Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_7C-75-2014.pdf
PDF · 107.03 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/75/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Gabrielou Briškovou v právnej veci žalobcu: Y. G., T.. XX. X. XXXX, H. W. Y. Č.. XXX, proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom v Piešťanoch, Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a o určenie neprijateľných zmluvných podmienok, takto
rozhodol:
Súd u r č u j e, že Dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 19. 3. 2013, obsiahnutá v Hlave 7 § 1 Úverových podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere zo dňa 19. 3. 2013, uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným je neplatná.
V zostávajúcej časti sa žaloba z a m i e t a.
Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobkyňa sa podanou žalobou na tunajšom súde dňa 2. 4. 2014 domáhala určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 19. 3. 2013, obsiahnutej v Hlave 7 § 1 úverových podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 19. 3. 2013. Súčasne sa domáhala určenia, že ustanovenie Hlavy 5 § 5 úverových podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere zo dňa 19. 3. 2013, že žalovaná je odo dňa zosplatnenia povinná hradiť úrok o 9% vyšší než bol dohodnutý pre prípad riadneho splácania veru, je neplatné. Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy nebola so žalobkyňou ako spotrebiteľkou individuálne dojednaná. Žalobkyňa musela akceptovať uzavretie zmluvy o úvere a dohody o zrážkach zo mzdy ako celok, inak by jej nebol poskytnutý úver. Dohoda o zrážkach zo mzdy musí obsahovať rozsah vykonaných zrážok, pričom zrážky možno vykonať až po zročnosti veriteľovej pohľadávky. Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy uvedené požiadavky nespĺňa. Zabezpečenie záväzku vopred uzavretou dohodou o zrážkach zo mzdy je ďalšou neprimeranou požiadavkou žalobcu ako veriteľa, keď si viacnásobne a bez akéhokoľvek obmedzenia chce disponovať s príjmom dlžníka. Za neprijateľnú podmienku je potrebné považovať aj ustanovenie v Hlave 5 § 5 úverových podmienok, v zmysle ktorého sa strany dohodli, že v prípade zosplatnenia úveru je žalovaná odo dňa zosplatnenia povinná hradiť úrok o 9% vyšší, než bol dohodnutý pre prípad riadneho splácania úveru. V zmluve o úvere bol dohodnutý ročný úrok 26,28%. Uvedené ustanovenie je preto v rozpore s dobrými mravmi. Podľa judikatúry súdov je daný naliehavý právny záujem na určenie neplatnosti zmluvy o úvere. Pokračovanie vo vykonávaných zrážkach zo mzdy má pre žalobkyňu likvidačné následky. Má ďalších veriteľov, ktorým sa snaží splácať dlh, ako aj žalovanému, nižšími splátkami. Manžel žalobkyne je dlhodobo na úrade práce, nezamestnaný. Trojčlenná rodina tak žije mesačne z jediného príjmu, z ktorého sa musia uhrádzať záväzky voči veriteľom.
Žalovaný so žalobou nesúhlasil a navrhol ju zamietnuť. Žalovaná od počiatku zamlčovala okolnosti rozhodné pre poskytnutie úveru. Predmetnou dohodou o zrážkach zo mzdy sa zabezpečujú aj prípadné budúce pohľadávky, čo právny poriadok nevylučuje. Dohoda o zrážkach zo mzdy nemá len zabezpečovací charakter ale aj sankčný a uhradzovací. Uvedená dohoda nespôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Prípadný nesúhlas s dohodou o zrážkach zo mzdy bolo možné prejaviť vyznačením krížika v texte zmluvy. Dohoda o zrážkach zo mzdy nepredstavuje neprimeraný zásah do sociálnej sféry spotrebiteľa. Tvrdenie žalobkyne o dohodnutom ročnom úroku 26,28%, ktorý mal byť obsiahnutý v zmluve, nie je pravdivý. Preto záver o rozpore s dobrými mravmi nie je náležitý. So žalovanou bola dohodnutá úroková sadzba 16,99% ročne. Zvýšenie úrokovej sadzby je preto v súlade s platnou legislatívou SR.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, listinami: zmluvou o úvere, žiadosťou o výplatu zrážok, výplatnými páskami, úverovými podmienkami, oznámením žalovaného, zistiac nasledovné:
Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že v období uzatvárania úverovej zmluvy jej manžel potreboval súrne peniaze. Pokiaľ finančne vládala, úver splácala. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola súčasťou úverových podmienok. Pani, s ktorou zmluvu spisovala, žalobkyni povedala, že úver jej bol schválený. Nezaoberala sa dohodou o zrážkach zo mzdy. Nevysvetlila žalobkyni, že uzatvárala aj dohodu o zrážkach zo mzdy, ako ani dôsledky uzavretia tejto dohody. O dohode o zrážkach zo mzdy sa nebavili. Žalobkyňa chcela mať čím skôr zmluvu uzavretú. Voči žalobkyni sa nevedie žiadne súdne konanie vo vzťahu k vymáhaniu plnenia z predmetnej zmluvy. Podľa dohody o zrážkach zo mzdy mali by jej byť zrážané zo mzdy platby vo výške dvojnásobku splátok. Žalobkyňa však podpísala úverovú zmluvu, ktorou sa zaviazala, že bude splácať úver sumou 9 eur mesačne. Od zamestnávateľa sa však vyžadovala zrážka 59 eur. S tým nemohla súhlasiť. Iného nároku sa v konaní nedomáha. Zmluvu podpisovala ako celok. Celé stretnutie trvalo 5 minút. Pani mala všetky listiny pripravené. Žalovanému spláca dlh vo výške 20,80 eur, keďže viac v momentálnej situácii nie je schopná platiť.
Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že inštitút zrážok zo mzdy má uhradzovací ale aj sankčný charakter. Dohoda o zrážkach zo mzdy obsahuje všetky náležitosti predpísané zákonom. Bola individuálne dojednaná, keďže bola možnosť odmietnuť túto dohodu, krížikom. Žalobkyňa mala slobodnú vôľu, na základe ktorej sa rozhodla uzavrieť zmluvu. Peniaze čerpala. Zabezpečovací inštitút nemožno považovať za neprijateľnú podmienku. Zmluvne dohodnutý úrok je iný, ako tvrdí žalobkyňa. Momentálne od žalobkyne nevymáhajú žiadne plnenie.
Zo zmluvy o úvere zo dňa 19. 3. 2013 uzavretej medzi účastníkmi konania bolo zistené, že žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 1.000 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať mesačnými splátkami 29,26 eur, v počte splátok 66, s dohodnutou ročnou úrokovou sadzbou 16,99%. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli aj úverové podmienky. V závere zmluvy drobným písmom bolo uvedené, že klient dáva súhlas so spracovaním osobných údajov, spoločnosť a klient podpismi na tejto zmluve zároveň uzatvárajú záväzkový vzťah z právneho dôvodu podľa Hlavy 16, prípadný nesúhlas označte krížikom: b) dohodu o zrážkach zo mzdy prípadný nesúhlas označte krížikom, c) dohodu o zmluvnej pokute. Podľa Hlavy 7 § 1 úverových podmienok klient a spoločnosť sa dohodli, že ak sa klient oneskorí so splácaním úveru, je spoločnosť oprávnená požadovať, aby klientovi vykonával platca jeho mzdy (ďalej len zamestnávateľ) mesačnú zrážku zo mzdy vo výške dvojnásobku pravidelnej mesačnej splátky stanovenej úverovej zmluvy, maximálne vo výške, ktorú pripúšťajú platné právne predpisy a to až do uhradenia dlžných splátok úveru. Súčasne sa klient so spoločnosťou dohodli, že pokiaľ klient po uhradení dlžných splátok úveru formou zrážok zo mzdy nebude riadne a včas plniť svoje záväzky voči spoločnosti, mení sa splátkový kalendár úveru a to tak, že od okamihu, kedy nesplní svoje záväzky voči spoločnosti riadne a včas, sa klient zaväzuje úver splácať v splátkach vo výške každej splátky rovnajúcej sa dvojnásobku pravidelnej splátky, v termínoch splatnosti, s tým, že počet zostávajúcich splátok úveru sa zníži na polovicu. Klient podpisom úverovej zmluvy dáva zamestnávateľovi príkaz k pravidelnej úhrade týchto nových splátok úveru ponížením jeho pohľadávok na mesačnú výplatu mzdy, ak jeho uhradeniu na účet spoločnosti a súčasne spoločnosť oprávňuje k ich prijatiu s tým, že zamestnávateľ je povinný tieto splátky pravidelne hradiť a spoločnosť oprávnená prijímať nielen do úplného vrátenia celého poskytnutého úveru súčasne s úrokmi ale i so sankciami, a do vrátenia náhrad škôd, poplatkov za poskytnuté služby a ostatných záväzkov klienta z úverovej zmluvy. Podľa Hlavy 5 § 5 zmluvné strany sa dohodli, že v prípade zosplatnenia úveru podľa § 2 písm. a), b), c) Hlavy 8 je klient odo dňa zosplatnenia povinný hradiť úrok o 9% vyšší než bol dohodnutý pre prípad riadneho splácania úveru, t.j. odo dňa zosplatnenia sa úročí istina vrátane čiastok k nej priradených a to na základe výšky dlhu, skutočného počtu dní a dennej úrokovej sadzby (podiel ročnej úrokovej sadzby zvýšenej o 9% a skutočného počtu dní v danom roku). Z písomnej žiadosti žalovaného o výplatu zrážok adresovaný zamestnávateľovi žalobkyne bolo zistené, že predkladajú kópiu podpísanej úverovej zmluvy, ktorej súčasťou je dohoda o zrážkach zo mzdy obsiahnutá v úverových podmienkach, keďže žalobkyňa porušila podmienky splácania, žalovaný sa domáhal vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne vo výške dvojnásobku mesačnej splátky, pričom výška dlhu nemusí byť konečná, zrážky zo mzdy je potrebné realizovať až do doby, kým nebude zamestnávateľovi oznámený pokyn k zastaveniu výkonu zrážok. Podľa výplatnej pásky žalobkyne za september 2013 výška čistej mzdy predstavovala 552,08 eur, za október 2013 čistá mzda činila 547,92 eur. Z písomného oznámenia zo dňa 14. 5. 2014, vyhotoveného žalovaným, adresovaný žalobkyni bolo zistené, že na základe prijatej informácie o riešení záväzkov žalobkyne prostredníctvom spoločnosti, ktorá sa zaoberá oddlžovaním klientov, sa žalovaný rozhodol, že všetky záväzky vyplývajúce z úverovej zmluvy bude riešiť priamo iba so žalobkyňou, nie prostredníctvom uvedenej spoločnosti.
Podľa § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka:
Uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka:
Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa ustanovenia § 53 osd. 1 Občianskeho zákonníka:
Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka:
Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka:
Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka:
Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku:
V návrhu na začatie konanie možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä
c) o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd žalobe v časti o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy vyhovel, keď vykonaným dokazovaním mal preukázanú jej dôvodnosť v tejto časti. V zostávajúcej časti bola žaloba zamietnutá ako nedôvodná. Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje zabezpečovací prostriedok peňažnej pohľadávky, ktorú uzatvára veriteľ s dlžníkom. Pre takúto dohodu platia všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch (§ 34 a násl. Občianskeho zákonníka). Dohoda musí obsahovať označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide a výšku dohodnutých zrážok. Uvedené náležitosti predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahovala.
Dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahovala vymedzenie výšky pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená, opisuje len výšku zrážok (dvojnásobok pravidelnej mesačnej splátky stanovenej úverovej zmluvy) s tým, že zrážky sa majú vykonávať nielen do úplného vrátenia celého poskytnutého úveru s úrokmi, ale aj možných ďalších pohľadávok a to sankcií, náhrady škody, poplatkov za poskytnuté služby a ostatné záväzky žalobkyne z úverovej zmluvy. Uvedené vymedzenie zabezpečovanej pohľadávky je neurčité a teda neplatné podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V čase uzatvárania dohody o zrážkach zo mzdy musí byť zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne prejaviť vôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom zabezpečovacieho prostriedku. Podľa § 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka v občianskoprávnych vzťahoch, vrátane zmluvných vzťahov majú účastníci rovnaké postavenie. Veriteľ vo vzťahu k spotrebiteľovi nie je vo vzťahu nadriadenosti a neprislúcha mu právo jednostranne určovať aké pohľadávky a v akej výške, ktoré v budúcnosti vzniknú, sa budú realizovať formou zrážok zo mzdy v prospech veriteľa. Je neprijateľné, aby žalovaný jednostranne v budúcnosti určil (bez prejavu vôle žalobkyne) aká konkrétna pohľadávka (predstavujúca výšku istiny, úroku, sankcií, náhrady škody, poplatku za služby, iný záväzok zo zmluvy) bude zrážaná zo mzdy žalobkyne. Je potrebné zdôrazniť, že dohoda o zrážkach zo mzdy, ako vedľajší akcesorický vzťah, má zabezpečovať konkrétnu pohľadávku vo výške uvedenej v písomnej dohode. Keďže dohoda o zrážkach zo mzdy, uzavretá medzi účastníkmi konania neobsahovala výšku zabezpečovanej pohľadávky (len výšku mesačnej zrážky zo mzdy dvojnásobkom pravidelnej mesačnej splátky s odkazom na úverovú zmluvu), absentovalo akékoľvek vymedzenie hlavného záväzku zo zmluvy o úvere v písomnej forme (výška zabezpečovanej pohľadávky). Dohoda o zrážkach zo mzdy je dvojstranným právnym úkonom, na ktorý sa vzťahujú všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch.
Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje formulárovú zmluvu, ktorá nebola individuálne dojednaná. Svojím obsahom spôsobuje značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v neprospech spotrebiteľa, teda žalobkyne. Pri uzatváraní dohody dlžník spotrebiteľ musí vedieť akú pohľadávku zabezpečuje dohoda o zrážkach zo mzdy a v akej výške.
Neurčité bolo aj zmluvné dojednanie v dohode o zrážkach zo mzdy týkajúce sa výšky splátok (rozsahu v akom má byť naplnená uhradzovacia funkcia zabezpečovacieho inštitútu zrážok zo mzdy). Uvedené ustanovenie predstavuje jednostranné neprimerané zvýhodnenie zmluvnej strany veriteľa, ktorý má byť bezpodmienečne uspokojený aj nad dohodnutú výšku mesačnej splátky. Neprípustné navyšovanie zrážok zo mzdy nad dohodnutú výšku predstavuje obchádzanie obligatórnej náležitosti zmluvy o úvere a to výšky mesačnej splátky úveru. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že žalobkyňa ako spotrebiteľka nemala možnosť odmietnuť zabezpečovací prostriedok poskytovaného úveru. Žalovaný nepreukázal ani skutočnosť, že žalobkyňu poučil o následkoch uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy. Zistený skutkový stav, v zmysle prejednacej zásady, je výsledkom dôkaznej aktivity účastníkov. Osobitne uvedený postup je dôležitý v prípade spotrebiteľských zmlúv. Podľa Rozhodnutia Európskeho súdneho dvora v Luxembrugu Asturcom Telecomunicacione C-40/08, je povinnosťou súdu ex offo skúmať neprijateľné podmienky aj bez námietky účastníka konania. Nerovný stav medzi spotrebiteľom a dodávateľom môže byť kompenzovaný iba pozitívnym zásahom, vonkajším vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy (Rozsudky Oceáno Gruppo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98, Mostaza Claro C-168/05). Možnosť skúmať aj bez návrhu nekalú povahu podmienky predstavuje prostriedok vhodný na dosiahnutie výsledku stanoveného v čl. 6 Smernice 93/13/EHS, teda na zabránenie tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ nebol viazaný nekalou podmienkou a zároveň na dosiahnutie cieľa stanoveného v čl. 7 Smernice. Bolo povinnosťou súdu postupovať v súlade s judikatúrou komunitárneho práva. Súdny dvor v Luxemburgu opakovane zdôrazňuje, že nerovný stav medzi spotrebiteľom a dodávateľom služby (keďže zmluvné podmienky predkladá dodávateľ služby bez možnosti korekcie spotrebiteľa) môže byť kompenzovaný iba pozitívnym zásahom vonkajším vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy.
Zmluva o úvere uzavretá medzi účastníkmi konania predstavuje formulárový typ zmluvy (bez individuálneho dojednania), pričom obsahovala ustanovenie, ktoré vnútilo žalobkyni ako spotrebiteľovi uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy, a to spôsobom, že prejav vôle žalobkyne ako zmluvnej strany k uzatvoreniu dohody o zrážkach zo mzdy, ako ďalšej zmluvy, sa nevyžadoval. Žalovaný ako veriteľ formulárovou zmluvou do prejavu vôle žalobkyne, k uzavretiu zmluvy o úvere, o ktorú mala žalobkyňa záujem a ktorú uzavrieť aj chcela, zahrnul bez ďalšieho automatické uzavretie ďalšej zmluvy a to dohody o zrážkach zo mzdy. Urobil to spôsobom, že takýto text vyhotovený minimalistickým drobným písmom vytlačil v zmluvnom formulári, a to v časti, v ktorej klient dáva súhlas so spracovaním osobných údajov (ako posledné zmluvné dojednanie úverovej zmluvy). Podľa uvedeného ustanovenia zmluvné strany súčasne podpismi na zmluve o úvere uzatvárajú aj dohodu o zrážkach zo mzdy. Uvedené zmluvné dojednanie vnucuje spotrebiteľovi určité správanie a konanie, pričom zvýhodňuje poskytovateľa služby (dodávateľa) ako príjemcu plnenia, čím je spôsobená nerovnováha zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Nevyvážený záujem v neprospech spotrebiteľa spočíva v tom, že bez samostatného prejavu vôle k uzavretiu dohody o zrážkach zo mzdy mohol dodávateľ služby úspechom dovodzovať prijatie návrhu na uzavretie ďalšej zmluvy a to dohode o zrážkach zo mzdy. Formulácia uvedeného zmluvného dojednania neprijateľne prezumuje súhlas spotrebiteľa s uzavretím dohody o zrážkach zo mzdy, keďže v prípade, že by nechcel dohodu o zrážkach zo mzdy uzavrieť, musel by nesúhlas vyjadriť. Nerovnovážne vnútenie uvedeného zmluvného ustanovenia vyplýva aj z jeho samotnej formulácie, keďže vyjadrenie nesúhlasu bolo označené slovami „prípadný nesúhlas“. Takéto formálne ustanovenie zmluvy, vyhotovené v závere zmluvných dojednaní minimalistickým drobným písmom, nevyvažuje žiadnym spôsobom nastolenú nerovnováhu zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Neprimerané a nerovnovážne dojednanie v spotrebiteľskej zmluve je neplatné aj podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.
S poukazom na uvedené, žalobkyňa preukázala naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Na základe dohody o zrážkach zo mzdy si žalovaný ako veriteľ uplatnil svoje právo a požiadal zamestnávateľa žalobkyne o realizáciu zrážok zo mzdy, pričom zrážky boli vykonávané. Bez určenia neplatnosti dohody by právne postavenie žalobkyne ako dlžníčky bolo neisté a súčasne by bolo ohrozené právo žalobkyne na disponovanie so svojou mzdou. Na uvedené nemá vplyv skutočnosť, že žalovaný upustil od výkonu zrážok zo mzdy, keďže do budúcna by svoju žiadosť o realizáciu zrážok zo mzdy mohol kedykoľvek obnoviť.
V zostávajúcej časti bola žaloba zamietnutá. Žalobkyňa nepreukázala naliehavý právny záujem na určení neplatnosti ustanovenia Hlavy 5 § 5 úverových podmienok. Dôvod neplatnosti sa môže vzťahovať na právny úkon (zmluvu) alebo na časť právneho úkonu, ak túto časť možno oddeliť od ostatného obsahu. V petite žaloby, ktorým je súd viazaný, žalobkyňa uviedla, že sa domáha určenia neplatnosti ustanovenia úverových zmluvných podmienok, ktoré obsahovalo úpravu navýšenia úroku pre prípad zosplatnenia úveru. Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno svojho tvrdenia, že v prípade riadneho úročenia úveru bol dohodnutý ročný úrok 26,28%, keďže výška dohodnutej ročnej úrokovej sadzby v zmluve o úvere predstavovala 16,99%. Žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na požadovanom určení v tejto časti žaloby. Podľa tvrdenia žalobkyne nevedie sa voči nej žiadne konanie, ako ani nevymáha dlh. Žalobkyňa ako dlžníčka je povinná si plniť svoje povinnosti zo zmluvy. V prípade, že voči žalobkyni bude veriteľ uplatňovať konkrétne nároky, ktoré sú v rozpore s normami na ochranu spotrebiteľa, žalobkyňa sa bude môcť voči ním brániť. Údaje o požadovanom úvere však nemožno určiť za neplatné (neplatnosť sa môže vzťahovať len na právny úkon alebo časť právneho úkonu). Žalobkyňa vo svojej výpovedi výslovne tiež uviedla, že iného nároku okrem určenia neplatnosti dohody o zrážok zo mzdy sa ani nedomáha v danom konaní.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého ustanovenia, ak má účastník vo veci úspech čiastočný, súd náhradu trov konania rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Úspech žalobkyne predstavoval 50%, keďže žalobe o určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy bolo vyhovené, v ktorej časti bol neúspešný žalovaný. Úspech žalovaného predstavoval taktiež 50%, v časti, v ktorej bola zamietnutá žaloba o určenie neplatnosti ustanovenia bodu Hlavy 5 § 5 úverových podmienok. Zmluvy o úvere, v ktorej časti bola neúspešná žalobkyňa. Pomer úspechu a neúspechu účastníkov konania bol rovnaký, preto súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.