Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_4To-143-2022.pdf
PDF · 85.92 KB
Case nature
Area
Subarea
4To/143/2022
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a sudcov JUDr. Martina Ľuptáka, PhD., MBA a JUDr. Ing. Miroslava Manďáka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 23. februára 2023, v trestnej veci obžalovaného Z. S., stíhaného pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Tr. zák. s poukazom na ust. § 138 písm. a), písm. j) Tr. zák. a § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák., konajúc o odvolaní obžalovaného, proti rozsudku Okresného súdu Zvolen sp.zn. 1T/91/2021 zo dňa 21.07.2022, takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného Z. S. z a m i e t a.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp.zn. 1T/91/2021 zo dňa 21.07.2022 bol obžalovaný Z. S. uznaný za vinného z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Tr. zák. s poukazom na ust. § 138 písm. a), písm. j) Tr. zák. a § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák., a to za skutok, ktorého sa dopustil na tom skutkovom základe, že
v čase okolo 21:00 h dňa 18.08.2020 v obci E. S. XX, okres H. v kuchyni rodinného domu začal vulgárne nadávať svojej družke M. N., nar. XX.XX.XXXX a vyhrážať sa jej, že ju zabije, do ktorej následne aj strčil a viackrát ju udrel päsťou do oblasti tváre a tela, následne na to fyzicky napadol tam prítomného I. G., nar. XX.XX.XXXX, ktorý sa ho pokúšal upokojiť, a to tak, že ho opakovane udieral päsťami do oblasti nôh, tváre a tela, ktorý po jeho útoku zostal ležať na válende, ďalej sa s nožom v ruke začal vyhrážať M. N. a jej dcére S. N., nar. XX.XX.XXXX, so slovami, že ich zabije a dopichá, kde v tom, ako sa M. N. postavila svojim telom pred dcéru S. N. tak, aby ju chránila pred obvineným, tak ju mal presne nezisteným spôsobom nožom zasiahnuť do oblasti chrbta a rúk, po čom poškodení I. G. a S. N. ušli na ulicu, kde sa pred obvineným skryli, ktorý vybehol za nimi a držiac v ruke menší nožík na ulici kričal, že ich zabije, v dôsledku čoho pošk. I. G. telefonoval na tiesňovú linku XXX, čím vzbudil dôvodnú obavu o život a zdravie u svojej družky M. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. S. XX, okres H., ktorej svojím konaním zároveň spôsobil presne nezistené zranenia, týmto konaním vzbudil dôvodnú obavu o život a zdravie pošk. I. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XXX/XXX, I. pri S., okres S., ktorému spôsobil presne nezistené zranenia, ktoré si poškodený nenechal lekársky ošetriť, ako aj svojím konaním vzbudil dôvodnú obavu o život a zdravie pošk. S. N., nar. XX. XX.XXXX, trvale bytom J. I. XXXX/X, H..
Za túto trestnú činnosť mu okresný súd uložil podľa § 360 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, 4, 8 Tr. zák., § 37 písm. m/ Tr. zák., § 46 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov s tým, že podľa § 49 ods. 1 písm. a/, § 51 ods. 1 Tr. zák. okresný súd výkon trestu podmienečne odložil a obžalovanému zároveň uložil probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. okresný súd ustanovil obžalovanému skúšobnú dobu trvaní 24 mesiacov.
Okresný súd tiež podľa § 51 ods. 2, ods. 3 písm. b/, ods. 5 Tr. zák. uložil obžalovanému obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov, a to bez nariadenia kontroly technickými prostriedkami.
Voči tomuto rozsudku podal včas ako osoba oprávnená odvolanie obžalovaný, v ktorom uviedol, že súd prvého stupňa založil odsudzujúci rozsudok v podstate na tom, že za viac vierohodnú považoval výpoveď poškodeného I. G., ktorá mala byť potvrdená výpoveďami ostatných svedkov z prípravného konania. Títo svedkovia (S. N., M. N.) mali podľa názoru súdu prvého stupňa pozmeniť svoje predchádzajúce výpovede z dôvodu spolužitia s obžalovaným. Obžalovaný sa nestotožňuje s názorom súdu prvého stupňa v tom, že svedok - poškodený I. G. bol vo svojej výpovedi konštantný. Tento svedok uviedol, že si nepamätá, či zo strany obžalovaného padli nejaké vyhrážky a až na otázku súdu uviedol, že pravdou je to, čo vypovedal v prípravnom konaní. Táto skutočnosť je podľa názoru obžalovaného podstatnou skutočnosťou, nakoľko v prejednávanej veci ide o trestný čin nebezpečného vyhrážania, kedy je vyhrážka esenciálnou náležitosťou naplnenia skutkovej podstaty tohto trestného činu. Vierohodnosť svedka I. G. je vážne narušená aj z dôvodu, že vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uvádzal, že užíva marihuanu na lekársky predpis. To je v zmysle aktuálnej právnej úpravy neprípustné a teda ťažko uveriteľné a na druhej strane nepochybne aktívne požívanie omamných látok vážne narušuje zmyslové vnímanie osôb, ktoré ich užívajú. Svedkovia, ale aj obžalovaný vypovedal, že svedok I. G. požil pred konfliktom marihuanu, čo jednoznačne ovplyvňovalo jeho správanie, ale aj vnímanie situácie, do ktorej sa dostal pri hádke s obžalovaným, a to práve z dôvodu, že požíval v danej chvíli marihuanu. Svedok jednoznačne klamal, pretože vedel, že priznanie požívania marihuany v čase skutku môže narušiť dôveryhodnosť jeho výpovede. Svedok G. na jednej strane uvádza, že si určite pamätá, že v daný deň bol ,,čistý“, no na druhej strane si už nepamätal, či sa mu obžalovaný vyhrážal alebo nie. Za zmienku stojí aj to, že je paradoxné, že poškodený I. G. navštívil domácnosť obžalovaného aj napriek všetkému, čo sa malo stať pri incidente zo dňa 18.08.2020. Pokiaľ by poškodený I. G. pociťoval z obžalovaného strach, ako to uvádza, prečo by sa po skutku opätovne vracal do domácnosti obžalovaného. Súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku na viacerých miestach poukazuje na úradný záznam policajnej hliadky zo dňa 18.08.2020, ktorého obsah potvrdili svedkovia K. P. a Z. N. po nahliadnutí do jeho obsahu v súdnom spise. Obžalovaný má za to, že úradný záznam nemôže v žiadnom prípade slúžiť ako dôkaz v trestnom konaní a nemal by sa v spise ani nachádzať. Na podporu tohto tvrdenia obžalovaný poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp.zn. 1To/84/2014. Doplnil, že úradný záznam, či dokonca trestné oznámenie, nemôžu slúžiť ako dôkaz v trestnom konaní aj z dôvodu, že tým dochádza k porušeniu zásady kontradiktórnosti, resp. k porušeniu práva obžalovaného na obhajobu. Súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku argumentuje aj obsahom trestného oznámenia podaného M. N.. S poukazom na uvedené preto aj tento dôkaz považuje obžalovaný za neprípustný. S uvedeným súvisí aj výsluch zasahujúcich policajtov ako svedkov. V tejto súvislosti považoval obžalovaný za potrebné zdôrazniť, že títo svedkovia neboli pri skutku, teda objektívne ani nemôžu poskytnúť informácie týkajúce sa skutku, ktorý je obžalovanému kladený za vinu. Obžalovaný je toho názoru, že výpoveďou zasahujúcich policajtov nie je možné ,,sprocesniť“ úradný záznam, a to ani v prípade, ak by sa ich výpoveď zhodovala s obsahom úradného záznamu. Tu treba pripomenúť, že príslušníci PZ nemôžu v trestnom konaní vypovedať ako svedok k obsahu úradného záznamu, avšak nie k tomu, čo mu ktorá osoba povedala pri vykonávaní služobného zákroku k skutku, ktorý vykazuje znaky skutkovej podstaty konkrétneho trestného činu. Obžalovanému nie je z odôvodnenia rozsudku zrejmé, z akého dôvodu bola pre súd prvého stupňa dôveryhodnejšia výpoveď S. a M. N. z prípravného konania, ako ich výpovede z hlavného pojednávania. Samotná skutočnosť, že tieto svedkyne žijú v spoločnej domácnosti s obžalovaným, nemôže byť bez ďalšieho určujúca. Čo sa týka výpovede svedkyne J. N., ktorá vypovedala kontinuálne v prospech obžalovaného, súd prvého stupňa považoval jej výpoveď za nehodnovernú z dôvodu, že žije v spoločnej domácnosti s obžalovaným a že vypovedala až s časovým odstupom od skutku. Na tomto mieste dal obžalovaný do pozornosti, že svedkyňa J. N. vypovedala v prospech obžalovaného už v prípravnom konaní. Obžalovaný bol súdom prvého stupňa uznaný vinným z trestného činu nebezpečného vyhrážania, ktorý mal spáchať závažnejším spôsobom konania, a to so zbraňou. Konkrétne sa malo jednať o nôž. Nôž ako dôkazný materiál sa ani pri ohliadke miesta činu nenašiel tak, ako to uviedli aj zasahujúci príslušníci PZ. Súd prvého stupňa nemal teda spoľahlivo a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že by mal byť skutok spáchaný tak, ako je uvedený v skutkovej vete rozsudku, a to nielen čo do samotného priebehu skutku, ale ani čo do skutočnosti, že by mal byť spáchaný so zbraňou. Záverom obžalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie.
Na verejnom zasadnutí, ktoré sa konalo v neprítomnosti obžalovaného Z. S. a poškodených I. G., M. N. a S. N., za splnenia procesných podmienok v zmysle § 293 ods. 5 a § 294 ods. 1 Tr. por., krajský prokurátor navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.
Obhajca obžalovaného sa plne pridŕžal podaného odvolania a písomných dôvodov. Navrhol odvolaním napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie, alternatívne navrhol odvolaním napadnutý rozsudok zrušiť a aby odvolací súd sám rozhodol a to tak, že obžalovaného spod obžaloby oslobodí z dôvodu, že skutok sa nestal.
Na podklade podaného odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, i správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadol len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Dospel však k záveru, že odvolanie obžalovaného Z. S. nie je dôvodné.
Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že súd prvého stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné a potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie v súlade s ust. § 2 ods. 10 Tr. por. a tieto aj správne vyhodnotil jednotlivo i v ich súhrne tak, ako mu to ukladá ust. § 2 ods. 12 Tr. por.
V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ust. § 168 ods. 1 Tr. por. vyložil, ktoré skutočnosti vzal za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých skutočností pokladal so zreteľom na výsledky vykonaného dokazovania za vylúčené alebo pochybné a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov, najmä tých, ktoré si vzájomne odporujú.
Z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, ako sa okresný súd vysporiadal s obhajobou obžalovaného, prečo neuveril jeho obrane, že skutok sa nestal. Okresný súd mal z vykonaného dokazovania jednoznačne preukázané, že skutok sa stal tak, ako je uvedený v skutkovej vete rozsudku okresného súdu. Bolo preukázané, že dňa 18.08.2020 vo večerných hodinách v dome č. XX, v obci E. S., okres H., obžalovaný fyzicky napadol poškodenú M. N., ktorej sa zároveň vyhrážal, že ju zabije a neskôr zaútočil aj na poškodeného I. G., ktorý sa snažil situáciu upokojiť. Po atakoch obžalovaných vzal do ruky nôž a opätovne sa prítomným osobám vyhrážal zabitím, a to konkrétne M. N., S. N. a I. G.. M. N. s nožom v ruke spôsobil aj rezné zranenia. Predmetný skutok preukazuje výpoveď poškodeného I. G., ktorý sa stal obeťou fyzického útoku a vyhrážok zabitím s nožom v ruke zo strany obžalovaného a ktorý bol vo svojej výpovedi konštantný bez významných odchýlok. Jeho výpoveď korešponduje aj s prepisom záznamu volania na tiesňovú linku XXX, ktorej obsah preukazuje nebezpečné konanie obžalovaného.
Krajský súd v Banskej Bystrici nemá preto pochybnosti o správnosti skutkových zistení uvedených vo výroku napadnutého rozsudku, pretože zodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní a ním je jednoznačne a nepochybne preukázané, že obžalovaný Z. S. v kritickom období, za okolností a spôsobom zisteným v skutkovej vete napadnutého rozsudku, sa dopustil trestného činu tak, že v čase okolo 21:00 h dňa 18.08.2020 v obci E. S. XX, okres H. v kuchyni rodinného domu začal vulgárne nadávať svojej družke M. N., nar. XX.XX.XXXX a vyhrážať sa jej, že ju zabije, do ktorej následne aj strčil a viackrát ju udrel päsťou do oblasti tváre a tela, následne na to fyzicky napadol tam prítomného I. G., nar. XX.XX.XXXX, ktorý sa ho pokúšal upokojiť, a to tak, že ho opakovane udieral päsťami do oblasti nôh, tváre a tela, ktorý po jeho útoku zostal ležať na válende, ďalej sa s nožom v ruke začal vyhrážať M. N. a jej dcére S. N., nar. XX.XX.XXXX, so slovami, že ich zabije a dopichá, kde v tom, ako sa M. N. postavila svojim telom pred dcéru S. N. tak, aby ju chránila pred obvineným, tak ju mal presne nezisteným spôsobom nožom zasiahnuť do oblasti chrbta a rúk, po čom poškodení I. G. a S. N. ušli na ulicu, kde sa pred obvineným skryli, ktorý vybehol za nimi a držiac v ruke menší nožík na ulici kričal, že ich zabije, v dôsledku čoho pošk. I. G. telefonoval na tiesňovú linku XXX, čím vzbudil dôvodnú obavu o život a zdravie u svojej družky M. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. S. XX, okres H., ktorej svojím konaním zároveň spôsobil presne nezistené zranenia, týmto konaním vzbudil dôvodnú obavu o život a zdravie pošk. I. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XXX/XXX, I. pri S., okres S., ktorému spôsobil presne nezistené zranenia, ktoré si poškodený nenechal lekársky ošetriť, ako aj svojím konaním vzbudil dôvodnú obavu o život a zdravie pošk. S. N., nar. XX. XX.XXXX, trvale bytom J. I. XXXX/X, H..
Správne preto postupoval okresný súd, keď uznal obžalovaného vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Tr. zák. s poukazom na ust. § 138 písm. a), písm. j) Tr. zák. a § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák. a správne mu uložil aj podľa § 360 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, 4, 8 Tr. zák., prihliadnuc na § 37 písm. m/ Tr. zák., § 46 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov, ktorý mu podľa § 49 ods. 1 písm. a/ a § 51 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložil a zároveň obžalovanému uložil probačný dohľad nad jeho správaním, pričom podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. ustanovil obžalovanému skúšobnú dobu trvaní 24 mesiacov. Nepochybne je správne aj rozhodnutie o uložení obmedzení obžalovanému podľa § 51 ods. 2, ods. 3 písm. b), ods. 5 Tr. zák., a to v zákaze požívania alkoholických nápojov.
Vzhľadom na to, že na skutkové zistenia i právne posúdenia konania obžalovaného sa podrobne a dostatočne presvedčivo poukazuje v odôvodnení napadnutého rozsudku a odvolací súd nemá o nich pochybnosti, preto si úvahy a závery súdu prvého stupňa v celom rozsahu osvojuje a v podrobnostiach na ne odkazuje, nakoľko opakovať správne a logické závery súdu prvej inštancie na tomto mieste by bolo nadbytočné. V podrobnostiach odvolací súd poukazuje na odôvodnenie prvostupňového súdu na stranách 6 až 8.
Na tomto mieste krajský súd poukazuje na to, že povinnosť odôvodňovať rozhodnutie nemôže byť ponímaná v takom zmysle, že je potrebné vysporiadať sa s každým argumentom. Podľa rozhodnutia ESĽP vo veci Helle verzus Fínsko z 19. decembra 1998 sa odvolací súd pri potvrdení prvostupňového rozhodnutia (zamietnutí odvolania) v princípe môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia súdu nižšieho stupňa. Podľa doterajšej judikatúry Ústavného súdu z citovaných článkov Ústavy a Dohovoru však nemožno vyvodzovať, že dôvody uvedené súdom sa musia zaoberať zvlášť každým bodom, ktorý niektorý z účastníkov konania môže považovať za zásadný pre svoju argumentáciu (Mutatis Mutandis I.ÚS 56/01).
K primárnym odvolacím námietkam obžalovaného ohľadne výsluchu policajtov a úradného záznamu, odvolací súd uvádza, že príslušníci policajného zboru vypovedali len o tom, čo vnímali, keď prišli ako hliadka na miesto činu. Nevypovedali ku skutku samotnému. Uvádzali len skutočnosti, ktoré ako privolaná hliadka vnímali, teda, že poškodení I. G., M. N. a S. N. mali strach z obžalovaného Z. S., ktorý sa im mal vyhrážať zabitím.
Pokiaľ obžalovaný v podanom odvolaní namietal, že neboli zohľadnené výpovede svedkov na hlavnom pojednávaní, ale že bolo prihliadnuté na výpovede svedkýň S. a M. N. z prípravného konania, k tomu odvolací súd zhodne s prvostupňovým súdom uvádza, že ich výpovede na hlavnom pojednávaní boli upravené tak, aby vyznievali v prospech obžalovaného, teda v prospech osoby, ktorá s nimi žije v jednom dome a ktorá sa podieľa na chode ich spoločnej domácnosti. Ako vierohodné preto vyznievajú ich výpovede z prípravného konania.
Čo sa týka výpovede svedkyne J. N., táto vypovedala až s dlhším odstupom času od spáchania trestného činu a nie bezprostredne po skutku ako ostatní svedkovia, teda nie je vylúčené, že aj jej výpoveď bola tiež učinená v prospech obžalovaného z dôvodu, že svedkyňa J. N. je v príbuzenskom vzťahu s obžalovaným.
S poukazom na vyššie uvedené dôvody považoval krajský súd odvolanie obžalovaného za nedôvodné, preto pomerom hlasov 3:0 rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.