Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15P/307/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV samosudkyňou Mgr. Danielou Mamrákovou v právnej veci navrhovateľky: H. zastúpená: JUDr. Martinou Benčíkovou Poliakovou, Azovská 7, Bratislava, proti odporcovi: K., zastúpený: JUDr. Denisa Jánošíková, Klincová 35, Bratislava o rozvod a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom O. zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Vazovova 7/A, Bratislava takto

rozhodol:

I. Súd manželstvo navrhovateľky H. a odporcu K. uzatvorené dňa XX.XX.XXXX v H. zapísané v knihe manželstiev matričného obvodu H. vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom X. rozvádza.

II. Maloleté deti O. sa na čas po rozvode zverujú do osobnej starostlivosti navrhovateľky s tým, že obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.

III. Odporca je povinný prispievať na výživu maloletého H. sumou XXX,- eur mesačne a maloletej Y. sumou XXX,- eur mesačne vždy do 15 - teho dňa kalendárneho mesiaca k rukám navrhovateľky počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode.

IV. Odporca je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý nepárny kalendárny týždeň od piatka od 18:00 hod., kedy deti vyzdvihne v mieste bydliska navrhovateľky do nedele do 18:00 hod, kedy maloleté deti odovzdá v mieste bydliska navrhovateľky, každý párny kalendárny týždeň od štvrtka od 15:00 hod. do piatku do 19:30 hod. s tým, že v určený čas deti vyzdvihne zo školského zariadenia alebo v mieste bydliska navrhovateľky a v určený čas odovzdá navrhovateľke v mieste jej bydliska. Táto úprava neplatí počas jarných, letných, jesenných, zimných prázdnin a počas veľkonočných a vianočných sviatkov, kedy má odporca právo stretávať sa s deťmi nasledovne:

- v čase jarných prázdnin určených MŠVaŠ SR každý nepárny rok od soboty predchádzajúcej jarným prázdninám od 10:00 hod. do nasledujúcej soboty do 17:00 hod.,

- v čase veľkonočných sviatkov každý nepárny rok od Zeleného štvrtka od 10:00 hod. do utorka nasledujúceho kalendárneho týždňa do 17:00 hod.,

- počas letných prázdnin v každom nepárnom kalendárnom roku od 01.07. od 18:00 hod do 31.07. do 18:00 hod. a v každom párnom kalendárnom roku od 01.08. od 18:00 hod. do 31.08. do 18:00 hod.,

- v čase jesenných prázdnin vyhlásených MŠVaŠ SR každý párny kalendárny rok počnúc prvým dňom jesenných prázdnin od 10:00 hod. končiac posledným dňom jesenných prázdnin do 17:00 hod.,

- počas vianočných sviatkov a zimných prázdnin vyhlásených MŠVaŠ SR každý párny kalendárny rok od 24.12. od 17:00 hod do 30.12. do 17:00 hod a každý nepárny kalendárny rok od 24.12. od 10:00 hod. do 17:00 hod a každý nepárny kalendárny rok od 30.12. od 17:00 hod. do 03.01. nasledujúceho roka do 17:00 hod., s tým, že v určený čas odporca prevezme a odovzdá deti v mieste bydliska navrhovateľky,

V. Navrhovateľke a odporcovi sa priznáva vrátenie sumy XX,XX eur každému z nich, ktorá bola zaplatená z titulu preddavku na znalca. Upravuje sa učtáreň Okresného súdu Bratislava IV, aby navrhovateľke a odporcovi vrátila sumu XX,XX eur bez vyčkania právoplatnosti tohto rozsudku.

VI. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom zo dňa 17.12.2012 žiadala navrhovateľka, aby súd rozviedol manželstvo účastníkov a zveril maloleté deti na čas po rozvode do jej osobnej starostlivosti. Odporcu zaviazal výživným XXX eur mesačne na každé dieťa. V priebehu konania navrhla matka upraviť styk s maloletými deťmi.

Odporca sa k návrhu vyjadril podaním zo dňa 15.02.2013 tak, že s návrhom na rozvod súhlasí, nesúhlasil so zverením detí do osobnej starostlivosti matky, navrhol striedavú starostlivosť, v priebehu konania tento postoj zmenil a súhlasil so zverením detí do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Odporca navrhol úpravu styku tak, že sa bude s deťmi stretávať každý nepárny týždeň od štvrtka od 15:00 hod. do nedele do 19:00 hod. a každý párny týždeň od utorka od 15:00 hod. do piatka. Počas Vianoc a zimných prázdnin každý nepárny kalendárny rok od 23.12. do 31.12. a každý nepárny od 31.12. do posledného dňa zimných školských prázdnin, v čase jarných prázdnin každý nepárny rok od soboty predchádzajúcej jarným prázdninám do nasledujúcej soboty, v čase veľkonočných sviatkov každý nepárny rok od Zeleného štvrtka do utorka nasledujúceho v kalendárnom týždni, počas letných prázdnin od 01.07. do 15.07. každý rok a od 01.08. do 15.08. každý rok, v čase jesenných prázdnin každý párny kalendárny rok počnúc prvým dňom jesenných prázdnin končiac posledným dňom jesenných prázdnin s tým, že výživné navrhol 125 eur na každé dieťa s tým, že bude ešte uhrádzať polovicu mimoriadnych nákladov na školu a tanečnú.

Navrhovateľka nesúhlasila s výškou výživného, ktorú navrhol odporca a s vyššie uvedeným návrhom na úpravu styku súhlasila iba čiastočne.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, znaleckým dokazovaním, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

Účastníci uzatvorili manželstvo XX.XX.XXXX, pričom u oboch sa jedná o manželstvo J., počas ktorého sa narodili maloletý H. a maloletá Y.. Ďalšie vyživovacie povinnosti nemajú. Obaja účastníci sú R.tátni občania. Účastníci v priebehu konania prestali viesť spoločnú domácnosť, nakoľko odporca sa odsťahoval, žije v prenajatom byte v blízkosti bydliska maloletých detí.

Z výpovede navrhovateľky súd zistil, že problémy začali už pred niekoľkými rokmi, od narodenia dcéry, kedy začali pomaly nedorozumenia, malé hádky, nevedeli sa postupne dohodnúť na ničom, po 6 mesiacoch od narodenia dcéry nastúpila do práce, aby mohli mať hypotéku a zabezpečili byt. Dcéra mala opatrovateľku. Tým, že mali dve deti, odporca sa musel väčšou mierou podieľať na starostlivosti, veľa vecí v rodine ťahala ona, bola tá aktívnejšia, odporca začal postupne žiarliť, keď začala byť úspešnejšia v práci, žiarlil aj na deti. Rozvrat vyvrcholil v novembri minulého roka, keď ju prefackal, deti boli vedľa v izbe, ale počuli to, už rok aj pol pred tým riešili krízu, ona navštevovala aj psychologičku, navrhla riešenie, že budú v jednom byte žiť oddelene, psychologička s týmto liberálnym riešením nesúhlasila. Problém mali na dovolenke, kde sa odporca správal asociálne, robil scény, bol žiarlivý, posledným podnetom, keď sa rozhodla rozviesť bola skutočnosť, že ju zbil, v novembri minulého roka. Deti po tom, čo začala volať o pomoc, prišli do izby a vtedy odporca prestal. Medzi sebou vôbec doma nekomunikujú.

Maloletý H. v prítomnosti navrhovateľky podal oznámenie o priestupku dňa 9.7.2013 z dôvodu, že odporca ho mal chytiť pod krk, presunúť k rohu steny a vulgárne mu nadávať.

Navrhovateľka dňa 4.8.2013 urobila na OR PZ SR v G. oznámenie na odporcove hrubé správanie voči nej dňa 3.8.2013.

Z lekárskej správy traumatológa H. súd zistil, že v súvislosti s týmto incidentom navrhovateľka bola na lekárskom ošetrení na úrazovej ambulancii dňa 3.8.2013, kde boli konštatované pomliaždenia krku a obojstranné pomliaždenie predlaktia, ktoré podľa navrhovateľky jej spôsobil odporca.

Z lekárskej správy traumatológa H. súd zistil, že v súvislosti s týmto odporca bol na lekárskom ošetrení dňa 3.8.2013, kde boli konštatované povrchové škrabance na predlaktí driekovej časti, povrchové zmliaždenie lýtka, ktoré podľa odporcu boli spôsobené pri napadnutí manželkou a pádom do vane.

Navrhovateľka je zamestnaná, na začiatku konania pracovala v spoločnosti R.. s príjmom za kalendárny rok 2012 vo výške XXXX,XX eur netto priemerne mesačne. V priebehu konania zmenila zamestnávateľa, je zamestnaná v Y. s príjmom XXXX,XX eur netto priemerne.

Navrhovateľka vyčíslila v roku 2013 mesačné výdavky na maloleté deti vo výške XXX.- eur na obe deti, v roku 2014 vyčíslila výdavky na sumu XXXX.- eur , z toho výdavky na deti vo výške XXX eur spolu, a výdavky na domácnosť( bývanie -XXX,XX eur, hypotéku XX,XX. eur, motorové vozidlo, stravu XXX.- eur, jednorazové výdavky, telefón) XXXX.- eur.

Z výpovede odporcu súd zistil, že nežiarlil na jej postup v práci. Nezhody, ktoré medzi nimi boli, boli bežné manželské. Problémy nastali potom, keď navrhovateľka začala tráviť dosť času mimo domu, služobné cesty mu oznamovala jeden dva dni vopred, on je podnikateľ, ktorý má už termíny s ľuďmi a takéto náhle oznamy jej neprítomnosti mali za následok, že musel odkladať zákazky a mal nižšie príjmy. Keď sa snažil rozhovormi s navrhovateľkou toto riešiť s tým, že im postačí sa uskromniť, tak to neviedlo k žiadnej zmene, skôr naopak začala nakupovať veci, s ktorými nesúhlasil. Nesúhlasí s tvrdením, že ju zbil, je pravda, že sa pohádali, lebo mu oznámila, že na druhý deň musí ísť do F.. Deti poslal do vedľajšej izby, nikdy navrhovateľku nezbil, nebol žiarlivý, nemal dôvod. Navrhovateľka nezarábala viac ako on. Služobné cesty začali byť pre neho problém, musel meniť program. Keď sa vrátila, veľa času trávila za počítačom, chatovaním. S navrhovateľkou komunikuje minimálne, pretože má obavu z konfliktných situácií. Komunikáciu ohľadom starostlivosti o deti rieši tak, že sa spýta, kde sú deti, kedy prídu. Keď navrhoval dlhšie aktivity ako napr. celodenný výlet, navrhovateľka to nedovolila s odôvodnením, že už má iný program. Snaha riešiť program vždy skončila takýmto spôsobom, že už majú iný program. Deti majú vedomosť o tom, že sa rozvádzajú, ťažko to znášajú. Odporca poprel, že by napadol deti, ak dostali po zadku, nepovažuje to za fyzické napadnutie. Naposledy dostali po zadku pred rokom aj pol. Bol to skôr H., ktorý dostal. Dôvod, prečo dostal nevedel uviesť, je to dlhá doba. Odporca uviedol, že deti nebil často. Odporca sa domnieva, že navrhovateľka udržiavala počas vášho manželstva mimomanželský vzťah. Podľa odporcu navrhovateľka podávala trestné oznámenia, pretože ho chce úmyselne poškodiť, zhodiť v očiach detí, za účelom vysťahovania z bytu a zbavenia starostlivosti o deti. Všetky trestné oznámenia sú vymyslené, vykonštruované.

Odporca je živnostník, s príjmom za kalendárny rok 2012 vo výške XX.XXX,XX eur brutto ročne, základ dane XXXX,XX eur, po znížená o nezdaniteľnú časť X.XXX,XX eur. Z daňového priznania za rok 2013 súd zistil, že jeho príjem činil XX.XXX.- eur brutto ročne, základ dane X.XXX,XX eur, po znížení o nezdaniteľnú časť X.XXX,XX eur daň X.XXX,XXeur.

Právna zástupkyňa odporcu uviedla, že žiadne z trestných konaní nebolo vyriešené, policajti odporučili odporcovi aby si situáciu fotil, nahrával. Trestné oznámenie skončilo priestupkovým konaním, ktoré bolo zastavené, keďže nebolo preukázané tvrdenie navrhovateľky. Odporca má záujem o deti, aj riešenie tejto situácie, čo preukazuje, že chodí na stretnutia mediátora do psychologického centra ÚPSVaR.

Maloleté deti sú žiakmi základnej školy, obidve deti sa venujú tancovaniu, gymnastike, H. chodí aj na aikido, Y. na angličtinu, večer sa vracajú okolo 19.00 hod. domov. Tvorivé dielne navštevujú deti cez víkendy, nie je to pravidelná aktivita. Problémy s učením u H. podľa navrhovateľky vyplývajú z toho, že sa mu nechce, odvráva, treba ho kontrolovať, majú problémy s jeho správaním v škole, navrhovateľka bola zavolaná triednou učiteľkou, že je agresívny, vulgárny, robí zle jednému spolužiakovi, vysvetlila,

aká je situácia v rodine. V priebehu konania sa odporca odsťahoval a deti sa s ním stretávajú v zmysle záverov znaleckého posudku každý druhý víkend od piatka do nedele a v tom týždni, keď nie sú cez víkend u otca, sa stretávajú od stredy do štvrtku s tým, že u otca prespia.

Zo znaleckého posudku H. súd zistil, že u maloletých detí sa nezisťuje žiadna duševná porucha, ale sú prítomné znaky dlhodobej psychickej záťaže na základe narušených vzťahov v rodine, konfliktného a dysfunkčného rodinného prostredia. U rodičov detí sa nezistila duševná porucha, osobnostná štruktúra rodičov je výrazne rozdielna. Pre obidve maloleté deti je matka dominujúcim citovým objektom, vo vzájomnom vzťahu s matkou sú naplnené základné potreby istoty a bezpečia. Vo vzťahu k otcovi sú evidentne prvky rozpornosti, protichodnosti, ktoré spôsobujú u detí neistotu, obavy, psychicky zaťažujúce prežívanie. U maloletej Y. boli zistené príznaky dlhodobej psychickej záťaže, znížená istota v rodinnom prostredí, pocity obavy, stiahnutie sa , pasivita, zníženie schopnosti prejavovať spontánne svoje city, zvýšená autokontrola v snahe vyhýbať sa všetkým podnetom a správaniam, ktoré by podľa jej predstáv mohli byť podnetom ku vzniku alebo vyhroteniu konfliktných situácií. U maloletého H. boli zistené prítomné známky zvýšenej psychickej záťaže, znížená istota, menlivé napätie, obavy z prudkých a výbušných reakcií otca, vnútorný nesúhlas s jeho správaním, ktorý nevie ventilovať, vedie k vedomému centrovaniu pozornosti na vyhýbanie sa možným alebo predpokladaným konfliktným situáciám s otcom. Potláča vyjadrenia svojich skutočných potrieb a pocitov, nahromadené napätie ventiluje sporadicky formou afektov, niekedy s agresívnymi prvkami, ktoré realizuje voči iným. Obidve deti prežívajú často psychickú nepohodu, sú nadmerne zaťažované konfliktnými situáciami v rodine, menlivým a často nečakaným správaním otca. Vnímajú problémový vzťah rodičov, túžia po pokojne rodinnej atmosfére. Navrhovateľka je schopná citlivo vnímať a reagovať na potreby a prežívanie detí, poskytovať im potrebné citové a výchovné stimuly, vytvárať bezpečné a podporné prostredie. Schopnosti odporcu sú v popísaných modalitách zjavne nižšie. Jeho reakcie a správanie sú prioritne ovplyvnené jeho vlastným afektívnym situačným prežívaním, s nedostatkom citlivosti voči prežívaniu situácie inými. Lepšie osobnostné predpoklady osobnej starostlivosti o maloleté deti sa zisťujú u navrhovateľky. Znalkyňa považuje za najvhodnejšie zverenie detí do osobnej starostlivosti matke, styk detí s otcom upraviť každý druhý víkend od piatku po skončení školy do nedele večer a v týždni, kedy nebudú tráviť víkend s otcom dva dni počas pracovného týždňa, rovnakým dielom upraviť sviatky a prázdniny. Znalkyňa hodnotila vzťah detí k otcovi tak, že obsahuje veľa prvkov rozpornosti. Majú ho radi, viacero jeho prejavov vo vzťahu k nim prijímajú pozitívne. Odporcove prejavy ignorovania navrhovateľky, nadávky a výčitky na jej adresu, výbuchy hnevu s poškodzovaním predmetom, útočné správanie centrované najmä voči navrhovateľke a synovi vyvolávajú v deťoch negatívne emócie, napätie, strach, smútok, bezradnosť a u Martina aj hnev, stresujúce zážitky. Deti sa učia vyhýbať podnetom a situáciám, ktoré vyvolali takéto reakcie odporcu, čo predstavuje pre ne ďalšiu psychickú záťaž. Chcú sa stretávať s otcom, ale nechcú byť trvalo dlhší čas v prostredí u otca. Navrhovateľka je znalkyňou hodnotená ako osoba, ktorá koná podľa etických princípov v súlade s vyššími sociálnymi a altruistickými citmi. Je schopná akceptovať kompromisy a riešenia s vyváženou zložkou emócií a racionálnej kontroly, kriticky hodnotiť svoje schopnosti. Znalkyňa odporcu hodnotí ako osobu, u ktorej sú v popredí uspokojovanie vlastných potrieb, pri frustrácii realizuje afektívne motivované konanie, nedokáže kriticky zhodnotiť negatívny vplyv konania na blízke okolie. Hľadá pre svoje správanie argumenty, ktoré mu subjektívne vyhovujú, zotrváva na svojich postojoch a opakuje neprispôsobivé formy riešenia pre neho záťažových situácií. Nie je prístupný odbornej pomoci. U maloletých detí nebola zistená psychická porucha, ktorá by si žiadala liečbu, deťom bolo poskytované psychologické podporné poradenstvo s pozitívnou odozvou. Znalkyňa nezistila, že by deti boli manipulované niektorým z rodičov proti druhému rodičovi. Maloleté deti preferujú matku ako rodiča, u ktorého by chceli mať trvalé výchovné zázemie. Striedavá osobná starostlivosť obidvoch rodičov podľa znalkyne nie je v záujme detí. Vhodnejšie je jedno základné výchovné prostredie u matky a pravidelný styk s otcom.

Zo správy referátu poradensko - psychologických služieb ÚPSVaR zo dňa 30.9.2013 súd zistil, že účastníci navštívili uvedený referát za účelom vyriešenia manželskej krízy, kde absolvovalo niekoľko sedení, ktoré boli zamerané na informovanie rodičov na tie spôsoby správania, ktoré psychicky poškodzujú maloleté deti, pričom psychológ sa orientoval na pokus o eliminovanie správania sa odporcu , ktorého niektoré spôsoby správania sa k deťom sú psychicky poškodzujúce, či už tým, že sa pokúša vo vedomí detí formovať zlý obraz matky alebo impulzívnou, nekontrolovanou agresivitou otca voči synovi a takisto verbálnym agresívnym správaním v prítomnosti detí.

Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 03.06.2014 súd zistil, že vykonal šetrenie v domácnosti oboch rodičov. Deti kolíznemu opatrovníkovi uviedli, že situácia je pokojnejšia a tým, že sa otec odsťahoval z domácnosti, je to pre nich lepšie, lebo rodičia sa už nehádajú. Deti chodievajú k otcovi zo stredy na štvrtok v tom týždni, keď nie sú u neho počas víkendu. Počas týchto dvoch dní chodia na krúžky, kde ich vodí otec a po skončení idú naspäť k nemu do bytu. Obaja majú kľúče od domu, od bytu má len H.. Deti sa vyjadrili, že im nevyhovuje presúvanie, stále chodia tam a späť a je to pre nich únavné. Maloletá Y. by radšej chcela byť s otcom v iné dni alebo prespávať doma. Maloletý H. sa vyjadril, že jemu by viac vyhovoval, aby mohol počas týždňa prespávať doma. S úpravou styku počas víkendov súhlasili. Kolízny opatrovník konštatoval, že obe deti pôsobili pokojnejším dojmom, než pri stretnutiach so psychológom na ich úrade. Čo sa týka bytových podmienok odporcu, obýva dvojizbový kompletne zariadený byt, pričom jedna izba je zariadená ako detská izba. Nájomné činí XXX.- eur mesačne. Kolízna opatrovníčka uviedla, že z pohovoru deťmi jej nevyplynulo, že by deti nechceli byť s otcom, deti nepovedali žiadne negatívne stanovisko voči otcovi , resp. voči žiadnemu z rodičov. Spontánne uviedli, že im nevyhovuje presúvanie medzi rodičmi, že si musia nosiť učebnice. Kolízny opatrovník navrhol v prípade rozvodu zveriť maloleté deti na čas po rozvode do osobnej starostlivosti navrhovateľky, styk upraviť so závermi znalkyne Hrkovej, ale prihliadať na ich správu, kde sa deti vyjadrili, čo chcú. V tejto úprave styku akceptovať všetky prázdniny a sviatky. Výšku výživného určiť v čo najvyššej výške podľa príjmov rodičov a potrieb preukázaných maloletých detí.

Podľa § 18 zákona o rodine ( ďalej len ZR) Manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 19 ZR o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

Podľa § 23 ods. 1 ZR Súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 ods. 2 ZR Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

Podľa § 23 ods. 3 ZR Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a §19.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že manželstvo účastníkov neplní svoju funkciu. Napriek intervencii súdu, ktorý odporučil účastníkom, najmä v záujme maloletých detí, návštevu psychologicko- poradenského centra, sa nepodarilo zharmonizovať vzťahy účastníkov. V danom prípade sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené, že nie predpoklad obnovenia manželského spolužitia. Preukazuje to aj skutočnosť, že účastníci prestali spolu komunikovať, hospodáriť, v priebehu konania došlo k zániku spoločnej domácnosti, keďže odporca sa odsťahoval zo spoločného bytu s cieľom vyhnúť sa konfliktným situáciám. Vzhľadom na postoj oboch účastníkov konania, ktorí súhlasili s rozvodom, súd manželstvo účastníkov rozviedol. Súd mal preukázané, že manželstvo účastníkov konania bolo poznačené vážnymi nezhodami, ktorých svedkami boli ich maloleté deti, rozpory medzi účastníkmi sa odrazili negatívne na psychike maloletých detí, čo bolo preukázané aj zo znaleckého posudku H. ktorá uviedla, že u maloletej Y. boli zistené príznaky dlhodobej psychickej záťaže, u maloletého H. boli zistené prítomné známky zvýšenej psychickej záťaže, u oboch detí znížená istota v rodinnom prostredí. Vychádzajúc zo záverov znaleckého posudku je nesporné, že rozvod je v záujme maloletých detí. Príčinou rozvratu

manželstva sú rozdielne povahové vlastnosti účastníkov ( čo preukazuje aj znalecký posudok, kde znalkyňa konštatuje výrazne rozdielnu osobnostnú štruktúru účastníkov), dlhodobé nezhody medzi účastníkmi vedúce k ukončeniu komunikácie, nevhodné správanie odporcu k navrhovateľke (odporcove prejavy ignorovania navrhovateľky, nadávky a výčitky na jej adresu, výbuchy hnevu s poškodzovaním predmetom, útočné správanie voči navrhovateľke a synovi).

Podľa § 24 ods. 1 ZR v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 3 ZR Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia.

Podľa § 24 ods. 4 ZR Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá o to, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

Z dôvodu rozdielnych stanovísk účastníkov k otázke zverenia, nariadil súd znalecké dokazovanie, z ktorého jednoznačne vyplynulo, že striedavá starostlivosť oboch rodičov nie je v záujme maloletých detí. V súvislosti so závermi znalkyne zmenil odporca postoj k otázke zverenia, a preto súd na základe zhodných stanovísk účastníkov, záverov znaleckého posudku MUDr. Hrkovej a stanoviska detí vyjadreného pred kolíznym opatrovníkom rozhodol tak, že maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky, pretože má lepšie osobnostné predpoklady osobnej starostlivosti o maloleté deti.

Podľa § 25 ods. 2 ZR Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Stretávaním detí s druhým rodičom sa zabezpečuje zachovanie rodiných väzieb, čím sa realizuje právo dieťaťa na zachovanie jeho rodinných zväzkov v zmysle článku 8 Dohovoru o právach dieťaťa.

Vzhľadom na to, že účastníci sa nedohodli na úprave styku, upravil súd styk, pričom vychádzal zo záverov znalkyne, ktorá odporučila stretávanie počas víkendu každý druhý týždeň, a zároveň zohľadnil stanovisko navrhovateľky ohľadom času stretnutia počas víkendu. Uvedená úprava styku kopíruje viac- menej aktuálny stav, nakoľko už v čase pred vyhlásením rozsudku sa deti s odporcom stretávali počas víkendu aj cez pracovný týždeň. Stretávanie počas pracovného týždňa namietala navrhovateľka z dôvodu, že deťom to nevyhovuje, nemajú čas na učenie a odporca nie je v tomto smere dostatočne zodpovedný. Súd je názoru, že bežná úprava styku iba počas víkendu každý druhý týždeň je nedostačujúca. Je nesporné, že deti prejavili svoj názor pri pohovore s kolíznym opatrovníkom tak, že im stretnutia počas týždňa nevyhovujú resp. by chceli byť s otcom iné dni. V snahe zabezpečiť dostatočný priestor pre stretnutia odporcu s deťmi a zároveň eliminovať záťaž spojenú s presúvaním detí medzi domácnosťami rodičov, dospel súd k záveru, že úprava styku počas párneho kalendárneho týždňa je najvhodnejšia záverom pracovného týždňa od štvrtku do piatku, kedy deti sú už po tréningu, príprava sa týka jedného vyučovacieho dňa. Odporcom navrhnutá úprava styku zahŕňa úpravu počas oficiálnych sviatkov a prázdnin detí a súd jej vyhovel s výnimkou letných prázdnin a zimných prázdnin, kde súd upravil styk v zmysle návrhu navrhovateľky prednesenom na pojednávaní dňa 8.7.2014, s ktorým odporca súhlasil v časti letných prázdnin. V prípade zimných prázdnin súd akceptoval argument navrhovateľky, aby styk bol ukončený 3.januára za účelom zabezpečenia prípravy detí do školy.

Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä:

a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa,

b) zastupovanie maloletého dieťaťa,

c) správa majetku maloletého dieťaťa.

Podľa § 28 ods. 2 ZR Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

Podľa § 28 ods. 3 ZR Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.

Podľa citovaných ustanovení ZR o rodičovských právach (§ 28 a nasl.) rodičovské práva, medzi ktoré patrí aj správa majetku maloletého dieťaťa a jeho zastupovanie, majú obaja rodičia. Výkon týchto práv len jedným z rodičov nastáva v prípade, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy, nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu alebo bol rodičovských práv pozbavený, či mu boli tieto obmedzené alebo pozastavené.

Súd určil, že obaja rodičia budú maloletú zastupovať a spravovať ich majetok, nakoľko neboli zistené žiadne dôvody, na základe ktorých by súd jedného z rodičov tohto práva pozbavil. <. V danom prípade obaja rodičia sú známi, spôsobilí na právne úkony v plnom rozsahu, neboli pozbavení ani obmedzení v rodičovských právach a majú rovnaké právo maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Obaja rodičia sú teda rovnocennými zákonnými zástupcami a nie je rozhodujúce, ktorý z rodičov má dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Rodičia detí majú rovnaké právo zastupovať deti, pričom prioritu zohráva ich dohoda a v prípade, že sa nevedia o nejakej podstatnej otázke pri zastupovaní detí dohodnúť, rozhodne súd na návrh jedného z rodičov.

Podľa § 75 ods.1 ZR Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 62 ods. 5 ZR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Pri posudzovaní výšky výživného súd vychádzal z kritérií podľa ust. § 75 ods. 1 ZR ods. ZR, ktorými sú odôvodnené potreby maloletých a schopnosti , možnosti , majetkové pomery odporcu.

Súd mal preukázaný priemerný príjem odporcu za kalendárny rok 2012,2013, príjem navrhovateľky z pracovného pomeru.

Napriek vekovému rozdielu detí súd stanovil rovnakú sumu výživného pre obe deti, nakoľko maloletá Y. má výdavky vyššie na gymnastiku a angličtinu, uhrádza sa jej aj školský klub, keďže je na prvom

stupni základnej školy. Súd určil sumu XXX.- eur mesačne, pretože maloleté deti majú okrem bežných výdavkov, ďašie výdavky na záujmové činnosti ( najmä tanečnú, kde sú výdavky na súťaže , kostýmy apod. ), ktoré sú jednorazove vyššie a pri určení výživného nie je možné výrokom určiť, že odporca sa bude podieľať polovičnou sumou na mimoriadnych výdavkoch tak ako to navrhoval. Takýto výrok súdu by bol nevykonateľný, a preto súd určil vyššiu sumu výživného než odporca doteraz platil, pričom v tejto sume zohľadnil celkové náklady na deti, ktoré matka odprezentovala vo výške XXX eur mesačne na obe deti, v ktorej sume boli započítané aj mimoriadne náklady na tanečnú. Potreby maloletých detí nie sú jediným kritériom pre určenie výživného. Súd vychádzajúc z ust. § 75 ZR musí zohľadňovať aj schopnosti a možnosti odporcu. Je nesporné, že príjem odporcu je nižší ako príjem navrhovateľky, naviac zánikom spoločnej domácnosti sa zmenila štruktúra výdavkov oboch účastníkov konania. Je potrebné si uvedomiť, že rozvodom a v tomto prípade už odchodom odporcu zo spoločnej domácnosti, sa menia majetkové pomery oboch rodičov, keďže ich doterajšie spoločné príjmy sa nesústreďujú v jednej domácnosti, každý z nich si uhrádza potreby svojej domácnosti sám, pričom náklady na bývanie v prenájme sú podstatne vyššie ako náklady na bývanie v byte v osobnom vlastníctve. Zároveň je potrebné vziať do úvahy aj tú skutočnosť, že odporca sa s deťmi stretáva, v čase stretávania uhrádza ich potreby. Vychádzajúc z týchto úvah je súd názoru, že navrhovateľkou navrhovaná suma nie je v možnostiach a schopnostiach odporcu.

Súd priznal účastníkom vrátenie sumy XX,XX eur, ktorá po vyúčtovaní znaleckej odmeny z preddavku.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 veta prvá OSP tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, nakoľko sa jedná o konanie o rozvod.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava IV , písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha / § 205 ods. 1 O. s. p. /.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh na súdny výkon rozhodnutia / § 251 ods. 1 O. s. p. /.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko / § 27 ods. 1 Zákona o rodine /