Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5CoP-15-2014.pdf
PDF · 164.62 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoP/15/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členiek senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Zlaty Simkovej v právnej veci starostlivosti súdu o mal. L. F. W., nar. XX.XX.XXXX trvale bytom Y. XXX, okr. U. O., zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Stará Ľubovňa, dieťa rodičov P. L., nar. X.X.XXXX, R. XX, X., právne zastúpený advocatius s. r. o., IČO: 36 868 752 so sídlom Palackého 12, Bratislava a T. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XXX, okr. U. O., v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu a určenie rozsahu vyživovacej povinnosti, o odvolaní matky T. W. proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 4P/42/2013-488 zo dňa 02.04.2014 takto jednohlasne
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu 1.stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o povinnosti otca prispievať na výživu mal. L. F. W. mesačne sumou 240,- Eur, ktoré výživné je otec povinný uhrádzať vždy do 15-teho dňa toho, ktorého mesiaca vopred k rukám matky v časti a to počnúc dňom 16.08.2013 do budúcna a vo výroku o zamietnutí návrhu v časti určenia výživného pred 28.12.2012.
Z r u š u j e rozsudok vo výroku o povinnosti otca prispievať na výživu mal. L. F. W. za čas od 08.03.2013 do 15.08.2013, vo výroku o dlžnom výživnom za čas od 08.03.2013 do 30.04.2013 vo výške 86,- Eur, vo výroku o zamietnutí návrhu v časti určenia výživného za čas od 28.12.2012 do 15.08.2013 a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu 1.stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zveril mal. L. F. W., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matke T. W., nar. XX.XX.XXXX, ktorá bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
Ďalším výrokom uložil otcovi mal. dieťaťa P. L., nar. XX.XX.XXXX povinnosť prispievať na výživu mal. L. F. W., nar. XX.XX.XXXX mesačne sumou 240,- Eur, ktoré výživné je otec povinný uhrádzať vždy do 15-tého dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky mal. dieťaťa, počnúc dňom 08.03.2013.
Tretím výrokom vyslovil, že dlžné výživné za obdobie od 08.03.2013 do 30.04.2013 vo výške 86,- Eur je otec povinný uhradiť v lehote do 30.04.2014.
V časti zaplatenia dlžného výživného k 28.02.2013 uplatneného vo výške 563,52 Eur súd konanie zastavil.
Ďalším výrokom v prevyšujúcej časti súd návrh zamietol.
Posledným výrokom vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov tohto konania.
Právne svoje rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil ust.§ 36 ods.1, § 24 ods.4, ods.5, § 62 ods.1,2,3,4,5, § 65 ods.1, § 75 ods.1, § 77 ods.1 zákona č.36/2005 Z.z. o rodine a ust. § 96 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej O.s.p.).
Z vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa za preukázané, že že životná úroveň, majetkové pomery otca mal. dieťaťa a jeho ďalšie dve vyživovacie povinnosti k mal. deťom z manželstva, nedovoľujú určiť súdu vyživovaciu povinnosť v matkou požadovanej pôvodnej výške 350,- Eur mesačne a na poslednom pojednávaní v požadovanej výške 617,12 Eur mesačne.
Súd preto určil vyživovaciu povinnosť otca k mal. synovi vo výške 240,- Eur mesačne od podania návrhu na začatie tohto konania t.j. od 08.03.2013 a v prevyšujúcej časti návrh zamietol ako nedôvodný. Vzhľadom na vek mal. dieťaťa 8 rokov, opodstatnené a dôvodné potreby mal. dieťaťa, ako aj príjmy a výdaje na strane otca mal. dieťaťa bol súd toho názoru, že táto výška výživného je postačujúca, poukazujúc aj na to, že aj matka je povinná podieľať sa na výžive dieťaťa.
Súd prvého stupňa poukázal na príjmy, ale aj na výdaje otca mal. dieťaťa, ktorý má okrem mal. L. aj ďalšie dve vyživovacie povinnosti k mal. deťom pochádzajúcim z manželstva, spolu teda tri vyživovacie povinnosti a jeho príjem činí 1.471,- Eur. Nezanedbateľné sú aj výdaje otca mal. dieťaťa, súvisiace s bežným chodom domácnosti tak, ako sú uvedené vyššie a tiež výdaje na hypotekárny úver, ktorý spláca z dôvodu riešenia bytovej otázky jeho rodiny. V tejto rovine ani nie je tak podstatné v akom podiele je vlastníkom bytu, ale podstatné je to, že ako otec si plnil svoju povinnosť t.j. riešil zabezpečenie bývania pre rodinu v danom prípade prostredníctvom hypotekárneho úveru.
Manželka otca mal. dieťaťa je t.č. na materskej dovolenke jej príjem pozostáva z rodičovského príspevku a zároveň pracuje na dohodu o vykonaní práce s odmenou 10,- Eur na hodinu. V decembri 2013 mala vyplatené vianočné prémie vo výške 1.555,- Eur
To, že jeho manželka čiastočne pracuje aj napriek tomu, že je na materskej a tým zabezpečuje príjem pre rodinu je chvályhodné, pretože ako žena starajúca sa o mal. detí na riadnej materskej dovolenke by toto robiť nemusela.
Na druhej strane matka mal. L. nemá žiaden príjem, nie je ani na materskej dovolenke ale ani nepreukázala, že zabezpečuje príjem svojou pracovnou činnosťou na pokrytie potrieb mal. dieťaťa / napr. aj na dohodu o vykonaní práce/. Aj napriek tomu životnú úroveň na strane mal. dieťaťa je možné hodnotiť ako „vyššiu“. Je pravdou, že aj matka má značné výdaje na mal. detí, avšak vzhľadom na to, že matka je bez akéhokoľvek príjmu a je v evidencii na úrade práce, ide o dosť vysoké platby, ktoré by mal problém financovať aj rodič pracovne činný a zarábajúci. Len na pohonné hmoty /benzín/ matka dáva podľa jej vyjadrenia mesačne cca 220,- Eur a najazdí 2400 km mesačne. Náklady na prevádzkovanie a opravy auta vyčíslila sumou 595,- Eur ročne.
Súd prvého stupňa dal matke za pravdu, že v regióne kde žije je značná nezamestnanosť, avšak vzhľadom na uvádzané potreby mal. dieťaťa by si matka mohla nájsť akékoľvek zamestnanie, z ktorého by mala príjem potrebný na zabezpečenie výdajov na dieťa.
Súd prvého stupňa z predložených dokladov a vyjadrenia otca zistil, že otec za marec a apríl 2013 uhradil na výživnom sumu po 220 USD mesačne t.j. po 169,- Eur mesačne (pri kurze 1,30 Eur) (podľa rozsudku štátu B. F.) a od mája 2013 uhrádzal na výživu sumu 240,- Eur mesačne Pri výške určeného výživného po 240,- Eur mesačne ma otec na výživnom dlh za mesiac marec 2013 vo výške 15,- Eur a apríl 2013 vo výške 71,- Eur, spolu 86,- Eur.
Zastavenie konania v časti týkajúcej sa uplatneného dlžného výživného odôvodnil súd prvého stupňa ust. § 96 ods. 1 O.s.p., pretože matka vzala návrh v tejto časti späť podaním doručeným súdu dňa 23.10.2013 a tiež na pojednávaní dňa 21.01.2014.
Zamietnutie návrhu matky spätne za posledné tri roky od podania návrhu, t.j. od 01.03.2010 do 01.03.2013, a to ako rozdiel medzi platbami výživného uhrádzanými otcom mal. L. vo výške 220,- USD mesačne a ňou uplatňovanou výškou výživného za toto obdobie vo výške 350,- Eur a neskôr upravených
na sumu 617,12 Eur odôvodnil súd prvého stupňa ust.§ 77 ods.1 Zákona o rodine tak, že je možné právo na výživné priznať aj za dobu 3 rokov spätne pred začatím súdneho konania, avšak iba v prípade, ak sú tu preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa.
V tomto konkrétnom prípade súd prvého stupňa mal jednoznačne za to, že matka mal. L. v konaní nepreukázala existenciu žiadnych dôvodov hodných osobitného zreteľa.
Matka mal. L. síce podala na súd dňa 14.12.2009 návrh na úpravu výživného pre mal. L., avšak konanie ktoré sa viedlo na súde pod sp. zn. 4P/345/2009 bolo zastavené z dôvodu späťvzatia návrhu na úpravu vyživovacej povinnosti k mal. L. samotnou matkou mal. L.. Dôvodom späťvzatia tohto návrhu bola skutočnosť, že v rodnom liste mal. L. nebol uvedený skutočný biologický otec mal. dieťaťa ale bývalý manžel matky mal. dieťaťa. Tejto skutočnosti si musela matka byť vedomá, keďže disponovala predmetným rodným listom a aj napriek tomu taký doklad predložila do súdneho spisu. Vyživovacou povinnosťou nebolo teda v tom čase možné zaviazať označeného odporcu - P. L., ktorý nebol v rodnom liste uvedený ako jeho otec.
Matka mala dostatočný časový priestor na to, aby po určení otcovstva súhlasným vyhlásením oboch súčasných rodičov podala návrh na určenie výživného, čo však neurobila bez zbytočného odkladu a tento rozpor neodstránila včas. Až 03.06.2011 bol na súd podaný prvý riadny návrh, a to na ustanovenie opatrovníka na podanie návrhu na rozhodnutie o prípustnosti zapretia otcovstva k mal. L., pričom matka sa s dieťaťom vrátila na Slovensko ešte v roku 2008. Od tohto obdobia mala dostatok času na realizovanie úkonov, ktoré by umožnili to, aby v rodnom liste bol uvedený biologický otec mal. dieťaťa.
Od 01.03.2010 do apríla 2013 si otec mal. dieťaťa svoju vyživovaciu povinnosť plnil tak, ako mu bolo uložené rozhodnutím Rodinného súdu B. F., okres W. zo dňa 19.06.2009. Od mája 2013 uhrádza sám vyššie výživné a to v sume 240,- Eur mesačne. Dlžné výživné pred týmto obdobím má už úplne vyrovnané, čo potvrdila aj samotná matka dieťaťa.
Preto v tomto konkrétnom prípade bol súd prvého stupňa toho názoru, že neboli splnené podmienky na určenie výživného 3 roky spätne t.j. pred dňom 08.03.2013 a vyživovaciu povinnosť otca určil od podania predmetného návrhu na súd. Súd prvého stupňa poznamenal, že matka dôvodnosť určenia výživného 3 roky spätne oprela o zistenie, že otec zarába nie 1.500,- Eur ale podľa jej vedomosti až 2.500,- Eur, čo však v konaní nebolo preukázané.
Zamietnutie návrhu v časti uplatnených jednorazových nákladov spojených s obstaraním dokladov mal. L. vo výške 329,94 Eur a náklady spojené s vybavením slovenského rodného listu, cestovného pasu a cestovného zo U.O. H. na Slovensko vo výške 229,48 Eur, ďalej polovicu nákladov spojených s konaním o zapretie otcovstva a náklady na vydanie pasu U. vo výške 92,92 Eur odôvodnil súd prvého stupňa tým, že takéto jednorazové výdavky sa považujú za nepravidelné platby, ktoré sa prirátajú k pravidelným mesačným nákladom mal. dieťaťa ako 1/12 z celkovej sumy jednorazových výdavkov a posudzujú sa pri výpočte spolu s pravidelnými mesačnými nákladmi súvisiacimi napríklad s bývaním, stravovaním, výdavkami na lieky a pod. Súd preto v tejto časti nárok matky ako nedôvodný zamietol. Tieto nároky vznikli ešte pred podaním samotného návrhu na úpravu vyživovacej povinnosti k mal. L.. Keďže súd zamietol návrh matky mal. L. v časti výživného za obdobie troch rokov spätne od podania súd sa už nezaoberal skutočnosťou, akoby tieto nároky ovplyvnili výšku nákladov na mal. L. v tomto období. Aj na tomto mieste však súd musí poukázať na tú skutočnosť, že aj v tomto období, kedy vznikli tieto jednorazové náklady si otec mal. L. plnil svoju vyživovaciu povinnosť.
Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože sa jedná o veci starostlivosti súdu o maloleté deti, ktoré možno v zmysle § 81 ods. 1 O.s.p. začať i bez návrhu.
Proti tomuto rozsudku včas podala odvolanie matka mal. L.. Aj keď uviedla, že podáva v celom rozsahu odvolanie z dôvodu, že je nesprávny a nezákonný, z obsahu odvolania vyplýva, že nepodala odvolanie proti výroku, ktorým bol mal. L. F. W. zverený do jej osobnej starostlivosti, zároveň nepodala odvolanie proti výroku v časti zaplatenia dlžného výživného k 28.02.2013 uplatnenému vo výške 563,52 Eur, podala však odvolanie čo do výšky priznaného výživného, podala odvolanie čo do zamietnutia návrhu v prevyšujúcej časti týkajúcej sa dlžného výživného 3 roky spätne.
Právne odôvodnil matka svoje odvolanie ust.§ 205 ods.2 písm.d/ O.s.p. a tiež z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci podľa ust.§ 205 ods.2 písm.f/ O.s.p.
Namietala, že súd rozhodol o priznaní výživného od 08.03.2013 a nie za dobu 3 roky spätne pred začatím súdneho konania tak ako ona žiadala z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Skutočnosť je taká, že dňa 23.07.2008 sa s mal. L. prisťahovala na Slovensko do domu rodičov v Y.. L. v tom čase nemal slovenské občianstvo a začať s vybavovaním jeho dokumentov nemohla skôr kým sama nemala platné doklady. V D. žila od februára 1999, t.j. necelých 10 rokov, pričom v tom čase jej skončila platnosť niektorých dokladov, ako napríklad občianskeho preukazu a o vodičský preukaz požiadala dňa 30.07.2008. Aby mohla požiadať o zápis dieťaťa do osobitnej matriky, potrebovala viac dokumentov, apostilové dokumenty z D. a ich preklady do slovenčiny. Na H. rodnom liste nebol uvedený žiaden otec. Celú situáciu podrobne spolu s dôkaznými listinami popísala vo svojom podaní adresovanom Okresnému súdu Stará Ľubovňa o prípustnosti zapretia otcovstva sp.zn. 4P/338/2011 dňa 10.02.2012. Po niekoľkých telefonátoch na osobitnú matriku a popísaní skutkového stavu ozrejmila fakt, že syn nemá zapísaného otca na rodnom liste. Na svoju škodu povedala pravdu, že nebola rozvedená so svojim manželom P. W., za ktorého sa vydala v roku XXXX s ktorým nežila a s ktorým bola právoplatne rozvedená v januári XXXX ešte v D.. Jej manžel nikdy na H. rodnom liste dieťaťa zapísaný nebol. Otázku otcovstva vyriešil súd v D. v priebehu dvoch mesiacov a platným rozsudkom zo dňa 19.07.2006 stanovil, že otcom maloletého je odporca P. L.. Odporca sa voči rozsudku neodvolal a následne do jari 2008 platil výživné tak ako mu stanovil súd. Potom platiť prestal. Právnik jej odporučil z časových dôvodov dieťa dať zapísať spolu so sobášnym listom, takže by bol zapísaný nie skutočný otec, ale jej bývalý manžel, vybaviť v D. apostilové rozsudky o určenie otcovstva a určenie výživného, následne požiadať Krajský súd v Bratislave o uznanie cudzieho rozsudku, na základe čoho by mohla požiadať o zmenu zápisu otca v osobitnej matrike. Ako H. občan mal syn právo zostávať na území Slovenska 90 dní. Nemal právo na zdravotné poistenie. Keďže mal dva roky, nemohla ako riskovať matka, že ostane na Slovensku bez zdravotného poistenia, ani vyhostenie dieťaťa. Volala na cudzineckú políciu v Poprade, kde jej úradník povedal, že ak prekročí túto lehotu, dieťa vyhostia z územia SR, pretože je taký zákon. Za posledných 6 rokov na slovenských úradoch a súdoch si už užila absurdít vyplývajúcich z uplatňovania zákonov bez zreteľa na potreby a práva dieťaťa zakotvené v medzinárodných dohovoroch bez logiky a bez uplatnenia zdravého rozumu viac než je človek schopný prežiť za dva životy. Celé vybavovanie trvalo 3 týždne. Po skompletizovaní dokumentov podala žiadosť o zápis do osobitnej matriky dňa 21.08.2008 so sobášnym listom. Podala žiadosť na súd do D. o vydanie rozsudkov, pretože rozsudky, ktoré doniesla z D. obsahovali klauzulu o možnosti podania odvolania. Legalizované súdne rozsudky jej teda poslala z D. dňa 14.08.2008, prišli o nejakých 7 až 10 dní neskôr. Kópie týchto rozsudkov predložila v konaní sp.zn. 4P/345/2009, ako aj sp.zn. 4P/338/2011. Tieto dokumenty stále obsahovali klauzulu o možnosti odvolania, preto jej nebolo doporučené návrh podávať. V priebehu nasledujúcich mesiacov opäť volala na súd do D.. Dňa 02.12.2009 bola na H. ambasáde v Bratislave notársky overiť tzv. Petitioner´s agreement, ktorý obsahoval aj zoznam dlžných čiastok výživného vo výške 1.956,86 USD. Následne jej bolo poradené tetou JUDr.I., aby podala na súde v Starej Ľubovni návrh na zvýšenie výživného, ktorý podali dňa 14.12.2009. Dňa 19.12.2009 jej teda z D. poslala nové apostilové rozsudky, ktoré prišla až po sviatkoch, a to dňa 04.01.2010. Medzitým na pojednávaní dňa 04.05.2010 jej právna zástupkyňa stiahla návrh podaný na súde v Starej Ľubovni kvôli nesúladu rodných listov. Hneď po pojednávaní pred budovou súdu sa v prítomnosti právnej zástupkyne s odporcom P. L. dohodli, že vec budú riešiť cez zapretie otcovstva. Vo veci zapretia otcovstva po pojednávaní dňa 04.05.2010 kontaktovala svojho exmanžela so žiadosťou o splnomocnenie na meno právnej zástupkyne, ktorá by ho zastupovala vo veci zapretia otcovstva. Exmanželovi trvalo viac než rok kým toto splnomocnenie poslal. Celú emailovú komunikáciu súdu poskytla v konaní sp.zn. 4P/338/2011. Preto nemôže súhlasiť s názorom súdu, že nie dôvod brať ohľad na vyplatenie výživného tri roky spätne, lebo vraj mala dostatok času na zrealizovanie úkonov na vysporiadanie rodného listu. Urobila všetko preto, aby to bolo vyporiadané a čo najskôr, dokonca robila veci súbežne v dvoch krajinách, aby sa to vyporiadalo čím najskôr, pretože bolo v eminentnom záujme syna, aby otec platil výživné riadne a načas a nie tak, ako to preukázal smerom do D. - nepravidelne (matka má zrejme na mysli otca maloletého dieťaťa P. L.). Otec výživné začal riadne v pravidelných mesačných splátkach platiť až od júna 2013 a to po jej návrhu na súd dňa 08.03.2013 a potom čo sa dohodli na rodičovskej dohode koncom mája 2013. Dovtedy nemohla ani tušiť kedy zaplatí a koľko zaplatí a kedy jej peniaze do D. prídu a či ich bude vôbec môcť z D. dostať na Slovensko. Dňa 31.05.2011 požiadala Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, aby začal konanie vo veci prípustnosti zapretia otcovstva. V tom čase Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom zo dňa 20.04.2011 zistil,
že ust.§ 86 ods.1 zákona č. 36/2005 Z.z. nie je v súlade s článkom 6 ods.1 a článkom 8 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Napriek tomu súd ďalej pojednával vo veci prípustnosti zapretia otcovstva a v jednoznačnej veci, kde otcom bol uznaný odporca P. L., kde listinné dôkazy preukazujúce túto skutočnosť boli súdu niekoľkokrát predložené v konaniach 4P/345/2009, ako aj 4P/338/2011 a taktiež kde odporca sám pred súdom niekoľkokrát prehlásil, že je otcom mal. L., jednak na pojednávaní dňa 04.05.2010 pred sudkyňou, ako aj v konaní o predbežnej vykonateľnosti rozsudku 4P/1/2010, súd konal vo veci prípustnosti zapretia otcovstva viac než 9 mesiacov. Má za to, že týmto boli porušené práva jej syna na prejednanie súdnej veci bez zbytočných prieťahov. Po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku o prípustnosti zapretia Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny podal návrh vo veci zapretia otcovstva na súd dňa 23.07.2012. Pojednávanie v tejto veci bolo dňa 24.10.2012. Má za to, že zbytočnými úkonmi Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ako aj súdu došlo k zbytočným prieťahom, ktoré pripravili jej syna o čas, kedy mohlo byť rozhodnuté o viac než 15 mesiacov skôr. Otcovi trvalo 2 mesiace, aby sa dostavil na matriku, aby uznal svoje otcovstvo, ako oddiaľoval spísanie rodičovskej dohody do mája 2013 a nechal sa hľadať niekoľko mesiacov políciou kým mu boli doručené zásielky.
Čo do priznania výživného sumou 240,- Eur mesačne nesúhlasí s názorom a záverom súdu prvého stupňa, aby zohľadnil náklady, ktoré neboli riadne zdokladované. Súd celkovo neposudzoval nákladové a príjmové položky odporcu správne a objektívne. Súd konštatuje, že boli predložené listinné dôkazy o výške platby za súkromnú škôlku mladšieho syna odporcu U. vo výške 170,- Eur, kde sumu 220,- Eur dopláca štát. Odporca vo svojom vyjadrení zo dňa 07.01.2014 uvádza, že uhrádza za škôlku syna 375,- Eur mesačne, avšak nepredložil v priebehu konania žiaden dôkaz o tejto skutočnosti, dokonca prvotne vôbec neuviedol, že na škôlku syna im prispieva štát vo výške 230,- Eur. Na pojednávaní dňa 21.01.2014 bol matkou konfrontovaný na základe lustrácií príjmov, ktoré jeho manželka mala za rok 2013 a dávok, ktoré im štát vyplatil, keď priznal, že poberali dávku na starostlivosť o dieťa vo výške 220,- Eur. Otec nepredložil žiaden dôkaz, či na pojednávaní, resp. doložením dokladu o platbách vo výške 375,- Eur, resp. 170,- Eur mesačne. Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 12.02.2014, ktorý otec doložil do spisu jasne vyplýva, že jeho manželka poberala príspevok na starostlivosť za rok 2013 vo výške 230,- Eur mesačne a nie 220,- Eur ako konštatuje súd. Tieto nepravdy, ktoré uvádza odporca namietala vo svojom vyjadrení zo dňa 10.03.2014. Súd vo svojom rozsudku tiež neopravil číselné nezmysli uvádzané otcom a uviedol ich ako fakt, hoci z matematického hľadiska 375 - 220 nie je 170. Z toho logicky vyplýva, že náklad otca by mal byť 145,- Eur. Ďalej na strane 6 a tiež na strane 10 súd konštatuje, že z predložených dokladov zistil, že otec za mesiac marec a apríl 2013 uhradil na výživnom synovi po 220,- USD mesačne, t.j. po 169,- Eur v prepočte na kurz dolára k 15.03.2013 a k 15.04.2013, teda 1,0308 na strane 6, resp. 1,30 na strane 10. Otec bol viazaný rozhodnutím súdu platiť 55,- USD týždenne, čo bolo potvrdené matkou i otcom, ako i kópiou rozsudku. V priemere mesačne táto suma vychádza na 238,33 USD okrem februára, má totiž každý mesiac viac ako 4 týždne a zhruba 52 týždňov v roku x 55,- USD je 2.860,- USD ročne a nie 2.640,- USD, teda 220 x 12 mesiacov. Pre presnosť sa malo vychádzať z dennej sadzby 7,86 USD, 55,- USD na 7 dní, kde za 365 dní má otec vyživovaciu povinnosť vo výške 2.867,86 USD a nie ako sa mylne nazdáva otec aj súd, pričom je to o 227,- USD rozdiel za rok. Na základe prepočtov matky jej otec uhradil dlžné výživné uzavreté k 30.04.2013 vo výške 314,06 Eur dňa 24. 05.2013 prevodom na jej účet v slovenskej banke, čo otec sám preukázal svojim výpisom z bankového účtu, ktorý predložil súdu vo svojom vyjadrení dňa 28.03.2014. Preto súd podľa názoru matky dospel k nesprávnemu výpočtu dlžného výživného za mesiac marec a apríl 2013. Mal vychádzať z dennej sadzby, teda za marec mal otec zaplatiť 187,55 Eur, teda 6,05 x 31 dní, keď súd určil výšku výživného na 240,- Eur mesačne, denná sadzba vychádza na 7,89 Eur, teda 240 x 12 x 365. Výšku výživného mal potom súd určiť v období od 01.03. do 07.03.2013 na 42,35 Eur a od 08.03 do 31.03.2013 na 189,36 Eur. Dohromady mal otec uhradiť za mesiac marec 231,71 Eur. Rozdiel medzi touto sumou a tým čo otec mal vyplatiť podľa H. rozsudku je 44,16 Eur. Za mesiac apríl 2013 mal otec podľa H. rozsudku prerátaného kurzom 1,3 uhradiť výživné 181,50 Eur. Preto rozdiel medzi určeným výživným vo výške 240,- Eur a hypoteticky uhradeným výživným by mal byť 58,50 Eur. Dohromady by tak otec mal podľa matematiky za pomernú časť mesiaca marec a apríl doplatiť 102,66 Eur a nie ako mylne vypočítal súd 86,- Eur. Otec uhradil výživné vo výške 320,94 Eur za čas od 08.03. do 30.04.2013, takže podľa logiky súdu mal uhradiť za marec pomernú časť od 08.03. vo výške 184,- Eur a za apríl 2014 vo výške 240,- Eur, dohromady 424,- Eur, ale v skutočnosti uhradil len 320,94 Eur, takže mal v skutočnosti za pomernú časť mesiaca marec a celý apríl 2013 dlhovať 103,06 Eur. Matka pripojila aj tabuľku ako uvedené vypočítala.
Ďalej matka namietala, že súd zistil, že priemerný mesačný príjem otca za rok 2013 (v odvolaní je chyba v písaní, je uvedený rok 2103) bol vo výške 1.467,76 Eur. Na strane 9 súd poukazuje na príjem otca vo výške 1.471,- Eur, pričom v skutočnosti otec predložil svoje výplatné pásky za celý minulý rok, z ktorých jednoznačne vyplýva, že čistý mesačný príjem zo závislej činnosti len za rok 2013 bol 1.362,75 Eur. Súd neprihliadol na príjmy manželky otca, ktoré boli v rovnakej výške, dokonca aj vyššie spolu so štátnymi dávkami. Čistý mesačný príjem domácnosti za minulý rok, podľa predložených výplatných pások, daňových priznaní, potvrdení z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny a Sociálnej poisťovne o vyplatených štátnych dávkach a lustrácií zárobkov oboch manželov bol 2.923,77 Eur.
Matka ďalej namietala, že rozsudok v D. bol vydaný 19.07.2006 a nie ako mylne uvádza súd dňa 19.06.2009. Súd sa stotožnil s tvrdením otca, že bol zaviazaný platiť rozhodnutím H. súdu 55,- USD týždenne a zároveň odignoroval tvrdenie matky, že od roku 2008 prestal platiť, neskôr neplatil načas, nevykonal povinné zmeny zamestnávateľa, neskôr adresy a ďalších údajov. Nezaplatil jej pomerné časti za zdravotné ošetrenie syna, ako aj odignoroval samotný H. rozsudok. Ak súd nemal čas skúmať H. rozsudok a plnenie povinnosti zo strany otca, nemal konštatovať, že si otec plnil svoje povinnosti, keď opak je pravdou. V januári 2010 otec vyplatil dlh vo výške 2.200,- USD, čo podľa logiky súdu je viac než 10 mesiacov. Matka potvrdila, že sa s odporcom k 30.04.2013 vyporiadali, ale argumentovala a preukázala, že otec platil až pod hrozbami súdov, resp. jej intervencií k otcovej matke, aby mu dohovorila, aby sa začal správať zodpovedne a plniť si povinnosti riadne.
Ďalej matka vytýkala súdu, že pri zisťovaní životnej úrovne jej, ale aj otca dieťaťa, ako aj pri zisťovaní, či došlo k podstatnej zmene pomerov na strane mal. L. absolútne nebral do úvahy zmeny, ktoré nastali počas obdobia uplatňovania výživného. V čase podania návrhu v marci 2013 mal otec len dve vyživovacie povinnosti a to na syna L. a na mal. U. z manželstva s P.. Manželka nebola na materskej dovolenke a pracovala. Preto mala rovnako vyživovaciu povinnosť voči ich spoločnému synovi. Na materskú dovolenku manžela odporcu nastúpila až od 16.08.2013. Druhé dieťa z ich manželstva sa narodilo XX.XX.XXXX. Príjmy manželky otca za rok 2013 činili v čistom 11.392,53 Eur. Spolu s dávkami sociálneho zabezpečenia a čistým príjmom otca mala tak rodina čistý príjem za minulý rok 35.085,18 Eur. Materská dovolenka manželky otca skončila 15.03.2014, aj napriek tomu súd na strane 9 rozsudku zo dňa 02.04.2014 konštatuje a manželku chváli, že by ako žena starajúca sa o maloleté deti na riadnej materskej dovolenke robiť nemusela. Podľa názoru matky súd dostatočne nepreskúmal príjmy a výdavky otca v jednotlivých obdobiach. Po skončení rodičovskej dovolenky manželky v marci 2013, po nastúpení na materskú dovolenku v auguste 2013, či po narodení dieťaťa v septembri 2013. Pritom z dôkazov v spise jasne vyplývajú príjmy rodiny. Prehľady a súhrny od roku 2010 do januára 2014 vypočítala matka na základe zo spisu dostupných informácií, z ktorých jednoznačne vyplýva, že čisté príjmy domácnosti od roku 2010 sa zvyšovali z 24.801,- Eur v roku 2010 na 35.085,- Eur v roku 2013. Čistý priemerný mesačný disponibilný príjem domácnosti otca za minulý rok, t.j. disponibilné prostriedky po odpočítaní všetkých, aj nepreukázaných nákladov vypočítaných z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise bol minimálne 1.006,- Eur. Otec predložil súdu, že si platí 3 životné poistenia v troch rôznych poisťovniach. Dohromady vo výške 106,- Eur. Na druhej strane vo svojej výpovedi z 28.03.2014 píše, že žijú s rodinou skromne. Matka nemá uzavreté žiadne životné poistenie, pretože si ho nemôže dovoliť. Deti majú uzavreté len úrazové poistenia za pár eurové sumy ročne. Súd však konštatuje, že matkina životná úroveň je vysoká a otcova životná úroveň nedostatočná, aby sa mohol podieľať na zabezpečení potrieb syna adekvátnou mierou. Súd na strane maloletého nezohľadnil zmenu v podobne jeho nástupu do základnej školy od septembra 2013 a s tým súvisiace zvýšené výdavky, ale predovšetkým zmeny v zdravotnom stave syna, ktoré sa začali prejavovať od októbra 2013. Na základe odporúčania detskej lekárky sa mal. L. od decembra stravuje bezlepkovo, stravu mu musí pripravovať doma a voziť do školy. Ceny bezlepkových potravín sú obrovské. Len bezlepková múka stojí takmer 6,- Eur kilogram. Navyše L. trpí laktózovou intoleranciou, histamínovou intoleranciou, má nedostatok kalcia, vitamínu D, trpí hypobetalipopreteinémiou. Výsledky, ktoré teraz matka má nemala v decembri, ani vo februári, avšak súd bol upovedomený o tom, že mal. L. je na bezlepkovej diéte a že prebiehajú lekárske vyšetrenia. Súdu bol tiež predložený psychologický posudok z roku 2012 s obrazom ADHD. Prvýkrát to matka spomenula na pojednávaní dňa 13.11.2013 v súvislosti s nutnosťou usmerňovania výkyvov energie a pozornosti maloletého prostredníctvom tréningových aktivít v U. O., v W. a v O. I.. Súd vtedy skonštatoval, že si sa syn nemôže vyskákať doma v Y.. Nepochopenie a neznalosť psychiatrickej diagnózy ADHD zo strany súdu je týmto zjavná. Sudkyňa považuje podľa vyjadrení v rozsudku tréningové činnosti syna za nadštandardnú životnú úroveň, ktorú mu poskytuje matka spolu s jej rodičmi. Odborníci na to určení, teda lekári a psychológovia to však jasne klasifikujú ako systém
výchovných opatrení na zvládnutie stavu maloletého. Navyše diagnóza maloletého bola neurologickým vyšetrením ešte rozšírená o pervazívnu vývinovú poruchu, ktorú má od narodenia. Matka má teda za to, že súd mal posudzovať stav veci od podania návrhu dňa 08.03.2013 v jednotlivých obdobiach tak ako mu to bolo preukázané a zdokladované. V marci 2013 mal otec len dve vyživovacie povinnosti, pričom v marci 2014 ich mal 4. Zdravotný stav syna, ako jeho nástup do školy a s tým súvisiace zvýšené výdavky mali byť tiež osobitne posúdené podľa období. Taktiež poukázala na to, že otec prvotne zatajil príjmy manželky. Na pojednávaní dňa 21. 01. 2014 uviedol, že nevedel, že má priznať aj príjmy manželky. Od 11.11.2013 je právne zastupovaný advokátskou kanceláriou. V konečnom dôsledku z listinných dôkazov sa však preukázalo, že čisté príjmy domácnosti otca za minulý rok 1,5 násobne prevýšili náklady, ktoré si namaľoval a ktorých výšku v plnej miere pred súdom nepreukázala do svojho vyjadrenia dňa 07.01.2014. Otec v nákladovej časti uplatnil hypotéku na byt, pričom vo svojich písomných vyhláseniach aj pred súdom tvrdil, že ide o nové bývanie z dôvodu rozrastania sa rodiny o ďalšieho člena. V konečnom dôsledku vysvitlo, že ide o byt, ktorý manželka z polovice zdedila ešte v roku 2011 a hypotéku naň mali takmer o 50.000,- Eur nižšiu než si vzali v decembri 2013. Ak súd argumentuje, že matka mala 3 roky čas na to, aby vyriešila zosúladenie rodných listov, potom prečo súd nezohľadnil, že aj otec mal takmer 3 roky na vyporiadanie dedičského podielu. Vo svojich námietkach žiadala len to, aby nezohľadňoval výdavky otca v plnej výške, pretože ak si otec môže dovoliť platiť tri životné poistky a preplácať hypotéku trojnásobne, dokonca aj s penále, potom jeho životná úroveň je natoľko vysoká, že si môže dovoliť platiť minimálne toľko na syna koľko platí podľa svojich slov na škôlku syna U., teda 375,- Eur mesačne. Ďalej matka poukázala na klamlivé výpovede otca ešte na rodinnom súde v B. F. od podania petitu dňa 23.05.2006 do vyhlásenia rozsudku o otcovstve, v čase od mája do júla 2006 bol otec ženatý s Y. A. L., nar. XX.XX.XXXX. Túto skutočnosť dokázala matka daňových priznaním otca za rok 2006. Či sa otec v D. rozviedol o tom vedomosť nemá.
Na záver matka uviedla, že má za to, že celé konanie bolo zbytočne naťahované. Otec od marca 2013 do decembra 2013, t.j. 9 mesiacov nebol schopný predložiť súdu svoje príjmy a výdavky. Súd trikrát odročoval pojednávanie, raz pre neprítomnosť otca a dvakrát preto, aby predložil dokumenty z ktorých časť aj tak nepredložil. Matka má za to, že súd neposudzoval prípad profesionálne, nezaujato a nestranne. Neposudzoval komplexne situáciu otca a jeho domácnosti a na druhej strane domácnosť matky, ale selektívne vyberal príjmy, ktoré otcovi uzná a situáciu posudzoval na svojich zdaniach životnej úrovne. Za nehodný považuje výrok súdu na strane 10 rozsudku s tým, že súd poznamenal, že splodenie dieťaťa nie je šport ani zábava ... Súd opiera svoje tvrdenia o životnej úrovni, taktiež o fakt, že by si mala matka nájsť prácu, aj keď v regióne kde žije je značná nezamestnanosť, pričom odignoroval fakty, ktoré predložila, že je vedená na úrade práce, že chodí sa pravidelne hlásiť, že si aktívne hľadá prácu. Ako jediný rodič starajúci sa o dve maloleté deti, kde starší syn je astmatik s ortopedickými problémami a mladší má psychiatrické, metabolické a gastroenterologické problémy, kde sú u nich bežné choroby a chrípka, či bronchitída podávajú kľučky, len čo sa jeden syn vystrábi z choroby, druhý do nej prepadne a teraz ešte aj s nutnosťou denne zabezpečovať L. bezplepkovú antihistamínovú stravu sú šance matky nájsť si prácu mizivé, pretože sú uprednostňovaní kandidáti bez záväzkov ako má ona. V rozsudku je zavádzajúce a nepravdivé tvrdenie, že argumentovala, že nepracuje, lebo sa nevie umiestniť na trhu práce vo svojom odbore alebo na pozícii adekvátnej jej potrebám, pretože nikdy nič také nevyriekla ani vo svojich písomných vyjadreniach, ani na pojednávaniach, ani ju to v živote nenapadlo. Práve naopak, do zápisnice dňa 21.01.2004 jasne uviedla, že je znevýhodňovaná v pohovoroch práve pre rodinnú situáciu akú má pre zdravotný stav svojich detí, že sú uprednostňovaní kandidáti bez záväzkov. Výrok súdu je urážajúcu, zavádzajúci aj na základe tejto nepravdy sú komplexne posudzované možnosti, schopnosti a majetkové pomery ako uvádza súd podľa názoru matky chybné. V spise na úrade práce v evidencii uchádzačov sa nachádza zmluva o dielo s firmou zaverecneprace.sk vlastnenou Ing. I., kde jej firma na základe zmluvy mohla poskytovať prekladateľské projekty. V priebehu 2 mesiacov jej žiadne neponúkla. Navyše úrad práce od roku 2012, kedy sa zaevidovala doposiaľ nevykonal žiadne rekvalifikačné kurzy a vzdelávanie s možnosťou zlepšenia šancí nájsť si pracovné miesto. Minulý rok, v máji absolvovala a z vlastných prostriedkov zaplatila si kurz liečby pomocou Dorneovej metódy a o mesiac následne kurz baňkovania. Následne po kurze ochorela na čierny kašeľ z ktorého sa liečila viac než 4 mesiace. Mesiac po nej ochorel starší syn, ktorý sa liečil až do novembra. Od októbra 2013 začali L. zdravotné problémy, ktoré doposiaľ nemá pod kontrolou. Za posledné 4 mesiace absolvoval 12 až 15 odborných vyšetrení. Starostlivosť o L. jej zaberá viac než 2/3 dňa, zbytok energie jej berie tento súdny spor tak, že jej momentálne neostáva čas ani energia na to, aby mohla podniknúť kroky k SZČO.
V marci tohto roka absolvovala kurz kvantového liečenia, aby si rozšírila vedomosti a možnosti. Vyštudovala ekonomiku a riadenie malých a stredných podnikov na UMB v X. X. s titulom bakalár. V D. popri zamestnaní taktiež občasne robila prekladateľskú činnosť, ktorá však skončila návratom na Slovensko. Poukázala na fakt, že zdôvodňovanie životnej úrovne súd oprel o výšku pohonných hmôt cca 220,- Eur a prevádzkovanie opráv jej auta vo výške 595,- Eur ročne. Necelých 600,- Eur za opravy a prevádzku 9-ročného hrdzavejúceho benzínového auta - Chevrolet Lacetti, ktorého kúpna cena bola 8.000,- Eur, ktorý nepatrí ani k strednej triede s najazdenými 208 000 km, t.j. takmer pred dožitím, vrátane výmeny oleja, prezúvania a nutných opráv poškodených a expirovaných častí, ktoré navyše ani nevlastní má podľa súdu zakladať domnienku o vyššej životnej úrovni. Otec vlastní 4-ročný Wolkswagen Passat, auto vyššej strednej triedy, ktorého kúpna cena je od 30.000,- Eur vyššie. Ak by matke nepomáhali rodičia, nebola by schopná sa o detí adekvátne postarať. Okrem toho starý otec staršieho syna taktiež vnukovi pomáha, ako aj jeho krstný otec a jeho krstná mama, ktorí žili v D. a minulý rok sa vrátili na Slovensko. Matka, keď sa vrátila z D. v roku 2008 priniesla so sebou nejaké úspory. V rokoch 2008 až 2010 žili z týchto úspor, ktoré si priniesla. V tom čase jej otec na syna výživné neplatil. Dlžnú sumu vyplatil až v januári 2010. Radovo sa to od roku 2008 do 2011 vyšplhalo na zopár tisíc USD. K peniazom sa dostala až pred Vianocami 2011, pretože nevedela nájsť spôsob ako ich z H.tu dostať na Slovensko. Okrem toho podotkla, že otec nepožiadal o stretávanie sa so synom, ani sa s ním od apríla minulého roku z vlastnej vôle nestretol. Za 8 rokov synovho života sa s ním stretol dohromady 8 x, z toho 3 x minulý rok. Je presvedčená, že otec nemá skutočný záujem o stretávanie sa s L.. Nasľuboval synovi veci, ktoré nesplnil a od septembra minulého roku ani nezavolal. Synové nočné pomočovanie sa zhoršilo práve od doby, kedy otec prestal so synom komunikovať a následne začal syn mať zažívacie problémy a vrátili sa mu nočné desy. Preto navrhla, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie.
K odvolaniu matky sa vyjadril kolízny opatrovník. Navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
K odvolaniu matky sa vyjadril aj otec maloletého L. P. L.. K nepriznaniu výživného za dobu 3 rokov spätne od podania návrhu sa vyjadril tak, že vyživovaciu povinnosť plniť neprestal. Výživné na syna vždy riadne uhradil, je pravdou, že v roku 2008 sa dostal do finančných ťažkosti pre stratu zamestnania v D., čo bolo napokon aj dôvodom jeho návratu na Slovensku. Po návrate bol 4 mesiace nezamestnaný, ale intenzívne si hľadal prácu a k svojmu terajšiemu zamestnávateľovi nastúpil 05.01.2009. Hneď potom ako si našiel prácu, svoje záväzky vyrovnal, čo vyplýva z viacerých vyjadrení matky v konaní. Vzhľadom na to, že zasielanie peňazí do D. nie je lacná záležitosť, cca 20 až 30,- Eur za prevod, nemohol posielať 55,- USD týždenne ako mu určil súd v štáte B. F.. Z toho dôvodu uhrádzal výživné vo vyšších sumách. Na základe dohody od mája 2013 začal pravidelne uhrádzať 240,- Eur na účet matky v slovenskej banke, čo predstavovalo sumu o dosť vyššiu ako mu určil súd v B. F., teda 55,- USD týždenne. Aj napriek tomu, že matku požiadal o podpísanie dokumentu a platieb za viac ako 9 mesiacov pre potreby NYCSU, dodnes mu tento dokument nepodpísala a v organizácií je vedený ako dlžník aj napriek tomu, že platí viac ako bol zaviazaný súdom štátu B. F.. Zároveň otec tvrdil, že súčasný stav nezavinil. V D. bol uznaný sa otca L. a túto skutočnosť nikdy nepopiera, z čoho vyplýva aj platenie výživného. O tom, že na slovenskom rodnom liste bola zapísaná iná osoba, matkin exmanžel nemal vedomosť. O tejto skutočnosti sa dozvedel až 04.05.2010 na pojednávaní. Hneď po uvedenom zistení mal záujem situáciu riešiť. To potvrdila aj sama matka v odvolaní, avšak tomu predchádzalo zapretie otcovstva u matkinho exmanžela, ktorého konania nebol účastníkom. Až následne mohol dať záležitosť aj formálne do poriadku. Nemôže niesť zodpovednosť za to, že matkin exmanžel podľa vyjadrenia konanie o zapretie otcovstva predlžoval. O matrike a doručení rozhodnutia vo veci zapretia otcovstva sa dozvedel 10.11.2012 a bolo potrebné, aby sa dostavil na ktorúkoľvek matriku v rámci SR. L. matka v emaily uviedla, že jej na stretnutie na matrike vyhovuje len niektorý piatok, najlepšie 23.11. a potom najskôr 07.12., ďalej uviedla, že 14.12 a 21.12 nemôže, nakoniec cestoval 28.12 na matriku do U. U., kde podpísal matričné dokumenty. Danému stavu sa dalo predísť keby matka po svojom návrate na Slovensko oznámila, že je potrebné, aby uznal otcovstvo k synovi na matrike s poukazom na zosúladenie právneho vzťahu. Nie je pravdou, že sa nechal hľadať políciou, nebolo mu doručené oznámenie o zásielke, keďže mal iné miesto pobytu a po telefóne z polície z U. O. v ten istý deň kontaktoval mestskú a štátnu políciu v Bratislave, ako aj Okresný súd v Starej Ľubovni, ktorý mu zásielku preposlal. Následne bol okamžite súčinný pri zosúlaďovaní rodného listu so skutkovým stavom ako uviedol vyššie. Ak by aj tvrdenia matky o nevčasnom rozhodovaní v odvolaní spomenutých orgánov, či už v D., alebo na Slovensku bolo pravdivé, nemôže niesť zodpovednosť, vinu na prípadných prieťahoch v konaniach a tieto nemôžu byť prípadmi osobitného zreteľa. Matka dôsledne vypočítava len svoje náklady súvisiace s jej konaním pred rôznymi inštitúciami, ktorému sa dalo predísť ale vôbec neuvádza zvýšené náklady v danom období na syna, syn v tom čase školu nenavštevoval
a jeho pomery boli nezmenené. Zarážajúce je, že sama matka navrhla dohodu vo výške 200,- Eur + 40,- Eur v závislosti od jeho finančnej situácie, avšak túto v konečnom dôsledku odmietla podpísať. S poukazom na uvedené neide o prípad hodný osobitného zreteľa k priznaniu výživného za tri roky spätne, keďže pomery maloletého sa nezmenili a svoju vyživovaciu povinnosť si riadne plnil. Súhlasí s matkou, že za mesiac marec a apríl 2013 jej nezaplatil 220,- USD za každý mesiac ako je nesprávne uvedené v rozsudku. Zaplatil 238,33 USD za každý z týchto mesiacov. Vzhľadom na výpočet pomernej časti za mesiac marec a apríl, teda od podania návrhu dňa 08.03.2013 do 30.04.2013 zaplatil 86,- Eur ako nariadil súd. Manžela otca mal. L. je od 16.08.2013 na materskej dovolenke, všetky príjmy svoje aj manželkine dôkladne a včasne predložil hneď ako si ich súd vyžiadal, jeho príjem sa oproti minulému roku nezmenil. Manželke v priebehu apríla 2014 skončila materská dovolenka a od mája 2014 dostáva len rodičovský príspevok. Zároveň si privyrába prácou z domu, kde priemerne zarobí okolo 200,- Eur mesačne. K tvrdeniam matky ohľadom auto Wolkswagen Passat uviedol, že sa jedná o ročník 2003. Nachádza sa v situácií, keď jeho výdavky prevyšujú príjmy. Manželka v súčasnosti poberá už len rodičovský príspevok v sume 195,- Eur mesačne. Spoločný reálny mesačný príjem tvorí sumu 1.680,- Eur plus 200,- Eur z manželkinej práce z domu a výdavky aj po zrušení škôlky pre syna sumu 1.773,- Eur. Matka je podľa vedomosti otca nezamestnaná od roku 2008 až na výnimku kedy krátko pracovala u svojej matky, pričom má vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa s ekonomickým zameraním. Je zároveň aj tlmočníčka - prekladateľka a z jej tvrdení vyplýva, že absolvovala rôzne kurzy, do ktorých investovala nemalé finančné prostriedky. Matka v konaní sústavne poukazuje na svoje problémy, uvádza výpočty na jej potreby a rieši údajne finančné nezrovnalosti, avšak len minimum argumentov venuje reálnym výdavkom na syna L.. Pri rozhodovaní o zmene výživného súd posudzuje a prihliada na okolnosti dôležité pre určenie výšky výživného tak v čase skoršieho rozhodovania, ako aj v čase nového rozhodovania. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je iba závažnejšia zmena pomerov. Ako už v rámci konania uviedol, v súčasnosti sú jeho rodinné aj finančné pomery iné ako boli v čase rozhodovania rodinného súdu štátu B. F.. V tom čase nemal žiadne deti, ani inú vyživovaciu povinnosť. V súčasnosti má založenú rodinu, dve maloleté deti a manželku, ktorá je na materskej dovolenke. Všetci bývajú v spoločnej domácnosti. Matka maloletého požaduje zvýšenie výživného zo sumy 161,- Eur mesačne na sumu 350,- Eur, resp. 617,12 Eur. Pri rozhodovaní o výške výživného súd v D. v roku 2006 vychádzal z vtedajšieho príjmu otca, teda 330,- USD týždenne. V súčasnosti je jeho mesačný príjem síce vyšší 1.467,76 Eur mesačne, avšak zároveň sa zásadne zmenili okolnosti na jeho strane. Okrem L. má ďalšie dve maloleté deti, manželku na materskej dovolenke a zároveň spláca hypotéku. Jeho mesačné náklady sú vyššie ako to bolo v čase rozhodovania štátu B. F.. Pomery sa nezlepšili, skôr na jeho strane nastala zmena pomerov k horšiemu. V rámci svojich možnosti synovi chce dopriať adekvátnu životnú úroveň. Z toho dôvodu sa voči rozhodnutiu súdu prvého stupňa ani neodvolal. Avšak zvýšenie výživného v súdom stanovenej výške je pre neho hraničné. Keďže súd rozhoduje ku dňu vyhlásenia rozsudku v ktorom čase má spolu 4 vyživovacie povinnosti, ktorý stav bude dlhšiu dobu pretrvávať, považuje za irelevantné rôzne výpočty a špekulácie matky ohľadom príjmov manželky pred jej nástupom na materskú dovolenku a narodením druhého syna, ktorý má len 8 mesiacov.
Preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil.
Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust.§ 212 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods.2 O.s.p. s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu dňa 18.06.2014 a zistil, že odvolanie matky čiastočne dôvodne je a čiastočne dôvodne nie je.
Ust.§ 205 ods.2 O.s.p. taxatívne určuje dôvody ktorými možno odôvodniť odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa vo veci samej. Odvolací dôvod, ktorý uvádza matka podľa ust.§ 205 ods.2 písm.d/ O.s.p., teda nesprávny skutkový záver súdu je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, ak súd pri hodnotení dôkazov nepostupoval podľa kritérií uvedených v ust.§ 132 až § 135 O.s.p., teda jednotlivé dôkazy a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti nehodnotil z hľadiska ich vierohodnosti, pravdivosti a významu pre posúdenie veci z právneho hľadiska.
Nesprávne právne posúdenie veci podľa ust.§ 205 ods.2 písm.f/ O.s.p., ktoré tiež namieta matka vo svojom odvolaní je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, ak dôjde k omylu súdu pri aplikácií práva na zistený skutkový stav.
Za mylnú aplikáciu právnych predpisov sa považuje použitie iného právneho predpisu než sa správne mal použiť alebo síce aplikácia správneho právneho predpisu, ale jeho nesprávny výklad.
V prejednávanej veci odvolací súd zistil, že v napadnutej časti, t.j. vo výroku o povinnosti otca prispievať na výživu mal. L. F. W. mesačne sumou 240,- Eur, ktoré výživné je otec povinný uhrádzať vždy do 15-teho dňa toho, ktorého mesiaca vopred k rukám matky v časti a to počnúc dňom 16.08.2013 do budúcna a vo výroku o zamietnutí návrhu v časti určenia výživného pred 28.12.2012, rozsudok súdu prvého stupňa vychádza zo správneho skutkového a právneho záveru. Preto odvolanie matky v tejto časti nie je dôvodné.
Súd prvého stupňa v tejto časti účastníkmi konania produkované dôkazy na preukázanie ich skutkových tvrdení hodnotil v súlade s kritériami uvedenými v ust.§ 132 O.s.p. a jeho hodnotenie a skutkový záver si osvojuje i odvolací súd a to napriek tomu, že sa súd prvého stupňa skutočne dopustil niektorých pochybení, ktoré matka vo svojom odvolaní popisuje.
Súd však nemusí odpovedať na všetky otázky nastolené účastníkom konania. Je dôležité, aby odpovedal na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto stačí stručne a jasne objasniť skutkový a právny základ rozhodnutia a tým je plne realizované základné právo účastník na spravodlivý proces.
Z obsahu spisu vyplýva, že výrok o zverení mal. L. F. W., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky T. W., nar. XX.XX.XXXX, ktorá bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok odvolaním napadnutý nebol, preto v zmysle ust.§ 206 O.s.p. nadobudol právoplatnosť a odvolací súd v tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa ani nepreskúmaval.
Napadnutý bol výrok o povinnosti otca prispievať na výživu maloletého mesačne sumou 240,- Eur, ktoré výživné je otec povinný uhrádzať vždy do 15-teho dňa toho, ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého dieťaťa počnúc dňom 08.03.2013. Zároveň bol napadnutý výrok o dlžnom výživnom a o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti.
Podľa ust.§ 62 ods.1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa ust.§ 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa ust.§ 62 ods.4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa ust.§ 65 ods.1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Súd prvého stupňa zistil, že rodičia maloletého dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti a maloletému dieťaťu prakticky od narodenia zabezpečuje osobitnú starostlivosť jeho matka.
Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa správne vzhľadom na vek maloletého dieťaťa, jeho opodstatnené a odôvodnené pomery, ako aj príjmy, výdavky na strane otca maloletého dieťaťa určil výživné vo výške 240,- Eur mesačne, ale až za čas počnúc od 16.08.2013 do budúcna.
Dňa 16.08.2013 nastúpila na materskú dovolenku manželka otca P. L.. Následne dňa 16.09.2013 porodila druhé dieťa pochádzajúce z jej manželstva a manželstva otca mal. L. P. L.. Od toho času až do apríla 2014 bola na materskej dovolenke. Od mája 2014 dostáva len rodičovský príspevok, privyrába si prácou z domu, kde priemerne zarobí 200,- Eur mesačne.
Uvedené vyplýva tak z obsahu spisu, ako aj z odvolania matky a z vyjadrenia otca v konaní. Teda dňom 16.08.2013 pribudla otcovi tretia vyživovacia povinnosť a dňom 16.09.2014 štvrtá vyživovacia povinnosť. Vzhľadom na výdavky matky, ktoré podrobne popísala a zhrnula vo svojom odvolaní, je výživné vo výške 240,- Eur od 16.08.2013 do budúcna vo vzťahu k mal. L. vzhľadom na jeho psychiatrické, metabolické a gastroenterologické problémy, ale aj vzhľadom na nutnosť denne mu zabezpečovať pravidelnú bezlepkovú antihistamínovú stravu primerané.
Na tom nič nemení skutočnosť, že súd prvého stupňa nesprávne prepočítal príjem otca za rok 2013, ktorý skutočne tak ako uvádza matka činí 1.462,75 Eur mesačne, nie súdom uvádzaných 1.471,- Eur alebo 1.467,76 Eur ako chybne uvádza súd prvého stupňa. Uvedená chyba v počítaní však nemala žiaden vplyv na správne rozhodnutie súdu prvého stupňa o výške výživného za čas od 16.08.2013 do budúcna.
Čo sa týka zamietnutia návrhu v časti určenia výživného pred 28.12.2013, tri roky spätne od podania návrhu, k tejto veci odvolací súd uvádza, že výsledkami vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že otec mal. L. uznal otcovstva dňa 28.12.2012. Pred týmto dátumom bol ako otec maloletého zapísaný v jeho rodnom liste bývalý manžel matky P. W., ktorý bol v zmysle zákonov SR povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť k maloletému. Otázka vyporiadania vyživovacej povinnosti vo vzťahu otca P. L. k P. W. nie je predmetom konania o úpravu práv a povinností k mal. L. F. W.. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že manžel matky nikdy na H. rodnom liste dieťaťa zapísaný nebol a otázku otcovstva vyriešil súd v D. v priebehu 2 mesiacov a platným rozsudkom zo dňa 19.07.2006 stanovil, že otcom maloletého je P. L.. Určiť výživné spätne preto možno len od 28.12.2012.
Odvolací súd má za to, že od 28.12.2012 existujú dôvody hodné osobitného zreteľa na priznanie výživného pre mal. L. F. W., pretože týmto dňom uznal jeho otec P. L. k nemu otcovstvo. Od toho dňa je povinný podľa zákonov Slovenskej republiky uhrádzať na maloletého výživné. Vo vzťahu k tejto otázke je podľa názoru odvolacieho súdu nad rámec konania o určenie výživného zaoberať sa otázkou či mohla alebo nemohla matka podať skôr návrh, teda dňa 08.03.2013 alebo 28.12.2012.
Preto odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o povinnosti otca prispievať na výživu mal. L. F. W. mesačne sumou 240,- Eur, ktoré výživné je otec povinný uhrádzať vždy do 15-teho dňa toho, ktorého mesiaca vopred k rukám matky v časti a to počnúc dňom 16.08.2013 do budúcna a vo výroku o zamietnutí návrhu v časti určenia výživného pred 28.12.2012 podľa ust.§ 219 O.s.p. ako vecne správny.
Odvolací súd k výške výživného za čas od 16.08.2013 poznamenáva, že aj matka s výživným v takej výške súhlasila. Následne vzhľadom na okolnosti mala za to, že toto výživné má byť 350,- Eur alebo až viac ako 600,- Eur. Z odvolania vyplýva, že otec by mal minimálne platiť 375,- Eur mesačne koľko uhrádzal za škôlku pre syna U..
Možno prisvedčiť matke aj jej odvolacím námietkam, ktoré uvádza vo vzťahu k určeniu výživného za čas od 08.03.2013 do 15.08.2013 a čo do dlžného výživného za čas od 08.03.2013 do 30.04.2013.
Vo vzťahu k dlžnému výživnému za čas od 08.03.2013 do 30.04.2013, toto bolo skutočne nesprávne vypočítané. Uvedené preukázala matka prepočtom vo svojom odvolaní. Dlžné výživné v tejto časti však súvisí i s výrokom o zrušení rozsudku vo výroku o povinnosti otca prispievať na výživu mal. L. F. W. za čas od 08.03.2013 do 15.08.2013 i čo do výroku o zamietnutí návrhu matky v časti o určenie výživného za čas od 28.12.2012 do 15.08.2013.
Odvolací súd má za to, tak ako to popísal vyššie, že mal. L. patrí výživné za čas od uznania otcovstva jeho otcom P. L., teda od 28.12.2012. V tom čase mal otec vyživovaciu povinnosť iba k dvom deťom a to k mal. L. a k mal. synovi U. pochádzajúcemu z jeho terajšieho manželstva. Jeho manželka v tom čase pracovala a nebola ani na materskej dovolenke, teda nemal vyživovaciu povinnosť ani k nej, ani k dieťaťu, ktoré sa mu narodilo až 16.09.2013. Pomery na jeho strane boli iné ako od 16.08.2013. Pomery na strane otca za tento čas vyplývajú jednak z obsahu spisu, jednak ich podrobne opisuje matka vo svojom odvolaní, ale opisuje ich aj otec mal. L. vo vyjadrení k odvolaniu.
Preto odvolací súd podľa ust.§ 221 ods.1 písm.h/, f/ O.s.p. zrušil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o povinnosti otca prispievať na mal. L. F. W. za čas od 08.03.2013 do 15. 08.2013, vo výroku o dlžnom výživnom za čas od 08.03.2013 do 30.04.2013 vo výške 86,- Eur, vo výroku o zamietnutí návrhu v časti určenia výživného za čas od 28.12. do 15.08.2013 a v súvisiacom výroku o trovách konania a v zmysle ust.§ 221 ods.2 O.s.p. v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Odvolací súd z dôvodu hospodárnosti vychádzal pri odôvodnení svojho rozhodnutia z právneho názoru vysloveného v uznesení Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 78/05 zo dňa 16.03.2005, podľa ktorého súčasťou základného práva na súdnu ochranu v občianskom súdnom konaní podľa článku 46 ods.1 Ústavy SR je právo na odôvodnenie ktorého štruktúra je rámcovo upravená v § 157 ods.2 O.s.p. Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní (§ 211 O.s.p.). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.
Preto odvolací súd neodpovedal na všetky námietky a argumenty matky, ktoré predniesla vo svojom odvolaní, ale iba na tie, ktoré podľa jeho názoru majú význam pre rozhodnutie o odvolaní a sú nevyhnutné pre doplnenie dokazovania súdom prvého stupňa v časti, v ktorej je rozsudok zrušený.
Úlohou súdu prvého stupňa bude sa znova zaoberať výživným na mal. L. F. W. za čas od 28.12.2012 do 15.08.2013. Súd prvého stupňa zohľadní počet vyživovacích povinností otca a vysoké výdavky mal. L. F. W. vzhľadom na jeho zdravotné problémy. Súd prvého stupňa zistí za čas od 28.12.2012 do 15.08.2013 i výšku dlžného výživného, aj o tomto dlžnom výživnom riadne rozhodne. Pri výpočte dlžného výživného bude účelne použiť metodiku, ktorú zdôvodnila matka vo svojom odvolaní (tabuľka o platbách na č.l. 503 spisu).
V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa i o trovách odvolacieho konania podľa ust.§ 224 ods.3 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.