Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5P-343-2013.pdf
PDF · 77.72 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-5P/343/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok samosudcom JUDr. Štefanom Ťažkým v právnej veci mal. W. G., D.. X. X. XXXX, bytom u matky, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Ú. A.Y., Z. S. V. F. S. G., na návrh matky U. G., D.. XX. X. XXXX, trvale bytom S. Č.. X proti otcovi O. Y., D.. U.. X. XXXX, trvale bytom G., U. Č.. XX, v konaní o návrhu na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností a určenie výživného, takto
rozhodol:
I. Súd z v e r u j e mal. dieťa W. G., D.. X. X. XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
II. Otec maloletého dieťaťa j e p o v i n n ý prispievať na výživu mal. W. mesačne sumou 27,13,- eur, počnúc dňom 7. 8. 2013 splatné vždy do 20-teho dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky mal. dieťaťa. III. Zvyšnú časť návrhu matky súd z a m i e ta . IV. Dlžné výživné za obdobie od 7. 8. 2013 do 31. 7. 2014 vo výške 54,26 € je otec maloletého dieťaťa p o v i n n ý zaplatiť matke v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. V. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka podala na Okresný súd v Kežmarku dňa 5. 11. 2013 návrh, v ktorom žiadala zveriť mal. W. G. do jej osobnej starostlivosti a otca mal. dieťaťa zaviazať prispievať na jej výživu mesačne sumou l20 €. V dôvodoch návrhu uviedla, že dieťa pochádza z mimomanželského vzťahu, s otcom dieťaťa žili v spoločnej domácnosti ešte pred narodením dieťaťa. Po narodení dieťaťa býva u svojej matky v murovanom prízemnom dome, kde majú vyčlenenú jednu samostatnú izbu. Poukázala, že otec na dieťa od jeho narodenia žiadnym spôsobom neprispieva, s dieťaťom sa kontaktuje nepravidelne.
Súd v predmetnej veci sa oboznámil s obsahom spisu, ako aj výpoveďami účastníkov konania, na základe čoho mal zistený tento skutkový stav.
Matka trvala na podanom návrhu, spresnila, že výživné vo výške 120 € mesačne žiada, aby súd zaviazal otca dieťaťa prispievať počnúc dňom jeho narodenia. Ďalej uviedla, že dcéra bude mať 7. augusta 2014 jeden rok, je v jej celodennej starostlivosti, dieťa má problémy s dýchaním, detská lekárka doporučila návštevu odborného lekára z odboru krčno, nosno, ušné v nemocnici v Košiciach, avšak zdravotný stav dieťaťa v súčasnej dobe nie je diagnostikovaný, lieky dieťa neužíva, matka má bežné náklady na ošatenie, obutie a stravu. Matka dieťaťa je na rodičovskej dovolenke, jej jediným príjmom je rodičovský príspevok a prídavky na jedno dieťa vo výške 246 €. Iný príjem nemá. Spolu s dieťaťom býva u svojej matky v murovanom prízemnom dome, kde majú k dispozícii jednu izbu, na bývanie neprispieva z dôvodu svojich finančných možností, príležitostne robí nákupy do domácnosti. Na záver poukázala, že
voči otcovi dieťaťa podala podnet na trestné stíhanie za zanedbávanie povinnej výživy, konanie bolo zastavené z dôvodu zániku trestnej činnosti, pretože otec dieťaťa vzniknutý dlh na výživnom zaplatil.
Otec dieťaťa uviedol, že nemá námietky, aby mal. W. bola zverená do osobnej starostlivosti matky, nesúhlasil však s navrhovanou výškou výživného, čo odôvodnil tým, že je nezamestnaný, je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, v súčasnej dobe nepoberá dávku v hmotnej núdzi, avšak si o ňu požiadal. Na otázku súdu uviedol, že je zaradený ako uchádzač o zamestnanie od l4. 5. 2014, pred zaevidovaním mal živnostenské oprávnenie od júla 2013 na prípravné práce k realizácii stavby a dokončovacie stavebné práce exteriéru a interiéru. Živnosť zrušil v mesiaci máj 2014 z dôvodu, že v tejto činnosti sa mu nedarilo, nemal zákazky, nebol schopný uhrádzať sociálne a zdravotné poistenie. Uviedol, že je vyučený ako kuchár - čašník, má ukončenú Z. P. Š. S. G., avšak v tomto odbore nebol zamestnaný.
Otec dieťaťa je slobodný, vyživovaciu povinnosť má len k dcére W., býva spolu s otcom v byte, ktorý je vo vlastníctve jeho brata, náklady na bývanie neuhrádza, uhrádza ich len otec z dôvodu, že nemá žiadne finančné prostriedky. Uviedol, že sa chodí stravovať k svojej matke, avšak táto ho finančne nepodporuje.
Súdom ustanovený kolízny opatrovník navrhol návrhu matky v celom rozsahu vyhovieť.
Predmetom tohto konania je úprava výkonu rodičovských práv a povinností a určenie výživného na mal. W. G.. Podľa § 36 ods. 1 č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZR“) rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, sa môžu kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.
S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia súd mal preukázané, že rodičia mal. dieťaťa spolu nežijú, matka má vytvorené vhodné podmienky na osobnú starostlivosť o mal. dieťa, s čím súhlasil ustanovený kolízny opatrovník a otec dieťaťa voči tomu námietky nemal.
Podľa § 65 ods. 1 ZR, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 62 ods. 1 a ods. 2 ZR je plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 ZR každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 75 ods. 1 ZR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Pri určovaní výživného súd vychádzal z toho, že rodičia mal. dieťaťa spolu nežijú, otec na výživu dieťaťa pravidelne neprispieval od jeho narodenia. Pri určení výšky výživného súd vzal do úvahy, že otec dieťaťa je nezamestnaný, je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a v čase rozhodovania súdu bol bez finančných prostriedkov. Súd preto určil otcovi dieťaťa povinnosť prispievať na výživu mal. W. v minimálnom rozsahu podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine bez ohľadu na jeho schopnosti a možnosti a majetkové pomery, čo v čase rozhodnutia súdu predstavovalo sumu 27,13 €. Vo zvyšnej časti súd návrh matky, kde žiadala určiť výživné vo výške 120 € mesačne zamietol.
Pri rozhodovaní o dlžnom výživnom súd zobral do úvahy predložený listinný doklad matkou dieťaťa, a to uznesenie P. F. A. R. S. G., P. P. A. S. G. zo dňa U.. M. XXXX A. Č.. G.. Č.:P.-XXX/KK-G.-XXXX, kde je konštatované, že dlh na výživnom bol od augusta 2013 k júnu 2014, vychádzajúc zo sumy výživného
27,13 €, čo predstavuje 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa v celkovej výške 248,43 €, otec dieťaťa zaplatil. Z tohto dôvodu zanikla trestná činnosť a konanie bolo zastavené. Preto súd dlh na výživnom vypočítal za mesiace jún a júl 2014, ktorý pri stanovenej mesačnej výške výživného 27,13 € predstavuje sumu 54,26 €, ktoré uložil otcovi dieťaťa zaplatiť v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods.1 písm. a/ OSP s tým, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože ide o konanie vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti, ktoré súd môže začať i bez návrhu z úradnej povinnosti.
Poučenie:
O Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.
O V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
O Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
O Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
O Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).