 ods. 3 OZ/
Pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia / § 443 OZ /
Ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenia veriteľ požiadal. / § 563 OZ /
Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. / 517 ods. 2 OZ /
Z hľadiska právneho posúdenia veci je potrebné uviesť, že Občiansky zákonník upravuje jednak všeobecnú zodpovednosť za škodu a jednak prípady osobitnej zodpovednosti za škodu. Vzhľadom k tomu, že náhradu škody za škodu spôsobenú zatečením vody zo susedného bytu neupravuje Občiansky zákonník v rámci osobitnej zodpovednosti uplatnia sa ustanovenia o všeobecnej zodpovednosti za škodu. Zodpovednosť za škodu vzniká ako dôsledok porušenia právnej povinnosti v rámci už existujúceho záväzkového vzťahu alebo mimo takéhoto vzťahu ako je aj v prípade nároku uplatneného navrhovateľkou v tomto súdnom konaní. Spôsobením škody inému vzniká nový záväzkový vzťah medzi škodcom a poškodeným a jeho obsahom je povinnosť škodcu nahradiť škodu poškodenému. Predpokladmi vzniku občianskoprávnej zodpovednosti za škodu sú protiprávny úkon ( resp. právne relevantný udalosť), ujma, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom ujmy a zavinenie. Prvé tri predpoklady majú objektívnu povahu a štvrtý predpoklad má subjektívnu povahu. Podstata porušenia právnej povinnosti spočíva v rozpore úkonu - správania fyzickej osoby alebo právnickej osoby s právom. Protiprávnosť úkonu spočíva v tom, že došlo k porušeniu právom chráneného vzťahu, nezávisle od vedomia a vôle toho, kto za spôsobenú ujmu zodpovedá. Protiprávnosť je objektívnou kategóriou a dôkazné bremeno zaťažuje vždy postihnutého. Čo sa týka ďalšieho predpokladu zodpovednosti za škodu a to príčinnej súvislosti je potrebné zdôrazniť, že ak nie je daná príčinná súvislosť, nevzniká zodpovednosť za škodu. Z hľadiska naplnenia príčinnej súvislosti ako jedného z predpokladov zodpovednosti za škodu nemôže stačiť iba pripustenie možnosti vzniku škody v dôsledku porušenia povinnosti zo strany odporcu, ale táto príčinná súvislosť musí byť nepochybne daná a vždy sa vyžaduje dôkaz o jej existencii. Dôkazné bremeno aj v prípade preukazovania príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom ujmy zaťažuje vždy poškodeného. Príčinná súvislosť je daná vtedy, ak škodná udalosť skutočne spôsobila škodu, o ktorej náhradu ide. / viď napr. judikát Najvyššieho súdu Českej republiky č. R 7/1992 /
Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh navrhovateľky je iba čiastočne dôvodný. V konaní bolo nesporné, že navrhovateľka je vlastníčkou bytu, ktorý sa nachádza na T. D. Č.. XX P. X.. Odporca je vlastníkom bytov, ktoré sa nachádzajú na prvom poschodí nad bytom navrhovateľky zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX. Predmetom konania je nárok navrhovateľky na zaplatenie sumy 2.048,57€, ktorá má predstavovať náhradu škody, ktorá mala byť navrhovateľke spôsobená odporcom. Navrhovateľka v priebehu súdneho konania uvádzala, že k zátekom z bytu odporcu malo dôjsť v dňoch 16.03.2007, 25.04.2008, 18.09.2008 a 26.12.2009.
Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že v prípadoch zátekov zo dňa 16.03.2007, 25.04.2008 a 26.12.2009 nie sú splnené zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti odporcu za škodu. Súd konštatuje, že navrhovateľka uniesla dôkazné bremeno iba čiastočne, keďže odporca sám uznal škodu zo záteku zo dňa 18.9.2008 čo do základu Súd musí zdôrazniť, že zodpovednosť za zátek zo dňa 18.09.2008 odporca od začiatku čo do základu a výšky uznával, navrhovateľke sa ospravedlnil a opakovane deklaroval úmysel poškodenie spôsobené zatečením zo dňa 18.09.2008 navrhovateľke opraviť. Navrhovateľka sama na pojednávaní dňa 24.06.2014 uviedla, že s odstránením poškodenia spôsobeného zátekom zo dňa 18.09.2008 odporcom nesúhlasila a byt na účely opravy nesprístupnila.
Navrhovateľka v konaní nepreukázala, že odporca zodpovedá za škodu spôsobenú v poradí prvým zatečením dňa 16.03.2007. Navrhovateľka preukazovala svoj nárok znaleckým posudkom Ing. Milana Pleváka č. 3/2009 a znalca Ing. Juraja Nagy č. 24/2009. Súd konštatuje, že ani jeden z týchto znaleckých posudkov jednoznačne nepreukazuje príčinu zatečenia do bytu navrhovateľky dňa 16.03.2007. V znaleckom posudku č. 3/2009 znalec uviedol, že stena pri okne je charakterizovaná dvoma rozdielnymi názormi na zatečenie. Znalec uviedol, že príčinou zatečenia môže byť aj nefunkčný dažďový zvod, pričom podľa znalca v predošlých dňoch pršalo a stena by mala byť vlhká, pričom podľa znalca nie je. Túto skutočnosť však znalec v posudku nedoložil žiadnymi relevantnými meraniami a podkladmi. Oba znalecké posudky sú vypracované veľmi stručne, pričom je v nich uvedené, že sú vypracované iba pre potreby riešenia poistnej udalosti. Znalec Ing. Milan Plevák vychádzal podľa údajov uvedených v
znaleckom posudku č. 3/2009 iba z údajov poskytnutých navrhovateľkou, z jednej obhliadky zatečenej nehnuteľnosti, čo nie je s určitosťou dostačujúce.
Súd zistil, že z výsluchu znalca Ing. Juraja Nagy, že znalec priznal, že pred vypracovaním znaleckého posudku č. 24/2009 vôbec nebol v byte navrhovateľky a nevykonal žiadnu obhliadku zatečenia, alebo stavu bytového domu. Bolo preukázané, že pri vypracovaní posudku č. 24/2009 vychádzal iba z predchádzajúceho posudku Ing. Milana Pleváka č. 3/2009. Súd tieto listinné dôkazy predložené navrhovateľkou nepovažuje za relevantné. Súd taktiež konštatuje, že ani súdom nariadené znalecké dokazovanie, ktorého výsledkom je znalecký posudok č. 73/2013 znalca Ing. Juraja Nagyho, PhD. nepreukázalo príčinnú súvislosť medzi konaním odporcu a vznikom škody v dôsledku zatečenia stien navrhovateľkinho bytu. Znalec v záveroch znaleckého posudku uviedol, že podľa poskytnutých záznamov príčinou zatečenia bytu navrhovateľky zo dňa 16.03.2007 bola havária pri rekonštrukcii bytu nad bytom navrhovateľky. Vzhľadom na odkaz znalca iba na poskytnuté záznamy a na nejednoznačnosť tohto konštatovania, ktoré písomne namietol aj odporca, súd vykonal výsluch znalca, počas ktorého znalec uviedol, že nevie určiť príčinu zatekania dňa 16.03.2007. Z dokazovania vyplynulo, že navrhovateľke bola poisťovňou Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. vyplatená suma 2.224,-Sk z titulu poistenia domácnosti, pričom odporca poisťovni túto sumu regresne uhradil. Odporca však nárok navrhovateľky na náhradu škody za toto zatečenie neuznal. Súd už vyššie konštatoval, že z hľadiska teórie aj súdnej praxe na naplnenie príčinnej súvislosti ako jedného z predpokladov zodpovednosti za škodu nemôže stačiť iba určitá pravdepodobnosť vzniku škody v dôsledku porušenia povinnosti zo strany odporcu, ale táto príčinná súvislosť musí byť nepochybne daná a vždy sa vyžaduje dôkaz o jej existencii. Súd dospel k záveru, že navrhovateľka nepreukázala príčinnú súvislosť vykonávanej rekonštrukcie bytu odporcu, resp. iného konania odporcu a ujmy spôsobenej na majetku navrhovateľky dňa 16.03.2007.
Čo sa týka navrhovateľkou uplatneného druhého zatečenia zo dňa 25.04.2008, súd dospel k záveru, že ani v tomto prípade navrhovateľka nepreukázala príčinnú súvislosť medzi konaním odporu a vznikom škody. Z písomného stanoviska R. L., správkyne pre Spoločenstvo vlastníkov T. D. súd zistil, že navrhovateľka nahlásila predmetné druhé zatečenie uvedenej správkyni, pričom technik nanovo utesnil všetky zariadenia napojené na vodu s možným zatekaním, ale nič nezistil. Uviedla, že nie je napojená na zvislú hlavnú kanalizačnú stúpačku a zátek v byte navrhovateľky nevzniká z jej sociálneho zariadenia, nakoľko má celú podlahu zdvihnutú o 10 cm a je zaústená do úplne inej kanalizačnej stúpačky. Taktiež závery znaleckého posudku č. 73/2013 súdom povereného znalca Ing. Juraja Nagya, PhD. svedčia v neprospech navrhovateľky. Znalec v prípade zatečenia zo dňa 25.04.2008 konštatoval, že s veľkou pravdepodobnosťou išlo o zátek porušeného dažďového zvodu. Znalec zaznamenal taktiež zvýšené riziko absorpcie zrážkovej vody do konštrukcie steny, pričom má porucha na budove progresívny charakter. Námietku zástupcu navrhovateľky ohľadne daždivého počasia dňa 24.05.2008 nie je relevantná, keďže ani tento v poradí tretí znalecký posudok č. 73/2013 jednoznačne nepreukázal, že by bol odporca zodpovedný za vznik škody zatečením dňa 24.05.2008. Znova musí súd konštatovať, že nemôže stačiť iba určitá pravdepodobnosť vzniku škody v dôsledku porušenia povinnosti zo strany odporcu, ale táto príčinná súvislosť musí byť nepochybne daná. Taktiež v prípade posledného zatečenia dňa 16.12.2009 znalec nedospel k záveru, že by odporca spôsobil zatečenie vody do bytu navrhovateľky. Aj v tomto prípade znalec v posudku č. 73/2013 konštatoval, že sa s veľkou pravdepodobnosťou jednalo o zátek porušeného dažďového zvodu v kombinácii so zdegradovaným obvodovým plášťom budovy. Súd vykonaným dokazovaním mal jednoznačne za preukázané, že v prípadoch záteku bytu navrhovateľky zo dňa 16.3.2007,25.4.2008 a 26.12.2009 nie sú splnené zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu a nie je preukázaná príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním odporcu a vznikom škody z uvedených zátekov v byte navrhovateľky ,pričom nestačí samotná pravdepodobnosť na určenie zopodvednosti. Súd v tomto smere poukazuje na to, že navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala ,že škodu zo zátekov 16.3.2007,25.4.2008 a 26.12.2009 spôsobil odporca. Tieto skutočnosti vyplývajú aj zo záverov znaleckého posudku č. 73/2013 vypracovaným znalcom Ing. Jurajom Nagyom.
Podľa súdnej praxe sa za skutočnú škodu, ktorá sa v zmysle § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza poškodenému považuje majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá spočíva v zmenšení existujúceho majetku poškodeného, a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré bolo treba vynaložiť na to, aby sa vec uviedla do predošlého stavu, resp., aby sa v peniazoch vyvážili dôsledky vyplývajúce z toho, že navrátenie do predošlého stavu dobre možné alebo účelné / R 27/1977, R 5/1978/
Vzhľadom k tomu, že navrhovateľka bola v konaní čiastočne úspešná a odporca sám uznal svoju zodpovednosť za škodu vzniknutú zatečením do bytu a to navrhovateľky dňa 18.09.2008, súd zaviazal odporcu k náhrade škody vzniknutej pri predmetnom zatečení a vo zvyšku návrh zamietol. V danom prípade výška skutočnej škody predstavuje náklady, ktoré by boli potrebné na uvedenie bytu do predošlého stavu. Navrhovateľka nepredložila súdu a ani odporcovi výpočet nákladov, ktoré musela investovať do odstránenia následkov zatečenia zo dňa 18.09.2008 a ani účtovné doklady, ktoré by preukazovali výšku jej nákladov na uvedenie bytu do predošlého stavu. Vzhľadom k tomu, že na určenie výšky nákladov na odstránenie následkov zatečenia zo dňa 18.09.2008 sú potrebné odborné vedomosti, súd nariadil uznesením č.k. 14 C 182/2009 - 122 zo dňa 21.08.2012 znalecké dokazovanie za účelom určenia výšky náhrady škody. Avšak znalecký posudok Ing. Juraja Nagy, Phd. č. 73/2013 takýto výpočet výšky vzniknutej škody počas zatečenia dňa 18.09.2008 neobsahoval. Súd určil výšku škody zo záteku zo dňa 18.9.2008 odhadom na pojednávaní dňa 24.06.2014, pričom výpočet jednotlivých položiek odhadovaných nákladov vykonal priamo na súdnom pojednávaní znalec Ing. Juraj Nagy, PhD.
Súd priznal navrhovateľke náhradu za :
- vnútornú omietku vápenná - stropovo štuková 6,15 m2 v sume 83,52,-€
- otlačenie omietok vnútorných, vápenných alebo vápenno-cementových v rozsahu do 100% 6,15m2 v sume 32,85,-€
- odvoz sutiny a vybúraných hmôt na skládku, množstvo 0,310 t x 35 = 10,85,-€
- ručné nosenie po schodoch do kontajnera, množstvo 0,310 t x 56 = 17,36€,
- presun hmoty pre budovy, zvislá konštrukcia z tehál, tvárnic, kovy ( presun malty na omietanie ) množstvo 0,310 t x 7,8 = 2,42€,
- vymaľovanie stropu miestnosti M2,3 množstvo 12m2 x 5,5 =66€,
- zakrývanie vnútorných zariadení a podláh papierom v miestnostiach alebo na schodisku, množstvo 1, 10% z ceny 209,48, t.j. 20€
Súd zaviazal odporcu k náhrade škody vo výške predstavujúcej súčet jednotlivých položiek určených znalcom t.j. 83,52,-€ + 32,85,-€ + 10,85,-€ + 17,36€ + 2,42€ + 66€ + 20€ = 233€
Čo sa týka navrhovateľkou uplatneného nároku na zaplatenie úrokov z omeškania, súd posúdil tento nárok ako nedôvodný. Súd mal preukázané, že odporca uznal nárok na náhradu škody zo zatečenia zo dňa 18.09.2008,ktoré bolo spôsobené poškodením sifónu sprchovacieho kúta u odporcu čo do základu. Samotná výška škody pri záteku 18.9.2008 nebola ani určená znalcom vo vypracovanom znaleckom posudku č. 73/2013 znalcom Ing. Jurajom Nagyom. Odporca sa navrhovateľke ospravedlnil za vzniknutú škodu a navrhol jej vykonanie opravy následkov zatečenia na vlastné náklady. Túto skutočnosť preukazuje listinný dôkaz list odporcu zo dňa 06.11.2008.V konaní bolo preukázané, že navrhovateľka neposkytla odporcovi súčinnosť a neumožnila mu vykonanie nápravy pri záteku zo dňa 18.9.2008,čo vyplýva aj zo zápisnice z pojednávania zo dňa 24.6.2014 a sama navrhovateľka to potvrdila na pojednávaní dňa 24.6.2014. Súd je toho názoru, že k odstráneniu škody tak nedošlo výlučne z dôvodu na strane navrhovateľky. Preto súd je toho názoru, že odporca sa splnením pri záteku zo dňa 18.9.2008 nemohol dostať do omeškania, pretože bez sprístupnenia bytu navrhovateľkou nebolo možné vykonať opravu na náklady odporcu a sama navrhovateľka nepredložila doklady o tom, že opravu vykonala a že ju zaplatila a takéto doklady by predložila odporcovi na preplatenie náhrady škody. Súd zamietol navrhovateľke úroky z omeškania z priznanej sumy 233,- Eur, pretože sa odporca vzhľadom na konanie navrhovateľky a neposkytnutie súčinnosti a nesprístupnenie bytu nemohol dostať s plnením do omeškania. Preto súd návrh na náhradu škody s príslušenstvom vo zvyšnej časti zamietol ako nedôvodný a nepreukázaný.
O náhrade trov konania súd rozhodne samostatným uznesením .
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I, písomne v piatich vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona