Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (13)Rozsudok_2T-42-2014.pdf
PDF · 80.22 KB
Case nature
Area
Subarea
2T/42/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rimavská Sobota v trestnej veci obžalovaného Y. T., nar.XX.XX.XXXX pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.1 Tr. zák. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 08. júla 2014 samosudcom Jánom Bodnárom takto
rozhodol:
Obžalovaný Y. T. Á. O. É. , nar.XX.XX.XXXX v G. U., trvale bytom Š.N. XXX, okres G. U., bez zamestnania,
j e v i n n ý , ž e
od 16.03.2013 do 30.06.2014 v obci Š., okres G. U. v SR a všade inde, kde sa zdržiaval, si neplnil vôbec svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť, ktorá mu vyplýva z § 62 ods.3 a nasl. Zákona o rodine číslo 36/2005 Zbierky zákonov, ktorá mu vyplýva zo Zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a ktorá mu bola uložená rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 2P/23/2013-16 z 27.02.2013, právoplatným a vykonateľným 15.03.2013 a to prispievať výživným na svojho syna mal. Y. V., nar.XX.XX.XXXX v G. U. sumou vo výške po 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa mesačne, vždy do 20-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred do rúk matky dieťaťa P. V., nar.XX.XX.XXXX v G. U., trvale bytom Š. XX, okres G. U., čo predstavovalo od 16.03.2013 do 30.06.2013 sumu vo výške po 26,65 Eur mesačne a od 01.07.2013 do 30.06.2014 sumu vo výške po 27,13 Eur mesačne, aj napriek tomu, že za uvedené obdobie nikde nepracoval, následne pracoval na aktivačných prácach a poberal aktivačný príspevok do 19.11.2013, kedy bezdôvodne nenastúpil na aktivačné práce a od tej doby nikde nepracuje, dňa 12.02.2014 uhradil matke dieťaťa 240,00 Eur a dňa 11.03.2014 100,00 Eur, čím mu vznikol za uvedené obdobie na bežnom zameškanom výživnom pre matku dieťaťa P. V. do 30.06.2014 dlh vo výške 92,16 Eur,
t e d a
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil z nedbanlivosti zákonnú povinnosť vyživovať iného,
t ý m s p á c h a l
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.1 Tr. zák.
Za to sa
o d s u d z u j e
Podľa § 207 ods.1 Tr. zák., § 36 písm.l) Tr. zák., § 37 písm.m) Tr. zák., § 38 ods.2 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 49 ods.1 písm.a) Tr. zák. samosudca obžalovanému výkon trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods.1 Tr. zák. samosudca obžalovanému určuje skúšobnú dobu v trvaní 1 (jedného) roka.
Podľa § 51 ods.4 Tr. zák. samosudca obžalovanému ukladá povinnosť spočívajúcu v príkaze počas skúšobnej doby podľa svojich možností a schopností uhradiť matke dieťaťa P. V., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom Š.N. XX, okres G. U., zameškané výživné vo výške 92,16 Eur.
odôvodnenie:
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Rimavská Sobota podala na súd obžalobu na obvineného Y. T. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je to uvedené v tejto obžalobe.
Podľa § 252 ods.2 písm.a), b), c) Tr. por. samosudca vykonal hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného Y. T.É., lebo tento na predchádzajúcom hlavnom pojednávaní 10.06.2014 zobral nový termín hlavného pojednávania na vedomie s tým, že sa zaviazal, že do konca júna uhradí dlžnú sumu na výživnom vo výške 92,16 Eur,, bez ospravedlnenia sa na hlavné pojednávanie nedostavil, ani svoju neúčasť súdu nezdôvodnil.
Podľa § 258 ods.4 Tr. por. bola prečítaná výpoveď obžalovaného z prípravného konania z č.l.5-12 a odpor proti trestnému rozkazu z č.l.59. Obžalovaný sa v prípravnom konaní ku skutku kladenému za vinu doznal, vypovedal, že si je vedomý, že výživné platiť mal, ale bude sa snažiť do polovice februára vyplatiť celú sumu výživného. Na hlavnom pojednávaní 10.06.2014 vypovedal, že matke dieťaťa zaplatil zameškané výživné 11.03.2014 100,00 Eur a 12.02.2014 240,00 Eur, spolu 340,00 Eur. Obžalovaný požiadal o odročenie tohto hlavného pojednávania s tým, že dlžné výživné chce zaplatiť, do konca júna mal zaplatiť ešte 92,16 Eur.
Samosudca na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom svedkyne P. V., ktorá v plnom rozsahu zotrvala na svojej výpovedi z prípravného konania a ďalej uviedla, že do 08.07.2014 jej obžalovaný dlžnú sumu vo výške 92,16 Eur neuhradil.
Podľa § 269 Tr. por. samosudca na hlavnom pojednávaní prečítal listinné dôkazy a to rozsudok, rodný list maloletého dieťaťa, správy, rozhodnutia, oznámenia ÚPSVaR, správu o povesti na obžalovaného, odpis registra trestov, výpis z ústrednej evidencie priestupkov MV SR, trestný rozkaz, odpor proti trestnému rozkazu, čestné prehlásenie, fotokópiu poštovej poukážky a všetky ďalšie listinné dôkazy.
Na základe vykonaného dokazovania mal samosudca za preukázané, že obžalovaný Y. T. od 16.03.2013 do 30.06.2014 v obci Širkovce, okres Rimavská Sobota v SR a všade inde, kde sa zdržiaval, si neplnil vôbec svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť, ktorá mu vyplýva z § 62 ods.3 a nasl. Zákona o rodine číslo 36/2005 Zbierky zákonov, ktorá mu vyplýva zo Zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a ktorá mu bola uložená rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 2P/23/2013-16 z 27.02.2013, právoplatným a vykonateľným 15.03.2013 a to prispievať výživným na svojho syna mal. Y. V., nar.XX.XX.XXXX v G. U. sumou vo výške po 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa mesačne, vždy do 20-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred do rúk matky dieťaťa P. V., nar.XX.XX.XXXX v G. U., trvale bytom Š. XX, okres G. U., čo predstavovalo od 16.03.2013 do 30.06.2013 sumu vo výške po 26,65 Eur mesačne a od 01.07.2013 do 30.06.2014 sumu vo výške po 27,13 Eur mesačne, aj napriek tomu, že za uvedené obdobie nikde nepracoval, následne pracoval na aktivačných prácach a poberal aktivačný príspevok do 19.11.2013, kedy bezdôvodne nenastúpil na aktivačné práce a od tej doby nikde nepracuje, dňa 12.02.2014 uhradil matke dieťaťa 240,00 Eur a dňa 11.03.2014 100,00 Eur, čím mu vznikol za uvedené obdobie na bežnom zameškanom výživnom pre matku dieťaťa P. V. do 30.06.2014 dlh vo výške 92,16 Eur.
Tieto skutočnosti boli preukázané výpoveďou svedkyne P. V., listinnými dôkazmi a to rodným listom maloletého dieťaťa, rozhodnutiami, potvrdeniami a oznámeniami ÚPSVaR, čestným prehlásením,
fotokópiou poštovej poukážky a všetkými ďalšími listinnými dôkazmi, čím bola trestná činnosť obžalovaného v plnom rozsahu preukázaná.
Samosudca konanie obžalovaného právne kvalifikoval ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.1 Tr. zák., lebo najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil z nedbanlivosti zákonnú povinnosť vyživovať iného a takto svojim konaním naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty tohto prečinu.
Obžalovaný Y. T. je bez zamestnania, v mieste bydliska je hodnotený všeobecne, v priestupkovom konaní doposiaľ nebol postihnutý za priestupok. Doteraz bol 6-krát súdne trestaný v Slovenskej republike, naposledy rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 11T/35/2010 zo dňa 31.03.2011, kde mu bol pre prečin podľa § 194 ods.1 Tr. zák. a iné uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov so zaradením na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Trest vykonal 22.03.2012.
Podľa § 34 ods.1 Tr. zák. samosudca pri ukladaní trestov vychádza zo zásady, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu má zabrániť v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Samosudca pri ukladaní trestu obžalovanému vychádzal z tejto základnej zásady pre ukladanie trestov a podľa § 34 ods.4 Tr. zák. pri určení druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Samosudca v konaní obžalovaného vzhliadol jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm.l) Tr. zák., že sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval. Zároveň v jeho konaní samosudca vzhliadol jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm.m) Tr. zák., že bol v minulosti odsúdený za trestný čin.
Podľa § 38 ods.2 Tr. zák. pri určení druhu trestu a jeho výmery musí samosudca prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
V danom prípade samosudca zistil, že pomer poľahčujúcich okolností a priťažujúci okolností je 1 : 1.
Samosudca pri ukladaní trestu obžalovanému sa týmito základnými zásadami pre ukladanie trestov riadil a obžalovanému uložil podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov na skúšobnú dobu 1 roka a zároveň mu bola uložená povinnosť spočívajúca v príkaze počas skúšobnej doby podľa svojich možností a schopností uhradiť matke dieťaťa zameškané výživné.
Tento trest dáva dostatočnú záruku, že pomôže v prevýchove a náprave obžalovaného. najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil z nedbanlivosti zákonnú povinnosť vyživovať iného,
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Rimavská Sobota do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 ) Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)
- orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.