Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_8C-1-2010.pdf
PDF · 111.77 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/1/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II sudcom Mgr. Raulom Pospíšilom v právnej veci žalobcu: Ing. Ivan Slezák
- AUTODOPRAVA, Medený Hámor 23, Banská Bystrica, IČO: 31 064 124, zast. AK JUDr. Andrea Slezáková s.r.o., Robotnícka 10, Banská Bystrica, proti žalovanému: Generali Poisťovňa, a.s., Lamačská cesta 3/A, Bratislava, IČO: 35 709 332 o zaplatenie 4.923,26 Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.575,62Eur a 9 % ročný úrok zo sumy 739,69Eur od 14.7.2009 do zaplatenia, 9% ročný úrok zo sumy 685Eur 21.1.2010 a 9% ročný úrok zo sumy 150,93Eur od 23.12.2009 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.
O práve na náhradu trov konania súd r o z h o d n e samostatným uznesením do 30-tich dní po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa svojou žalobou domáhal rozhodnutia, ktoré by žalovaného zaviazalo na povinnosť zaplatiť žalobcovi 6.091,68 Eur s 9 % úrokom od 14.07.2009 do zaplatenia ako aj náhradu trov konania.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom zástupcov účastníkov a listinnými dôkazmi.
Žalobca v žalobe uviedol, že s právnym predchodcom žalovaného mal uzavretý poistný vzťah pre prípad zodpovednosti za škodu vyplývajúcu z prepravných zmlúv, ktorá vznikne inému na tovare v dôsledku poistnej udalosti pri cestnej doprave. Dňa 15.07.2005 došlo k dopravnej nehode na základe ktorej si spoločnosť ADAJA s.r.o. uplatnila dňa 2.10.2006 voči žalobcovi náhradu škody faktúrou č. XXXXXXXX, ktorá bola vystavená dňa 14.09.2006 na sumu 343.959,- Sk. Žalobca na základe vyššie uvedenej poistnej zmluvy doručil právnemu predchodcovi žalovaného túto faktúru za účelom náhrady škody z poistenia vyplývajúceho z poistnej zmluvy. Právny predchodca žalovaného likvidoval poistnú udalosť bez náhrady poistného plnenia z dôvodu premlčania nároku poškodeného. Tento záver oprel o Čl. 32 ods. 1 písm. a) Dohovoru o CMR. Nárok poškodeného ADAJA s.r.o. prejednal OS Banská Bystrica a KS Banská Bystrica, ktorý zaviazal žalovaného na povinnosť plniť poškodenému, pričom uzavrel, že nie je možné aplikovať čl. 32 ods. 2 písm. a) Dohovoru CMR a nárok poškodeného uplatnený v tomto konaní nie je možné považovať za premlčaný. Žalovaný z priznaného nároku poškodenému plnil istinu a úroky z omeškania s odpočítaním 10% spoluúčasti, ďalej trovy poškodeného a trovy štátu.
Platobný rozkaz včas napadol odporom žalovaný. Potvrdil poistný vzťah účastníkov upravený poistnou zmluvou č. XXX-XXXXX-XX zo dňa 08.11.2004, predmetom ktorej bolo poistenie zodpovednosti za škodu cestného dopravcu. Neoddeliteľnou súčasťou poistnej zmluvy boli Všeobecné poistné podmienky
pre poistenie zodpovednosti za škodu cestného dopravcu PPOD 94 schválené Ministerstvom financií Slovenskej republiky pod č.j. 52/980/1995. V ich článku 2 písm. b) je upravená povinnosť žalovaného nahradiť náklady konania o náhrade škody pred príslušným orgánom, pokiaľ poistený splnil povinnosti uložené mu v čl. 6 bod 1 písm. i) a j) a pokiaľ je poistený povinný tieto náklady uhradiť. Náklady právneho zastúpenia poisteného uhradí poisťovňa iba vtedy, ak sa k tomu zaviazala. Zmeny v poistnej zmluve možno dosiahnuť dohodou účastníkov. Dohoda musí byť urobenia písomne, inak je neplatná. V článku 6. poistnej zmluvy č. XXX-XXXXX-XX sa účastníci dohodli, že poistený sa podieľa na plnení z každej škodovej udalosti 10 percentami, minimálne však čiastkou 82,98 € / 2.500,-Sk. Zhodne potvrdil rozsah plnenia z poistnej udalosti poškodenému, ktorý označil ako správny, uplatnené nároky za nedôvodné. K náhrade trov právneho zastúpenia sa žalovaný v poistnej zmluve nezaviazal, naopak spoluúčasť žalobcu bola zmluvne dojednaná.
Žalobca v reakcii zdôraznil, že nárok si uplatňuje titulom náhrady škody z dôvodu, že žalovaný pre nesprávne právne posúdenie veci zlikvidoval poistnú udalosť bez plnenia, čím spôsobil vznik trov súdneho konania, trov právneho zastúpenia žalobcu ako aj spoločnosti ADAJA, spol. s r.o. a úroku z omeškania, ktoré by v prípade likvidácie škodovej udalosti v súlade s platnými právnymi predpismi nevznikli.
Po čiastočnom späťvzatí žaloby uviedol, že uhradil poškodenému 10% spoluúčasť z istiny a z úrokov, pričom zarátanie spoluúčasti v časti príslušenstva nepovažuje za dôvodné, nakoľko omeškanie úhrady zavinil žalovaný svojím konaním - odmietnutím plnenia z poistnej udalosti. Ďalej žalobca uplatnil voči žalovanému náhradu svojich trov konania pozostávajúcich z právneho zastúpenia pred OS a KS Banská Bystrica a trov pozostávajúcich zo súdnych poplatkov. Svoj nárok odôvodnil titulom náhrady škody kde protiprávnym úkonom bolo neplnenie poisťovne z poistnej udalosti riadne a v čas, škodou plnenie žalobcu v časti príslušenstva a trov konania, ktoré by v prípade riadneho plnenia žalovaného nevznikli čím je daná ich príčinná súvislosť.
Rozhodnutie prvostupňového súdu v časti povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 4.923,26 Eur s 9 % úrokom od 14.07.2009 do zaplatenia napadol žalovaný odvolaním z dôvodu, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. Nesúhlasil so záverom súdu prvého stupňa, že z poistnej zmluvy mu vyplýva povinnosť plniť škodu za žalobcu, čo žalovaný odmietol z dôvodu premlčania a rovnako žalovaný namietol záver súdu prvého stupňa, podľa ktorého pri včasnom a riadnom plnení náhrady škody, ktorú žalobca riadne a včas uplatnil, by k týmto plneniam nedošlo, čím je daná príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody a neplnením žalovaného poškodenému z poistnej zmluvy bol tento nútený vyvolať súdny spor, v ktorom aj žalobcovi vznikli trovy konania a právneho zastúpenia, ktoré by nesprávnym vyhodnotením nároku zo strany poisťovne nevznikli. Podľa žalovaného pri posudzovaní práva na plnenie z poistnej zmluvy žalovaný nekonal protiprávne a pokiaľ žalobca nesúhlasil s právnym posúdením jeho práva na poistné plnenie zo strany žalovaného, mal možnosť po neplnení žalovaného z poistnej zmluvy uplatniť svoje právo na poistné plnenie na súde. Uviedol, že v konaní o náhradu škody vedenom zo strany poškodeného bol žalobca právne zastúpený advokátkou a v tomto konaní žalobca žiadal nárok poškodeného zamietnuť v celom rozsahu z dôvodu premlčania uplatneného nároku, z čoho podľa žalovaného vyplýva, že v konaní o náhradu škody sa žalobca stotožnil s tým ako žalovaný právne posúdil jeho právo na poistné plnenie a právo na náhradu škody poškodeného. Podľa žalovaného chýba priama príčinná súvislosť medzi vznikom škody na strane žalobcu a konaním žalovaného. Žalovaný má zároveň za to, že škoda, ktorú si žalobca v tomto konaní nárokuje, vznikla mu v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia nároku na náhradu škody a práva na poistné plnenie jeho právnym zástupcom, ktorý prezentoval v konaní o náhradu škody vedenom poškodeným a náklady právneho zastúpenia poisteného uhradí žalovaný len vtedy, ak sa k tomu zaviaže.
Krajský súd v Bratislave rozhodnutie tunajšieho súdu v napadnutej časti zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
V odôvodnení zrušujúceho rozhodnutia okrem iného uviedol, že základným predpokladom vzniku občianskoprávnej zodpovednosti fyzických a právnických osôb v zmysle § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka je porušenie právnej povinnosti (protiprávny úkon). Právna teória vykladá protiprávny úkon
ako prejav ľudskej vôle, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. Občiansky zákonník nerozlišuje, či ide o porušenie právnej povinnosti vyplývajúcej z právneho predpisu alebo o porušenie právnej povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy. Porušenie právnej povinnosti sa neprezumuje, ale musí byť poškodeným preukázané.
V súdnom konaní je povinnosťou žalobcu preukázať, že došlo k určitému skutku, z ktorého je vyvodzovaná zodpovednosť žalovaného za protiprávny úkon. Posúdenie, či preukázaný skutok je protiprávnym konaním, je posúdením právnym, ktoré patrí súdu. Poškodený preukazuje skutkové okolnosti, ktoré po právnej stránke hodnotí súd. Porušením právnej povinnosti je mienený objektívne vzniknutý rozpor medzi tým, ako škodca skutočne konal (prípadne opomenul konať), a tým, ako konať mal, aby jeho konanie zodpovedalo povinnosti uloženej právnym predpisom, či inou právnou skutočnosťou alebo zmluvou. Okrem porušenia povinnosti zákonnej a zmluvnej, zákon zakladá všeobecnú povinnosť (tzv. generálnu prevenciu), ukladajúcu každému konať takým spôsobom, aby svojim konaním nespôsobil škodu na zdraví, majetku, či iných hodnotách (§ 415 Občianskeho zákonníka), a to bez ohľadu na to, či medzi poškodeným a škodcom existuje právny vzťah alebo neexistuje. Zákonné ustanovenie § 415 Občianskeho zákonníka sa však vzťahuje na všetkých účastníkov občiansko-právnych vzťahov, teda aj na žalobcu.
Súd prvého stupňa neskúmal vzťah všeobecnej zodpovednosti za škodu k zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, neskúmal obsah poistnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným pre prípad vzniku tzv. "inej" škody, pričom opomenul posudzovať skutočnosť, či by žalobcovi vznikla skutočná škoda vo forme trov konania v prípade, ak by žalobca plnil obchodnej spoločnosti ADAJA spol. s r.o. sám, nezaoberal sa ani účelnosťou vynaložených trov konania, či teda skutočná škoda vznikla a preukázateľne v akej výške. Bez ohľadu na skutkové okolnosti individuálnej právnej veci porušenie povinnosti, resp. protiprávny úkon žalovaným musí byť zároveň priamou, bezprostrednou a nesprostredkovanou príčinou ujmy alebo škody a nestačí ak je iba sprostredkovanou príčinou škody a zodpovednosť nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite, keďže atribútom príčinnej súvislosti je priamosť pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho a vzťah medzi príčinou a jej následkom musí byť bezprostredný, čo súd prvého stupňa rovnako opomenul posudzovať, čím nedostatočne zistil skutkový stav veci a vec nesprávne posúdil po právnej stránke.
Súd doplnil dokazovanie vyjadreniami sporových strán a oboznámil sa z obsahom spisu Okresného súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 61Cb 23/07.
Žalujúca strana uviedla, že v tomto prípade sú splnené všetky hmotnoprávne predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu: protiprávny úkon - t. j. likvidácia škodovej udalosti žalovaným v rozpore s platnými právnymi predpismi, spôsobenie škody -t. j. vznik jej trov súdneho konania a trov právneho zastúpenia a jej spoluúčasť vo výške 10% z úrokov z omeškania, z trov konania poškodeného a z trov konania štátu v konaní o náhradu škody, ktorú bola nútená uhradiť spoločnosti ADAJA, spol. s r.o. v dôsledku jej odpočítania od plnenia zo strany poisťovne, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou - v dôsledku likvidácie poistnej udalosti bez nároku na poistné plnenie v rozpore splatnými právnymi predpismi, poškodenej spoločnosti ADAJA, spol. s r.o. nebola nahradená škoda, preto si uplatnila svoj nárok súdnou cestou, čím vznikli žalobcovi trovy súdneho konania, trovy právneho zastúpenia, na ktorých náhradu voči spoločnosti ADAJA spol. s r.o. nemá nárok pre jej plný úspech vo veci; na strane spoločnosti ADAJA spol. s r.o. tiež vznikli trovy konania, trovy právneho zastúpenia, ako aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania z hodnoty spôsobenej škody, na ktorých zaplatení sa musel podieľať titulom spoluúčasti vo výške 10% v zmysle poistnej zmluvy; v prípade ak by poisťovňa likvidovala poistnú udalosť v súlade so zákonom a nahradila škodu vzniknutú poistnou udalosťou, nevznikol by spoločnosti ADAJA spol. s r.o. nárok na úroky z omeškania a nevznikli by ani trovy súdneho konania a trovy právneho zastúpenia, pretože by neprebehlo súdne konanie o náhradu škody.
Žalobca poukázal na článok 6 ods. 1 písm. j) Všeobecných poistných podmienok, v zmysle ktorého bol ako poistený povinný v konaní o náhrade škody zo škodovej udalosti postupovať v súlade s pokynmi poisťovne, predovšetkým sa nesmel bez súhlasu poisťovne zaviazať k náhrade premlčanej pohľadávky a nesmel uzatvoriť bez súhlasu poisťovne súdny zmier, proti rozhodnutiu príslušných orgánov ktoré sa
týkajú náhrady škody bol povinný včas sa odvolať, pokiaľ v odvolacej lehote neobdrží iný pokyn od poisťovne. Žalovaný ukončil likvidáciu škodovej udalosti listom zo dňa 2.8.2006 bez poskytnutia poistného plnenia. Dôvod neposkytnutia poistného plnenia v liste riadne odôvodnil. Žalovaný vykonal šetrenie a likvidáciu nehody následkom ktorej prišlo k poškodeniu časti prepravovaného tovaru. Zároveň bola žalovanému poskytnutá informácia, že poškodená spoločnosť ADAJA s.r.o. do lehoty jedného roka nevystavila písomnú reklamáciu na náhradu škody, žalovaný na základe všetkých predložených dokladov a vyjadrení žalovaného posúdil nárok na poistné plnenie a likvidáciu škodovej udalosti ukončil bez poskytnutia poistného plnenia z dôvodu premlčania nároku poškodeného podľa ČI. 32 bodu 1 Dohovoru CMR. V rámci likvidácie škodovej udalosti nedošlo zo strany žalovaného k žiadnemu porušeniu povinností vyplývajúci zo zákona alebo poistnej zmluvy. Vykonal potrebné šetrenia škodovej udalosti a na základe ich výsledkov posúdil nárok poisteného na poistné plnenie o ktorom žalobcu písomne informoval. V tom čase vychádzal zo skutkového stavu zisteného v čase likvidácie škodovej udalosti a nárok na poistné plnenie v tom čase posúdil správne. Až v následnom súdnom konaní boli zistené a preukázané skutočnosti, na základe ktorých posúdil Okresný súd Banská Bystrica premlčanie nároku poškodeného na náhradu škody odlišne. Jedine žalobca poznal všetky okolnosti za ktorých došlo k škodovej udalosti, mal k dispozícii všetky potrebné údaje a doklady pre správne posúdenie nároku na náhradu škody poškodeného a v konaní bol kvalifikovane zastúpený. Pokiaľ žalobca nesúhlasil s právnym posúdením nároku na poistné plnenie, mohol sa svojho práva na poistné plnenie domáhať v súdnom konaní.
Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci nesporný a preukázaný skutkový stav. Žalobca a právny predchodca žalovaného uzavreli dňa 8.11.2004 Poistnú zmluvu č. XXX-XXXXX-XX o poistení zodpovednosti za škodu cestného dopravcu. Súčasťou zmluvy bola Koncesná listina vydaná dňa 31.8.2004 pod č. Ž.E.-XXXX/XXXXX/X/XOD vedená Obvodným úradom v Banskej Bystrici, Odbor živnostenského podnikania. Rovnako tak Všeobecné poistné podmienky pre poistenie zodpovednosti za škodu cestného dopravcu PPOD 94 schválené Ministerstvom financií Slovenskej republiky pod č.j. 52/980/1995. Predmetom zmluvy bolo poistenie zodpovednosti za škodu vyplývajúcu z prepravných zmlúv. Dňa 3.3.2005 bol k Poistnej zmluve uzavretý dodatok č.01, ktorý zmenil obsah prílohy č. 1 k Poistnej zmluve, špecifikoval 14 vozidiel uvedením evidenčného čísla a typu motorového vozidla, vrátane vozidla Renault Premium s ečv. W. XXXBV (pravdepodobne preklep). Okresný súd v Banskej Bystrici ustálil, že medzi žalobcom a spoločnosťou Adaja s.r.o. došlo 14.7.2005 k uzavretiu zmluvy o preprave veci podľa Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR) z ČR na Slovensko. Z Potvrdenia o účasti na dopravnej nehode spísaného Diaľničným oddelením Polície ČR v Podivíne dňa 15.7.2005 vyplýva, že nákladné vozidlo Renault Premium 385 T, evidenčné číslo W.-XXXBU s návesom malo účasť na dopravnej nehode. Následkom nehody boli rozbité sklenené obaly nealkoholických nápojov, poškodené prepravky a možno aj drevené Europalety. Z vyjadrenia spoločnosti Inspekta Slovakia, a.s. z 18.4.2007 vyplýva, že spoločnosť vykonala pre žalovaného kontrolu poškodeného tovaru, zdokumentovanú v Zápise o kontrole č. 1 zo dňa 19.7.2005 a Súhrnnom zápise, ktoré o poškodení tovaru udávajú, že , tovar ako aj prepravky s fľašami nealko nápoja boli znečistené prachom, zeminou, trávou, povrch fliaš a obalov zatečený s obsahom z rozbitých a poškodených fliaš. PET fľaše deformované, popraskané, rozbité sklenené fľaše sa na kamióne nenachádzali, zostali na mieste havárie. Podľa vyjadrenia prepravcu, príjemca CCB Vlkanová odmietla prevziať tovar do svojich skladov z dôvodu znečistenia, poškodenia a úbytku množstva. Podľa odhadu je tovar poškodený, znečistený na 85 až 90%. Pri havárii bolo zničené cca 30 % tovaru v prepravkách a 20 % balíkov s PET fľašami. V Oznámení o ukončení likvidácie škodovej udalosti č. XXXXXXXXXX bez náhrady poistného plnenia (predchodca) žalovaný dňa 2.8.2006 oznamuje žalobcovi, že nárok na náhradu škody je premlčaný. V elektronickej komunikácii pracovníčka (predchodcu) žalovaného tento názor dňa 27.10.2006 potvrdzuje.
Podľa ust. § 420 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
Podľa ust. § 822 OZ z poistenia zodpovednosti za škody má poistený právo, aby v prípade poistnej udalosti poistiteľ za neho nahradil podľa poistných podmienok škodu, za ktorú poistený zodpovedá.
Podľa ust. § 823 OZ náhradu platí poistiteľ poškodenému; poškodený však právo na plnenie proti poistiteľovi nemá, ak osobitné predpisy neustanovujú inak.
Po vyhodnotení vykonaného dokazovania v zmysle citovaných ustanovení súd dospel k názoru, že žaloba je čiastočne dôvodná.
Po rozhodnutí odvolacieho súdu predmetom konania zostala povinnosť zaplatiť sumu 4.923,26Eur s 9% úrokom od 14.7.2009 do zaplatenia a náhrada trov.
Žalobca uplatnil nárok z titulu náhrady škody, s tým, že účastníci mali uzavretý poistný vzťah a žalovaný porušením zákonných ustanovení spôsobil škodu.
Zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti možno uplatniť, ak sú splnené nasledovné predpoklady zodpovednosti za škodu: a) porušenie právnej povinnosti (existencia protiprávneho úkonu), b) vznik škody ako majetkovej ujmy, c) existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou, d) zavinenie toho, kto škodu svojím protiprávnym úkonom spôsobil (ide o zodpovednosť za predpokladané zavinenie).
Protiprávnosť úkonu podľa § 420 OZ spočíva v porušení právnej povinnosti, pričom nie je rozhodné, či porušenie právnej povinnosti vyplýva zo zmluvy alebo zo zákona, ako objektívne vzniknutý rozpor medzi tým, ako fyzická (právnická) osoba skutočne konala (prípadne opomenula konať) a tým, ako konať mala, aby splnila povinnosti jej uložené právnym predpisom alebo inou právnou skutočnosťou. Práve z citovaného ustanovenia § 822 OZ vyplýva pre žalovaného zákonná povinnosť vyplatiť za poisteného poškodenému plnenie, ktoré zodpovedá náhrade, ktorú je poistený povinný uhradiť poškodenému. Túto povinnosť si žalovaný splnil až po rozhodnutí odvolacieho súdu v Banskej Bystrici, pričom dôvod neplnenia zostal v priebehu likvidovania poistnej udalosti a spomínaného konania na I aj II stupni výlučne v tvrdenom premlčaní nároku na náhradu škody. Námietku premlčania oba súdy zhodne vyhodnotili ako nedôvodnú. Žalovaný tak včasné plnenie z poistnej udalosti odmietol bezdôvodne a preto protiprávne. Iný dôvod odmietnutia plnenia povedzme na strane poisteného alebo vyplývajúce zo zmluvy (výluky z poistenia) súčasťou obrany žalovaného nebol.
Vznik škody - ujmu na majetku, ako ďalší nevyhnutný predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu, žalobca preukázal výpismi z účtov o prevodoch prostriedkov v prospech spoločnosti Adaja, súdu a právnej zástupkyne.
Ďalším nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním škodcu a vzniknutou škodou. O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak škoda vznikla následkom porušenia právnej povinnosti škodcu či právom kvalifikovanej udalosti, teda ak je jeho konanie a škoda vo vzájomnom vzťahu príčiny a následku, a teda ak je doložené, že nebyť protiprávneho úkonu (škodovej udalosti), ku škode by nedošlo. Podľa názoru súdu žalobca aj tento predpoklad preukázal. V prípade riadneho plnenia žalovaného by poistné plnenie tvorila istina priznaná v konaniach banskobystrických súdov. Následok, teda plnenie nad rámec istiny je v priamej súvislosti s príčinou - neplnením povinnosti žalovaného riadne a včas, teda v súvislosti s jeho protiprávnym konaním. Tu sa žalovaný bránil tým, že plnenia nad rámec istiny by neboli vznikli, pokiaľ by žalobca poškodenému plnil dobrovoľne a potom uplatnil nárok voči poisťovateľovi. V prvom rade chce súd uviesť, že medzi účastníkmi bol uzavretý odplatný záväzkový vzťah špecificky určený pre situácie, kedy za klienta v dôsledku kvalifikovanej právnej udalosti plní (likviduje) solventný subjekt, zriadený práve na tento účel. Sú to jednorazové a zároveň často vysoké záväzky voči tretím osobám. Túto úpravu zosilnil zákonodarca, keď právo na plnenie za poisteného vyplýva priamo zo zákona. Vynucovanie opačného postupu by preto podľa názoru súdu hraničilo so šikanóznym výkonom práva (ust. § 3 OZ). Jeho legitimita by účel poistenia absurdne zvrátila. Žalobca by navyše dobrovoľným plnením "premlčaného" záväzku porušil ustanovenie článku 6 písmeno j) Všeobecných poistných podmienok pre poistenie
zodpovednosti za škodu cestného dopravcu PPOD 94 a sám seba vystavil riziku sankcii z porušenia zmluvných povinností (čl. 2 písm. b VPP). Naopak, poškodeným uplatnený nárok dobrovoľne neplnil, napadol ho odporom a neskôr odvolaním. Využitie riadnych opravných prostriedkov bolo úplne v súlade s úpravou čl. 6 dohodnutých zmluvných podmienok a takýto postup ho nemôže vo vzťahu k žalovanému diskvalifikovať v predmetnom konaní. Z vyššie citovaných listinných dôkazov a obsahu oboch opravných prostriedkov (odpor a odvolanie) je preukázané, že obrannú argumentáciu žalobca prevzal výlučne z právneho vyhodnotenia veci žalovaným, ktoré tento zaujal ešte pred začatím konania na OS v Banskej Bystrici. Je pritom zároveň zrejmé, že týmto vyhodnotením a neplnením poškodenému, ako jedinou príčinou, spôsobil nevyhnutný následok - obrátenie sa poškodeného so svojím nárokom na súd.
Po základe uplatneného nároku súd ako dôvodnú vyhodnotil čiastočne aj jeho výšku. Ako nevyhnutným následkom protiprávneho konania žalovaného súd uznal zaplatenie súdnych poplatkov za odpor proti platobnému rozkazu vo výške 739,69 Eur (22.284,-Sk), preukázané záznamom o zložení z č.l. 38 spisu 61Cb 23/07 a za odvolanie vo výške 685,-Eur, preukázané výpisom z účtu žalovaného (č.l. 124 spisu). Takisto za preukázaný súd považoval čiastočný nárok vo výške 150,93Eur, zodpovedajúci spoluúčasti na úhrade úrokov z omeškania poškodenej spoločnosti Adaja s.r.o. ktorých zaplatenie preukazuje výpis z účtu žalobcu ( č.l.118 spisu).
Vo zvyšnej časti súd vyhodnotil nárok žalobcu ako nedôvodný. Pokiaľ aktívna obrana žalobcu v konaní 61 Cb 23/07 zodpovedala jeho zmluvným povinnostiam a bola v príčinnej súvislosti s neplnením žalovaného rovnako ako sankcia za omeškanie plnenia záväzku, vznik trov právneho zastúpenia žalobcu už v príčinnej súvislosti ako nevyhnutný následok protiprávneho konania žalovaného nie je z nasledujúcich dôvodov. Zvolenie právneho zastúpenia v občianskoprávnom konaní je právom, nie povinnosťou účastníka. Nie je nevyhnutným predpokladom úspešnosti v konaní. Právne vyhodnotenie skutkových okolností je úlohou súdu. Právnu kvalifikáciu obrany žalobca prevzal od žalovaného, ktorý bol napokon vedľajším účastníkom na strane žalobcu a tiež napadol prvostupňové rozhodnutie odvolaním. Preto v tejto časti nároku súd žalobu zamietol. Žalobca tiež nepreukázal plnenie 10% spoluúčasti na trovách poškodeného a štátu a nevyvrátil tvrdenie žalovaného, že tieto trovy uhradil oprávneným on a v celosti.
Súčasťou liberačnej obrany žalovaného bolo tvrdenie, že počas konania na Okresnom súde v Banskej Bystrici vyšli najavo podstatné skutkové okolnosti, ktoré neboli počas likvidácie poistnej udalosti žalovanému známe. Preskúmaním obsahu spisu 61 Cb 23/07 súd dospel k názoru, že dôvodnosť takejto obrany z obsahu spisu nevyplýva. Z oboch rozsudkov konania je zrejmé, že podstatnými skutkovými okolnosťami, z ktorých právne posúdenie vychádzalo, boli existencia vzťahu medzi žalobcom a spoločnosťou Adaja s.r.o. zodpovedajúca úprave Dohovoru CMR a neprevzatie (nedoručenie) zásielky prijímateľom. Obe tieto skutkové okolnosti boli žalovanému známe. Právny vzťah zodpovedajúci medzinárodnej nákladnej preprave, identifikácia jeho účastníkov a použitie Dohovoru CMR boli nesporné od začiatku. Nedoručenie zásielky muselo byť aj žalovanému objektívne známe zo Zápisu o kontrole č. 1 spoločnosti Inspekta Slovakia zo dňa 19.7.2005 - "príjemca CCB Vlkanová odmietla prevziať tovar do svojich skladov z dôvodu znečistenia, poškodenia a úbytku množstva". Už tieto skutkové okolnosti stačili obom súdom prijať záver, že premlčacia lehota mala plynúť do 15.10.2006. Žalovaný s tou istou sumou informácií vyhodnotil nárok za premlčaný už k 2.8.2006, plniť odmietol a zostal nečinný aj v nasledujúcom období.
Pri vyhodnotení uplatneného nároku na úrok z omeškania v zmysle ust. § 517 OZ je úlohou žalobcu preukázať nielen výšku záväzku, ale aj omeškanie žalovaného s jeho plnením. Úbytok na majetku žalobcu (škoda) vznikal postupne uhrádzaním čiastkových plnení. V časti poplatku za odpor 13.2.2007, v časti poplatku za odvolanie 20.1.2010 a v časti úrokov poškodeného 22.12.2009. Ak deň splatnosti dlhu nie je určený, musí veriteľ požiadať dlžníka, aby splnil, a tým privodil jeho splatnosť. Zo vzájomnej korešpondencie medzi účastníkmi nasledujúcej po skončení konania 61 Cb 23/07 vyplýva, že žalobca požiadal o plnenie týkajúce sa jeho trov pred 19.6.2009. Ku dňu 14.7.2009, od kedy žalovaný príslušenstvo uplatňoval, sa obe podmienky kumulatívne naplnili len v časti dlhu pozostávajúceho z poplatku za odpor. Poplatok za odvolanie žalovaný uhradil až 20.1.2010. V časti úrokov poškodeného, deň výzvy na ich zaplatenie súd považoval až 15.7.2009, keďže vo všeobecnosti platí, že ak sa poškodený domáha náhrady škody, najneskorším dňom požiadania je deň nasledujúci po podaní žaloby. K ich úhrade žalobcom došlo až po jej podaní 22.12.2009.
Keďže povinnosť žalovaného plniť poškodenému za žalobcu vyplýva iba z Občianskeho zákonníka (§ 823), nie priamo z poistnej zmluvy (obsah zmluvy + poistné podmienky), použil súd právnu úpravu náhrady škody podľa Občianskeho zákonníka.
Rozhodnutie o práve na náhradu trov konania súd odložil podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia., písomne. ( § 204 ods. 1 O. s. p.)
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 205a ods. 1 O. s. p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu ( prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nim preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa § 205a ods. 2 O. s. p. ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa odseku 120 ods. 2 O. s. p.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 veta prvá O. s. p.).