Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13CoE-65-2014.pdf
PDF · 67.36 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoE/65/2014
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného Sociálna poisťovňa, pobočka Žiar nad Hronom, IČO: 30 807 484, Sládkovičova 17, 965 01 Žiar nad Hronom proti povinnému TYREX-stav s. r. o., IČO: 36 520 870, L. Exnára 4, 969 00 Banská Štiavnica, vedenej pod. sp. zn. EX 2037/2011, na vymoženie pohľadávky vo výške 557,35 Eur s príslušenstvom súdnym exekútorom Mgr. Jozefom Deákom, Exekútorský úrad so sídlom Horná 23, P. O. Box 199, 974 01 Banská Bystrica, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 5Er/1459/2011-21 zo dňa 20. februára 2014 takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 5Er/1459/2011-21 zo dňa 20. februára 2013 p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku (výrok 1.) a zaviazal oprávneného k povinnosti nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie do 3 dní po právoplatnosti napadnutného uznesenia vo výške 51,31 Eur (výrok 2).
Dôvodom na zastavenie exekúcie bol súdu doručený návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie dňa 29. 10. 2013. Súdny exekútor zistil, že povinný je nemajetný a súčasne si exekútor vyčíslil trovy exekúcie vo výške 51,31 Eur. S návrhom súdneho exekútora na zastavenie exekúcie nesúhlasil oprávnený, pretože povinný dňa 03. 02. 2012 uhradil časť vymáhanej sumy. Podľa názoru oprávneného povinný disponuje finančnými prostriedkami a exekútor môže pokračovať vo vymáhaní pohľadávky. Súdny exekútor na nesúhlas oprávneného zareagoval tým, že nemajetnosť povinného je zákonným dôvodom na zastavenie exekúcie, na ktorý musí súd prihliadnuť ex offo a v predmetnej exekúcii nie sú pochybnosti o nemajetnosti povinného.
Nemajetnosť povinného zaraďuje exekučný poriadok medzi dôvody na zastavenie exekúcie. Podľa názoru exekučného súdu zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí na ani na úhradu trov exekúcie vyjadruje zámer zákonodarcu, podľa ktorého účelom exekúcie nie je len úhrada jej trov, ale aj uspokojenie pohľadávky oprávneného. V prípade zastavenia exekúcie pre nedostatok majetku je nevyhnutné uvažovať o celom majetku povinného, a nie iba o časti, ktorá sa v konkrétnom prípade exekvuje, a ukáže sa, že výťažok z nej nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Zastavenie exekúcie z uvedeného dôvodu nie je podmienené súhlasom oprávneného, ktorý samozrejme môže mať záujem na pokračovaní exekúcie aj v tomto prípade. Vzhľadom na povinnosť súdu zastaviť ex offo exekúciu, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a zásadu hospodárnosti konania podporené aj judikatúrou Ústavného súdu a názormi právnej vedy očakávanie oprávneného, že v majetkovej a sociálnej situácii povinného nastane také zlepšenie, aby konanie nemuselo byť zastavené z dôvodu aktuálnej nemajetnosti povinného, je bez reálneho podkladu.
O trovách exekúcie súd rozhodol podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a súdnemu exekútorovi ich priznal v zmysle vyhlášky č. 288/ 1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov.
Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. V odvolaní namietol, že zastavením exekúcie sa dostáva do nevýhodného postavenia tým, že nastáva plynutie premlčacej lehoty a v prípade nadobudnutia akéhokoľvek majetku po zastavení už môže byť predmetná pohľadávka premlčaná a súd exekúciu opätovne začatú zastaví. Odvolával sa aj na skutočnosť, že povinný dňa 03. 02. 2012 uhradil časť sumy, čo predpokladá, že disponuje finančnými prostriedkami a exekútor môže pokračovať vo vymáhaní pohľadávky. Ďalej v odvolaní súdu oznámil, že na povinného podal trestné oznámenie a povinný sa s ním kontaktoval so záujmom uhradiť pohľadávku. Žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a v exekúcii pokračovať.
K odvolaniu oprávneného sa vyjadril súdny exekútor, ktorý sa plne stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a navrhol odvolaciemu súdu, aby rozhodnutie exekučného súdu potvrdil.
Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O. s. p., postupom podľa § 214 ods. 2 O. s. p. bez nariadenia pojednávania a uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. ako vecne správne potvrdil.
Odvolací súd, vychádzajúc z rozsahu a dôvodov odvolania (§ 212 ods. 1 O. s . p.), po preskúmaní uznesenia prvostupňového súdu, aplikujúc ustanovenie § 219 ods. 2 O. s. p., sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia a konštatuje správnosť dôvodov a právnych úvah, na podklade ktorých prvostupňový súd rozhodol.
Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že okresný súd vo veci správne rozhodol. Odôvodnenie uznesenia okresného súdu je presvedčivé a vyčerpávajúcim spôsobom tak, ako ukladá ust. § 157 ods. 2 v spojení s ust. § 167 ods. 2 O. s p., uvádza skutočnosti a dôkazy, z ktorých okresný súd pri rozhodovaní vychádzal, akými úvahami sa súd riadil a ako vec skutkovo a právne posúdil.
Z predloženého spisu mal odvolací súd potvrdený skutkový stav tak, ako to uviedol súd prvého stupňa.
Nemajetnosť povinného bola súdnym exekútorom dostatočne preukázaná a ďalšie vedenie exekúcie za daného stavu by bolo aj podľa názoru odvolacieho súdu v rozpore so zásadou hospodárnosti konania.
Na základe uvedených skutočností odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu ako vecne správne podľa ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.
O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.