Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_36C-165-2013.pdf
PDF · 96.12 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-36C/165/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II, samosudcom JUDr. Rastislavom Pellom, v právnej veci žalobcu: A. I., narodený: XX.X.XXXX, bytom: J.Á. Č.. XX, J., zastúpený advokátkou: JUDr. Iveta Rajtáková, sídlo: Štúrova č. 20, Košice, proti žalovaným: 1. C. T., rodená I., narodená: XX.X.XXXX, bytom: D. Č.. XX, J., zastúpená advokátkou: JUDr. Marianna Lechmanová, sídlo: Štúrova č. 20, Košice, 2. S. I., narodená: XX.XX.XXXX, bytom: K. Č.. XX, J., zastúpená advokátkou: JUDr. Marianna Lechmanová, sídlo: Štúrova č. 20, Košice, v konaní o určenie neúčinnosti odporovateľného právneho úkonu s príslušenstvom,
rozhodol:
I. Určuje sa, že voči žalobcovi je právne neúčinná darovacia zmluva uzavretá medzi žalovanou v 2. rade ako darkyňou a žalovanou v 1. rade ako obdarovanou, predmetom ktorej bolo darovanie nehnuteľností evidovaných v katastri nehnuteľností ako: byt č. XX nachádzajúci sa v obytnom dome K. XX, XX, XX O. XX, zapísaný v katastri nehnuteľností na LV č. 14206, vo vchode 22, súpisné číslo 586, stojaci na parcele registra „C“ č. 2753, parcele registra „C“ č. 2754, parcele registra „C“ č. 2755, parcele registra „C“ č. 2756, okres J. X., obec J.X. - U., katastrálne územie T.; spoluvlastnícky podiel k spoločným častiam a spoločným zariadeniam obytného domu K. Č.. XX, XX, XX, XX, zapísaného v katastri nehnuteľností na LV č. XXXXX, vo vchode XX, súpisné číslo 586, stojaci na parcele registra „C“ č. 2753, parcele registra „C“ č. 2754, parcele registra „C“ č. 2755, parcele registra „C“ č. 2756, okres J. X., obec J.X. - U., katastrálne územie T., v podiele 1580/100 000 z celku; spoluvlastnícky podiel k pozemku, na ktorom je postavený obytný dom K. XX, XX, XX, XX evidovaný v katastri nehnuteľností na LV č. XXXXX a to parcela registra „C“ č. 2753 vo výmere 182 m2, parcela registra „C“ č. 2754 vo výmere 179 m2, parcela registra „C“ č. 2755 vo výmere 179 m2, parcela registra „C“ č. 2756 vo výmere 182 m2, okres J. X., obec J.X. - U., katastrálne územie T., v podiele 1580/100 000 z celku a na základe ktorej bol vklad vlastníckeho práva pre žalovanú v 1. rade do katastra nehnuteľností povolený dňa 15.11.2010 pod č. V-9223/10.
II. Žalobu voči žalovanej v 2. rade zamieta.
III. Žalovaná v 1. rade je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 514,09 eur, ktoré je povinná zaplatiť právnej zástupkyni žalobcu advokátke JUDr. Ivete Rajtákovej v lehote 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku. Trovy konania v časti 99,50 eur predstavujú náhradu za zaplatený súdny poplatok a v časti 414,59 eur predstavujú nárok na nahradenie trov právneho zastúpenia žalobcu.
IV. Žalobca je povinný nahradiť trovy konania žalovanej v 2. rade vo výške 275,58 eur, ktoré je povinný zaplatiť právnej zástupkyni žalovanej v 2. rade advokátke JUDr. Marianne Lechmanovej v lehote 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 9.9.2013 domáhal proti žalovaným vydania rozsudku v znení uvedenom vo výroku č. I tohto rozsudku. Svoju žalobu odôvodnil tak, že svojej matke žalovanej v 2. rade požičal na opravu bytu a na zakúpenie nábytku sumu 101.604,- Sk s úrokom 17,6% z dlžnej sumy ročne do zaplatenia, pričom ona tento dlh aj písomne uznala dňa 11.10.2002. Ďalej uviedol, že žalovaná v 2. rade ho stále ubezpečovala o tom, že mu dlh vráti, avšak doteraz sa tak nestalo. Podľa tvrdenia žalobcu žalovaná v 1. rade o tomto dlhu vedela. Žalobca tiež uviedol, že sa dozvedel o tom, že žalovaná v 2. rade darovala svoj byt č. XX na K. B. Č.. XX svojej dcére, teda žalovanej v 1. rade. Podľa stanoviska žalobcu predmetné darovanie bytu preukázateľne ukracuje uspokojenie jeho pohľadávky voči žalovanej v 2. rade. Z uvedených dôvodov s poukazom na znenie § 42a Občianskeho zákonníka žalobca podal žalobu na určenie neúčinnosti predmetnej darovacej zmluvy voči svojej osobe. Žalobca taktiež požadoval priznať aj príslušenstvo pohľadávky, t.j. náhradu trov súdneho konania.
Obidve žalované sa k veci zhodne vyjadrili tak, že navrhli žalobu ako neoprávnenú zamietnuť a žalobcu zaviazať na nahradenie ich trov konania. Svoje stanovisko odôvodnili tvrdením, že žalovaná v 2. rade si nikdy od žalobcu nepožičala v celosti čiastku vo výške 101.604,- Sk. Zároveň namietali, že čestné vyhlásenie žalovanej v 2. rade zo dňa 11.10.2002 nemožno považovať za uznanie dlhu a ani o zmluvu o pôžičke. Tiež uviedli, že žalovaná v 2. rade toto vyhlásenie podpísala na naliehanie žalobcu a to v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok. Zároveň namietali premlčanie pohľadávky žalobcu a v tejto súvislosti prezentovali svoje stanovisko, že pohľadávka žalobcu je nevymáhateľná a preto podľa ich názoru nie je možné domáhať sa neúčinnosti sporného darovania podľa §42a Občianskeho zákonníka. Žalované ďalej namietali, že podľa § 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka sa možno domáhať odporovateľnosti právneho úkonu iba voči tomu, kto mal z neho prospech a preto žalovaná v 2. rade nie je pasívne vecne legitimovaná v tomto konaní.
Účastníci konania sú blízkymi príbuznými a to tak, že žalovaná v 2. rade je matkou žalobcu a žalovanej v 1. rade. Tieto skutočnosti sú zrejmé zo žalobného návrhu a tiež z vyjadrení účastníkov konania.
Dňa 11.10.2002 podpísala žalovaná v 2. rade Čestné vyhlásenie, v ktorom vyhlásila, že si od žalobcu dňa 30.10.2001 požičala na opravu bytu a na zakúpenie nábytku čiastku vo výške 101.604,- Sk. Toto vyhlásenie bez prítomnosti žalobcu na základe pokynov žalovanej v 2. rade u nej doma ručne vypísala žalovaná v 1. rade a žalovaná v 2. rade ho podpísala pred matričným orgánom K. Č. J. - U.. Tieto skutočnosti súd zistil z citovaného vyhlásenia a tiež z výpovede žalovanej v 2. rade na pojednávaní dňa 7.3.2014.
Dňa 13.10.2013 bola žalovanou v 2. rade ako darkyňou a žalovanou v 1. rade ako obdarovanou, uzavretá darovacia zmluva, predmetom ktorej bolo darovanie nehnuteľností evidovaných v katastri nehnuteľností ako: byt č. XX nachádzajúci sa v obytnom dome K. XX, XX, XX O. XX, zapísaný v katastri nehnuteľností na LV č. 14206, vo vchode 22, súpisné číslo 586, stojaci na parcele registra „C“ č. 2753, parcele registra „C“ č. 2754, parcele registra „C“ č. 2755, parcele registra „C“ č. 2756, okres J. X., obec J. - U., katastrálne územie T.; spoluvlastnícky podiel k spoločným častiam a spoločným zariadeniam obytného domu K. Č.. XX, XX, XX, XX, zapísaného v katastri nehnuteľností na LV č. XXXXX, vo vchode 22, súpisné číslo 586, stojaci na parcele registra „C“ č. 2753, parcele registra „C“ č. 2754, parcele registra „C“ č. 2755, parcele registra „C“ č. 2756, okres J. X., obec J. - U., katastrálne územie T., v podiele 1580/100 000 z celku; spoluvlastnícky podiel k pozemku, na ktorom je postavený obytný dom K. XX, XX, XX, XX evidovaný v katastri nehnuteľností na LV č. 14206 a to parcela registra „C“ č. 2753 vo výmere 182 m2, parcela registra „C“ č. 2754 vo výmere 179 m2, parcela registra „C“ č. 2755 vo výmere 179 m2, parcela registra „C“ č. 2756 vo výmere 182 m2, okres J. X., obec J. - U., katastrálne územie T., v podiele 1580/100 000 z celku. Vklad vlastníckeho práva pre žalovanú v 1. rade do katastra nehnuteľností podľa vyššie citovanej darovacej zmluvy bol povolený dňa 15.11.2010 pod č. V-9223/10. Tieto skutočnosti súd zistil z Listu vlastníctva č. 14206 vedeného príslušným katastrálnym úradom, z Rozhodnutia Správy katastra Košice sp. zn. V 9223/10 zo dňa 15.11.2010 a z citovanej darovacej zmluvy.
Žalobca na pojednávaní dňa 7.3.2014 uviedol k veci nasledovné skutočnosti. Moja matka mala v nájme 4 izbový na Železníkoch od spoločnosti C. a v čase, keď bola matka v zahraničí, tak tam bývala moja najstaršia sestra K., ktorá tam narobila nejaké dlhy na nájme. Ja som mame požičal nejaké peniaze na vyrovnanie týchto dlhov a tiež aj na odkúpenie tohto bytu do vlastníctva. Byt na Ž. sme neskôr vymenili za menší na K. B. a to z dôvodu vysokých mesačných platieb. Ja som mame požičal aj iné peniaze a to na rôzne účely a tieto peniaze som si zapisoval a neskôr som ich zrátal a sú zahrnuté v tom čestnom
vyhlásení, ktoré matka podpísala. Do tej sumy v čestnom vyhlásení som nezahrnul ani 1 halier na viac. To vyhlásenie som si nechal vyhotoviť z opatrnosti, aby som pre prípad, že by matka nedajbože umrela, vedel preukázať koľko som jej dal. Obsah čestného vyhlásenia svojim písmom vypísala moja sestra - žalovaná v 1. rade a matka ho potom podpísala. Požičané peniaze mi matka doposiaľ vôbec nevrátila a ja som nepristúpil k ich vymáhaniu, pretože považujem svoju matku za čestnú osobu a ani náhodou by ma nenapadlo, že sa bude brániť nejakým premlčaním.
Žalovaná v 1. rade na pojednávaní dňa 7.3.2014 uviedla k veci nasledovné skutočnosti. Ohľadom dlhu súvisiaceho s bytom na Ž. za obdobie, keď tam bývala moja staršia sestra, nemám vôbec vedomosť o tom, že by žalobca niečo uhrádzal. Ja osobne som dala v Slovenskej sporiteľni pravidelný príkaz na platenie platieb v súvislosti s týmto bytom. Viem, že žalobca poskytol mame nejaké peniaze na zakúpenie nábytku, ale išlo iba o použitý nábytok a iba váľandy boli nové. Nepamätám si, že by som vypisovala nejaké čestné vyhlásenie a vôbec o ňom nemám nejakú vedomosť, pretože už ide o dlhšiu dobu.
Žalovaná v 2. rade na pojednávaní dňa 7.3.2014 uviedla k veci nasledovné skutočnosti. K tomu čestnému vyhláseniu chcem uviesť, že ja mám španielske školy a neviem dobre po slovensky, preto som požiadala žalovanú v 1. rade, aby to vyhlásenie napísala a ja som ho len podpísala. Obsah tohto vyhlásenia som jej nadiktovala ja a to tak, ako mi to pred tým povedal žalobca. On ma k tomu v podstate donútil tak, že stále za mnou chodil a hovoril mi, že treba zájsť za notárom. Ja nie som Slovenka a nevyznám sa v zákonoch a tak som to nakoniec podpísala. Ja som si od syna nijaké peniaze nepožičala, ja som s ním chodila po obchodoch a robili sme nákupy, ja som si vyberala nejaké veci a on to platil, nikdy však nešlo o nové veci a ja som nevedela, že syn si to zapisuje. Pri podpísaní vyhlásenia na úrade som bola sama, to vyhlásenie vypísala žalovaná v 1. rade u nás doma, pretože som ju o to požiadala. Žalovaná na otázku právneho zástupcu žalobcu uviedla, že rozumie slovenskému výrazu požičať si, ale žalobca jej nič nepožičal.
Podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka: „Veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.“
Podľa § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka: „Odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.“
Podľa § 42b ods. 1 Občianskeho zákonníka: „Právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou.“
Podľa § 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka: „Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.“
Podľa § 116 Občianskeho zákonníka (Blízke osoby): „Blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.“
Podľa § 588 Občianskeho zákonníka (Uznanie dlhu): „Ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.“
Podľa § 657 (Zmluva o pôžičke) Občianskeho zákonníka: „Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.“
Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že žalobca má voči žalovanej v 2. rade pohľadávku vo výške 3.372,63 eur (101.604,- Sk) a to titulom jeho nároku na vrátenie peňažnej pôžičky. V tomto smere
súd považuje za smerodajný dôkaz Čestné vyhlásenie žalovanej v 2. rade zo dňa 11.10.2002. Žalovaná v 2. rade sama potvrdila skutočnosť, že toto vyhlásenie podpísala, avšak nijako nepreukázala svoje tvrdenie, že ho podpísala v tiesni a na základe nátlaku žalobcu. Toto jej tvrdenie nie je hodnoverné ani z dôvodu, že ako sama uviedla, tak toto vyhlásenie jej vyhotovila práve žalovaná v 1. rade (dcéra) na jej prosbu u nej doma a sama ho neskôr na úrade podpísala. Skutočnosť, či došlo k odovzdaniu peňazí naraz dňa 30.10.2001 nie je pre existenciu dlhu podstatná, navyše žalovaná v 2. rade sama potvrdila, že žalobca jej na spoločných nákupoch poskytoval peniaze na zakúpenie jej vecí.
S poukazom na znenie § 588 Občianskeho zákonníka a obsah Čestného vyhlásenia zo dňa 11.10.2002 súd zo zákona predpokladá, že dlh v čase jeho uznania trval, pričom žalované v rámci tohto konania nijako nepreukázali neexistenciu dlhu, respektíve jeho zánik.
Uzavretím spornej darovacej zmluvy (t.j. faktickým znížením majetku žalovanej v 2. rade) jednoznačne došlo k zníženiu možnosti žalobcu domôcť sa uspokojenia svojej pohľadávky voči žalovanej v 2. rade, t.j. došlo k ukráteniu uspokojenia jeho pohľadávky. Tento úkon bol urobený necelé tri roky pred podaním žaloby a zároveň ide o úkon medzi blízkymi osobami podľa § 116 Občianskeho zákonníka (matka a dcéra), t.j. úmysel žalovanej v 2. rade ukrátiť veriteľa (žalobcu) musel byť zo zákona (§ 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka) žalovanej v 1. rade známy. Ohľadom nevedomosti žalovanej v 1. rade o existencii záväzku žalovanej v 2. rade súd poznamenáva, že táto osoba dokonca sama predmetné Čestné vyhlásenie vypísala, t.j. jej tvrdenie o nevedomosti v tomto smere je z pohľadu súdu nepresvedčivé a nehodnoverné.
Žalované na svoju obranu v tomto konaní poukázali na skutočnosť, že sporný záväzok žalovanej v 2. rade je premlčaný (tiež vzniesli námietku premlčania), a preto nejde v danom prípade o vymáhateľnú pohľadávku. Uvedená skutočnosť podľa ich názoru spôsobuje, že sa v tomto prípade žalobca podľa § 42a Občianskeho zákonníka nemôže domáhať určenia neúčinnosti odporovateľného právneho úkonu.
Táto obrana žalovaných (neexistencia vymáhateľnej pohľadávky) nebola úspešná z dôvodu, že premlčanie záväzku samo osebe neznamená tiež to, že by pohľadávka bola nevymožiteľná. Žalobu vo veci samej je možné podať a jej nevymožiteľnosť nastane až v okamihu, keď v tomto sporovom konaní vznesie dlžník námietku premlčania. Pokiaľ by však nebola vznesená námietka premlčania, tak pohľadávka žalobcu bude v prípade vydania vyhovujúceho rozsudku vymožiteľná. Vznesenie námietky premlčania voči pohľadávke žalobcu v tomto konaní o určenie neúčinnosti odporovateľného právneho úkonu nemá za následok nevymožiteľnosť pohľadávky, pretože táto námietka by musela byť vznesená priamo v konaní o uhradenie sporného dlhu.
Na základe vyššie uvedených skutočností súd žalobe o určenie neúčinnosti spornej darovacej zmluvy voči žalobcovi s poukazom na znenie § 42a Občianskeho zákonníka vyhovel, pretože uzavretím darovacej zmluvy došlo k ukráteniu uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky žalobcu voči žalovanej v 2. rade.
Podľa § 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka sa má právo odporovať právnemu úkonu uplatniť proti tomu, kto má z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech. V tomto prípade to bola iba žalovaná v 1. rade, ktorá bezodplatne darovaním získala majetok dlžníka (žalovanej v 2. rade). Z uvedeného dôvodu nebola žaloba podaná dôvodne voči žalovanej v 2. rade, preto súd žalobu voči tejto žalovanej zamietol.
Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku: „Účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.“
Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku: „Ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.“
O trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou v 1. rade bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, pretože žalobca zastúpený advokátkou mal vo veci voči tejto žalovanej v 1. rade úspech v plnom rozsahu.
Náhrada trov konania žalobcu spočíva v sume, ktorú bol žalobca povinný zaplatiť na úhrade súdneho poplatku vo výške 99,50 eur podľa § 2 ods. 1 Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a taktiež aj v náhrade trov právneho zastúpenia, pretože žalobca bol v konaní zastúpený advokátkou. Trovy právneho zastúpenia predstavujú: 1. odmenu za 2 úkony právnej pomoci v hodnote po 60,07 eur (prevzatie zastúpenia a spracovanie a podanie žaloby), 2. odmenu za 3 úkony právnej pomoci v hodnote po 61,87 eur (písomné podanie z 4.2.2014, účasť na pojednávaní dňa 7.3.2014 a účasť na pojednávaní dňa 8.7.2014 ), 3. náhradu tzv. režijného paušálu v hodnote 2 x po 7,81 + 3 x po 8,04 eur a 4. príslušnú daň z pridanej hodnoty (t.j. 20% z celkovej hodnoty právnych úkonov a režijných paušálov). To všetko v súlade s § 11 ods. 1, § 14 ods. 1, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.
O trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou v 2. rade bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, pretože žalovaná v 2. rade zastúpená advokátkou mala vo veci úspech v plnom rozsahu.
Náhrada trov konania žalovanej v 2. rade spočíva v náhrade trov právneho zastúpenia, pretože žalovaná v 2. rade bola v konaní zastúpená advokátkou. Trovy právneho zastúpenia predstavujú: 1. odmenu za 2 úkony právnej pomoci v hodnote po 60,07 eur (prevzatie zastúpenia a písomné podanie z 11.12.2013), 2. odmenu za 2 úkony právnej pomoci v hodnote po 61,87 eur (účasť na pojednávaní dňa 7.3.2014 a účasť na pojednávaní dňa 8.7.2014) a 3. náhradu tzv. režijného paušálu v hodnote 2 x po 7,81 eur + 2 x po 8,04 eur. To všetko v súlade s § 11 ods. 1, § 14 ods. 1 a § 16 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.
Žalobca a rovnako aj žalovaná v 2. rade si v rámci svojich nárokov na nahradenie trov konania uplatnili aj ďalšie celkovo 2 odmeny za vykonanie úkonov právnej pomoci a to konkrétne za ďalšie porady so svojimi advokátkami uskutočnenými pred pojednávaniami. Súd tieto nároky dotknutým účastníkom nepriznal a to z dôvodu neúčelnosti (nadbytočnosti) týchto úkonov právnej pomoci. Priznanie týchto nárokov by bolo v rozpore s ustanovením § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého má účastník právo iba na nahradenie účelne vynaložených výdavkov na obranu, resp. na uplatnenie svojich nárokov.
V zmysle vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Ďalšie dokazovanie nebolo vykonané z dôvodu, že ho žiadny z účastníkov konania nenavrhol a taktiež aj z dôvodu, že súd považoval zistený skutkový stav veci za dostatočný na vydanie tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie musí popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) obsahovať údaje o tom, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť iba nasledovnými skutočnosťami: 1, v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. ( 1 ) O.s.p., 2, konanie má inú vadu, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, 3, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, 4, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, 5, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré neboli doteraz uplatnené (§ 205a O.s.p.), 6, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní svoju povinnosť uvedenú vo výrokovej časti tohto rozsudku, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.