Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_8C-251-2013.pdf
PDF · 97.57 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/251/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok, v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Ocelkovou v právnej veci žalobcu: L. X. U., H..U.., V. XX, XXX XX Ž., IČO: XX XXX XXX, zast. Advokátska kancelária GUNIŠ&PARTNERS s.r.o., Klincová 37/B, 821 08 Bratislava, IČO: 36 862 657 proti žalovanej: H. Č., nar. XX.X.XXXX, V. XX/XX, XXX XX L., t.č. na neznámom mieste, zastúpená opatrovníčkou U. B., súdna tajomníčka Okresného súdu Pezinok, o zaplatenie sumy 49,50 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 49,50 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9, 50 % ročne od 20.09.2011 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Súd žalobu v časti príslušenstva zamieta.
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 74,66 eur, a to na účet právneho zástupcu žalobcu , a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa s žalobou podanou na tunajšom súde 07.09.2012 domáhal zaplatenia sumy 49,50 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 20% ročne zo sumy 49,50 eur od 20.09.2011 do zaplatenia a náhrady trov konania. Podaním zo dňa 4.2.2013 žalobca zmenil petit návrhu a žiadal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 49,50 eur spolu so sankčným úrokom vo výške 20% ročne zo sumy 49,50 eur od 20.09.2011 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 24.9.2009 uzatvoril žalobca (obchodné meno J. X. U. H..U..) so žalovanou Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb. Zmluvné strany sa dohodli na vedení účtu za podmienok uvedených v zmluve a všeobecných obchodných podmienkach. Nakoľko žalovaná žalobcovi neuhradila debetný zostatok na účte zriadenom podľa zmluvy, žalobca dňa 8.9.2011 odstúpil do zmluvy. Na základe výpisu z účtu zo dňa 19.9.2011 bola aktuálna výška debetného zostatku v sume 49,50 eur. Podľa Všeobecných obchodných podmienok J. X. U. H..U.. je žalobca oprávnený nevysporiadaný debetný zostatok na účte sankcionovať sankčnou úrokovou sadzbou podľa sadzobníka poplatkov. Výška úrokovej sadzby podľa sadzobníka poplatkov je 20%.
Vo veci bol dňa 13.3.2013 pod sp. zn. XRo/XXX/XXXX vydaný platobný rozkaz. Keďže sa platobný rozkaz nepodarilo žalovanej doručiť do vlastných rúk, súd ho uznesením podľa § 173 ods. 2 O.s.p. zrušil. Následne bol žalovanej ustanovený opatrovník pre konanie a to pracovníčka Okresného súdu Pezinok.
Podľa § 115a ods. 2 O.s.p., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.
Podľa § 156 ods. 3 O.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
Súd v súlade s § 156 O.s.p. zverejnil na úradnej tabuli súdu oznámenie, že v predmetnej právnej veci bude dňa 5.6.2014 vyhlásený rozsudok s poukazom na § 115a O.s.p.
Súd vykonal vo veci dokazovanie Zmluvou o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, sadzobníkom poplatkov, výzvou na úhradu výpisom č. 9 z účtu, všeobecnými obchodnými podmienkami J. X. U. H..U.. a zistil nasledovný skutkový stav.
Žalobca uzavrel so žalovanou dňa 24.09.2009 Zmluvu o spolupráci poskytovaní bankových produktov a služieb. Z výpisu číslo 9 z účtu žalovanej za obdobie od 1.9.2011- 19.09.2011 bol debetný zostatok na účte 49,50 eur. Žalobca výzvou zo dňa 8.9.2011 vyzval žalovanú na úhradu debetného zostatku a odstúpil od príslušnej zmluvy.
V zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
Dlžník, ktorý nesplní svoj dlh riadne a včas, je v zmysle ust. § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka v omeškaní.
Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka, (účinné v čase uzatvorenia zmluvy) Touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy: zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716),
Podľa § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka, Zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, aj nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
S účinnosťou od 01.01.2008 Občiansky zákonník v § 52 ods. 1 spotrebiteľskú zmluvu definuje ako každú zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľom
podľa ods. 3 cit. ust. je pritom osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom podľa ods. 4 cit. ust. je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Keďže žalobca je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, pri uzatvorení predmetnej zmluvy vystupovala v pozícii dodávateľa v zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Vzhľadom na to, že žalovaná pri uzatváraní a plnení predmetnej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, je potrebné ju v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v uvedenom znení považovať za spotrebiteľa. Bez ohľadu na to, že zmluva o bežnom účte je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka), s poukazom na vyššie uvedené, vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť pred všeobecnou, ktorou je Obchodný zákonník, je nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi účastníkmi posudzovať podľa citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka.
Napriek tomu, že v prípade zmluvy o bežnom účte podľa § 708 a nasl. Obchodného zákonníka, ide o tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka), jedná sa, ako už bolo uvedené vyššie, o spotrebiteľskú zmluvu podľa zákona o ochrane spotrebiteľa a § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, čím je založený občianskoprávny charakter daného zmluvného vzťahu. Z uvedeného vyplýva, že normy obchodného práva (vrátane všeobecnej úpravy zmluvy o bežnom účte, zmluvy o úvere, či úrokov z omeškania) sú v takomto prípade použiteľnými len vtedy, ak neodporujú úprave majúcej prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku a v predpisoch vydaných na jeho vykonanie. Medzi troma zákonmi prichádzajúcimi do úvahy (1. Zákon o ochrane spotrebiteľa, 2. Občiansky zákonník a 3. Obchodný zákonník) tak v prípadoch naznačených vyššie panuje ten pomer, že primárne sa použije predpis špeciálny (Zákon o ochrane spotrebiteľa) a ak tento určitú otázku neupravuje, resp. tak nečiní úplne, nastupuje po ňom úprava spotrebiteľského práva v širšom slova zmysle a na jej základe Občiansky zákonník nielen ako doplnková právna úprava, ale aj ako korektív pre prípadné ďalšie použitie noriem práva obchodného (čo v praxi znamená, že Obchodný zákonník sa môže uplatniť len tam, kde nenarazí na obmedzenia v Občianskom zákonníku a vo vykonávacích predpisoch k nemu. Z uvedeného vyplýva, že normy obchodného práva (vrátane všeobecnej úpravy zmluvy o bežnom účte, zmluvy o úvere, či úrokov z omeškania) sú v takomto prípade použiteľnými len vtedy, ak neodporujú úprave majúcej prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku a v predpisoch vydaných na jeho vykonanie.
V petite žaloby navrhovateľ tento nárok označil najprv ako úrok z omeškania vo výške 20% ročne zo sumy 49,50 Eur od 20.09.2011 do zaplatenia. Žalobca podaním zo dňa 4.2.2013 urobil zmenu návrhu a žiadal zaviazať žalovaná na zaplatenie istiny vo výške 49.50 eur spolu so sankčným úrokom vo výške 20% ročne zo sumy 49,50 eur od 20.09.2011 do zaplatenia. Odvolával sa pritom na všeobecné obchodné podmienky J. X. platné od 1.8.2009, ktoré boli v zmysle čl. 7 zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb uzavretej medzi účastníkmi a podľa čl. I. bod 2 VOP vyhlásené za súčasť zmluvy. V bode I.6. všeobecných obchodných podmienok je obsiahnutý text podľa ktorého za poskytovanie bankových produktov/služieb a úkony s nimi súvisiace je banka oprávnená účtovať si poplatky podľa aktuálneho Sadzobníka poplatkov banky v platnom znení. Banka má právo meniť Sadzobník podľa bodu III. A. bod 38 za vedenie účtov/vkladných knižiek a vykonávania úkonov s nimi spojených banka účtuje poplatky podľa Sadzobníka. Podľa sadzobníka poplatkov platného od 1.7.2011 1. časť - depozitné produkty - ostatné poplatky) sankčná úroková sadzba pri nepovolenom debete na osobnom účte je 20% p.a. Z vyššie uvedeného prehľadu je zrejmé, že sama banka ako žalobca nemá jasno, čo má tento sankčný poplatok predstavovať. V petite žaloby ho totiž najprv označil ako „úrok z omeškania“, potom“ sankčný úrok z omeškania“, vo všeobecných ustanoveniach všeobecných obchodných podmienok sa označuje ako poplatky, v sadzobníku je uvedený ako sankčná úroková sadzba (pri nepovolenom debete na účte). Úrok a úrok z omeškania sú pritom podstatne odlišné pojmy - inštitúty, keď úrok z omeškania je plnenie, ktoré má veriteľ právo požadovať od dlžníka, ak mešká s plnením peňažného dlhu (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka) a na rozdiel od toho úrok je určitá forma odplaty, ktorú možno dohodnúť pri peňažnej pôžičke (§ 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka i § 497 Obchodného zákonníka). Pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti, teda i jej oneskorenej úhrady, možno medzi zmluvnými stranami dojednať i zmluvnú pokutu (§ 544 Občianskeho zákonníka i § 300 Obchodného zákonníka). Z textu
citovaného ustanovenia Sadzobníka poplatkov, ani v spojení s príslušnými ustanoveniami všeobecných obchodných podmienok, ani v spojení s obsahom predmetnej spotrebiteľskej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi, nie je ale možné dospieť k jednoznačnému záveru, ktorý z vyššie uvedených do úvahy prichádzajúcich právnych inštitútov daný úrok/poplatok/sadzba predstavuje. Ak sa prijme, že medzi zmluvnými stranami akceptáciou všeobecných obchodných podmienok v spojení so Sadzobníkom v rámci uzavretia predmetnej zmluvy došlo i k dohode o predmetnej platbe, je potom nevyhnutné uzavrieť, že predmetné dojednanie nebolo uzavreté zrozumiteľne ani určito, keďže jeho obsah je vyjadrený tak nejasne, že ani pomocou výkladového pravidla v zmysle § 35 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka nemožno ustáliť, čo sa ním chcelo vyjadriť, obsah tohto dojednania je tak nejasný, že existujúce vecné nedostatky spočívajúce v neurčitom vyjadrení obsahu nemožno prostredníctvom týchto výkladových pravidiel odstrániť. Uvedené potom spôsobuje v časti dojednania sankčnej úrokovej sadzby pri nepovolenom debete na osobnom účte, keďže túto časť možno oddeliť od ostatného obsahu zmluvy (§ 41 Občianskeho zákonníka), absolútnu neplatnosť predmetného právneho úkonu v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Keďže potom sankčná úroková sadzba/úrok/ z omeškania/poplatok vo výške 20% ročne nebol platne dojednaný, žalovanej nevznikla povinnosť ho hradiť a preto súd žalobu žalobcu v tejto časti zamietol.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a o žalovanou bola uzavretá zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb na základe ktorej žalobca zriadil a viedol pre žalovanú bežný účet, na ktorom žalovaná vykonávala príslušné bankové operácie. Medzi účastníkmi tak platne vznikol právny vzťah na základe § 708 a nasl. Obchodného zákonníka. Práva a povinnosti zmluvných strán upravovali všeobecné obchodné podmienky, v časti III. čl. A bod 15. sa žalovaná zaviazala dodržiavať kladný zostatok minimálne vo výške splatných poplatkov v zmysle Sadzobníka za služby poskytované bankou. Žalovaná si túto povinnosť nesplnila vznikol jej na účte nepovolený debetný zostatok, ktorý aj napriek výzve žalobcu nevyrovnala. Žalobcovi tým vzniklo podľa časti III. čl. A bod 36 všeobecných podmienok právo na odstúpenie od zmluvy a za zaplatenie nepovoleného debetu. Dlžná suma žalovanej tak predstavovala nepovolený debet vo výške 49,50 eur. Na základe vyššie uvedeného súd zaviazal žalovanú na úhradu debetného zostatku vo výške 49,50 eur. Súd zároveň zaviazal žalovanú aj na zaplatenie úroku z omeškania z danej sumy podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. a to od 20.09.2011, kedy sa žalovaná dostala do omeškania. Žalobca si v návrhu uplatnil úrok z omeškania vo výške 20% ročne a však tento mu súd nepriznal vzhľadom na to, ako bolo už vyššie uvedené, a preto mu súd mohol priznať len úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva a preto súd žalobu vo zvyšku zamietol.
Podľa § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, Aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.
O trovách konania súd rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý mal vo veci úspech, priznal náhradu trov konania. Trovy predstavujú zaplatený súdny poplatok v sume 16,50 eur a odmenu advokáta v sume 58,16 eur podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“) a to za úkony právnej služby:
- prevzatie a príprava veci podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a/ vyhlášky .................................................................................................... 19,92 eur,
- písomné podanie na súd - návrh na vydanie platobného rozkazu podľa § 13a ods. 1 písm.c/ vyhlášky........................................................ 19,92 eur,
- vrátane 20% DPH 16,60 eur,
- režijný paušál 2x 9,16 eur ( 7,63 eur + 20%DPH),
Odmena advokáta, režijné paušály s DPH.................58,16 eur.
Podľa ustanovenia § 149 ods.1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
V zmysle citovaného ustanovenia je povinná žalovaná zaplatiť náhradu trov konania žalobcu na účet právneho zástupcu žalobcu.
Žalobca sa s žalobou podanou na tunajšom súde 07.09.2012 domáhal zaplatenia sumy 49,50 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 20% ročne zo sumy 49,50 eur od 20.09.2011 do zaplatenia a náhrady trov konania. Podaním zo dňa 4.2.2013 žalobca zmenil petit návrhu a žiadal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 49,50 eur spolu so sankčným úrokom vo výške 20% ročne zo sumy 49,50 eur od 20.09.2011 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresný súd Pezinok.
V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej,
možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právního posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený
môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1
O.s.p.).