Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_14C-49-2010.pdf
PDF · 128.32 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/49/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou JUDr. Evou Tulejovou, v právnej veci navrhovateľov: 1. J.. P. S., A. P. X, XXX XX Bratislava, 2. J.. V. S., A. P. X, XXX XX Bratislava, obaja zastúpení: Mgr. Ľudmilou Spůrovou, advokátkou, sídlom Geologická 32, Bratislava, proti odporcovi: BUBO travel agency, s.r.o., IČO: 35 824 859, Dunajská 31, 811 08 Bratislava, zastúpený: Ninou Dubovskou, advokátkou, sídlom Vysoká 2B, 811 06 Bratislava, o náhradu škody 929,397,- Eur a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 2000,- Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke v 1. rade náhradu škody vo výške 506,72,- Eur a nemajetkovú ujmu vo výške 500,- Eur, všetko v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi v 2. rade náhradu škody vo výške 506,72,- Eur a nemajetkovú ujmu vo výške 800,- Eur, všetko v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Súd návrh navrhovateľky v 1. rade na náhradu škody vo zvyšku zamieta. Súd návrh navrhovateľky v 1. rade na náhradu nemajetkovej ujmy vo zvyšku zamieta. Súd návrh navrhovateľa v 2. rade na náhradu škody vo zvyšku zamieta. Súd návrh navrhovateľa v 2. rade na náhradu nemajetkovej ujmy vo zvyšku zamieta.
odôvodnenie:
Navrhovatelia v 1. a 2. rade dňa 12.03.2010 doručili súdu návrh na začatie konania, ktorým sa domáhali náhrady škody voči odporcovi. Svoj návrh odôvodnili tým, že navrhovatelia v 1. a 2. rade uzatvorili s odporcom dňa 30.01.2009 zmluvu o obstaraní zájazdu, predmetom ktorej bolo zabezpečenie služieb odporcom na zájazde označenom ako Uzbekistan - Turkmenistan - Tadžikistan 31.05.2009 až 10.06.2009. Spolu s týmto zájazdom spoločne absolvovali zájazd aj účastníci zájazdu označeného ako Hodvábna cesta, ktorého cieľovou stanicou mal byť Irán. Uviedli, že odporca informoval navrhovateľov v 1. a 2. rade, že z dôvodu, že udelenie víz jednotlivcovi je prakticky nemožné a spojené s ťažko prekonateľnými prekážkami, vstupné víza pre účastníkov zájazdu po splnení stanovených podmienok odporcom vybaví priamo odporca. Poukázali na to, že na základe inštrukcií odporcu poskytli odporcovi všetky doklady a informácie nevyhnutne potrebné pre udelenie víz do Turkmenistanu. Z dôvodu vybavovania víz odporcom navrhovatelia v 1. a 2. rade nedisponovali ani cestovným pasom, takže vybavovanie víz navrhovateľmi v 1. a 2. rade neprichádzalo do úvahy. Uviedli, že v deň začatia zájazdu sa dozvedeli od odporcu, že im víza do Turkmenistanu udelené neboli, ale že im budú vybavené v Taškente. Poukázali na to, že o tejto skutočnosti neboli vopred informovaní. Uviedli, že čase odchodu im bola daná informácia, že budú vybavené v Taškente, pričom sa v skutočnosti jednalo už o tretiu žiadosť odporu o udelenie víz do Turkmenistanu. Ďalej uviedli, že o tom, že im neboli udelené víza ani na tretiu žiadosť odporcu sa navrhovatelia v 1. a 2. rade dozvedeli až dňa 04.06.2009 v púšti Kyzylkum od delegáta odporcu. Dôvodili, že odporca napriek skutočnosti, že mal vedomosť o vzniknutých komplikáciách s obstaraním vstupných víz do Turkmenistanu a to už dňa 11.05.2009, navrhovateľom v 1. a 2. rade túto podstatnú skutočnosť neoznámil. Navrhovatelia v 1. a 2. rade uviedli, že v dôsledku konania
odporcu, t.j. nesplnenia si informačnej povinnosti vznikla navrhovateľom v 1. a 2. rade priama škoda ako aj nemajetková ujma spočívajúca v traumatizovaní ich ďalšej cesty v rámci zakúpeného zájazdu, vytváraní napätej situácie. Zdôraznili, že jedným z hlavných dôvodov zakúpenia predmetného zájazdu navrhovateľmi v 1. a 2. rade bolo, že môžu navštíviť ťažko sprístupnený Turkmenistán. Uviedli, že im vznikla škoda rovnajúca sa cene zájazdu pripadajúcej na pobyt v Turkmenistane, ako aj nemajetková ujma vo výške 2000,- Eur. Celková cena zájazdu bola vo výške 3.097,99,- Eur na jednu osobu. Nakoľko navrhovateľom v 1. a 2. rade neboli poskytnuté služby v celom rozsahu, došlo k zmene odletu a každý z navrhovateľov sa domáha náhrady škody vo výške 929,10€. V rámci právneho posúdenia veci navrhovatelia v 1.a 2. rade poukázali na ustanovenia § 741 b, § 741 d ods. 1, § 741e ods. 1, § 741i, § 741j ods. 1 písm. c, § 741k Občianskeho zákonníka.
Navrhovatelia v 1. a 2. rade dňa 21.02.2011 doručili súdu písomné podanie v ktorom opravili výšku uplatnenej náhrady škody na sumu 929,397,- Eur.
Odporca doručil dňa 14.04.2010 súdu písomné vyjadrenie k návrhu na začatie konania. Žiadal návrh navrhovateľov v 1. a 2. rade v celom rozsahu zamietnuť a priznať odporcovi náhradu trov konania. Odporca vo vyjadrení potvrdil, že navrhovatelia v 1. a 2. rade uzatvorili s odporcom zmluvu o obstaraní zájazdu dňa 30.01.2009 predmetom ktorej bolo obstaranie zájazdu Uzbekistan - Turkmenistan - Tadžikistan v termíne 31.05 - 10.06.2009. Odporca dôvodil, že z jeho strany nedošlo k porušeniu žiadnych povinností vyplývajúcich mu zo zákona ako aj zo zmluvy o obstaraní zájazdu a pri organizácii a priebehu zájazdu neporušil žiadne zo svojich povinností. Tvrdil, že navrhovatelia v 1. a 2. rade boli v zmysle zmluvy o obstaraní zájazdu a všeobecných podmienok výslovne upozornení a boli si vedomí, že udelenie, resp. neudelenie víz je v kompetencii príslušného zastupiteľského úradu a za ich udelenie odporca nenesie zodpovednosť, pretože proces udeľovania víz nemôže cestovná kancelária žiadnym spôsobom ovplyvniť. Poukázal na to, že z týchto dôvodov je vylúčená zodpovednosť odporcu v zmysle príslušných predpisov, keďže k tejto udalosti došlo z dôvodov vyššej moci. Podľa odporcu postup akým boli vybavované víza pre klientov zájazdu odporcom plne korešpondovali a boli v súlade s bežným a zaužívaným postupom. Uviedol, že v deň odletu navrhovateľov v 1. a 2. rade prišiel k autobusu V.. Ľ. H. a informoval klientov, že deň pred odletom neboli napriek maximálnej snahe odporcu udelené víza do Turkmenistanu. Tvrdil, že mu bolo prisľúbené, že budú mať udelené v Taškente tranzitné víza, ktoré podliehajú iným procedurálnym krokom. Podľa odporcu vyjadrenie V.. H. konateľa odporcu uvedené v emaily zo dňa 10.06.2009 v žiadnom prípade neznamená, že odporca si bol vedomí nesplnenia informačnej povinnosti. Odporca zastáva názor, že si splnil všetky svoje povinnosti vyplývajúce mu z právnych predpisov a zmluvy o obstaraní zájazdu. Uviedol, že nie je pravdivé tvrdenie navrhovateľov, že k nevydaniu víz došlo opakovane. Poukázal na to, že na vydanie víz nie je v žiadnej krajine právny nárok. Ďalej na svoju obranu uviedol, že odporca znášal v plnej výške výdavky za opätovnú žiadosť o víza, poplatky za iránske víza a všetky požiadavky, ktoré navrhovatelia v 1. a 2. rade uviedli vo svojom liste zo dňa 05.06.2009 boli v plnom rozsahu splnené. Uviedol, že celkovo uhradil 737,- Eur. Podľa odporcu bol navrhovateľom v 1. a 2. rade navrhnutý náhradný program v Uzbekistane, avšak navrhovatelia uprednostnili návrat domov a túto žiadosť im splnili, pričom poplatky hradil odporca.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľov v 1. a 2. rade, odporcu, svedkyne K. W. a listinnými dôkazmi a to katalógom odporcu na rok 2009, zmluvou o obstaraní zájazdu zo dňa 30.01.2009 uzatvorenou medzi navrhovateľmi v 1. a 2. rade a odporcom, pokynmi k zájazdu Uzbekistan, Turkmenistan, Tadžikistan 31.05 - 10.06.2009, reklamáciou spísanou účastníkmi zájazdu vrátane navrhovateľov v 1.a 2. rade v Buchare dňa 05.06.2009, emailovou komunikáciou medzi konateľom odporcu a J. Q. zo dňa 10.06.2009, vybavením reklamácie zo dňa 30.06.2009 vypracovaného odporcom, ako i ostatným spisovým materiálom, na základe ktorých zistil nasledovný skutkový stav:
Z výsluchu navrhovateľky v 1. rade súd zistil, že dňa 30.01.2009 uzatvorila zájazd označený ako Uzbekistan - Turkmenistan - Tadžigistan termíne od 01.06.2009 do 11.06.2009 a zaplatila zálohu. Cena zájazdu bola 3097,99,- Eur a v marci jej došli od odporcu formuláre na zabezpečenie vyplnenia tlačív pre udelenie víz do Turkmenistanu, ktoré vyplnila a zaslala odporcovi. Súčasne so zmluvou o obstaraní zájazdu pristúpila navrhovateľka v 1. rade na všeobecné podmienky, ktoré boli súčasťou katalógu. Zdôraznila, že to bola jej štvrtá skúsenosť s odporcom a dovtedy s ním mala dobrú skúsenosť. Uviedla, že pred nástupom na dovolenku sa spojila ešte mailom s odporcom, aby jej oznámil, či sa niečo nezmenilo ohľadom odletu a bolo jej napísané, že všetko je v poriadku a ide podľa programu. Pred nástupom na dovolenku sa stretla v mieste odchodu s odporcom, ktorý im oznámil, že sa nepodarilo
zabezpečiť pobytové víza do Turkmenistanu, ale uviedol, že sa požiada o ďalšie víza a, že to nie je problém. Poukázala na to, že zo strany odporcu bolo všetko prezentované tak, že by nemal byť žiadny problém v priebehu zájazdu dostať víza. Následne sa navrhovateľka v 1. rade asi v 5. alebo 6. deň zájazdu dozvedela, že víza do Turkmenistanu neboli udelené. Túto informáciu jej poskytla sprievodkyňa. Zároveň im oznámila, že je pre skupinu pripravený zmenený program, pričom to bolo pre navrhovateľku v 1. rade rozčarovanie a nesúhlasila s tým. Uviedla, že požiadali o návrat na Slovensko, čo jej odporca splnil a zabezpečil. Uviedla, že na mieste v Buchare dňa 05.06.2009 spísali sťažnosť s ktorou súhlasila a žiadala riešiť situáciu a uplatniť si škodu. V noci zo dňa 07.06.2009 na 08.06.2009 leteli naspäť na Slovensko. Uviedla, že bola ukrátená o tri dni, t.j. 08, 09, 10.06. 2009. Ďalej udávala, že v skupine došlo k nervozite a stresu, ktorý sa prejavoval v emóciách medzi ľuďmi a dovolenka nesplnila to, čo mala splniť. Zmena programu zo strany odporcu nebola pre navrhovateľku v 1. rade dobrá, a preto zvolila cestu na Slovensko. Uplatňuje si náhradu škody za tri dni, ktoré nemohli stráviť podľa dohodnutých podmienok a výšku vypočítala z ceny zájazdu a predstavujú náklady za tri dni, ktoré neboli dodané. Pokiaľ ide o úhradu nemajetkovej ujmy vo výške 2000,- Eur, tak túto si uplatnila podľa vlastného uváženia, pretože dovolenka nebola pohodová a vždy sa niečo riešilo a nebola v súlade so zmluvnými podmienkami. Uviedla, že cena zájazdu bola vysoká a v skutočnosti v programe boli uvedené tri krajiny, pričom Turkmenistan vypadol z programu pre neudelenie víz. Podľa navrhovateľky vlastne navštívili iba Uzbekistan, čo podľa jej názoru nemôže zodpovedať poskytnutým službám.
Súd z výsluchu navrhovateľa v 2. rade zistil, že zájazd uzatvoril ešte v januári 2009 spolu so svojou manželkou, pričom destinácia bola Turkmenistán, Thadžigistán na obdobie od 31.05.2009 do 10.06.2009. Cieľom dovolenky bolo poznávanie takej krajiny, kde v prípade zmeny režimu sa už nemusí dostať a navrhovateľ v 2. rade mal záujem túto krajinu navštíviť. Poukázal na to, že účelom dovolenky je relax, uvoľnenie, poznávanie a u odporcu si vybral zájazd už po štvrtý krát. Uviedol, že si splnili všetky povinnosti, zaplatili cenu zájazdu a asi tri dni pred zájazdom jeho manželka kontaktovala odporcu, či nedošlo k nejakej zmene a žiadna informácia týkajúca sa zamietnutia víz do Turkmenistanu jej nebola oznámená. V deň nástupu na dovolenku sa dostavili na miesto určenia, kde sa dostavil aj odporca a oznámil im, že víza do Turkenistanu sa im nepodarilo vybaviť ale, že ich ešte vybavia a žiadne zmeny zájazdu im dané neboli. Uviedol, že boli na púšti, keď im sprievodkyňa oznámila, že sa mení program, pretože tranzitné víza sa nepodarilo vybaviť. Poukázal na to, že to bolo pre neho veľkým sklamaním, že odporca nezabezpečil víza a predtým ich o tom neinformoval. Odporca im ponúkol náhradný program, s ktorým navrhovateľ v 2. rade nesúhlasil a požiadal o návrat spolu s manželkou. Uviedol, že sa ho dotklo, že po toľkých rokoch a skúsenostiach s odporcom sa jednalo o nich bez nich a za služby zaplatili a neposkytli mu to, čo garantovali. Tvrdil, že piaty a šiesty deň dovolenky bol stresujúci, pretože žiadali o návrat domov a každého volali osobitne, niečo povedali. Taktiež bola spísaná reklamácia, pričom ju podpísalo 12 ľudí zo šestnástich. Uviedol, že od dovolenky očakával relax, ale došiel z dovolenky a bol v horšej forme ako, keď odišiel.
Súd z výsluchu odporcu za ktorého konaná konateľ V.. Ľ. H. zistil, že odporca trvá na tom, že neporušil žiadnu povinnosť v zmysle obstarávania a všeobecných podmienok a ako cestovná kancelária urobili všetko, aby zabezpečili víza na zájazd do Turkmenistanu. Priznal, že je pravdou, že sa dňa 11.05.2009 dozvedeli o tom, že víza do Turkmenistanu neboli udelené, ale udelenie víz nemohol ovplyvniť. Uviedol, že dôvodom nevydania víz bola prasacia chrípka, ale aj napriek tejto skutočnosti požiadali o tranzitné víza, ktorých vydanie trvá určitý čas a nemal dôvod pochybovať, že tranzitné víza nedostane. O tejto skutočnosti informoval aj klientov pri nástupe na zájazd. Poukázal na to, že nikdy predtým a ani potom sa mu nestalo, že víza neboli udelené. Uviedol, že to bol jediný prípad a v skupine nastala panika, pričom sa snažili riešiť vec zmenou programu. Navrhovateľka v 1. rade požiadala o návrat na Slovensko, pričom odporca zabezpečil všetko, čo súviselo s jej návratom. Poukázal na to, že mali výdavky, ktoré sú nákladmi cestovnej kancelárie. Uviedol, že je pravda, že v sedemdňovej lehote túto informáciu neoznámili navrhovateľovi, ale snažili sa naďalej o vybavenie víz, pretože v tom nikdy nebol problém.
Súd z výsluchu svedkyne K. W. zistil, že je živnostníčka a pracuje pre odporcu. Uviedla, že v roku 2009 sprevádzala zájazd Uzbekistan-Turkmenistan - Thadžikistan. Počas pobytu v Uzbekistane dostala svedkyňa informáciu od kolegyne, že víza do Turkmenistanu sa nepodarilo zabezpečiť, pričom bolo o ne žiadané cez domácu cestovnú kanceláriu. Informáciu, že neboli poskytnuté víza sa svedkyňa dozvedela tretiu noc v Uzbekistane a túto informáciu oznámila účastníkom zájazdu v nasledujúci deň. Účastníci zájazdu zvažovali, či si vyberú náhradný program. Navrhovatelia v 1. a 2. rade sa rýchlo vyjadrili, že
nemajú záujem o náhradný program a chceli sa dostať domov. Napokon sa náhradný program nekonal, ale všetci sa rozhodli cestovať na Slovensko.
Z katalógu odporcu na rok 2009 súd zistil, že zájazd Uzbekistan - Turkmenistan - Tadžikistan bol prezentovaný ako špecialita odporcu. Rámcový program bol uvedený nasledovne: 1-2 deň: Taškent, 3.-4. deň Samarkand, 5. deň Život v jurte, 6.-7. deň Buchara, 8. deň Turkmenabad (druhé najväčšie mesto Turkmenistanu) 9. deň: Merv (najväčšia atrakcia Turkmenistanu) 10. deň Ašchabad a 11. deň odlet späť do Európy alebo pokračovanie v zájazde Iránom. Ďalej bolo uvedené, že cena nezahŕňa fakultatívny výlet do Tadžikistanu.
Súd zo zmluvy o obstaraní zájazdu zo dňa 30.01.2009 uzatvorenej medzi navrhovateľmi v 1. a 2. rade a odporcom zistil, že predmetom zmluvy bolo obstaranie zájazdu s názvom Uzbekistan, Turkmenistan v termíne 01.06.2009 až 11.06.2009. V zmluve bol zaznamenaný údaj o uplatnenej novoročnej zľavy a o tom, že k cene sa pripočíta 538,- Eur za naj. hotel.
Z pokynov k zájazdu Uzbekistan, Turkmenistan, Tadžikistan 31.05 - 10.06.2009 súd zistil, že odporca v predmetných pokynoch upozornil účastníkov zájazdu o posune termínu zájazdu o jeden deň skôr z technických príčin. V pokynoch bolo uvedené, že napriek ich skúsenostiam musia cestujúci na tejto ceste rátať s väčšou možnosťou zmien v programe a hoteloch. Odchod na zájazd bol určený na deň 31.05.2009, kedy mal byť o 6:30 pristavený autobus na stanici Mlynské nivy a odtiaľ sa mali účastníci zájazdu presunúť na letisko Schwechat za poplatok 15€. V pokynoch bolo taktiež uvedené, že komplexné poistenie na zájazde stojí 22,66€. V pokynoch bol opísaný rámcový program zájazdu tak, je 1. a 2. deň po prestupe v Istanbule prílet do Taškentu. Tretí deň bol naplánovaný bájny Samarkand a v štvrtý deň fakultatívny celodenný výlet do Tadžikistanu. Na piaty deň bolo naplánované spoznávanie života v jurte. Ďalšie dva dni, t.j. 6. a 7. deň bola v pláne Buchara. 8. deň prechod hranicou do Turkmenbaši, 9. deň prehliadka mesta Merv a 10. deň Ašchabad. Posledný jedenásty deň bol určený na odlet do Európy, alebo pokračovanie v zájazde s Iránom.
Z reklamácie spísanej účastníkmi zájazdu vrátane navrhovateľov v 1.a 2. rade v Buchare dňa 05.06.2009 súd zistil, že dňa 04.06.2009 vo večerných hodinách v púšti Kyzylkum, bez možnosti komunikácie s okolitým svetom, bolo účastníkom zájazdu oznámené sprievodkyňou, že odporca nie je schopný zabezpečiť víza pre účastníkov zájazdu do Turkmenistanu a bude zabezpečený náhradný program v Uzbekistane. Navrhovatelia v 1. 2. rade spolu s ďalšími účastníkmi vyjadrili svoj nesúhlas s navrhnutým riešením vzniknutej situácie. Žiadali odchod domov na Slovensko na náklady odporcu. Súčasne uviedli, že požadujú náhradu vzniknutej škody od odporcu.
Z emailovej komunikácie medzi konateľom odporcu a J. Q. zo dňa 10.06.2009 súd zistil, že odporca uviedol, že o víza požiadal s veľkým predstihom. Uviedol, že keď im 11.05.209 zamietli víza pre účastníkov zájazdu mali iba dve možnosti a to buď zrušiť zájazd alebo sa pokúsiť získať ešte raz víza. Odporca uviedol, že mal zavolať, ale radšej tvrdo pracoval. Tvrdil, že to čo sa stalo ich zaskočilo. Záverom uviedol, že odporca má zámer v budúcom katalógu zrušiť Turkmenistan alebo jasnejšie napísať, že víza nevie garantovať. Priznal, že bolo jeho chybou, že uvedené skutočnosti účastníkom zájazdu neoznámil, ale tvrdil, že aj tak by postupoval rovnako.
Z vybavenia reklamácie zo dňa 30.06.2009 vypracovaného odporcom súd zistil, že odporca uviedol, že vynaložil všetko vyžadované úsilie na to, aby program zájazdu bol uskutočnený. Tvrdil, že v zmysle zmluvy o obstaraní zájazdu a všeobecných podmienok účasti na zájazdoch, boli účastníci zájazdu upozornení a boli si vedomí, že odporca môže ako službu poskytnúť vízový formulár a podať žiadosť o udelenie víz do danej krajiny, ale udelenie víz je v kompetencii príslušného zastupiteľského úradu a za ich udelenie respektíve neudelenie odporca nenesie zodpovednosť. Uviedol, že rovnako zodpovednosť odporcu je vylúčená v zmysle príslušných právnych predpisov, nakoľko je daný liberačný dôvod - tzv. vyššia moc, nakoľko tieto okolnosti boli spôsobené udalosťou, ktorej nebolo možné zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia alebo nastali v dôsledku neobvyklých a nepredvídateľných okolností.
Súd ďalej zistil, že navrhovatelia v 1. a 2. rade opätovne dňa 12.07.2009 podali odporcovi písomnú reklamáciu z dôvodu porušenia zmluvy o obstaraní zájazdu zo strany odporcu. Odporca na reklamáciu reagoval písomne dňa 07.08.2009, pričom zotrval na svojom pôvodnom stanovisku so záverom, že je reklamácia navrhovateľov v 1. a 2. rade neopodstatnená.
Zmluvou o obstaraní zájazdu sa obstarávateľ (cestovná kancelária) zaväzuje, že objednávateľovi obstará vopred ponúkanú kombináciu služieb cestovného ruchu (zájazd), a objednávateľ sa zaväzuje, že zaplatí dohodnutú cenu. /§ 741a Občianskeho zákonníka/.
Cestovná kancelária je povinná najneskôr sedem dní pred začatím zájazdu poskytnúť objednávateľovi písomne ďalšie podrobné informácie o všetkých skutočnostiach, ktoré sú pre objednávateľa dôležité a ktoré sú jej známe, ak nie sú obsiahnuté už v zmluve alebo v katalógu, ktorý bol objednávateľovi odovzdaný a to najmä a) spresnenie údajov uvedených v § 741b ods. 2 písm. a až d b) podrobnosti o možnosti kontaktu na neplnoletú osobu alebo zástupcu cestovnej kancelárie v mieste pobytu neplnoletej osoby, ak ide o zájazd, ktorého účastníkom je neplnoletá osoba c) meno, miesto pobytu alebo kontaktnú adresu a telefónne číslo zástupcu cestovnej kancelárie, na ktorého sa objednávateľ v ťažkostiach v priebehu zájazdu môže obrátiť so žiadosťou o pomoc a ktorý je oprávnený prijímať a vybavovať reklamácie objednávateľa počas zájazdu. d) Všetky potrebné doklady, ktoré potrebuje objednávateľ na poskytnutie obstaraných služieb (napríklad letenku, poukaz pre hotel, na poskytnutie dohodnutého ubytovania a stravovania, doklad pre zástupcu cestovnej kancelárie v mieste pobytu na poskytnutie fakultatívnych výletov) /§ 741d ods. 1 Občianskeho zákonníka/.
Cestovná kancelária zodpovedá objednávateľovi za porušenie záväzkov vyplývajúcich z uzatvorenej zmluvy bez ohľadu na to, či tieto záväzky má splniť cestovná kancelária, alebo iní dodávatelia služieb, ktoré sa poskytujú v rámci zájazdu. Objednávateľ uplatní právo na odstránenie chybne poskytnutej služby bezodkladne, a to u dodávateľa služby alebo u povereného zástupcu cestovnej kancelárie. O uplatnení tohto práva je potrebné urobiť písomný záznam v spolupráci so zástupcom cestovnej kancelárie /§ 741i ods. 1 Občianskeho zákonníka/.
Ak nesplní cestovná kancelária povinnosti vyplývajúce zo zmluvy alebo z tohto zákona riadne a včas, musí objednávateľ uplatniť svoje právo písomne v cestovnej kancelárii bezodkladne, najneskôr však do troch mesiacov od skončenia zájazdu, alebo v prípade, že sa zájazd neuskutočnil, odo dňa, keď sa mal zájazd skončiť podľa zmluvy, inak právo zaniká. Na uznanie nárokov pri chybne poskytnutej službe objednávateľ predloží písomný záznam urobený podľa odseku 1 /§ 741i ods. 2 Občianskeho zákonníka/.
Ak po začatí zájazdu cestovná kancelária neposkytne objednávateľovi služby alebo ich podstatnú časť riadne a včas alebo zistí, že mu ich nebude môcť poskytnúť, aj keď ju k tomu zmluva zaviazala, je povinná bezodkladne urobiť opatrenia, aby mohol zájazd pokračovať /§ 741k ods 1 Občianskeho zákonníka/.
Ak pokračovanie zájazdu nemožno zabezpečiť inak ako prostredníctvom služieb nižšej kvality, než sú uvedené v zmluve, je cestovná kancelária povinná vrátiť objednávateľovi rozdiel ceny medzi ponúkanými a poskytnutými službami /§ 741k ods. 2 Občianskeho zákonníka/ .
Ak služby podľa odseku 2 nemožno zabezpečiť alebo ich objednávateľ neprijme je cestovná kancelária povinná bezodkladne vrátiť objednávateľovi rozdiel ceny zájazdu. /§ 741k ods. 3 veta prvá Občianskeho zákonníka/.
Z hľadiska právneho posúdenia veci je potrebné uviesť, že na základe zmluvy o obstaraní zájazdu je obstarávateľ povinný obstarať zájazd a objednávateľ je povinný zaplatiť dohodnutú cenu zájazdu. Je potrebné zdôrazniť, že povahe a účelu tohto záväzkovoprávneho vzťahu zodpovedá zákonom široko koncipovaná informačná povinnosť cestovnej kancelárie. Okrem informácií, ktoré dostáva objednávateľ pri uzatvorení zmluvy, je cestovná kancelária povinná najneskôr do sedem dní pred začatím zájazdu poskytnúť objednávateľovi písomne ďalšie podrobné informácie, ktoré sú jej známe, ak nie sú obsiahnuté v zmluve alebo katalógu. Objednávateľ zájazdu môže aj na základe týchto informácií pred začiatkom zájazdu kedykoľvek odstúpiť od zmluvy s tým, že sa zmluva zrušuje. Z hľadiska zodpovednostných vzťahov pri zmluve o obstaraní zájazdu možno rozlíšiť zodpovednosť za vady a zodpovednosť za škodu. Z hľadiska tohto súdneho konania je potrebné upozorniť na to, že ak cestovná kancelária po začatí zájazdu neposkytne objednávateľovi služby alebo ich podstatnú časť riadne a včas alebo zistí, že mu ich nebude môcť poskytnúť je povinná vykonať také opatrenia, aby mohol zájazd pokračovať. V prípade
služieb nižšej kvality, než je uvedené v zmluve je povinná vrátiť objednávateľovi rozdiel ceny medzi zmluvne dohodnutými a poskytnutými službami.
Vykonaním dokazovaním mal súd preukázané, že návrh navrhovateľov v 1. a 2. rade je dôvodný. V konaní bolo nesporné, že medzi účastníkmi konania došlo k uzatvoreniu zmluvy o obstaraní zájazdu pričom predmetom bol zájazd označený ako Uzbekistan - Turkmenistan - Tadžikistan v dňoch 01.06.2009 až 11.06.2009.Zájazd si objednali navrhovatelia v 1. a 2. rade a bolo nesporné, že navrhovatelia v 1. a 2. rade zaplatili odporcovi za objednaný zájazd každý z navrhovateľov po 3.097,99,- Eur. Stanovená cena zájazdu pozostávala zo základnej ceny zájazdu 2088 Eur, letiskových poplatkov 193,- Eur, víz 202,- Eur, cesty na letisko Schwechat v sume 15,- Eur a z výletu do Tadžigistánu vo výške 110,- Eur, vstupného do pamiatok 40,- Eur, príplatku za 4-hviezdičkový hotel 538,- Eur a poistenia typu B 77,99,- Eur. V konaní bolo nesporné, že odporca z technických príčin zmenil začiatok zájazdu o jeden deň skôr na 31.05.2009 s plánovaným ukončením zájazdu dňom 10.06.2009. Dokazovaním mal súd jednoznačne za preukázané, že navrhovatelia v 1. a 2. rade sa až v deň nástupu na zájazd, pri odchode autobusu na letisko dozvedeli, že žiadosť o udelenie víz do Turkmenistanu bola zamietnutá. Naviac boli zo strany odporcu ubezpečení, že v priebehu ich pobytu zabezpečí vydanie tranzitných víz do Turkmenistanu, pričom odporca tvrdil, že s tým nebude problém. Počas zájazdu v púšti Kyzilkum sa dozvedeli od sprievodkyne, že víza do Turkmenistanu im udelené neboli a odporca chcel situáciu riešiť náhradným programom, pričom tento navrhovatelia v 1. a 2. rade odmietli a žiadali návrat domov. Odporca im návrat domov zabezpečil a náklady na zabezpečenie predčasnej cesty domov predstavovali vo výške 1240,- Eur /jednalo sa letenky vo výške 860,- Eur, letiskové poplatky vo výške 193,- Eur, víza za dve krajiny Uzbekistan a Turkmenistan 172,- Eur cesta na letisko Schwechat a späť 15,- Eur/.
Spornou okolnosťou v predmetnej veci je neinformovanie navrhovateľov v 1. a 2. rade o nevybavení víz podľa dohodnutej zmluvy o obstaraní do Turkmenistanu pred odchodom na zakúpený zájazd. Súd mal v konaní preukázané, že odporca aj napriek skutočnosti, že vedel o vzniknutých komplikáciách s obstarávaním vstupných víz do Turkmenistanu a o odmietnutí víz do Turkmenistanu neinformoval navrhovateľov v 1. a 2. rade pred nástupom na zájazd, ale až v deň nástupu na zájazd a to už dňa 11.05.2009.Podľa názoru ide podstatnú skutočnosť, ktorá mohla mať vplyv na rozhodnutie navrhovateľov v 1. a 2. rade či nakoniec pôjdu na zájazd, ktorý si vybrali s dohodnutým programom. Konaním odporcu o oznámení nevybavenia víz do Turkmenistanu riadne a včas, ale až v deň nástupu navrhovateľov v 1. a 2. rade na zájazd bola odňatá možnosť navrhovateľom možnosť na rozhodnutie, či pôjdu na zájazd za ktorý každý zaplatil 3.097,99,- Eur aj vtedy, ak nebudú víza vybavené do Turkmenistanu s prípadne zmeneným programom.. Podľa názoru súdu bolo povinnosťou odporcu informovať navrhovateľov v 1. a 2. rade o výsledku vybavenia víz už po prvom odmietnutí ich udelenia riadne a včas. Aj keď nemožno uprieť snahu odporcovi, že sa snažil vybaviť víza opakovane do Turkemenistanu tranzitné, avšak neúspešne. V takom prípade, by navrhovatelia v 1. a 2. rade mali dostatok času na vybavenie víz vlastnými silami, resp. dostatok času na podnikanie iných krokov aj voči odporcovi (napríklad odstúpenie od zmluvy). V dôsledku uvedeného došlo k podstatnej zmene zmluvy o obstaraní zájazdu, nakoľko časť programu sa z vyššie uvedeného dôvodu nezrealizovala. Odporca mal pred zájazdom vedomosť o tom, že realizácia zájazdu v stanovenom rozsahu je viac menej ohrozená v dôsledku komplikácií s udelením víz. Spoliehanie sa odporcu, že víza budú účastníkom zájazdu udelené v Taškente, tak malo za následok vedomé podstúpenie rizika, že k splneniu povinností vyplývajúcich odporcovi zo zmluvy o obstaraní zájazdu nedôjde. Aj napriek skutočnosti, že ani jeden z účastníkov zájazdu nemal v čase odchodu na zájazd potrebné víza, odporca sa spoliehal na neistý prísľub o ich udelenie v Taškente. Odporca vzhľadom na uvedené od počiatku organizovania zájazdu vedel, že hrozí, že zájazd sa nebude môcť v plánovanom rozsahu podľa zmluvy o obstaraní zájazdu uskutočniť, no aj napriek tomu, neposkytol navrhovateľom v 1. a 2. rade neposkytol informácie o eventuálnej zmene programu ako aj s tým súvisiacimi nákladmi.
Podľa názoru súdu, konaním odporcu došlo k porušeniu informačných povinností, ktoré mali zásadný vplyv na rozhodovanie sa navrhovateľov v 1. a 2. rade o ich účasti na zájazde a ktorými mohol odporca preventívne oboznámiť navrhovateľov v 1. a 2. rade s riešením situácie v prípade neudelenia víz. Odporca mohol a mal v danej situácii podniknúť kroky smerujúce k poskytnutiu všetkých informácií podstatných pre rozhodovanie navrhovateľov v 1. a 2. rade o ich účasti na poznávacom zájazde, a to najmä informácií, že víza navrhovateľom v 1. a 2. rade udelené neboli, že bola podaná opakovaná žiadosť o udelenie víz a najmä o spôsobe zmien zmluvy o obstaraní zájazdu a stým súvisiacich finančných dôsledkoch v prípade, ak víza nebudú udelené ani opakovane. Vzhľadom na
okolnosti daného prípadu, teda vedomé podstúpenie rizika odporcom a samotná realizácia zájazdu v pôvodnom rozsahu bez udelenia vstupných víz do Turkmenistanu bez predchádzajúceho informovania navrhovateľov v 1. a 2. rade, nemôže byť v predmetnej veci liberačným dôvodom zbavenia sa zodpovednosti za spôsobenie škody v zmysle § 741j ods. 1 Občianskeho zákonníka. Škoda vznikla v dôsledku konania odporcu spočívajúceho v zanedbaní informačnej povinnosti a práva navrhovateľov v 1. a 2. rade ako spotrebiteľov uplatniť si podľa vlastného uváženia všetky zákonné práva. V tomto prípade, ak nevydaniu víz došlo opakovane, nemožno hovoriť o nepredvídateľnej situácii alebo situácii, ktorej nebolo možné zabrániť. K zabráneniu vzniknutej situácii a následnej ujmy mohlo dôjsť včasným informovaním účastníkov zájazdu o okolnostiach so získavaním víz, o prípadnej navrhovanej zmene programu, ako aj s tým spojenými nákladmi. Zo strany odporcu však k takýmto prevenčným úkonom nedošlo.
Navrhovateľom v 1. a 2. rade v zmysle citovaného § 741k Občianskeho zákonníka vznikol nárok na vrátenie rozdielu ceny medzi ponúkanými službami, nakoľko pobyt v Turkmenistane sa nezrealizoval. V konaní bolo nesporné, že navrhovateľka v 1. rade zaplatila cenu za zájazd vo výške 3097,99€ a to dňa 30.01.2009 sumu 1044€ a dňa 06.04.2009 sumu 2041,99,- Eur. Navrhovateľ v 2. rade zaplatil dňa 30.01.2009 odporcovi sumu 1056€ a dňa 06.04.2009 sumu 2041,99,- Eur. V danom prípade súd poukazuje na to, že navrhovateľom v 1. a 2. rade boli dodané služby odporcom pri predčasnom odchode na Slovensko z dôvodu nezrealizovania programu podľa zmluvy o obstaraní a to každému jednotlivo :
- letenka vo výške 860,- Eur
- letiskové poplatky 193,- Eur
- víza za dve krajiny Uzbekistan a Turkmenistan 172,- Eur
- cesta na letisko Schwechat a späť 15,- Eur Celkovo 1240,- Eur.
Zájazd sa mal konať 31.05.2009 až 10.06.2009, teda v počte 11 dní, 10 nocí a z toho podľa programu zájazdu bol Turkmenistán naplánovaný na 3 dni zájazdu, ktorý nebol odporcom zrealizovaný. Súd určil výšku náhrady škody tak, že z ceny zájazdu vo výške 3.097,99 Eur odpočítal celkové náklady vo výške 1240,- Eur a dospel k sume 1857,99,- Eur. Následne súd vypočítal škodu za tri dni tak, že určil cenu za jeden deň pobytu t.j. 1857,99 /11 dní a výslednú sumu 168,90 vynásobil počtom 3 dní, t.j. tromi a dospel k výške škody 506,72,-Eur/.
S poukazom na tieto právne závery ustálené na základe skutkových zistení nadobudnutých vykonaným dokazovaním, súd návrhu navrhovateľov v 1. a 2. rade čiastočne v časti náhrady škody vyhovel a uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľom v 1. a 2. rade každému samostatne sumu 506,72,- Eur.Súd návrh navrhovateľov v 1. a 2. Rade náhradu škody vo zvyšku zamietol.
Navrhovatelia v 1. a 2. rade si uplatnili náhradu nemajetkovej ujmy .Súd s poukazom na vykonané dokazovanie a predložené dôkazy v tomto smere zaviazal odporcu na zaplatenie nemajetkovej ujmy u navrhovateľky v 1. rade sumou 500,- Eur a u navrhovateľa v 2. rade sumou 800,- Eur. Priznaná nemajetková ujma predstavuje zaplatenie nemajetkovej ujmy odporcom s poukazom konanie odporcu na zanedbanie informačnej povinnosti, v dôsledku čoho došlo na zájazde k problémovej situácii a následne k znepríjemneniu pobytu na zájazde, k stresovej situácii navrhovateľov v 1. a 2. rade a k strate radosti z dovolenky. Za nemajetkovú ujmu vo všeobecnom poňatí možno považovať akúkoľvek ujmu, ktorá pre poškodeného neznamená priamu stratu na majetku. Osobitná zodpovednosť cestovnej kancelárie za škodu vyplýva z čl. 5 smernice č. 90/314/EHS o balíku cestovných, dovolenkových a výletných služieb, ktorá bola transponovaná do zákona č. 281/2001 Z.z. o zájazdoch, podmienkach podnikania cestovných kancelárií a cestovných agentúr. Z predmetného článku smernice možno vyvodiť, že zodpovednosť cestovnej kancelárie je širšia a okrem náhrady zmarených výdavkov zahŕňa aj odškodnenie za zmarenie dovolenky, tzv. stratu radosti z dovolenky. Náhradu nemajetkovej ujmy ako dôsledok zmarenej dovolenky potvrdzuje aj judikatúra Súdneho dvora EÚ podľa ktorej článok 5 smernice Rady č. 90/314/EHS zo dňa 13.06.1990 o balíku cestovných, dovolenkových a výletných služieb musí byť vykladaný tak, že v zásade udeľuje spotrebiteľom právo na náhradu nemajetkovej ujmy vyplývajúcej z nesplnenia alebo nesprávneho plnenia služieb, ktoré predstavuje balík služieb / Rozsudok ESD vo veci C-168/00 vo veci Simone Leitner v. TUI Deutschland GmbH & Co.KG, J-ESD, 2005-4/
Objednávateľovi tak môže byť priznané právo na náhradu nemajetkovej ujmy aj v dôsledku neplnenia alebo vadného plnenia služieb zahrnutých do zájazdu. Právo na náhradu za stratu na zárobku radosti
z dovolenky vzniká objednávateľovi v prípade, ak zo strany objednávateľa služieb cestovného ruchu dôjde k porušeniu takých povinností, ktoré vedú k strate radosti z dovolenky. Podmienkou zodpovednosti cestovnej kancelárie za zmarenie dovolenky je teda také porušenie právnej povinnosti, ktoré má takú intenzitu, že má za následok stratu tejto radosti z dovolenky. Právo na náhradu je potrebné poskytnúť v rozsahu straty, a teda aj za časť dovolenky.
V tomto prípade, došlo k porušeniu informačnej povinnosti odporcu, ktorá mala zásadný vplyv na rozhodovanie sa navrhovateľov v 1. a 2. rade o ich účasti na zájazde. Konanie odporcu, ktorým došlo k oznámeniu podstatných skutočností majúcich vplyv na priebeh zájazdu v priebehu jeho realizovania, v podmienkach, kedy navrhovateľom v 1. a 2. rade vzhľadom na geografickú polohu bolo znemožnené skontaktovať sa s kýmkoľvek a priamo vzniknutú situáciu riešiť, malo za následok, že na strane navrhovateľov v 1. a 2. Rade došlo v konečnom dôsledku k stresu, k zmareniu zážitkov a očakávaní, k strate radosti z dovolenky.
Pri určení výšky nemajetkovej ujmy u navrhovateľov v 1. a 2. rade súd prihliadal predovšetkým k cene zájazdu t.j. 3.097,99 Eur účelu zájazdu, k spôsobu, intenzite a trvaniu narušenia zájazdu v dôsledku danej vady a k hodnote dovolenky. Súd zobral u navrhovateľa v 2. rade do úvahy aj to, že odporca bez vedomia a súhlasu navrhovateľa v 2. rade dal do cestovného pasu skupinové víza Iránu, ktoré boli platné od 1.6.2009 do 1.7.2009,hoci o ne navrhovateľ v 2. rade ani nepožiadal a ani do Iránu necestoval. Odporca v tomto smere poukázal na to, že skupinové víza mali byť dané len do jedného pasu, ktorý cestoval do Iránu a v tomto smere odporca uznal, že došlo k jeho pochybeniu.
Súd bral do úvahy, že pobyt na zájazde, ktorý si navrhovatelia v 1. a 2. rade vybrali v rámci trávenia dovolenky je obdobím venovaným svojím záujmom a relaxu. V takom prípade človek prichádza nielen o peniaze, ale i o takto strávený čas, ktorý nemožno nahradiť, ale taktiež o to, že všeobecne často vymedzený čas odpočinku, je obmedzený. Navrhovatelia v 1. a 2. rade v konaní poukázali na to, že podstatný vplyv na výber dovolenky mal Turkmenistan, pričom bolo nesporné, že k realizácii zájazdu do krajiny Turkmenistan vôbec nedošlo. Tvrdenie navrhovateľov v 1. a 2. rade v tomto smere, že podstatný vplyv na výber dovolenky mal zájazd do Turkmenistanu, a nie kombinácia zájazdov, je umocnený aj skutočnosťou, že návšteva Tadžikistanu nebola zahrnutá v cene zájazdu, ale len ako možnosť fakultatívneho výletu za príplatok k cene zájazdu.
Súd navrhovateľmi v 1. a 2. rade uplatnenú výšku nemajetkovej ujmy v sume 2000 eur považoval za neprimerane vysokú a vo zvyšku ju zamietol ako neodôvodnenú.
O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením .
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I, písomne v piatich vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona