Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/140/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Ilgovou v právnej veci navrhovateľa: Y. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., Č. U. XX, proti odporkyni: H. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., I. XXA/XX, v konaní o zrušenie vyživovacej povinnosti k plnoletému dieťaťu, takto

rozhodol:

Súd zrušuje vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporkyni naposledy stanovenú právoplatným rozsudkom Okresného súdu Martin, sp. zn. zo dňa 10.02.2010 mesačne vo výške 90,- €, a to s účinnosťou ku dňu 01.07.2014.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľ podaným návrhom, ktorý súdu doručil, žiadal zrušiť vyživovaciu povinnosť voči odporkyni z dôvodu, že dcéra nepokračuje plynule v ďalšom štúdiu, a preto zo zákona mu zaniká voči nej vyživovacia povinnosť.

Odporkyňa sa vyjadrila, že otázku zrušenia výživného ponecháva na zvážení súdu. Uviedla, že v ďalšom štúdiu nepokračuje, nie je zaregistrovaná na úrade práce, avšak zaregistrovať sa môže až do 08.09.2014, a to z dôvodu, aby matke do uvedenej doby mohli byť vyplácané rodinné prídavky. Uviedla, že je pravdou, že ukončila Strednú odbornú školu podnikania v Martine maturitnou skúškou, avšak do súčasnej doby si nenašla vhodnú pracovnú pozíciu na trvalý pracovný pomer. Nemá pravidelný príjem, a preto je toho názoru, že otec by jej mal ešte platiť výživné.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom návrhu, výrokom súdneho rozhodnutia rozsudku tunajšieho súdu, ako aj s ďalšími listinnými dôkazmi, ktoré sa v spise nachádzajú a zistil, že návrh navrhovateľa je právne opodstatnený, preto mu súd vyhovel.

Rozsudkom Okresného súdu Martin, č. k. zo dňa 10.02.2010 bolo navrhovateľovi určené výživné na odporkyňu mesačne vo výške 90,- €. Túto vyživovaciu povinnosť si navrhovateľ plnil do doby podania návrhu na zrušenie výživného, ktoré žiadal zrušiť s účinnosťou k 01.07.2014.

Odporkyňa s návrhom súhlasila s tým, že rozhodnutie ponechala na zvážení súdu, pretože podľa jej názoru aj keď po ukončení stredoškolského štúdia s maturitou nenašla si trvalé zamestnanie a od 08.09.2014 bude zaevidovaná na úrade práce, nie je podľa jej názoru schopná sama sa živiť a je odkázaná na vyživovaciu povinnosť rodičov.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine (ďalej len ZR) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 ZR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa o prídavku na dieťa nezaopatrené dieťa podľa tohto zákona je dieťa do skončenia povinnej školskej dochádzky, najdlhšie do dovŕšenia 25 rokov veku, ak

a) sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom alebo

b) sa nemôže sústavne pripravovať na povolanie štúdiom, alebo vykonávať zárobkovú činnosť pre chorobu alebo úraz.

Podľa sústavná príprava dieťaťa na povolanie podľa tohto zákona je štúdium

a) na strednej škole okrem štúdia popri zamestnaní, kombinovaného štúdia a štúdia jednotlivých vyučovacích predmetov,

b) na vysokej škole okrem externého štúdia.

Podľa § 62 ods. 5 ZR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 prvá veta ZR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Podľa § 76 ods. 1 ZR výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 ZR právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 78 ods. 1 ZR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

Podľa § 78 ods. 3 ZR pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení mal súd preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Martin, sp. zn. zo dňa 10.02.2010, bolo navrhovateľovi určené výživné na odporkyňu vo výške 90,- € mesačne na čas po rozvode, a to formou schválenia rodičovskej dohody aj k ďalším maloletým deťom z manželstva pochádzajúcim. Túto vyživovaciu povinnosť si navrhovateľ plnil. Zrušiť výživné navrhoval ku dňu 01.07.2014, a to z dôvodu, že jeho dcéra po ukončení stredoškolského vzdelania v ďalšom štúdiu nepokračuje a z toho dôvodu mu zo zákona zaniká vyživovacia povinnosť voči jej osobe.

Zmena pomerov v zmysle citovaného ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine sa rozumie výrazná zmena tých okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Súd mal preukázané a medzi účastníkmi nebolo sporné, že odporkyňa potom, čo ukončila prípravu na ďalšie povolanie formou ukončenia stredoškolského štúdia, je povinná sa zaevidovať na úrade práce ako uchádzačka o zamestnanie v prípade, že si nenašla prácu. Podľa jej oznámenia a doporučenia zo strany úradu práce bude zaevidovaná až od 08.09.2014, a to z dôvodu, aby matke mohli byť vyplatené za uvedené obdobie, t. j. od ukončenia školy do septembra rodinné prídavky. Podľa názoru súdu okolnosť, že odporkyňa sa nezaradila do pracovného pomeru, pretože si nenašla vhodné trvalé zamestnanie a nie je zaevidovaná na úrade práce, nie je zákonným dôvodom pre trvanie vyživovacej povinnosti zo strany rodičov. Súd vyhodnotil danú situáciu tak, že návrh navrhovateľa je právne opodstatnený a k 01.07.2014 súd zrušil vyživovaciu povinnosť tak, ako to navrhoval, pretože odporkyňa nepreukázala, že by pokračovala v príprave formou ďalšieho denného štúdia na svoje budúce zamestnanie.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že odporkyňa je schopná sama sa živiť, a preto súd vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporkyni, určenú rozsudkom Okresného súdu Martin, sp. zn. zo dňa 10.02.2010 vo výške 90,- €, s účinnosťou od 01.07.2014 zrušil.

O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).

Podľa ust. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.