Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PB-3C/14/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Považská Bystrica samosudkyňa Mgr. Silvia Kysucká v právnej veci navrhovateľa K. O., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XX, právne zastúpený JUDr. ROJKO, s.r.o., AK so sídlom Považská Bystrica, Železničná 90/12 proti odporcom 1/ V. O., nar. XX.X.XXXX, bytom H. Č.. XX a 2/ N. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. Č.. XX, právne zastúpení JUDr. Annou Kubovičovou, advokátkou so sídlom v Považskej Bystrici, Tatranská 300/8 v konaní o určenie vlastníctva vydržaním a vrátenie daru, takto

rozhodol:

Súd návrh navrhovateľa o určenie, že je vlastníkom novovytvorenej parc. KN-C zodpovedajúcej vydelenej časti parcely KN-C č. XX, k. ú. H. o výmere cca XX m2 ako je vyznačené na znaleckom nákrese F.. I. X. v konaní vedenom na Okresnom súde Považská Bystrica pod sp. zn. z a m i e t a.

Súd návrh navrhovateľa o určenie, že je podielovým spoluvlastníkom v podiele 2/8-iny ku parc. KN-C XX, k. ú. H. o výmere XXX m2 zapísanej na LV č. XXX, k. ú. H., z a m i e t a.

Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporcom 1/ a 2 trovy právneho zastúpenia vo výške 651,83 eur, ktoré je povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu odporcov 1/ a 2/ vedeného vo I., M..N.., pobočka K. G., č. účtu: XXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXXXX, do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal 1. určenia, že je vlastníkom novovytvorenej parcely KN-C …., ktorá bude vyznačená na geometrickom pláne vyhotovenom v konaní, ktorá zodpovedá vydelenej časti parc. KN-C XX, k. ú. H. o výmere cca XX m2 tak, ako je to vyznačené na znaleckom nákrese F.. I. X. v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. , a 2. určenia, že je podielovým spoluvlastníkom v podiele X/X k parc. KN-C XX „zastavané plochy a nádvoria“ o výmere XXX m2 zapísanej na LV č. XXX, k. ú. H.. V návrhu uviedol, že dňa XX.X.XXXX uzatvoril darovaciu zmluvu a dohodu o zriadení vecného bremena, pričom na strane darujúcich bol on a jeho sestra E. G., a na strane obdarovaného bol odporca 1/. Vklad zmluvy bol povolený Správou katastra K. G. dňa X.XX.XXXX. Následne previedol odporca 1/ podiel X/X-ice nehnuteľností na odporkyňu 2/. V neskoršom období došlo k nezhodám medzi navrhovateľom a E. G. a odporcom 1/, pričom medzi navrhovateľom a E. G. prebieha na tunajšom súde konanie sp. zn. . V súvislosti s týmto konaním sa mu odporca 1/ viackrát vyhrážal, že sa nedostane na svoje pozemky, resp. stanovoval mu podmienky na užívanie tohto prístupu. Zo znaleckého nákresu vyhotoveného v spomínanom konaní F.. X. navrhovateľ zistil, že predmetom darovacej zmluvy bola aj časť parcely č. XX, k. ú. H., ktorá prilieha k KN-C XX/X, k. ú. H., pričom táto časť je oddelená oplotením a slúži ako prístup na moje nehnuteľnosti najmä na parc. KN-C XX/X. Vec sa snažil usporiadať mimosúdne. Navrhovateľ pri uzatváraní darovacej zmluvy konal v omyle, jeho úmyslom nebolo prevádzať tie nehnuteľnosti, ktoré boli a sú v jeho užívaní, ktoré sú oddelené bránou a oplotením, a len v dôsledku tohto omylu bola do zmluvy hradená celá parcela KN-C XX vrátane spornej časti, ktorá bola identifikovaná vo vyššie spomínanom súdnom konaní. Odporca vo vzťahu k tomuto pozemku mu

kládol podmienky na usporiadanie pomerov vo vzťahu k iným pozemkom, resp. vo vzťahu k jeho matke, preto bol nútený od darovacej zmluvy odstúpiť a domáhať sa vrátenia daru v časti, ktorá sa nachádza za oplotením a prilieha k parc. KN-C XX/X. Túto vydelenú časť parc. č. XX obe strany dlhodobo uznávali ako vlastníctvo navrhovateľa, takto ju ako svoju užíval, vyhotovil oplotenie, ktoré bolo rešpektované a po tejto časti si zabezpečil prístup k svojim nehnuteľnostiam. Uvedenú časť parc. XX navrhovateľ užíva najmenej od roku 1983 ako svoje vlastníctvo a len z dôvodu omylu sa táto časť parcely stala predmetom darovacej zmluvy. Ani jeden z účastníkov zmluvy nepredpokladal, že táto vydelená časť je súčasťou parcely XX. Deľbu parciel vykonali právni predchodcovia účastníkov konania, táto deľba až do spomínaného súdneho konania bola uznávaná, preto podmieňovanie uznania vlastníctva navrhovateľa vybudovaním spoločného rezervoára vody alebo iných vlastníckych práv považuje za nedôvodné, v rozpore s dobrými mravmi a zneužitím omylu na jeho strane. Vzhľadom na dávnu deľbu, jeho nerušené a dobromyseľné užívanie viac ako 10 rokov nadobudol vlastníctvo aj titulom vydržania. Listom zo dňa 2.12.2013 oznámil navrhovateľ odstúpenie od darovacej zmluvy a uplatnil si právo na vrátenie daru k podielu na predmetnej parcele. V prípade, ak by dôkazy v konaní nepreukázali navrhovateľovo výlučné vlastníctvo k vydelenej časti parc. č. XX o výmere XX m2 tvrdí, že sú dané dôvody na odstúpenie od zmluvy z dôvodu, že konal v omyle a na základe úkonov zo strany odporcov, najmä odporcu 1/, ktorý mu bráni v prístupe na jeho pozemky, resp. že sa mu vyhráža, že sa na pozemok nedostane, je navrhovateľ oprávnený ako darca od zmluvy odstúpiť a domáhať sa vrátenia daru.

Odporcovia 1/, 2/ vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu podanom prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedli, že celý návrh je nedôvodný a zmätočný. V čase dedičského konania po neb. Ľ. O., právnej predchodkyni navrhovateľa a odporcu 1/ sa účastníci dedičského konania dohodli, že odporca 1/ vyplatí navrhovateľovi sumu 100.000,- Sk ako výplatok za prevod domu s príslušenstvom - pozemkov zapísaných na LV č. XX, k. ú. H.. Len na základe uvedeného bol navrhovateľ ochotný darovať svoj spoluvlastnícky podiel X/X-iny na nehnuteľnostiach - rodinný dom č. s. XX na parc. č. KN C XX, parc. č. KN C XX a XX, všetko k. ú. H.. Odporca uvedené nehnuteľnosti od roku 2004 užíva, pričom v roku 2010 ich polovicu previedol na odporkyňu 2/. Zo strany navrhovateľa nie je žiaden relevantný dôkaz o hrubom porušení dobrých mravov zo strany odporcov tak, ako to ustanovuje . Je to práve navrhovateľ, ktorý hrubo porušuje dobré mravy, za svoje protiprávne konanie bol v minulosti súdne trestaný a ktorý uráža a vulgárne sa vyjadruje na adresu odporkyne 2/ a matky odporcu 1/. Skutočnosť, že odporcovia neuznávajú, že vybudovaný vodovod a rezervoár vody, ktorý bol istý čas užívaný spoločne a ktorý si navrhovateľ prisvojil, je len navrhovateľov, nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi. Uviedli, že odporkyňa 2/ nadobudla polovicu nehnuteľností dobromyseľne, preto sa nemožno voči nej domáhať ani vrátenia daru ani neplatnosti právneho úkonu ani určenia vlastníctva.

Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní zotrval na podanom návrhu s tým, že navrhovateľ svoj nárok odôvodňuje od toho, že v roku 1980, keď chcel stavať rodinný dom, mu rodičia a to neb. K. O. a Ľ. O. previedli stavebný pozemok, ku ktorému patril aj prístup, ktorý zodpovedá uplatňovanému nároku. Tento prístup navrhovateľ používal jednak v čase výstavby svojho rodinného domu a aj od času, ako sa nasťahoval do tohto rodinného domu, čo bolo asi v roku 1984, pričom ani v tomto období ani neskôr uvedenú skutočnosť nikto nenamietal, túto skutočnosť najmä nenamietali jeho rodičia, ktorí boli pôvodnými vlastníkmi a následne ani nikto z ich právnych nástupcov, pretože tento pozemok bol oddelený oplotením, bol v držbe navrhovateľa. Táto držba bola dobromyseľná a nerušená a preto až do konania bol navrhovateľ v presvedčení, že tento vstup na pozemok je jeho vlastníctvo. Z tohto navrhovateľ splnil podmienky pre vydržanie uvedenej nehnuteľnosti, teda časti parcely XX, ktorú má doposiaľ v držbe. Pokiaľ navrhovateľ uplatňuje v tomto konaní eventuálny petit, tento prichádza do úvahy iba v prípade, ak by sa mu nároky z primárneho petitu nepodarilo preukázať, pričom podkladom pre takýto eventuálny petit je práve tá skutočnosť, že navrhovateľ pri vyhotovení tejto zmluvy konal v presvedčení, že sporná časť parc. XX, nie je predmetom tejto zmluvy. Podmienky vydržania v prospech navrhovateľa boli splnené ešte pred uzavretím predmetnej darovacej zmluvy. Navrhol, aby bolo primárne vykonané dokazovanie ohľadom identifikovania a vydelenia uvedenej časti parcely, posúdenia skutočného stavu a posúdenia oplotenia, držby a užívania a na základe toho rozhodol o primárnom petite. Eventuálny petit vychádza z nasledujúcich skutočností, ktoré vznikli pred začatím konania a v priebehu tohto konania, keď sa navrhovateľ dostal do sporu s matkou odporcu 1/ a keď v rámci nezhôd ohľadne iných parciel a vecí, odporca 1/ navrhovateľovi uvádzal, že ho cez tento prístup nepustí, že tento pozemok odpredá a že sa nedostane k svojmu rodinnému domu. Skutkový stav existuje od roku 1980,pričom v nebol úmysle navrhovateľa previesť do vlastníctva odporcu 1/ spornú časť parcely č.XX. Navrhovateľ konal v omyle, pričom následne došlo medzi navrhovateľom a

odporcom 1/ k nezhodám, ktoré môžu zakladať dôvod na vrátenie daru. Rodičia navrhovateľa súhlasili, aby si navrhovateľ na pôvodnej parcele č. XX/X postavil dom. V tom čase bol stav taký, že z poľnohospodárskeho pozemku sa mohlo vyčleniť max. 400 m2 na stavebný pozemok. Novovytvorená parcela sa len 1 bodom dotýkala prístupovej komunikácie, preto bolo potrebné vytvoriť prístup aj z inej parcely. Išlo teda len o formálne vytvorenie stavebného pozemku, pretože tento je zameraný tak, že nerieši prístup. Ústnym prejavom otec navrhovateľa predniesol, že časť pozemku, ktorá je súčasťou sporu, bude vlastníctvom navrhovateľa a jeho manželky, a bude im slúžiť ako prístup k rodinnému domu. Odporcovia vytvárajú rôzne prekážky v prístupe na svoj pozemok, v čom vidí porušenie dobrých mravov. Navrhovateľ nemal v úmysle darovať tú časť parcely, ktorá mu existenčne slúžila.

Okrem výsluchov svedkov navrhol vykonať ohliadku na mieste samom a vyžiadať stanovisko Dopravného inšpektorátu K. G. na posúdenie možnosti zriadenia prístupu k nehnuteľnosti navrhovateľa z cesty.

Právny zástupca odporcov 1/ a 2/ na pojednávaní uviedol, že otec navrhovateľa sa snažil pozemky rozdeliť tak, aby navrhovateľ a matka odporcu 1/ mali svoje vlastné bývanie. Po tom, ako navrhovateľ napadol svojho otca, za čo bol právoplatne odsúdený v konaní vedenom na Okresnom súde Považská Bystrica sp. zn. , stará matka odporcu 1/ ( matka navrhovateľa ) už nebola ochotná dať navrhovateľovi nič. Spísala závet, ktorý však navrhovateľ nerešpektoval. Navrhovateľa teda z jeho podielu, ktorý zdedil po svojej matke, vyplatili sumou 100.000,- Sk, avšak odvtedy začal navrhovateľ prejavovať záujem získať čo najviac majetku; rovnako tak tomu bolo i pri vodovode, ktorý odporcom 1/, 2/ odstavil. Dane od parciel XX a XX platila vždy matka odporcov, resp. samotní odporcovia. Právna zástupkyňa odporcov ďalej uviedla, že nebolo splnené ani kritérium vydržacej doby, pretože ak darovacia zmluva bola zavkladovaná 5.11.2004, a teda v čase pojednávania ešte neuplynula 10-ročná vydržacia doba. Odporcovia si nie sú vedomí správania voči navrhovateľovi, resp. jeho rodine, ktoré by bolo možné definovať ako hrubo porušujúce dobré mravy; ba naopak, radšej preferujú bývať v prenajatom byte do času, kým sa situácia neupokojí. Stará matka odporcu 1/ nedala žiaden súhlas navrhovateľovi k oploteniu, keďže sa ho spolu so starým otcom odporcu 1/ báli.

Navrhla vykonať dokazovanie dopytom na Obecnom úrade H. či si navrhovateľ splnil oznamovaciu povinnosť k drobnej stavbe - plotu.

Súd vykonal dokazovanie výsluchmi účastníkov konania, výsluchom svedkov S. S., S. O., Z. S., K. O.G., F. H., S. Y., Z. N., E. G., X. V., a prečítaním, resp. oboznámením sa s obsahom nasledovných listinných dôkazov: Darovacia zmluva a dohoda o zriadení vecného bremena, Výzva na mimosúdne usporiadanie vlastníctva zo dňa 8.4.2013, Oznámenie od odstúpení od darovacej zmluvy I. XXXX/XX L. XX.X.XXXX, znalecký nákres F.. I. X. Č.. XX/XXXX, Oznámenie o uplatnenie nárokov zo dňa 2.12.2013, výpis z LV č. XXX a XXX, k. ú. H., rozsudok tunajšieho súdu č. k. -47 zo dňa 8.4.1983, Notárska zápisnica

- Darovacia zmluva zo dňa X.XX.XXXX, uznesenie tunajšieho súdu č. k. O.-XX zo dňa XX.X.XXXX, Potvrdenka zo dňa 13.5.1987, Notárska zápisnica - závet zo dňa X.X.XXXX, Čestné prehlásenie zo dňa XX.X.XXXX, Geometrický plán č. XXX-X-XXX-XX/XX zo dňa XX.X.XXXX, výkres osadenia rodinného domu, dotazník a čestné vyhlásenie na registráciu darovacej zmluvy zo dňa X.XX.XXXX a žiadosť o registráciu darovacej zmluvy zo dňa X.XX.XXXX, Potvrdenie Obecného úradu v H. zo dňa XX.X.XXXX, Posúdenie možnosti nového pripojenia zo dňa 7.7.2014 a zistil nasledovné:

Z darovacej zmluvy a dohody o zriadení vecného bremena zo dňa 10.9.2004 súd zistil, že K. O. ( navrhovateľ ) daroval V. O. ( odporca 1/ ) X/X-iny rodinného domu č. s. XX, parc. KN XX a XX, všetko k. ú. H..

Z listu zo dňa X.X.XXXX súd zistil, že navrhovateľ oznámil odporcovi 1/, že odstupuje od darovacej zmluvy a dohody o zriadení vecného bremena zo dňa XX.X.XXXX s tým, že odstúpenie od tejto zmluvy sa týka časti parcely č. XX, k. ú. H., ktorá je vyznačená na znaleckom nákrese F.. X. č. X/ XXXX písmenami A-B-C-D-E-A. Dôvodom odstúpenia od zmluvy bolo to, že navrhovateľ pri uzatváraní darovacej zmluvy konal v omyle, keď predmetom zmluvy bola aj vyššie uvedená časť parcely č. 49, pretože táto časť dlhodobo slúžila ako prístup k jeho nehnuteľnostiam. Navrhovateľ zároveň uviedol, že aj v zmysle sa domáha vrátenia daru - časti parcely č. XX, k. ú. H.. K. O. poukázal na to, že V. O. sa mal viackrát vyjadriť, že bude musieť odstrániť oplotenie a na svoj pozemok sa nedostane.

Z listu zo dňa X.XX.XXXX súd zistil, že navrhovateľ oznámil odporcom 1/ a 2/, že proti odporcovi 1/ uplatnil nárok na vlastníctvo časti parcely KN -C XX vyznačenej na spomínanom znaleckom nákrese písmenami A-B-C-D-E-A tým, že odstúpil od darovacej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX, resp. domáhal sa vrátenia daru. Tiež poukázal na to, že doterajší postup odporcu 1/, keď tento odmieta mimosúdnu dohodu, považuje za porušovanie dobrých mravov. Navrhovateľ poukázal tiež na notársku zápisnicu N XXX/XX, ktorou K. O. st. daroval navrhovateľovi stavebný pozemok - parc. KN-C XX/X, k. ú. H., pričom už v tom čase prístup k novovytvorenej parcele KN-C XX/X bol po parcele KN-C XX. K. O. st. zomrel v roku XXXX a v dedičskom konaní sa nadobúdateľom parciel č. XX, XX, XX/X, XX/X, XX/X a XX/ X stala Ľ. O., ktorá zomrela X.X.XXXX, pričom v dedičskom konaní po nej sa nadobúdateľmi parciel KN XX , XX, k. ú. H. stali E. G. a V. O., každý po X/X-inách, a K. O. v podiele X/.X-iny. Nadobúdateľmi parc. KN XX/X, XX/X, XX/X, XX/X sa stali E. G. a K. O., každý po X/X-ici. V roku 2004 bez bližšej identifikácii parciel došlo k uzatvoreniu darovacej zmluvy bez toho, aby sa posúdil existujúci stav v prírode, pričom K. O. uzatváral zmluvu vo vedomí, že hranicu medzi parcelami č. XX/X a XX tvorí oplotenie, ktoré bolo v danom mieste dlhodobo vybudované. K. O. je presvedčený, že zmluvu v roku 2004 uzatvárali v rovnakom presvedčení, a teda že došlo k omylu pri určení predmetu zmluvy.

Z LV č. XXX, k. ú. H. súd zistil, že v súčasnosti sú spoluvlastníkmi parcely KN-C XX V. O. M. N. O., každý po X/X-F..

Z rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica č. k. -47 zo dňa 8.4.1983 súd zistil, že K. O. bol uznaný vinným z trestného činu porušovania domovej slobody a z prečinu proti majetku v osobnom vlastníctve, pretože dňa 15.1.1983 napadol svojho otca K. O. a viackrát udrel po hlave a tvári E. O.. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť 21.4.1983.

Z notárskej zápisnice N 493/1982 zo dňa 5.10.1982 súd zistil, že K. O. st. daroval navrhovateľovi parcelu č. XX/X EN, k. ú. H. o výmere XXX m2, ktorá bola vytvorená z parcely XX/X EN, k. ú. H..

Z uznesenia tunajšieho súdu D 77/1985 zo dňa 30.6.1998 súd zistil, že parcelu KN XX, k. ú. H. zdedila E. G. M. V. O. každý po X/X-inách a K. O. v podiele X/X-iny.

Z potvrdenky zo dňa 14.5.1987 súd zistil, že Ľ. O. uviedla, že za života K. O. N.. dostal K. O. S.. peniaze, pozemok a aj výpomoc pri stavbe.

Zo závetu zo dňa X.XX.XXXX súd zistil, že Ľ. O. odkázala okrem iného i parc. XX, k. ú. H. E. G. a vnukovi V. O.G., pričom v tomto závete uviedla, že K. O. bola ešte s neb. manželom K. O. nápomocná finančne aj fyzickou prácou a stravou pri výstavbe jeho rodinného domu.

Z čestného prehlásenia zo dňa XX.X.XXXX súd zistil, že navrhovateľ potvrdil prevzatie 100.000,- Sk od odporcu 1/ ako výplatok za prevod jeho podielu na dome č. XX s príslušenstvom.

Z LV č. XXX, k. ú. H. súd zistil, že vlastníkom parcely KN-C č. XX/X o výmere 400 m2 je v súčasnosti navrhovateľ.

Z geometrického plánu č. XXX-X-XXX-XX/XX zo dňa XX.X.XXXX súd zistil, že parcela č. XX/X, k. ú. H. vznikla odčlenením od parcely XX/X, k. ú. H., pričom nové hranice boli v prírode označené železnými trubkami. Ďalej súd zistil, že sporná časť parcely bola súčasťou parcely EN č. XX ( je to zjavné z mapovej značky „zlučka“ ).

Uvedený geometrický plán bol predložený pri registrácii darovacej zmluvy, ktorú žiadosť predkladal K. O. N.. a navrhovateľ, čo je zistené zo spisu bývalého Štátneho notárstva Považská Bystrica J. XXX/XXXX.

Rovnaké hranice ako v horeuvedenom geometrickom pláne má parc. č. XX/X, k. ú. H. aj vo výkrese osadenia rodinného domu predloženého navrhovateľom.

Z potvrdenia Obecného úradu v H. zo dňa 24.6.2014 bolo zistené, že tento obecný úrad nesúhlasí s premiestnením vchodu do dvora k rodinnému domu č. XX z dôvodu, že je tam prudká zákruta a

dochádzalo by k dopravným nehodám a tiež z dôvodu, že riešenie vchodu bolo realizované v čase výstavby rodinného domu a bolo to vyhovujúce.

Z Posúdenia možností nového pripojenia na cestu zo dňa 7.7.2014 bolo zistené, že Okresný úrad K. G., odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií vydalo na základe vykonanej obhliadky stanovisko, v ktorom sa uvádza, že novo navrhované dopravné pripojenie - zriadenie zjazdu z cesty č. F., km cca X,XXX ľavostranne v k. ú. H. na parc. KN-C XX/X je v mieste, kde z hľadiska bezpečnosti cestnej premávky na uvedenej ceste je nevhodné. Navrhované pripojenie je vo vnútornom smerovom oblúku so značným výškovým rozdielom medzi niveletou vozovky cesty a parcelou č. XX/X; pri výjazde na cestu č. F. by bola ohrozená bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky a nebol by zabezpečený dostatočný rozhľad na obidva dopravné smery. Na základe uvedeného uvedený správny orgán nesúhlasí so zriadením nového zjazdu z cesty k rodinnému domu č. XX v obci H.. Terajšie dopravné napojenie stavby je z hľadiska stavebného stavu a dopravno-technického stavu cesty najvhodnejším riešením.

Navrhovateľ vypovedal, že rodičia mu dali pozemok v roku 1980 o výmere XXX m2. Nie je pravdou tvrdenie odporcu 1/ o tom, že mal s otcom nezhody. Otec mu pomáhal dokedy vládal. Uviedol, že trestné stíhanie vo veci napadnutia otca bolo proti nemu vedené na základe výpovede jeho sestry - matky odporcu 1/. Časť parcely, o ktorú v tomto konaní ide, je na znaleckom nákrese F.. X. (čl. 9 spisu) označená písmenami A-B-C-D-E-A. V roku 1981 mu otec darovacou zmluvou daroval pozemok - parc. č. XX/X, k. ú. H., na ktorom si následne postavil rodinný dom. Časť parcely č. XX, k. ú. H. zdedil po svojej matke v dedičskom konaní. Podľa navrhovateľa odporcovia hrubo porušujú dobré mravy tak, že mu chcú zabrániť prístup cez bránu na znaleckom nákrese F.. X. označený B-C k jeho pozemku, chcú mu túto časť parcely zobrať, hoci dovtedy sa o ňu nezaujímal. Dodal, že nerád by nejaké špinavosti na odporcov vyťahoval. V čase, keď staval rodinný dom, mal k dispozícii geometrický plán. Keď žil jeho otec, v roku 1981 mu povedal, že prístup spoza humno, ktoré je v súčasnosti súčasťou parcely č. XX, mu bude slúžiť ako prístup na jeho parcelu. Inak sa nemal ako dostať k domu. Otec mu povedal, že je to ich. Usporiadať si to nedal z dôvodu, že nemal financie na zameranie. Myslel si, že sporná časť parcely je súčasťou parcely č. XX/X, k. ú. H., ktorú tiež vlastnil otec. K porušovaniu dobrých mravov navrhovateľ uviedol, že 2 týždne dozadu odporca 1/ vykrikoval, že treba vystrieľať tých, čo chodia spínať ruky do kostola, čím myslel na navrhovateľa a jeho manželku, keďže chodia do kostola. Sústavne na navrhovateľa rozpráva hlúposti, aj to je hrubé porušenie mravov podľa navrhovateľa. Na syna vykríka, že robí pre mafiu. Dva roky na jeho syna uviedol, že je zlodej. Sumu 100.000,- Sk prevzal od odporcu 1/ ako výplatok za prevod jeho podielu X/X-iny na dome súp. č. XX,pričom v žiadnom prípade sa suma netýkala výplatku z pozemkov.

Odporca 1/ vypovedal, že jeho starí rodičia nikdy nedali dobromyseľne súhlas navrhovateľovi k postaveniu akéhokoľvek plotu. Navrhovateľa finančne vyplatil z nehnuteľností, ktoré navrhovateľ zdedil po svojej matke, teda aj z parc. č. XX. Uviedol, že v živote navrhovateľa ani jeho rodinu neurazil ani ho nenapadol, je to skôr rodina navrhovateľa, ktorá uráža jeho rodinu. Navrhovateľ časť parcely, ktorá je predmetom sporu užíva asi od roku 1980, avšak nie dobromyseľne. Skutočnosť, že predmetná časť parcely vyznačená na znaleckom nákrese F.. X. ako A-B-C-D-E-A je aj napriek oploteniu súčasťou parc. č. XX vedel ešte pred uzavretím darovacej zmluvy, lebo mu to povedala jeho matka. Navrhovateľovi to nepovedal z dôvodu, že si myslel, že tento o uvedenej skutočnosti vie. Nemá žiadnu vedomosť o tom, že by sa voči navrhovateľovi správal spôsobom, ktorý by hrubo porušoval dobré mravy. V čase, keď navrhovateľ robil na predmetnej časti parcely č. XX zámkovú dlažbu, neurobil proti tomu žiadne opatrenia preto, lebo nechcel vyvolávať hádky, konflikty, prípadne fyzické napadnutia. Uviedol, že navrhovateľ so svojím otcom nekomunikoval a nedovolil mu stavať žiaden plot. Nikdy neporušil dobré mravy vo vzťahu k navrhovateľovi; je to skôr navrhovateľ, ktorý používa vulgarizmy voči nemu a jeho rodine. S rodinou navrhovateľa vychádzal vždy dobre. Na poslednom pojednávaní sa mu navrhovateľov syn vulgárne vyhrážal.

Odporkyňa 2/ vypovedala, že nemá vedomosť o tom, že by sa spolu s odporcom 1/ správali voči navrhovateľovi v rozpore s dobrými mravmi; bol to práve navrhovateľ, ktorý ju cez plot oslovil neslušným slovom. Podľa jej názoru si navrhovateľ na predmetnú časť parcely nárokuje neoprávnene. V roku 2008 im navrhovateľ vedome odstavil vodu.

Svedok S. S. - starosta obce na pojednávaní vypovedal, že plot na hranici medzi parcelami XX M. XX/X bol postavený už v roku 1989. Nemá vedomosť o problémoch, resp. konfliktoch medzi rodičmi navrhovateľa a navrhovateľom. Po tom, ako sa dozvedel, že sa medzi účastníkmi konania vedie spor,

zostal prekvapený, keďže okolo roku 2000 si odporca 1/ nevedel vynachváliť navrhovateľa. Odporcovia sa mu nikdy nesťažovali ohľadne parcely č. XX.

Svedkyňa S. O. - manželka navrhovateľa vo svojej výpovedi uviedla, že k oploteniu došlo počas života rodičov navrhovateľa asi v roku 1984. Ako nadobudol navrhovateľ parc. č. XX/X nevie, nakoľko ona sa do toho nestarala. S odporcom 1/ vychádzala aj s navrhovateľom veľmi dobre, avšak odkedy sa odporca 1/ oženil, začal byť ironický voči rodine navrhovateľa. V súvislosti s pozemkami povedal na verejnosti na navrhovateľa, že ho dá odstrániť kukláčmi.

Svedok Z. S. - kamarát navrhovateľa uviedol, že si pamätá, že medzi parcelami XX a XX/X bola pred rokom 1980 postavená nejaká hranica. V čase, keď sa staval rodinný dom navrhovateľa, neboli medzi navrhovateľom a jeho rodičmi konflikty, otec mu dokonca pomáhal pri stavbe. Svedkom útokov zo strany odporcov na navrhovateľa nebol.

Svedok K. O. - syn navrhovateľa uviedol, že čo si pamätá, plot na tom mieste, ako je teraz, tam bol odkedy si pamätá, len v minulosti bol drevený. Býva spolu s navrhovateľom v rodinnom dome. Časť parcely č. XX vyznačená na znaleckom nákrese ako A-B-C-D-E-A neužívali nikdy odporcovia. Odporca 1/ nemohol vedieť, že je to ich, nakoľko svedok sa to dozvedel až v súvislosti s konaním . Žiadne spory ohľadne prístupu k parc. XX/X neboli. Fyzické útoky, resp. nadávky a oplzlé výrazy zo strany odporcov na navrhovateľa neboli. Odporcovia zatiaľ nebránili navrhovateľovej rodine k prístupu k domu. Jedine odporkyňa 2/ dňa 7.6.2014 uviedla, že im je tých XX m2 na nič, ide im len o to, aby im urobili zle.

Svedok F. H. uviedol, že dnes ako je hranica C-D, predtým tam bol drevený plot. Poznal rodičov navrhovateľa a o žiadnych konfliktoch medzi nimi nemá vedomosť.

Svedok S. Y. - kamarát a bratanec navrhovateľa vo svojej výpovedi uviedol, že v čase keď navrhovateľ začal stavať svoj rodinný dom, tak na hranici C-D bol drevený plot. Podľa neho, medzi navrhovateľom a jeho rodičmi nebol žiadny problém. Nemá vedomosť o tom, že by si odporcovia nárokovali na prístup na spornú časť parcely. Svedok uviedol, že vie o tom, že navrhovateľ bol trestne stíhaný za napadnutie otca.

Svedok Z. N. - švagor navrhovateľa uviedol, že k navrhovateľovi chodieval a v čase, keď sa staval navrhovateľov rodinný dom, bol medzi pozemkami postavený drevený plot , popri humne, len s tým rozdielom, že bol drevený a v čase vyznačenej na znaleckom nákrese F.. X. X-Y bola bránka, cez ktorú sa prechádzalo na ďalší pozemok. Otec navrhovateľa mu pri stavaní domu pomáhal, pričom nevie o žiadnych konfliktoch medzi nimi. Nebol svedkom žiadneho neslušného správania, resp. fyzického násilia odporcov voči navrhovateľovi.

Svedkyňa E. G. - matka odporcu 1/ a sestra navrhovateľa vypovedala, že po tom, ako navrhovateľ postavil na parcele č. XX/X rodinný dom, začal tam stavať plot, ktorý tam dovtedy nebol. Ich otec sa proti tomu ohradil, on s týmto plotom nesúhlasil. Navrhovateľ sa však voči rodičom vždy správal arogantne, s rodičmi mal konflikty. Bola svedkom toho, ako navrhovateľ otca bil. Otec daroval navrhovateľovi jedine 400 m2, na ktorej je v súčasnosti postavený jeho rodinný dom a do smrti sa s ním už nerozprával. Bola svedkom toho, ako otec navrhovateľovi povedal, že má 400 m2 a to je všetko. O skutočnosti, že sporná časť parcely č. XX je jej súčasťou sa dozvedela až v súvislosti so súdnym konaním sp. zn. po vyhovení znaleckého nákresu. Dovtedy o tejto skutočnosti nevedela. Je pravdou, že navrhovateľ odpojil odporcov od vody. Dodala, že ani jeden z rodičov nedali súhlas navrhovateľovi na užívanie spornej parcely. Navrhovateľ neoprávnene postavil plot aj z druhej strany.

Svedkyňa X. V. - sesternica navrhovateľa vypovedala, že proti oploteniu, ktoré si navrhovateľ postavil, mal námietky jeho otec, a to z dôvodu, že medzi nimi boli osobné spory. Navrhovateľ sa s rodičmi vzájomne hádali. Pred tým, ako si navrhovateľ postavil plot na mieste kde je teraz, bol drevený plot s bráničkou, avšak neviedol tak, ako v súčasnosti, ale viedol kolmo na cestu. Na mieste tohto dreveného plota potom navrhovateľ postavil svoj plot. Jej krstná mama (matka navrhovateľa) jej povedala, že navrhovateľ fyzicky napadol svojho otca. Nakoľko rodičov navrhovateľa navštevovala, vie , že sa títo dlho s navrhovateľom pred smrťou nerozprávali. Nevie uviesť, či medzi účastníkmi konania dochádza k potýčkam, sama žiaden útok nezažila.

Súd nepovažuje za preukázané, že odporca 1/ už v roku 2004 vedel, že sporná časť vyznačená v nákrese F.. X. ako A-B-C-D-E-A je súčasťou parc. č. XX. Súd výpovedi odporcu 1/ neuveril, nakoľko tento ako zdroj informácie uviedol svoju matku - E. G., ktorá však vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že ona sa o tejto skutočnosti dozvedela až z prebiehajúceho konania pod sp.zn. ; je teda zrejmé, že matka odporcu 1/ nemohla odporcovi 1/ túto informáciu poskytnúť už v roku 2004.

V konaní neboli preukázané ani slovné útoky zo strany odporcov 1/ a 2/ na navrhovateľa a jeho rodinných príslušníkov, keďže odporca 1/ a odporkyňa 2/ toto popreli, a navrhovateľ ďalšie dôkazy na preukázanie takéhoto správania zo strany odporcov nenavrhol.

Podľa účinného od 1.4.1964 Písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

Podľa , Od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

Podľa Právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

Podľa Ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Podľa Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb ( ). Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

Podľa účinného od 1.4.1964 do 31.3.1983 K zmluve o prevode nehnuteľnosti je potrebná jej registrácia štátnym notárstvom. Vlastníctvo prechádza registráciou zmluvy.

Podľa účinného od 1.4.1983 do 31.12.1991 Ak sa nehnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo účinnosťou zmluvy; na jej účinnosť je potrebná registrácia štátnym notárstvom, ak nejde o prevod do, socialistického vlastníctva.

Navrhovateľ sa v konaní domáhal dvoch samostatných nárokov -určenia, že je vlastníkom časti parcely č. XX, k. ú. H. titulom vydržania, ktorá časť zodpovedá vydelenej časti parcely KN-C č. XX vyznačenej na znaleckom nákrese F.. I. X.Ň. v konaní na tunajšom súde vedenom pod sp. zn. , a určenia, že je podielovým spoluvlastníkom parcely KN-C č. XX, k. ú. H. v podiele X/X-iny z dôvodu vrátenia daru; súd sa nestotožnil s tvrdením navrhovateľa, že sa jedná o eventuálny petit.

Naliehavý právny záujem navrhovateľa na určení vlastníckeho práva titulom vydržania súd videl v tom, že tento je presvedčený, že je vlastníkom predmetnej časti parcely označenej na znaleckom nákrese F.. X. ako A-B-C-D-E-A, pričom na LV č. XXX k. ú. H. vlastnícke právo k uvedenej časti nehnuteľnosti svedčí odporcom 1/ a 2/, u každého po 1/2-ici.

V zmysle sú predpokladom vydržania: spôsobilý subjekt (fyzické osoby, právnické osoby, štát), spôsobilý predmet držby, dobromyseľnosť vydržateľa a oprávnená držba po zákonom stanovenú dobu. Z vykonaného dokazovania ohľadne určenia, že navrhovateľ je vlastníkom spornej časti parcely č. XX, k. ú. H. titulom vydržania mal súd za preukázané, že prvé dva predpoklady, t. j. spôsobilý subjekt a predmet držby v danom prípade boli splnené. Ďalšou zo základných podmienok vydržania je oprávnenosť držby, čo znamená, že oprávnený držiteľ nakladá s vecou ako so svojou, ak je so zreteľom na okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec patrí. Aby išlo o oprávnenú držbu, je potrebné

posúdiť, či 1/ existuje právny (hoci i domnelý) titul, o ktorý sa opiera dobrá viera držiteľa, 2/nakladanie s vecou počas celej vydržacej doby ako s vlastnou a 3/ dobrá viera držiteľa vzhľadom na okolnosti uvedené pod 1/ a 2/, že mu vec podľa práva patrí.

Čo sa týka právneho dôvodu nadobudnutia vlastníckeho práva, domnienka držiteľa, že mu vec patrí, sa musí opierať o nejaký právny úkon, alebo právnu skutočnosť, na základe ktorých (podľa neho) vec nadobudol. K vydržaniu nestačí subjektívne presvedčenie držiteľa, že mu vec patrí, ale je potrebné, aby držiteľ bol v dobrej viere s prihliadnutím na všetky okolnosti. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať ku všetkým právnym skutočnostiam, ktoré majú za následok nadobudnutie veci, ktorá je predmetom držby, teda aj k existencii písomnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti a jej následnej registrácii na štátnom notárstve. Pokiaľ sa niekto ujme držby nehnuteľnosti na základe ústnej zmluvy o jej prevode, nemôže byť vzhľadom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že je vlastníkom, a to ani v prípade, ak je presvedčený, že takáto zmluva k nadobudnutiu vlastníctva k nehnuteľnosti postačuje. Držba nehnuteľnosti, ktorá sa o takúto zmluvu opiera, nemôže viesť k vydržaniu (viď rozsudky NS ČR sp. zn. a ).

Navrhovateľ svoju dobromyseľnosť vyvodzuje z toho, že niekedy v 80-tych rokoch 20. storočia mu otec povedal, že „prístup poza humno (t. j. časť označená na znaleckom nákrese F.. X. písmenami A-B-C- D-E-A) mu bude slúžiť ako prístupová cesta a že je to ich“. Vzhľadom na horeuvedenú súdnu prax, v zmysle ktorej ústna zmluva pri prevode vlastníctva k nehnuteľnosti nemôže založiť dobromyseľnosť držiteľa, súd dospel k záveru, že navrhovateľ nemohol byť dobromyseľný v tom, že prístup poza humno mu patrí. Nebol teda splnený základný predpoklad na to, aby mohol nadobudnúť predmetnú časť parcely KN-C č. XX, k. ú. H., vydržaním. Súd považuje za potrebné poukázať aj na to, že navrhovateľ v konaní nakoniec ani nepreukázal, že otec mu naozaj aspoň ústnou formou túto časť pozemku daroval.

Pokiaľ navrhovateľ v návrhu uvádzal, že od darovacej zmluvy z roku 2004 odstúpil z dôvodu omylu, súd považuje za potrebné uviesť, že omyl nie je dôvodom na odstúpenie od zmluvy. Omyl totiž spôsobuje absolútnu neplatnosť zmluvy. Neplatnosti darovacej zmluvy sa však navrhovateľ v konaní nedomáhal. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že navrhovateľ v roku 2004 nevedel, že sporná časť parcely je súčasťou parcely č. XX,k. ú. H.. V konaní však nebolo preukázané, že tento omyl v ňom vyvolal práve odporca 1/, alebo že odporca 1/ vedel o tom, že navrhovateľ sa mýli v tejto rozhodujúcej skutočnosti ( ). Nebolo ani preukázané, že by odporca 1/ u navrhovateľa tento omyl vyvolal úmyselne. Tento omyl podľa názoru súdu vyplýva z toho, že navrhovateľ nebol dostatočne bdelý a neobjasnil si pred uzatvorením závažného právneho úkonu, ako darovacia zmluva je, čo je jeho predmetom.

Ak sa navrhovateľ domáhal určenia, že je vlastníkom X/X-ín parc. č. XX titulom, že odstúpil od darovacej zmluvy, z obsahu spisu je nepochybné, že navrhovateľ skutočne urobil taký jednostranný právny úkon, ktorým sa domáha vrátenia daru. Z ustanovenia vyplýva, že na vrátenie daru nestačí urobiť iba tento právny úkon, ale je potrebné, aby skutočne existovala aj tá skutočnosť, že obdarovaný sa k darcovi alebo k členom darcovej rodiny správa tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Navrhovateľ toto hrubé porušovanie dobrých mravov videl v tom, že odporcovia nie sú ochotní uzatvoriť s navrhovateľom mimosúdnu dohodu Podľa názoru súdu však neochotu uzatvoriť mimosúdnu dohodu nemožno považovať za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi.

V konaní neboli preukázané ďalšie tvrdenia navrhovateľa o tom, že odporcovia 1/ a 2/ hrubo porušujú dobré mravy, teda že mu bránia v prístupe na jeho pozemky, resp. jeho a jeho rodinných príslušníkov slovne napádajú. Okrem toho, že tieto slovné útoky v konaní neboli preukázané, súd poukazuje na to, že ak by sa aj udiali práve takéto verbálne útoky, ako to opisuje navrhovateľ, nedosahovali by takú intenzitu, aby ich bolo možné považovať za hrubé porušenie dobrých mravov v zmysle

Súd nevykonal ďalšie dôkazy navrhované navrhovateľom - ohliadku na mieste samom, keďže takýto dôkaz je podľa názoru súdu nadbytočný a týka sa okolnosti, ktorú možno zistiť zo znaleckého nákresu XX/XXXX F.. X., resp. geometrického plánu č. XXX-X-XXX-XX/XX zo dňa XX.X.XXXX; čo sa týka ďalšieho návrhu navrhovateľa na vykonanie dôkazov - vyžiadanie si stanoviska Dopravného inšpektorátu K. G. na posúdenie možnosti zriadenia prístupu k nehnuteľnosti navrhovateľa z cesty), ako i návrhu odporcov o vykonanie dopytu na Obecnom úrade H. za účelom zistenia, či si navrhovateľ splnil

oznamovaciu povinnosť k drobnej stavbe - plotu, tieto dôkazy súd nevykonal s poukazom na to, že sa týkajú okolnosti nepodstatnej pre rozhodnutie.

Ani písomné listinné dôkazy predložené na pojednávaní dňa 8.7.2014 zo strany navrhovateľa, ktoré obe listiny pojednávajú o nevhodnosti umiestnenia vchodu do dvora k rodinnému domu navrhovateľa z cesty č. F., nemohli mať vplyv na rozhodnutie, keďže nič nemenia na tom, že navrhovateľ nie je vlastníkom spornej časti parcely č. XX, k. ú. H., resp. jej X/X-inovým spoluvlastníkom.

Odporcovia 1/ a 2/ boli v konaní plne úspešní, preto im prislúcha náhrada trov konania. O trovách konania súd rozhodol podľa a priznal odporcom náhradu trov právneho zastúpenia celkovo vo výške 651,83 eur v zmysle , a , d/, , vyhl. MS SR č. ( 4 x úkon právnej služby á 61,87 eur / prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie zo dňa 26.2.2014, účasť na pojednávaní dňa 4.3.2014 a 8.7.2014/, 2 x úkon právnej služby á 123,74 eur / účasť na pojednávaní dňa 10.4.2014 a 17.6.2014 / , 6 x režijný paušál á 8,04 eur/úkon právnej služby, + 20% DPH), ktoré trovy právneho zastúpenia je navrhovateľ povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu odporcov v zmysle , do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.