Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_39Ek-2548-2023.pdf
PDF · 84.47 KB
Case nature
Subarea
39Ek/2548/2023
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce, so sídlom: A. XXXX/X, XXX XX B., IČO: 30 794 536 proti povinnej: C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XX, XXX XX B., o vymoženie 112,5 Eur, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Peter Hodermarský, so sídlom exekútorského úradu Akad. D. X, XXX XX E., o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 39Ek/2584/2023 zo dňa 07.02.2024, takto
rozhodol:
I. Súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 39Ek/2548/2023 zo dňa 07.02.2024 z a m i e t a .
II. Povinnému nárok na náhradu trov konania o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 39Ek/2548/2023 zo dňa 07.02.2024 n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 12.12.2023 domáhal od povinnej vymoženia 112,5 eur na základe exekučného titulu - rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce č. MI1l/OHN_NVAŠSD/SOC/2019/10468-96 zo dňa 05.09.2019, ktoré nadobudlo vykonateľnosť dňa 12.09.2019. Súd preskúmal návrh na vykonania exekúcie a vydal poverenie na vykonanie exekúcie, ktoré bolo doručené poverenému súdnemu exekútorovi JUDr. Petrovi Hodermarskému, so sídlom exekútorského úradu Akad. D. X, XXXXX E..
2. Uznesením sp. zn. 39Ek/2584/2023 zo dňa 07.02.2024 súd exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku zastavil a uložil oprávnenému povinnosť nahradiť trovy exekúcie vo výške 36 eur súdnemu exekútorovi JUDr. Petrovi Hodermarskému. Predmetné uznesenie súd odôvodnil tým, že z dikcie ustanovenia § 25 ods. 7 zákona o pomoci v hmotnej núdzi vyplýva, že výkon rozhodnutia je možné nariadiť v tzv. subjektívnej lehote, t. j. do 3 rokov odo dňa, keď úrad zistil, že pomoc bola poskytnutá neprávom, alebo v objektívnej 10 ročnej prekluzívnej lehote. Preklúzia označuje zánik práva, ktoré nebolo uplatnené v stanovenej lehote - ide o zánik práva uplynutím času. Vzhľadom na predložený exekučný titul, súd v súlade so zásadou „lex specialis derogat legi generali“ nepostupuje podľa všeobecného predpisu o správnom konaní, ktorým je správny poriadok, ale postupuje podľa zákona o pomoci v hmotnej núdzi, ktorý v § 25 ods. 7 obsahuje špeciálnu úpravu preklúzie vo vzťahu k právu oprávneného na vrátenie neprávom poskytnutej pomoci v hmotnej núdzi alebo jej časti. Súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým je v predmetnej exekúcii podľa § 45 ods. 2 písm. f) Exekučného poriadku vykonateľné rozhodnutie orgánu verejnej správy, a to rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce č. MI1l/OHN_NVAŠSD/SOC/2019/10468-96 zo dňa 05.09.2019, ktoré nadobudlo vykonateľnosť dňa 12.09.2019. V spomínanom rozhodnutí Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce úrad uviedol: „O vrátení pomoci v hmotnej núdzi sa rozhoduje na základe rozhodnutia Sociálnej poisťovne o priznaní predčasného starobného dôchodku manželovi účastníčky konania od 14.07.2019 v sume 256,40 Eur mesačne. Pomoc v hmotnej núdzi bola poskytovaná ako preddavok. Za obdobie od 01.07.2019
do 31.07.2019 bola účastníčke konania vyplatená pomoc v hmotnej núdzi v sume 112,50 Eur. Po započítaní predčasného starobného dôchodku manžela účastníčky konania pomoc v hmotnej núdzi za uvedené obdobie účastníčke konania nepatrila.“ Vzhľadom na predložený exekučný titul a na druhú vetu ustanovenia § 25 ods. 7 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, ktorá ustanovuje, kedy sa plynutie prekluzívnej lehoty prerušuje, súd výzvou zo dňa 22.01.2024 vyzval oprávneného, aby uviedol, kedy začalo predmetné konanie s číslom MI1/OHN_NVAŠSD/SOC/2019/10468-96, aby predložil dôkaz (vo forme doručenky alebo v inej obdobnej forme) o tom, odkedy disponoval znalosťou o rozhodnutí Sociálnej poisťovne o priznaní predčasného starobného dôchodku manželovi účastníčky od 14.07.2019, či došlo k výkonu predmetného rozhodnutia, ak áno, v akom období a či došlo k vykonávaniu zrážok podľa § 25 ods. 8 zákona o pomoci v hmotnej núdzi. Oprávnený v podaní zo dňa 01.02.2024, uviedol nasledujúce: „Konanie o povinnosti vrátiť preddavok na pomoc v hmotnej núdzi začalo dňa 5.9.2019. 2. V prílohe predložil doručené Rozhodnutie Sociálnej poisťovne č. 58111470010, zo dňa 20.8.2019, podaciu pečiatka úradu (oprávneného) je 30.8.2019, týmto dňom sa ako oprávnený v tomto konaní dozvedel o priznaní tohoto dôchodku. K výkonu uvedeného rozhodnutia, ani k vykonávaniu zrážok z neskôr priznanej dávky, nedošlo. Uviedol však, že zo strany povinnej došlo k čiastočnej úhrade dlhu, v sume 15 €, čiže pohľadávka povinnej voči oprávnenému predstavuje k dnešnému dňu sumu: 97,50 €.“ Nakoľko z vyjadrenia oprávneného je zjavné, že znalosťou o neprávom poskytnutej pomoci za júl 2019 disponoval už dňa 30.08.2019 a nedošlo ani ku žiadnej skutočnosti spôsobujúcej prerušenie plynutia prekluzívnej lehoty, súd skonštatoval, že v danej veci pôjde o subjektívnu trojročnú prekluzívnu lehotu. Preklúzia spôsobuje zánik práva vymáhať uloženú povinnosť a zároveň zánik povinnosti plniť uloženú povinnosť. Subjektívna trojročná lehota, v rámci ktorej je možné nariadiť výkon rozhodnutia sa začína dňom nasledujúcim po dni, kedy došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, t. j. kedy sa oprávnený dozvedel o neprávom poskytnutej pomoci alebo jej časti, a končí uplynutím dňa, ktorý sa označením zhoduje s dňom určujúcim začiatok lehoty. Ak taký deň v mesiaci nie je, je posledným dňom na nariadenie výkonu rozhodnutia posledný deň v mesiaci. Ak koniec lehoty na nariadenie výkonu rozhodnutia pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom na nariadenie výkonu rozhodnutia najbližší budúci pracovný deň. V danom prípade prekluzívna lehota začala plynúť dňa 31.08.2019, t. j. oprávnený mohol podať návrh na vykonanie exekúcie v lehote do 31.08.2022. Oprávnený však podal návrh na vykonanie exekúcie až dňa 12.12.2023, teda po lehote, čím došlo k preklúzii práva na nútený výkon exekučného titulu. Nakoľko právo priznané exekučným titulom zaniklo uplynutím trojročnej prekluzívnej lehoty, t. j. nie je vymáhateľné, súd predmetnú exekúciu zastavil v súlade s § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku.
3. Proti uvedenému uzneseniu podal oprávnený v zákonnom stanovenej lehote sťažnosť, ktorú odôvodnil tým, že lehota na vykonanie exekučného titulu zaniká uplynutím desiatich rokov od posledného dňa kalendárneho mesiaca, za ktorý sa pomoc v hm. núdzi poskytla. V tomto prípade to je 31.7.2029. Oprávnený sa s názorom súdu, že právo priznané exekučným titulom zaniklo uplynutím trojročnej prekluzívnej lehoty nestotožnil. V ods.10 napadnutého uznesenia súd nesprávne poukazuje na to, že skúma prerušenie plynutia prekluzívnej lehoty, ak v tomto prípade žiadne prerušenie prekluzívnej lehoty nebolo, čiže nevykonávali sa ani zrážky podľa § 25 ods. 8 zákona o pomoci v hm. núdzi, ani predchádzajúce konanie o priznaní predčasného starobného dôchodku s uplynutím prekluzívnej lehoty na vykonanie exekučného titulu nemá nič spoločné. Znalosť skutočnosti, že Sociálnou poisťovňou bol priznaný manželovi povinnej starobný dôchodok, oprávnený disponoval už pred vydaním tohto exekučného titulu. Skutočnosť, že bol dôchodok manželovi účastníka konania priznaný, predsa bola dôvodom na jeho vydanie, teda ako správny orgán musel mať o tejto skutočnosti vedomosť predtým, ako rozhodnutie (exekučný titul) mohol vydať. Ak by rozhodnutím Sociálnej poisťovne nedisponoval, žiadne rozhodnutie o vrátení pomoci v hmotnej núdzi by nebolo možné vydať. Podľa názoru oprávneného si súd nesprávne vyložil ustanovenie § 25 ods. 7 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, kedy podmieňuje právo oprávneného na vrátenie neprávom prijatého plnenia existenciou iného konania, čo je nesprávny výklad a aplikácia zákona o pomoci v hmotnej núdzi. Ako oprávnený vedie stovky exekučných konaní, kde návrh na exekúciu podal v lehote od troch do desiatich rokov od vykonateľnosti exekučných titulov. Príkladmo uviedol konkrétne konania, kde Okresný súd Banská Bystrica exekúciu povolil: 33Ek/1765/2021 IČS : XXXXXXXXXX, 22 Ek/1927/2023 IČS : XXXXXXXXXX, 1Ek/1233/2023 IČS 6123314456, 28 Ek/2299/2023IČS 6123436936, 76Ek/533/2021 IČS 6121244971, 34Ek/1755/2021 IČS 6121343847 a mnohé ďalšie. Oprávnený považuje za porušenie Exekučného poriadku, prinajmenšom za veľmi neobvyklý postup, keď súd najprv vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonaie exekúcie a následne exekúciu, ktorou si oprávnený uplatňuje nárok zastaví z dôvodu preklúzie.
4. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
5. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
6. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
7. Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
8. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
9. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
10. Podľa ust. § 25 ods. 6 zákona č. 417/2013 o pomoci v hmotnej núdzi, fyzická osoba je povinná vrátiť pomoc v hmotnej núdzi alebo jej časť poskytnutú neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrila. Ak fyzická osoba spôsobila, že sa jej poskytovala alebo poskytuje pomoc v hmotnej núdzi alebo jej časť neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrila, je povinná vrátiť poskytnutú pomoc v hmotnej núdzi alebo jej časť zvýšenú o 10%.
11. Podľa ust. § 25 ods. 7 zákona č. 417/2013 o pomoci v hmotnej núdzi, právo na vrátenie neprávom poskytnutej pomoci v hmotnej núdzi alebo jej časti zaniká uplynutím troch rokov odo dňa, keď úrad túto skutočnosť zistil, najneskôr uplynutím desiatich rokov od posledného dňa kalendárneho mesiaca, za ktorý sa pomoc v hmotnej núdzi alebo jej časť poskytla. Tieto lehoty neplynú počas konania o povinnosti vrátiť sumu podľa prvej vety, počas výkonu rozhodnutia alebo počas výkonu zrážok podľa odseku 8.
12. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
13. S poukazom na vyššie uvedené a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd preskúmal sťažnosťou napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie treba považovať za vecne správne a sťažnosť oprávneného proti nemu tak logicky za nedôvodnú. Súd má za to, že vyšší súdny úradník rozhodol správne, keď exekúciu podľa ust. § 61 ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku v celom rozsahu zastavil, pričom rozhodnutie odôvodnil do tej miery, ktorá postačuje na záver o ústavnej konformite napadnutého uznesenia. Súd sa plne stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka a v podrobnostiach naň odkazuje. Napriek zneniu § 202 ods. 2 Exekučného poriadku s poukazom na nesúhlas a argumentáciu oprávneného prezentované v sťažnosti, súd nad rámec dodáva:
14. Pokiaľ ide o argumentáciu oprávneného týkajúcu sa skutočnosti, že súd až po vydaní poverenia po preskúmaní exekučného titulu zastavil exekučné konanie, ktorý postup sa oprávnenému javí ako v rozpore s Exekučným poriadkom súd udáva, že na preklúziu ako právny inštitút znamenajúci zánik práva jeho neuplatnením v zákonnom stanovenej čase súd prihliada ex offo z úradnej povinnosti. Ak k uvedenej skutočnosti súd dospel po vydaní poverenia, bolo jeho povinnosťou z úradnej moci exekučné konanie zastaviť. Na tom nič nemení skutočnosť, že zisťovanie skutočností ohľadne plynutia prekluzívnej doby mohol vykonať aj pred rozhodnutím o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie.
15. V predmetnom prípade súd mal preukázané, že exekučným titulom v predmetnej právnej veci je rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce č. MI1l/OHN_NVAŠSD/ SOC/2019/10468-96 zo dňa 05.09.2019, ktoré nadobudlo vykonateľnosť dňa 12.09.2019 a na základe ktorého bola povinnej uložená povinnosť vrátiť preddavok na pomoc v hmotnej núdzi poskytovaný za
obdobie od 01.07.2019 do 31.07.2019 v sume 112,50 eur do 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia na účet Úradu práce z dôvodu, že po započítaní predčasného starobného dôchodku manžela účastníčky konania pomoc v hmotnej núdzi za uvedené obdobie účastníčke konania nepatrila.
17. Oprávnený vo svojom vyjadrení zo dňa 01.02.2024 uviedol, že predmetné konanie o povinnosti vrátiť preddavok na pomoc v hmotnej núdzi začalo dňa 05.09.2019. Oprávnenému bolo doručené rozhodnutie Sociálnej poisťovne č. 5811470010 zo dňa 20.08.2019 dňa 30.08.2019, ktorým sa oprávnený dozvedel o priznaní tohto dôchodku. Uvedeným dňom podľa názoru súdu teda oprávnený získal vedomosť o dôvode/skutočnosti zakladajúcej dôvod na vrátenie pomoci v hmotnej núdzi. V súlade s ust. § 25 ods. 7 zákona č. 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov lehota počas uvedené konania neplynula. Konanie vo veci vrátenia preddavku na pomoc v hmotnej núdzi začalo teda najskôr 30.08.2019, kedy sa do dispozície oprávneného dostala informácia, ktorá zakladala dôvod pre vrátenie pomoci v hmotnej núdzi (podľa vyjadrenia oprávneného začalo konanie dňa 05.09.2019) a po dobu do vydania rozhodnutia vo veci do 05.09.2019 lehota v zmysle uvedeného zák. ustanovenia neplynula. Prekluzívna lehota začala plynúť teda najneskôr 06.09.2019 a uplynula dňom 06.09.2022. Nakoľko oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie až dňa 12.12.2023, teda po lehote, došlo k preklúzii práva na nútený výkon exekučného titulu. Argumentácia oprávneného, že na Okresnom súde Banská Bystrica prebieha množstvo iných exekučných konaní, v ktorých podal návrh na vykonanie exekúcie v období od troch do desiatich rokov od vykonateľnosti iných exekučných titulov ukladajúcich povinnosť vrátiť dávku v hmotnej núdzi a že je veľmi neobvyklý postup, keď súd najprv vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie a následne exekúciu, ktorou si oprávnený uplatňuje nárok zastaví z dôvodu preklúzie, nie je právne relevantná. Súd rozhodujúci v tejto exekučnej veci nepozná okolnosti daných iných prípadov, konaní. Pravne relevantné sú len skutočnosti uvedené v zákone určujúce začiatok plynutia, majúce vplyv na plynutie, resp. prerušenie plynutia prekluzívnej doby a na jej koniec. Keďže v predmetnom konaní oprávnený ani na výzvu súdu nepreukázal skutočnosti, ktoré by preukazovali výkon predmetného rozhodnutia, prípadne vykonávanie zrážok podľa § 25 ods. 8 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, súd dospel k záveru, že sa na predmetnú vec vzťahuje trojročná prekluzívna lehota a konanie vo veci zastavil. Rovnako tak z uvedených dôvodov sťažnostný súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 39Ek/2548P2023 zo dňa 07.02.2024 zamietol.
18. Na záver súd udáva, že predmetnú sťažnosť súd povinnej na vyjadrenie nezasielal, nakoľko pre rozhodnutie súdu nebolo jej vyjadrenie potrebné. Súd exekúcii v predmetnej veci zastavil ex offo t.j. z úradnej povinnosti (bez iniciatívny povinnej), ktorú skutočnosť oprávnený v sťažnosti namietol z hľadiska nesprávneho právneho posúdenia veci zo strany súdu. Keďže sa súd s argumentáciou oprávneného nestotožnil a rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka potvrdil ako vecne správne, nebolo potrebné uvedenú sťažnosť povinnej zasielať na oboznámenie.
19. O trovách sťažnostného konania súd rozhodol podľa ust. § 199a ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že v konaní o sťažnosti oprávneného úspešnému povinnému nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko tomuto žiadne trovy v súvislosti s predmetnou sťažnosťou ani nevznikli (o podanej sťažnosti ani nemal vedomosť).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).