Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Rozsudok_6C-249-2014.pdf
PDF · 92.03 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/249/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Erikou Lengyelovou v právnej veci navrhovateľa: Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: XX XXX XXX, právne zastúpený: AK Bobák, Bollová a spol., s.r.o., so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, 821 02 Bratislava , adresa na doručovanie písomnosti: Orange Slovensko a.s., Metodova 8, 821 08 Bratislava proti odporcovi: T. A. nar. XX.XX.XXXX, bytom Domov sociálnych služieb pre dospelých Horný Bar 226, 930 33 Horný Bar , zastúpený opatrovníkom: Domov sociálnych služieb pre dospelých Horný Bar 226, 930 33 Horný Bar , o zaplatenie 1.504,88 Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 408,88 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne z tejto sumy počnúc od 17.8.2012 do zaplatenia , do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku sa návrh zamieta.
III. Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ návrhom zo dňa 18.11.2013 sa domáhal pôvodne na Okresnom súde Piešťany od odporcu zaplatenia istiny 1.504,88 Eur s príslušenstvom. Okresný súd Piešťany postúpil vec tunajšiemu súdu ako súdu miestne príslušnému. Navrhovateľ sa domáhal rozhodnutia veci vydaním platobného rozkazu.
Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s pripojenými listinnými dôkazmi, najmä Zmluvou č.: O. XXXXXXX ako aj Dodatkom zo dňa 02.08.2012, priloženými faktúrami, Všeobecnými podmienkami navrhovateľa a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
Navrhovateľ uzavrel s odporcom Zmluvu č.: O. XXXXXXX , ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky. Navrhovateľ udáva, že v snahe predísť procesnej neistote pri posudzovaní ich nároku z titulu zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody v časti zmluvnej pokuty vo výške 1.096 Eur s tým, že ustanovenie dodatku, v ktorom je dohodnutá výška zmluvnej pokuty za mobilný telefón bolo v inom súdnom konaní označené ako neprijateľná zmluvná podmienka
- rozsudok Krajského súdu Prešov sp.zn.: 6Co 91/2011 a v súlade s ustanovením § 53a Občianskeho Zákonníka je navrhovateľ ako dodávateľ služby povinný sa zdržať používania takejto podmienky. V súlade so zákonom sa navrhovateľ týmto návrhom na začatie konania vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti domáha nároku vo výške škody voči odporcovi, ktorá vznikla navrhovateľovi za odpredaný mobilný telefón zn. Samsung Galaxy Tab 10.116GB a to vo výške 548 Eur, Samsung Galaxy Tab 10.116GB vo výške 548 Eur. Uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou, to znamená, predstavuje škodu navrhovateľa , ktorú odporca
navrhovateľovi spôsobil tým, že získal mobilný telefón za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že podpisom dodatku sa zaviazal používať služby a za tieto platiť po dobu viazanosti a následne porušil svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Uvedená zmluvná pokuta mala ako občianskoprávny inštitút v zmysle dodatku plniť funkciu paušalizovanej náhrady škody v prípade porušenia zmluvy, ktorá by navrhovateľovi prípadne mohla vzniknúť tým, že navrhovateľ si svoje povinnosti poskytnúť zvýhodnené služby a mobilný telefón za akciovú cenu splnil, avšak odporca si svoju základnú povinnosť , teda zotrvať v zmluvnom vzťahu počas doby viazanosti a riadne a včas uhrádzať svoje splatné záväzky nesplnil. Zmluvná pokuta nebola dojednaná zo strany navrhovateľa s úmyslom privodiť odporcovi neprimerané podmienky za trvania zmluvného vzťahu ani pre prípad , keď dôjde k porušeniu povinnosti odporcu a ani sebe zabezpečiť neprimeraný majetkový prospech. Zmluvná pokuta podľa navrhovateľa mala byť preventívnym a uhradzovacím nástrojom pre prípad porušenia základného zmluvného záväzku odporcu. Odporca si bol v zmysle dodatku vedomý, že mobilný telefón je mu predávaný za cenu uvedenú v čl. I bod 1.3 dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou ) cenou a poskytnutou zľavou len z toho dôvodu, že sa odporca zaviazal užívať služby po dobu dohodnutú v dodatku , pričom nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo, že navrhovateľovi vznikla škoda ( minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu). Okrem škody za akciový telefón navrhovateľovi vznikli ďalšie škody zo zvýhodnených cien služieb počas viazanosti, nákladov za predajný proces, akceptačný a aktivačný proces, SIM-kartu a vyhradenú kapacitu prevádzkovanej siete, ktorá si vyžaduje na rozšírenie kapacity investície a údržbu prevádzky, pričom tieto ďalšie škody si navrhovateľ neuplatňuje z dôvodu náročnosti dokazovania. Výpočet skutočne spôsobenej škody , ktorú odporca spôsobil navrhovateľovi je rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu 549 Eur a akciovou cenou 1 Eur, za ktorú boli odporcovi 2ks telefónov odpredané, teda uplatnená škoda predstavuje 548 Eur za každý telefón. V druhej časti nárok navrhovateľa pozostáva v sume 408,88 Eur z faktúr , ktorými navrhovateľ vyfakturoval cenu poskytnutých služieb odporcovi za obdobie od apríla 2012 do júna 2012. Navrhovateľ pokusom o pokonávku zo dňa 02.08.2012 oznámil odporcovi sumu neuhradených faktúr a vyzval ho na ich úhradu, ku ktorej úhrade nedošlo. Zo Zmluvy o pripojení uzavretej medzi účastníkmi konania vyplýva, že medzi navrhovateľom a odporcom bola uzatvorená Zmluva o pripojení, na základe ktorej zmluvy odporca obdržal 2 ks mikroprocesorových SIM kariet , s ktorými mu navrhovateľ umožnil využívať telekomunikačné služby. Súčasne so Zmluvou o pripojení bol uzavretý Dodatok k tejto zmluve, na základe ktorého odporca odkúpil od navrhovateľa 2 mobilné telefóny za zvýhodnenú cenu s tým, že v prípade porušenia zmluvy mu hrozil záväzok zaplatenia zmluvnej pokuty. Poskytnutá zľava na mobilný telefón bola podmienená s tým, že splní všetky podmienky dojednané v bode 2 Dodatku k zmluve o pripojení riadne a včas na základe faktúr uhradí kúpnu cenu zakúpeného mobilného telefónu, zaplatí aktivačný poplatok za aktiváciu ním zakúpeného užívateľského programu, zotrvá po celú dobu , na ktorú sa zaviazal ako aktívny užívateľ navrhovateľa.
V prípade porušenia podmienok dojednaných v zmluve si účastníci dojednali zmluvnú pokutu vo výške 1.096 Eur.
Podľa § 42 ods. 1 písm. a) Zákona č. 610/2003 Z.z. podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia , to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.
Podľa ust. § 43 ods. 1 Zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách , zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa § 52 ods. 1 až 4 OZ platného od 01.01.2008 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy , ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné.
Zmluva o pripojení medzi účastníkmi konania bola uzavretá za účinnosti Novely Občianskeho zákonníka platnej od 01.01.2008.
Súd dospel k záveru, že právny vzťah založený medzi účastníkmi konania na základe Zmluvy o pripojení je spotrebiteľským vzťahom a zmluva je spotrebiteľskou zmluvou. V dôsledku toho bolo na daný vzťah
nevyhnutné aplikovať všetky ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy. Dňom 01.07.2007 nadobudol účinnosť nový Zákon o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z., ktorý zakotvuje v § 3 ods. 3 , že každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
Podľa § 53 ods. 1 a 2 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia , ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa ( ďalej len neprijateľná podmienka ) . To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými nemal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy , a nemohol ovplyvniť ich obsah.
Ustanovenie § 53 OZ zakotvuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Vychádza z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby konaná profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaného tovaru a služieb, čo zodpovedá poctivému prístupu v podnikaní, pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných podmienok a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.
Podľa § 53a ods. 1 a 2 OZ ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú , z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.
Ustanovenie § 53 a sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné, ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou ( § 53 ods. 5 OZ ). Občiansky zákonník vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi.
Podľa § 544 ods. 1 až 3 OZ v znení účinnom od 01.01.2008 , ak strany dojednanú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník , ktorý túto povinnosť poruší zaviazaný pokutu zaplatiť , aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Výsledkami vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že návrh je dôvodný v časti o zaplatenie ceny poskytnutých služieb vo výške 408,88 Eur. Odporca svojim konaním porušil svoju základnú elementárnu povinnosť zo zmluvy a to riadne a včas zaplatiť cenu poskytnutých služieb. Navrhovateľ odporcovi vyfakturoval poskytnuté služby za mesiace apríl 2012 až jún 2012, pričom odporca za poskytnuté služby v tomto období nezaplatil cenu týchto služieb. V tejto časti súd návrh považoval za dôvodný a vyhovel mu.
S poukazom na § 517 ods. 1 a 2 OZ odporca s týmto plnením sa dostal do omeškania a preto súd zaviazal odporcu zaplatiť z tejto sumy aj úrok z omeškania. Úrok z omeškania s účinnosťou od 01.01.2009 je o 8 %-nych bodov vyšší ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. V tomto konkrétnom prípade je oto 8,75 % ročne.
Opačného názoru bol súd , čo sa týka uplatnenej náhrady škody vo výške 1.096 Eur ako rozdielu medzi predajnou cenou mobilného telefónu 549 Eur za kus a akciovou cenou, za ktorú navrhovateľ odporcovi tento telefón odpredal ( 1 Euro ).
Podľa § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 442 ods. 1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo. Predpokladom úspešnosti návrhu na náhradu škody je preukázanie porušenia právnej povinnosti, vznik ujmy (škody), príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti, vznikom škody a zavinenie. Podstata porušenia právnej povinnosti spočíva v rozpore úkonu s právom. Pritom nie je rozhodujúce, či právna povinnosť vyplýva z právneho predpisu alebo zo záväzkovo-právneho vzťahu. Ujma môže nastať buď v majetkovej alebo v nemajetkovej sfére poškodeného. Majetkovou ujmou sa rozumie majetková strata vyjadriteľná v
peniazoch. Nemajetková ujma je ujmou v osobnej sfére poškodeného. Škoda sa prejavuje ako skutočná škoda a ušlý zisk. Pod skutočnou škodou sa chápe zmenšenie majetku poškodeného a pod ušlým ziskom treba rozumieť to, čo by poškodený mohol získať, keby nevznikla škoda.
Čo sa týka nároku navrhovateľa na náhradu škody, súd má za to, že neboli splnené základné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu. Porušenie povinnosti navrhovateľ videl v porušení záväzku odporcu zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby ( tzv. doby viazanosti ) a platiť riadne a včas za poskytnuté služby.
Navrhovateľom uplatnenú sumu ako rozdiel medzi trhovou cenou a akciovou cenou mobilného telefónu súd nepovažoval za škodu v zmysle Občianskeho zákonníka. Dodatok k Zmluve o pripojení , ktorý sa týkal odkúpenia mobilného telefónu je možné považovať za kúpnu zmluvu v tejto časti. V tomto dodatku sa účastníci zmluvy dohodli na kúpnej cene mobilného telefónu, ktorú síce nazvali ako tzv. akciovú cenu ale podľa názoru súdu bola to dojednaná kúpna cena, čiže navrhovateľovi nemohla vzniknúť škoda, teda nemohlo dôjsť k zmenšeniu jeho majetku.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti , keďže neboli splnené základné predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu, súd návrh navrhovateľa v časti zaplatenia náhrady škody vo výške 1.096 Eur nevyhovel a v tejto časti návrh zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol s poukazom na § 142 ods. 2 O.s.p.
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave (§ 204 ods. 1 O.s.p.).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 205 ods.3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá toto vykonateľné uznesenie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (§ 251 ods. 1 O.s.p.). Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (§ 251 ods. 2 O.s.p.).