Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/328/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v právnej veci navrhovateľa: CEE COLLECT FUND 1 LTD, so sídlom v Cyperskej republike, Agiou Nikolaou, 67-69, Flat/Office 103, Egkomi, 2408, Nikózia, reg.č.: HE 308237, zastúpený zástupcom: BBH advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom v Bratislave, ul. Gorkého 3, proti odporcovi: P. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. R. XX, o zaplatenie 1.126,25 eur s príslušenstvom, sudcom JUDr. Erikom Kačmárom, takto

rozhodol:

I. Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 204,15 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne z tejto sumy od 19.07.2013 do zaplatenia.

II. Súd návrh vo zvyšnej časti z a m i e t a .

III. Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Okresnému súdu Trenčín bol dňa 22.07.2013 doručený návrh navrhovateľa, ktorým sa proti odporcovi domáha, aby súd rozhodol o splnení povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.126,25 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne z tejto sumy od 19.07.2013 do zaplatenia. Zároveň si uplatnil aj právo na náhradu trov konania. Tento návrh odôvodnil tým, že dňa 19.10.2005 uzatvoril odporca s pôvodným veriteľom VÚB, a.s. zmluvu č. XXXXXXXXXXXXXXX, na základe ktorej sa pôvodný veriteľ zaviazal poskytnúť odporcovi spotrebný úver vo výške 77.000,-Sk, teda 2.555,93 eur. Odporcovi bol úver poskytnutý dňa 19.10.2005 bezhotovostným prevodom. Odporca sa zaviazal úver vrátiť pôvodnému veriteľovi späť za podmienok v zmluve uvedených, spolu s úrokmi a poplatkom za poskytnutie úveru. Nakoľko odporca svoj záväzok vrátiť úver v dohodnutých splátkach nesplnil riadne a včas, pôvodný veriteľ písomne vyzval odporcu na splnenie neuhradenej splatnej splátky. Ku dňu 14.05.2013 pôvodný veriteľ evidoval voči odporcovi pohľadávku vo výške 2.312,12 eur. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej medzi pôvodným veriteľom a navrhovateľom zo dňa 14.08.2012 došlo k postúpeniu pohľadávky na navrhovateľa. Z dôvodu hospodárnosti a efektívnosti konania sa navrhovateľ rozhodol uplatňovať svoj nárok len v časti 1.126,25 eur spolu so zákonnými úrokmi z omeškania.

Na základe návrhu navrhovateľa súd vo veci vydal platobný rozkaz, proti ktorému podal odporca riadny odpor. V ňom uviedol, že od poslednej zrazenej splátky uplynuli viac ako 4 roky a preto žiada o premlčanie dlhu. VÚB, a.s. mala podľa zmluvy o flexipôžičke možnosť stanovenú čiastku mesačne strhávať, vzhľadom k tomu, že na účte peniaze boli. Taktiež jej podpisom zmluvy v časti 2 čl.6 dal oprávnenie na zrážky zo mzdy u zamestnávateľa a taktiež z dôchodku.

Dňa 07.11.2013 sa k podanému odporu odporcu písomne vyjadril navrhovateľ. V tomto podaní okrem skutočností, ktoré uvádzal v návrhu uviedol, že mesačná anuitná splátka bola určená v sume 1.951,11 Sk, teda 64,76 eur, lehota splatnosti úveru bola stanovená na obdobie 60 mesiacov, pričom dátum prvej splátky bol stanovený na 19.11.2005 a dátum poslednej splátky na 19.10.2010. Odporca zrealizoval za obdobie od poskytnutia úveru dňa 19.10.2005 do 19.06.2009 spolu 40 splátok v sume 2.724,19 eur. Od 13.03.2009 neuhradil odporca pôvodnému navrhovateľovi žiadnu platbu. Po prvý krát sa dostal do omeškania už s úhradou v poradí štvrtej splátky splatnej dňa 20.02.2006, pretože ju neuhradil v predpísanej výške a termíne. Na istinu bola započítaná suma vo výške 1.429,68 eur. Žalovaná suma predstavuje rozdiel medzi čerpaným úverom a sumou započítanou na istinu. Suma uhradených splátok vo výške 1.294,51 eur bola započítaná v časti 1.160,90 eur na úroky a suma 133,61 eur na poplatky. Čo sa týka vznesenej námietky premlčania uviedol, že na daný vzťah sa aplikuje , a to podľa čl. X Všeobecných obchodných podmienok. Zmluva o splátkovom úvere patrí medzi tzv. absolútne obchody, teda daný vzťah sa riadi bez ohľadu na povahu účastníkov zmluvného vzťahu. Ďalej poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, Najvyššieho súdu Českej republiky, Krajského súdu v Trnave, Krajského súdu v Košiciach. Námietka premlčania zo strany odporcu nie je dôvodná a opodstatnená, nakoľko premlčacia doba začala plynúť dňa 20.10.2010 a podľa je premlčacia doba 4 roky. Pre úplnosť doplnil svoje podanie aj o výzvu k úhrade zo dňa 23.08.2012 a zo dňa 14.05.2013.

Na prejednanie návrhu navrhovateľa súd nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal účastníkov konania. Navrhovateľ sa pojednávania nezúčastnil, pričom svoju neprítomnosť ospravedlnil a vyslovil súhlas s vykonaním pojednávania v jeho neprítomnosti.

Odporca na pojednávaní uviedol, že s návrhom navrhovateľa nesúhlasí. Nebol si vedomý toho, že dlh riadne nesplatil. Až do roku 2013 predpokladal, že dlh z pôžičky je riadne splatený. Je pravdou, že čerpal pôžičku z VÚB, a.s., a to vo výške 77.000,- Sk, tak ako to uvádza navrhovateľ v návrhu a ako to vyplýva z predložených listinných dôkazov. Poukázal na článok 2 bod 6 zmluvy, z ktorého vyplýva, že banka si mala vykonávať zrážky z jeho účtu, na ktorom mal dostatok finančných prostriedkov. Je chybou banky, že tak neurobila. Takto mohla byť pôžička splatená. Na účte mal zriadený trvalý príkaz za účelom splácania pôžičky. Keby mu dala banka vedieť, že treba dlh vyrovnať, spravil by tak, pretože mal dostatok finančných prostriedkov. Je a bol poberateľom výsluhového dôchodku a takisto bol riadne zamestnaný a dostával mzdu. Podľa jeho názoru je táto vec už premlčaná, pretože premlčacia doba je 3 roky. Ale aj v prípade, že by bola 4 roky, podľa jeho názoru je táto vec premlčaná, preto nesúhlasí s návrhom navrhovateľa. Predložený prehľad histórie transakcií na úverovom účte zodpovedá skutočnosti, teda odráža splátky úveru. Postúpenie pohľadávky mu bolo riadne oznámené v roku 2013.

Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to: predžalobnou výzvou, Zmluvou o poskytnutí flexipôžičky zo dňa 19.10.2005, prehľadom histórie transakcií na úverovom účte na č.l. 7 až 9, Všeobecnými obchodnými podmienkami, Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 14.08.2012, výpisom z pohľadávkového účtu VÚB, a.s., výzvami k úhrade dlžnej sumy, oznámením o postúpení pohľadávky a poštovým podacím hárkom. Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil pre rozhodnutie súdu podstatný skutkový stav, ktorý následne právne posúdil, teda aplikoval naň nižšie citované ustanovenia právnych predpisov.

Navrhovateľ je na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 14.08.2012, a na základe oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 23.08.2012, právnym nástupcom obchodnej spoločnosti VÚB, a.s. v záväzkovom vzťahu s odporcom. Uvedený právny predchodca navrhovateľa a odporca uzavreli dňa 19.10.2005 podľa a nasl. o spotrebiteľských úveroch, zmluvu o úvere, označenú ako Zmluva o poskytnutí flexipôžičky, ďalej len "úverová zmluva". Na základe tejto zmluvy bol právny predchodca navrhovateľa povinný poskytnúť za podmienok uvedených v úverovej zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach VÚB, a.s. na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám - občanom, ďalej len "VOP", peňažné prostriedky ako spotrebný úver. Odporca bol povinný poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť, zaplatiť úroky, odplatu za poskytnutie úveru a splniť ďalšie záväzky podľa úverovej zmluvy. Odporcovi boli na základe úverovej zmluvy dňa 19.10.2005 poskytnuté peňažné prostriedky v sume 77.000,-Sk, teda 2.555,93 eur. Lehota splatnosti bola dohodnutá

na 60 mesiacov, a to v 60 mesačných splátkach. Prvá splátka bola splatná dňa 19.11.2005 a posledná dňa 19.10.2010. Výška splátky titulom splácania úveru bola dohodnutá v sume 1.951,11 Sk a poplatok za poistenie úveru bol dohodnutý vo výške 99 Sk. Spolu v sume 2.050,11 Sk. Súčasťou úverovej zmluvy sú VOP. Odporca titulom splácania úveru zaplatil celkovo 40 splátok, pričom posledný krát tak urobil dňa 12.03.2009 zaplatením splátky vo výške 68,19 eur, resp. dňa 20.03.2009 zaplatením poplatku vo výške 1,83 eur.

Podľa zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa , v znení účinnom v čase vzniku záväzkového vzťahu, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy: zo zmluvy o úvere ( ).

Podľa záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.

Podľa dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve.

Podľa dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

Podľa , ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , účinného v čase vzniku omeškania, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa až 4 v účinnom znení, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa , právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie .

Podľa pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh ( ), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Súd rešpektujúc zásadu hospodárnosti konania, ktorá je jednou z hlavných zásad občianskeho súdneho konania, sa prioritne zaoberal odporcom vznesenou námietkou premlčania. Úspešné vznesenie námietky premlčania má za následok zánik súdnej vymáhateľnosti nároku, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému priznať v súdnom konaní, hoci právo existuje v naturálnej forme a možno ho dobrovoľne splniť. Skúmanie ďalších skutočností, od ktorých navrhovateľ odvodzuje svoje právo na žalovanú sumu, by v prípade premlčania tohto práva bolo bez právneho významu pre výsledok konania, teda rozhodnutie súdu.

Navrhovateľ svoje právo na žalovanú sumu, teda svoju pohľadávku voči odporcovi odôvodňuje tým, že s odporcom jeho právny predchodca uzatvoril zmluvu o úvere, na základe ktorej vznikla odporcovi povinnosť vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky, ktorú si riadne nesplnil.

Úverová zmluva, ktoré uzavrel právny predchodca navrhovateľa s odporcom ako spotrebiteľom, je spotrebiteľskou zmluvou, pretože pri ich uzatváraní právny predchodca navrhovateľa konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a odporca je fyzickou osobou a nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Tým sa pri rozhodovaní o návrhu navrhovateľa otvoril priestor pre aplikáciu ustanovení a nasl. , ktoré predstavujú základný právny rámec ochrany spotrebiteľa, popri ostatných právnych predpisoch. Napríklad podľa o ochrane spotrebiteľa alebo o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, resp. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Pre posúdenie dôvodnosti námietky premlčania, ktorú vzniesol odporca je potrebné ustáliť akú povahu má záväzkový právny vzťah medzi účastníkmi konania, najmä však to, či na daný záväzkový právny vzťah dopadá právna úprava premlčania obsiahnutá v , alebo v Občianskom zákonníka. Tieto právne úpravy sú rozdielne, minimálne v jednej skutočnosti, ktorá je významná v tomto konaní, a to v úprave dĺžky premlčacej doby (štvorročnej, resp. trojročnej). V danom prípade, vzhľadom k tomu, že odporca - dlžník je spotrebiteľom, je právna úprava týkajúca sa premlčania obsiahnutá v , pre odporcu ako spotrebiteľa priaznivejšia. Jeho dlh sa premlčí v kratšej dobe.

Súd považuje za potrebné v tejto súvislosti uviesť, že argumentácia navrhovateľa o tom, že záväzkový vzťah medzi navrhovateľom a odporcom je obchodným záväzkovým vzťahom je správna. Avšak pre jeho úspešnosť v konaní je táto skutočnosť nepostačujúca. V prípade zmluvy o úvere ide o absolútny obchod (, resp. ods.6 s účinnosťou od 01.02.2013 ). Ide o označenie právnej teórie a súdnej praxe pre záväzkový vzťah, ktorý sa vždy riadi ustanoveniami bez ohľadu na povahu účastníkov tohto záväzkového vzťahu. Medzi takého záväzkové vzťahy patrí vzťah založený zmluvou o úvere ( a nasl. ). Teda tu nie rozhodujúci subjekt, ale objekt tohto záväzkového vzťahu. Korigujúcim ustanovením však v prípade spotrebiteľských zmlúv, resp. spotrebiteľského vzťahu, ktorým je aj prejednávaný prípad,

je už vyššie spomínané ustanovenie . Právna úprava týkajúca sa spotrebiteľských zmlúv obsiahnutá v uvedených ustanoveniach , je vo vzťahu k úprave zmluvného záväzkového práva obsiahnutej v špeciálnou právnou úpravou, upravujúcou spotrebiteľské zmluvy. Zákonodarca s účinnosťou od 13.06.2014 () precizoval dovtedy účinné ustanovenie , podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom tak, že do tohto ustanovenia zapracoval aj toto znenie: Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Podľa názoru súdu aj predchádzajúca právna úprava stanovovala povinnosť prednostne použiť ustanovenia , avšak uvedenou novelizáciou sa akákoľvek pochybnosť (možnosť iného výkladu, iného pochopenia znenia tohto ustanovenia) o tom odstránila. Súd, aplikujúc v rozhodovaní platné a účinné právne predpisy, preto nemohol rozhodnúť o návrhu navrhovateľa za použitia ustanovení , ktoré nie sú na prospech odporcu (spotrebiteľa).

Ako vyplýva z vykonaného dokazovania, navrhovateľ mohol vykonať svoje právo na zaplatenie splatných splátok v rôznom čase, dňoch. Odporca bol povinný riadne splácať úver, teda vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v pravidelných mesačných splátkach. Túto povinnosť si splnil len čiastočne, a to ohľadne splátok, ktorých splatnosť nastala do 19.04.2009. Štyridsať splátok, ktorých splatnosť nastala do 19.03.2009 odporca zaplatil. Ostávajúcich 20 splátok odporca nezaplatil. Splatnosť každej z nich nastala v iný deň, a to s mesačných odstupom. Splatnosť bola dohodnutá v 19. deň mesiaca, do splatnosti poslednej z nich dňa 19.10.2010. V konaní nebolo preukázané, že došlo k predčasnej splatnosti celého dlhu. Preto právo na zaplatenie každej splatnej splátky mohol navrhovateľ, resp. jeho právny predchodca uplatniť v deň, ktorý nasledoval po splatnosti každej zo splátok. Teda najskôr dňa 20.04.2009 (41. nezaplatená splátka) atď. až do dňa 20.10.2010.

Vzhľadom k tomu, že návrh na začatie konania bol súdu doručený dňa 22.07.2013 a vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam, súd konštatuje, že právo navrhovateľa na žalovanú sumu, pozostávajúcej zo splátok splatných do 19.07.2010, je premlčané. Premlčacia doba ohľadne týchto splátok uplynula navrhovateľovi dňom 20.07.2013 podľa ustanovenia , v spojení s veta prvá . Preto súd návrh navrhovateľa v časti, ktorá prevyšuje sumu 204,15 eur zamietol. Právo na žalovanú sumu vo výške 204,15 eur súd navrhovateľovi priznal, pretože mal za preukázané, že odporca si nesplnil svoju povinnosť na vrátenie časti poskytnutých peňažných prostriedkov na základe úverovej zmluvy. Táto pohľadávka navrhovateľa na zaplatenie splátok vo výške 68,05 eur (2.050,11 Sk), splatných dňa 19.08.2010, 19.09.2010 a 19.10.2010, premlčaná nebola.

Odporca sa do omeškania so zaplatením dlhu vo výške 68,05 eur (splátky splatnej dňa 19.08.2010) dostal dňa 20.08.2010, so zaplatením dlhu vo výške 68,05 eur (splátky splatnej dňa 19.09.2010) dňa 20.09.2010 a so zaplatením dlhu vo výške 68,05 eur (splátky splatnej dňa 19.10.2010) dňa 20.10.2010. Vzhľadom k tomu je povinný zaplatiť navrhovateľovi aj úroky z omeškania z týchto súm od dňa vzniku omeškania.

Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ si v návrhu uplatnil právo na úroky z omeškania vo výške 8,50 % ročne z týchto súm až od dňa 19.07.2013, súd jeho návrh neprekročil a rozhodol o splnení povinnosti odporcu zaplatiť úroky z omeškania za kratšie obdobie uplatnené navrhovateľom, rešpektujúc tak zásadu iudex ne eat ultra petita partium - sudca nech nejde nad návrhy strán, vyjadrenú v ustanovení . V konaní ide o návrhové konanie a z právneho predpisu nevyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi. Výška úrokov z omeškania v čase vzniku omeškania bola vo výške 9 % ročne, avšak súd z dôvodov uvedených vyššie zaviazal odporcu na zaplatenie úrokov z omeškania v nižšej výške uplatnenej navrhovateľom, teda vo výške 8,50 % ročne.

Súd záverom odôvodnenia uvádza k obrane odporcu, ktorá spočíva v tom, že banka si mala podľa úverovej zmluvy vykonávať zrážky z jeho účtu, na ktorom mal dostatok finančných prostriedkov, resp. že si mohla vykonávať zrážky zo mzdy u zamestnávateľa a taktiež z dôchodku, a je chybou banky, že tak

neurobila to, že takáto argumentácia nie je dôvodná. Ak aj by bola platne uzatvorená dohoda o zrážkach zo mzdy podľa , nie je povinnosťou veriteľa takýmto spôsobom uspokojiť svoju pohľadávku. Z takejto dohody vzniká veriteľovi oprávnenie vykonať zrážky, nie povinnosť.

Podľa účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa , o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

O trovách konania súd rozhodol podľa , pretože navrhovateľ aj odporca boli v konaní čiastočne úspešní (navrhovateľ bol úspešný na 18,13 % a odporca na 81,87 %), pričom miera úspechu odporcu bola vyššia. Odporcovi tak patrí právo na pomernú časť náhrady trov konania. Vzhľadom k tomu, že odporca si právo na náhradu trov konania neuplatnil, súd mu náhradu trov konania nepriznal. Navyše z obsahu spisu žiadne trovy odporcu nevyplývajú.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho

doručenia cestou Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha.( )

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že :

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozdujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.