Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12C-509-2013.pdf
PDF · 94.36 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/509/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rimavská Sobota samosudcom JUDr. Margitou Žilkovou v právnej veci žalobcu: Pohotovosť, s. r. o. so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO 35807598, zast. Fridrich Paľko, s. r. o. so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4 proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti SR so sídlom v Bratislave, Župné nám. 13 o náhradu škody a nemajetkovej ujmy takto
rozhodol:
Žaloba sa z a m i e t a .
Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobca sa domáhal na žalovanej zaplatenia náhrady škody a náhrady nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Žalobu odôvodnil tým, že postupom podľa § 38 a nasl. Exekučného poriadku navrhol súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu proti dlžníkovi I. J.. Vec je vedená u exekútora pod č. R. XXX/XXXX. Súd vo veci poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie. Pre obavy o právny a fakticky osud pohľadávky nútene vymáhanej súdnym exekútorom, ktorému bolo naposledy udelené poverenie na vykonanie exekúcie, spísal dňa 8/27/2010 (zrejme má ísť o dátum 27. 08. 2010 - pozn. súdu) a podal postupom podľa § 44 ods. 8 Ex. por. návrh na zmenu exekútora. Legitímne očakával, že súd mu svojou činnosťou poskytne súdnu ochranu v zákonom predpokladanej kvalite a teda že dôjde k reálnej zmene exekútora rozhodnutím súdu v zákonom stanovenej lehote, čo sa však nestalo napriek tomu, že podaný návrh spĺňa všetky formálne a materiálne podmienky ustanovené Ex. poriadkom resp. O. s. p. Súd mal podľa § 44 ods. 7 a 8 Ex. por. rozhodnúť o návrhu na zmenu exekútora do 30 dní od doručenia návrhu na zmenu exekútora. Postup exekučného súdu preto hodnotí ako nesprávny a v rozpore so zákonom. V predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o zmene exekútora pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Súd nevykonával vo veci také úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa žalobca v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v článku 48 ods. 2 Ústavy SR. Preto si uplatnil náhradu majetkovej škody 175,- eur ako náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu exekútora a rozhodnutím o ňom (konkrétne ide o 70,- eur na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému + 40,- eur na udržiavanie a správu informačného systému + 50,- eur na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom + 15,- eur na administratívne spracovanie textov urgencií, publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií, poštovné a telekomunikčné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania = spolu uplatnených 175,- eur). Ďalej si uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch a to v sume 276,60 eur počítajúc alikvótnym pomerom 55,- eur za každý mesiac omeškania na základe aplikácie doktríny
ústavného súdu, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Uvedenú sumu uplatňuje ako primeranú náhradu za vnútorné zásahy do spoločnosti, m. i. ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody, žalovaný však na žiadosť pozitívne nereagoval.
Na pojednávanie sa zástupca žalobcu nedostavil, doručenie predvolania mal vykázané, a preto súd pojednával v jeho neprítomnosti. Žalobca síce navrhol zrušenie nariadeného pojednávania, uvádzané dôvody však súd nepovažoval za dôležité dôvody pre zrušenie nariadeného pojednávania. Žalobca návrh na zrušenie pojednávania odôvodnil najmä tým, že mu ešte nebolo doručené rozhodnutie krajského súdu o vylúčení resp. nevylúčení sudcov Okresného súdu Rimavská Sobota, a preto žiada v konaní nepokračovať do právoplatného rozhodnutia o otázke nestrannosti a otázke zákonného sudcu. Súd zo spisu Spr 1065/12 zistil, že uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorým bolo rozhodnuté o námietkach zaujatosti, prevzal zástupca žalobcu 08. 11. 2012. Súd takto nezistil žiaden dôvod pre to, aby nemohol v konaní riadne pokračovať a vo veci pojednávať.
Žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil, a preto súd pojednával v jeho neprítomnosti. K veci sa pred pojednávaním písomne vyjadril tak, že žiada žalobu ako neopodstatnenú v celom rozsahu. Podľa jeho názoru podanie (žaloba) je zmätočné, keď chýbajú základné údaje o exekučnom konaní a tiež nie je zrejmé, či si žalobca uplatňuje právo z titulu nezákonného konania alebo z titulu nesprávneho úradného postupu. Nárok považuje za predčasne uplatnený na súde, lebo podľa zákona č. 514/2003 Z. z. sa poškodený môže domáhať práva na náhradu škody až po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, avšak tým, že žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť, nebolo predbežné prerokovanie podaných žiadostí. Vzhľadom na povahu úkonu (rozhodnutie o zmene súdneho exekútora), kde je potrebné vykonať pred rozhodnutím i iné úkony, nie je možné nerozhodnutie o návrhu v lehote ustanovenej zákonom považovať za zbytočné prieťahy, a teda za nesprávny úradný postup. Tiež nemôže ísť ani o zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom (prieťahy v konaní), lebo tu možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní o disciplinárnom previnení sudcu, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva alebo z rozhodnutia Ústavného súdu SR, ktorými by sa skonštatovalo porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Čo sa týka uplatnenej náhrady škody, namietal, že žalobca nepreukázal jednak vznik a jednak ani výšku škody. Požadovať na škode paušálne sumy je nesprávne a účelové. Pri uplatnení náhrady nemajetkovej ujmy poukázal na skutočnosť, že nie je preukázaný vznik nemajetkovej ujmy ani to, že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch. Poukázal aj na to, že žalobca a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne. Žalobca nepreukázal splnenie základných zákonných podmienok pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z., preto je právne neopodstatnená. Žalobu preto žiadal zamietnuť z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením písomných podaní účastníkov aj s prílohami a spisu 3Er/2465/2008 Okresného súdu Revúca a a vec posúdil takto:
Žalobca opiera svoju žalobu o nesprávny úradný postup Okresného súdu Revúca vo veci 3Er/2465/2008 (nerozhodnutie o návrhu na zmenu exekútora v zákonom stanovenej lehote 30 dní) a na tomto základe žiada náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon"), keď žalovaný na jeho žiadosť podľa § 15 ods. 1 zákona o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pozitívne nereagoval.
Podľa § 9 ods. 1 zákona (v znení v rozhodnom období, kedy malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu a teda aj ku vzniku škody a nemajetkovej ujmy, teda v znení do 31. 12. 2012) "štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb."
Podľa § 9 ods. 2 zákona "právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda."
Podľa § 120 ods. 1 O. s. p. "účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci."
Podľa § 120 ods. 4 O. s. p. "všetky dôkazy sa musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a O. s. p.) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy označené a predložené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a O. s. p." O tomto boli účastníci poučení.
Zo spisu 3Er/2465/2008 Okresného súdu Revúca (u súdneho exekútora Ing. Bc. Miroslava Pallera vedeného pod spis. zn. R. XXX/XXXX) súd zistil, že dňa 25. 05. 2006 žalobca ako oprávnený podal na Exekútorský úrad Ing. Bc. Miroslava Pallera návrh na vykonanie exekúcie vo veci žalobcu ako oprávneného proti povinnému I. J. pre vymoženie 24.000,- Sk s prísl. Dňom 25. 05. 2006 teda začalo exekučné konanie podľa § 36 ods. 1 a 2 Ex. por. Exekučným titulom bola notárska zápisnica o uznaní právneho záväzku a súhlase s exekúciou podľa § 41 ods. 2 písm. c/ Ex. por. Na žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podanej na Okresný súd Rimavská Sobota (spis bol vedený pod sp. zn. 2Er/1037/06) dňa 29. 05. 2006 bolo dňa 14. 08. 2006 vydané poverenie pre súdneho exekútora Ing. Bc. Miroslava Pallera. V dôsledku reorganizácie súdnictva spis bol dňa 07. 01. 2008 postúpený na novovzniknutý Okresný súd Revúca ako miestne príslušný a bol ďalej vedený pod sp. zn. 3Er/2465/2008. Dňa 04. 10. 2010 bol na Okresný súd Revúca podaný návrh oprávneného (žalobcu) na zmenu exekútora podľa § 44 ods. 8 Ex. por., kedy žiadal poveriť vykonaním exekúcie exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. Na výzvu súdu exekútor Ing. JUDr. Miroslav Paller dňa 13. 01. 2011 oznámil, že trovy exekúcie nebude žiadať a oprávnený zaplatil na výzvu súdu súdny poplatok za vyhotovenie rovnopisu podania. Uznesením zo dňa 07. 02. 2011 súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. a/, § 58 ods. 1 Ex. por., lebo po preskúmaní notárskej zápisnice, na podklade ktorej bola vedená exekúcia, chýbal jeden zo základných predpokladov materiálnej vykonateľnosti notárskej zápisnice, a to súhlas povinného s obsahom notárskej zápisnice a s jej vykonateľnosťou. Oprávnený (žalobca) podal proti uzneseniu odvolanie a Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 27. 07. 2011 napadnuté uznesenie potvrdil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 13. 09. 2011.
Žalobca uplatňuje náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu nesprávneho postupu exekučného súdu (v žalobe nesprávne uvádza Okresný súd Rimavská Sobota, avšak návrh na zmenu exekútora a následné konanie už boli vedené na Okresnom súde Revúca), ktorý nerozhodol o návrhu na zmenu v zákonom stanovenej 30 dňovej lehote.
Exekučné konanie začalo 25. 05. 2006, preto na vec je potrebné aplikovať ust. § 44 ods. 7 Ex. por. v znení účinnom do 30. 11. 2006 (§ 240 ods. 1 Ex. por.), podľa ktorého "Oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora."
Podľa uznesenia Ústavného súdu SR zo dňa 09. 12. 2010 sp. zn. II ÚS 545/2010-15 exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka, ako aj bez návrhu.
V predmetnej veci exekučný súd v zmysle vyššie uvedeného, uvedomujúci si, že výkon rozhodnutia je integrálnou súčasťou práva na súdnu ochranu, vzhľadom na zložitosť veci, význam konania pre oprávneného a povinného, časovú náročnosť posúdenia exekučného titulu a jeho súladu so zákonom
preskúmal notársku zápisnicu (exekučný titul), na základe ktorej sa predmetná exekúcia viedla a dospel k záveru, že nie je vykonateľné. Preto oprávnenej osobe nebolo možné priznať právo na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a súd bez návrhu exekúciu zastavil.
Keď súd exekúciu zastavil, nebolo už dôvodu na rozhodnutie o návrhu na zmenu exekútora (bolo by prinajmenšom nelogické rozhodnúť o zmene a hneď exekúciu aj zastaviť a výsledok by bol ten istý), teda zastavením exekúcie odpadol dôvod na rozhodnutie o návrhu na zmenu.
Súd vo veci rozhodoval aj s prihliadnutím na judikatúru Ústavného súdu SR, ktorá je ustálená v tom, že je potrebné skúmať, či v konkrétnom prípade bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa troch základných kritérií - zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Pojem zbytočné prieťahy obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na v zákone ustanovené lehoty na vykonanie toho-ktorého úkonu súdu. Nedodržanie lehôt automaticky nevyvoláva porušenie uvedeného základného práva, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci (I. ÚS 70/02).
Podľa § 17 ods. 1 zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
Podľa § 17 ods. 2 zákona v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
Podľa § 17 ods. 3 zákona výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a/ osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b/ závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d/ závažnosť následkov ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
Na to, aby bolo možné žalobcovi priznať náhradu škody a nemajetkovú podľa § 17 zákona, museli by byť kumulatívne splnené tri základné podmienky, a to 1/ existencia škody (majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, 2/ nesprávny úradný postup orgánu štátu a 3/ príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom.
Žalobca síce vo svojom podaní zo dňa 03. 07. 2014 navrhol ako dôkaz znalecký posudok na vyčíslenie vzniknutej škody s tým, že zadal objednávku, súd však tento dôkaz nevykonal resp. nevykoná (§ 120 ods. 1 veta druhá O. s. p.). Ak žalobca považuje preukázanie výšky žalovanej škody znaleckým posudkom za dôkaz zásadnej povahy, tak za takýto dôkaz ho musel považovať aj v čase pred podaním žaloby a nijako neodôvodnil, prečo nevykonal predmetnú objednávku znaleckého posudku už v čase, keď zamýšľal podávať hromadné návrh na súd (samotné vypracúvanie možno tisícok obdobných žalôb muselo trvať určitý čas a už aj od podania žaloby a výzvy súdu uplynulo ďalších niekoľko mesiacov). Pritom ak zadal hromadnú objednávku (vyplýva to napr. z desiatich podaní žalobcu vo veciach určených na pojednávanie na ten istý deň ako táto vec), už z toho je zrejmé, že by nešlo o dôkaz o výške škody v tejto konkrétnej veci, ale o nejaký všeobecný výpočet, a preto by ho súd ako dôkaz na výšku škody v tejto konkrétnej veci ani nemohol použiť. Žalobcovi nič nebránilo, aby ak mu ku škode v tomto prípade došlo, aby ju konkrétne vyčíslil a preukázal, na čo mal dostatok času. Pritom vôbec ani neuviedol, o aké konkrétne výdavky na správnu pohľadávky by malo ísť, výdavky na udržiavanie a správu informačného systému nie sú výdavkom, ktorý by vyplýval z prípadného nesprávneho úradného postupu, ale sú bežným výdavkom organizácií a tiež výdavky za administratívu nie sú ani len špecifikované, nieto ešte preukázané.
Tak isto žalobca, ktorý ako právnická osoba uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch , by musel v konaní preukázať, aké závažné následky vznikli v jeho pracovnej (podnikateľskej) oblasti a to v bezprostrednej (nie iba tvrdenej) príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti orgánom verejnej moci, žalobca však existenciu takýchto závažných následkov nepreukázal, a teda nemohol preukázať ani príčinnú súvislosť s tvrdeným nesprávnym úradným postupom.
Keď žalobca nepreukázal, že by v exekučnej veci, na základe ktorej žalobu podal, boli splnené kumulatívne všetky tri zákonné podmienky pre zodpovednosť štátu podľa zákona (viď vyššie), a
tým ani splnenie predpokladov pre priznanie náhrady škody a nemajetkovej ujmy, súd žalobu ako neodôvodnenú v celom rozsahu zamietol.
K obrane žalovaného súd poznamenáva, že zo žaloby je zrejmé, že žalobca sa domáha náhrady škody a nemajetkovej ujmy na základe nesprávneho úradného postupu súdu v exekučnej veci, ktorá bola dostatočným spôsobom identifikovaná a tiež nebolo dôvodu zaoberať sa ani námietkou premlčania, lebo žalovaný ju vzniesol pre prípad, že by návrh na zmenu exekútora bol na súd podaný pred 23. 04. 2009, o čo v danom prípade nejde. Keď žaloba bola zamietnutá ako neodôvodnená, nie je dôvod ani na zisťovanie, či bola podaná žiadosť žalobcu podľa § 15 ods. 1 zákona riadne predbežne prerokovaná.
Žalovaný si pri podaní vyjadrenia uplatnil právo na náhradu trov konania (bez ich vyčíslenia), náhrada trov mu pri vyhlásení rozsudku podľa § 142 ods. 1 O. s. p. bola priznaná, avšak žalovaný si tieto trovy nevyčíslil podľa § 151 ods. 1 O. s. p. do 3 pracovných dní po vyhlásení rozsudku, a preto mu súd náhradu trov konania podľa § 151 ods. 2 O. s. p. nepriznal, keďže zo spisu nevyplýva, že by žalovanému trovy vznikli. Keď žalobca nepreukázal, že by v exekučnej veci, na základe ktorej žalobu podal, boli splnené kumulatívne všetky tri zákonné podmienky pre zodpovednosť štátu podľa zákona (viď vyššie), a tým ani splnenie predpokladov pre priznanie náhrady škody a nemajetkovej ujmy, súd žalobu ako neodôvodnenú v celom rozsahu zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde písomne v 2 vyhotoveniach.
V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.