Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/70/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tótha a členov senátu JUDr. Petra Šama a JUDr. Jozefa Škraba, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO : 31 575 951, právne zastúpeného ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA GUNIŠ & PARTNERS s.r.o. so sídlom Klincová 37/B, 821 08 Bratislava, IČO: 36 862 657, proti žalovanému: Q. F., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bytom N. XXX/XX, XXX XX X. S., občan SR, v konaní o zaplatenie 89,94 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa 23.4.2013 č. k. -82, takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa.

N e p r i z n á v a žalovanému náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Okresný súd Stará Ľubovňa rozsudkom č. k. -82 žalobu zamietol. Žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia súdu uviedol, že dňa 10.9.2012 podal žalobu na zaplatenie istiny 89,94 eur s 20 % ročným úrokom z omeškania od 22.9.2011 do zaplatenia titulom uzavretej zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, uzavretej medzi Dexia banka Slovensko a.s. a žalovaným ako klientom dňa 3.7.2008. Podľa žalobcu žalovaný neuhradil debetný zostatok na účte potom, čo žalobca dňa 12.9.2011 odstúpil od zmluvy a žiadal zaplatenie debetného zostatku 89,94 eur s 20 % sankčným úrokom. Podaním zo dňa 4.12.2012 žalobca požiadal

o zmenu návrhu s tým, že si neuplatňuje úrok z omeškania v sadzbe 20 %, ale sankčný úrok z omeškania. Súd na pojednávaní dňa 23.4.2013 pripustil zmenu návrhu.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu zmluvy o bežnom účte podľa a následne 13/1991 Zb., kde Zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma. Podľa od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento, alebo iný zákon, pričom súd dospel k záveru, že žalobca nesplnil svoju dôkaznú povinnosť na skutočností, ktoré tvrdí. Žalobca ignoroval opakované výzvy súdu na preukázanie, že žalovaný skutočne dlhuje žalobcovi žalovanú sumu 89,94 eur, pretože podľa výpisu z účtu, ktorý predložil žalobca za obdobie od 1.9.2011 do 21.9.2011 je zostatok na účte 0,00 a nie je tam dlh 89,94 eur. Takýto dlh sa vykazuje až dňa 21.9.2011. Tu sa definuje ako vyrovnanie zostatku zatvorenia účtu. Žalobca nepreukázal, že takýto dlh skutočne existuje, preto súd žalobu zamietol.

O trovách konania účastníkov bolo rozhodnuté podľa a neúspešnému žalobcovi nebola priznaná náhrada trov konania. Žalovaný si náhradu trov konania nežiadal, preto úspešnému žalovanému nebola priznaná náhrada trov konania.

Proti rozsudku okresného súdu dal odvolanie žalobca. Žalovaný na svojom účte u žalobcu prečerpal finančné prostriedky vo výške 89,94 eur. Z dôvodov vykazovania debetného zostatku žalobca od zmluvy odstúpil listom z 12.9.2011. Odvolateľ tu poukázal na to, že všeobecné obchodné podmienky sú súčasťou zmluvy uzatvorenej medzi bankou a klientom, pričom podľa článku I. úvodných ustanovení v bode 4 Všeobecných obchodných podmienok banka má právo meniť VOP. Zmenu a jej účinnosť oznámi banka klientom zverejnením vo svojich obchodných priestoroch. Informácie sa vypisujú na výpise z účtu, alebo v elektronickej podobe prostredníctvom služieb elektronického bankovníctva. Za poskytované bankové služby je banka oprávnená účtovať si poplatky podľa aktuálneho Sadzobníka poplatkov. Keďže Všeobecné obchodné podmienky boli klientovi známe, potom tvrdenie odporcu, že nevedel o tom, že môže ísť do debetu, sa javí ako zavádzajúce. Odstúpením od zmluvy bol žalovaný upovedomený o zrušení účtu a o povinnosti zaplatiť debetný zostatok. Čiastka 89,94 eur je nahromadený debetný zostatok vyplývajúci z transakcií na účte klienta. Navrhol zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.

Krajský súd prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia a zistil, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia ( ) a k tomu dodáva:

Žalobca uplatňuje nárok na zaplatenie sumy 89,94 eur titulom debetného zostatku na účte zriadeného podľa zmluvy zo dňa 12.9.2011, od ktorej žalobca odstúpil. Odvolací súd ale poukazuje na to, že Zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa 3.7.2008 v bode 1 rieši otázku zmluvy o zriadení účtu. V bode 2 JEP návrh majiteľa účtu na uzavretie zmluvy o vydávaní a používaní platobnej karty, pričom ale v bode 4 sa

uvádza, že návrh majiteľa účtu na uzavretie zmluvy o poskytovaní služby povolené prečerpanie na osobnom účte, sa nepovoľuje. Dňa 3.7.2008 nedošlo k dohode účastníkov na povolené prečerpanie na osobnom účte. Ak vo Všeobecných obchodných podmienkach, a to v časti U, bod 19 sa uvádza, že nevysporiadané debetné zostatky na účte po zániku zmluvy je banka oprávnená sankcionovať debetnou úrokovou sadzbou ako pri nepovolenom prečerpaní debetu na účte podľa Sadzobníka, tak nedošlo k uzavretiu zmluvy o povolenom prečerpaní, preto ani odkaz na sankcionovanie podľa Sadzobníka nemá opodstatnenie, pretože na to chýba zmluva.

Dexia banka vydala Sadzobník poplatkov, kde rieši tzv. sankčnú úrokovú sadzbu 20 % ročne, alebo sankčnú úrokovú sadzbu pri nepovolenom debete na osobnom účte 20 % ročne (položka 1.E.4) Sadzobníka. Bez dohody o povolenom prečerpaní na osobnom účte nemôže sa žalobca domáhať platenia sankčných poplatkov podľa Sadzobníka, ako pri prípadoch povolenia prečerpania na osobnom účte. Naviac podľa vymedzenia žalobcu, tento sankčný poplatok má charakter zmluvnej pokuty, kde ale podľa , 0/1964 Z. z., zmluva o zmluvnej pokute musí mať písomnú formu, čo v tomto prípade sa tak nestalo. Na uzavretie zmluvy o zmluvnej pokute nepostačuje odkaz na Všeobecné obchodné podmienky a v nich odkaz na Sadzobník poplatkov banky.

Pri nepovolenom prečerpaní na osobnom účte je možno riešiť otázku prípadného bezdôvodného obohatenia na strane klienta banky. Ak súd vyzýval žalobcu na doloženie listinných dôkazov preukazujúcich oprávnenosť nároku na debetný zostatok, ako k nemu došlo, tak žalobca nedoplnil svoje podanie ani po výzve súdu z 25.10.2012, aby objasnil tzv. vyrovnanie zostatku zatvoreného účtu 89,94 eur k 21.9.2011 (č. l. 6 spisu) s tvrdeným záporným debetným zostatkom 88,95 eur ako je uvedené v odstúpení od zmluvy z 12.9.2011. Keďže žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojho tvrdenia o prípadnom debetnom zostatku, mohol okresný súd pre neunesenie dôkazného bremena nárok žalobcu zamietnuť. Naviac požadovaný úrok z omeškania 20 %, ktorý žalobca definuje ako sankčná úroková sadzba pri nepovolenom debete na osobnom účte, je určitou zmluvnou pokutou, kde dohoda o takejto zmluvnej pokute, resp. dohode o platení takéhoto poplatku nebola. Nnepostačí len odkaz na

Sadzobník súdnych poplatkov vo Všeobecných obchodných podmienkach na uzavretie novej zmluvy o platení sankčných úrokových poplatkov. Potom bol návrh žalobcu dôvodne zamietnutý aj v príslušenstve pohľadávky.

Odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne, pokiaľ bol návrh žalobcu v celom rozsahu zamietnutý.

Krajský súd potvrdzuje rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne aj vo výroku o náhrade trov konania. Podľa neúspešný žalobca nemá právo na náhradu trov konania. Tu bola žaloba zamietnutá. Preto žalobcovi nepatrí náhrada trov prvostupňového konania.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s . Neúspešný žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovanému v odvolacom konaní trovy nevznikli, preto úspešnému žalovanému nebola

priznaná náhrada trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.