Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

43Sd/97/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v konaní pred samosudcom JUDr. Ľubomírom Bundzelom v právnej veci navrhovateľa: W. N., nar. X.XX.XXXX, bytom X. O. X. č. XXX, zastúpeného advokátom JUDr. Mariánom Ďurinom, 831 02 Bratislava, Sibírska 4 proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 6.8.2013 takto

rozhodol:

Krajský súd napadnuté rozhodnutie odporkyne Sociálnej poisťovne - ústredie Bratislava č. XXX XXX XXXX X zo dňa 6.8.2013 z r u š u j e podľa a a vec jej vracia na ďalšie konanie.

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 339,32 eur do troch dní po právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 6.8.2013 odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok s odôvodnením, že tento ku dňu 1.12.2012 nespĺňa podmienky uvedené v a o sociálnom poistení (ďalej len zákon o sociálnom poistení), ďalej a o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o sociálnom zabezpečení). Konštatovala, že v zamestnaní uvedenom v až h) zákona o sociálnom zabezpečení získal iba 6 665 dní (t.j. 18 rokov a 95 dní), a preto mu nárok na starobný dôchodok podľa uvedených podmienok k 1.12.2012 nevznikol. Súčasne v rozhodnutí uviedla, že navrhovateľ nespĺňa ani podmienku vzniku nároku na starobný dôchodok podľa ust. zákona o sociálnom zabezpečení, nakoľko výkon zamestnania zaradeného do I. pracovnej kategórie netrval k 31.12.1999. Uviedla, že za súčasného právneho stavu nárok na starobný dôchodok mu vznikne dňom 8.11.2017, t.j. dovŕšením 62 rokov veku.

Navrhovateľ napadol správnosť tohto rozhodnutia návrhom na jeho preskúmanie, doručeným tunajšiemu súdu dňa 10.9.2013, a žiadal ho zrušiť a vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie. Mal za to, že odporkyňa jeho nárok neposúdila v súlade s ust. § 21 ods. 1 písm. c) v nadväznosti na ust. § 14 ods. 2 písm. b) až h) zákona o sociálnom zabezpečení, keď mu dostatočne nezohľadnila odpracované roky v I. pracovnej kategórii, postupovala v rozpore s ust. § 174 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom zabezpečení, pretože odpracoval 18 rokov a 95 dní v službe I. kategórie funkcií, a teda mal by odisť do starobného dôchodku vo veku 57 rokov. Ďalej namietal, že mu nebola počas trvania služby profesionálneho vojaka (1.9.1973 do 30.11.1991) zhodnotená žiadna doba pre nárok na výsluhový dôchodok podľa ust. o niektorých služobných pomeroch vojakov v znení neskorších predpisov, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok podľa prechodných ustanovení o sociálnom zabezpečení vojakov a považuje sa za výsluhový dôchodok podľa prechodných ustanovení o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov. Poukázal na ust. zákona o sociálnom poistení, ktorý zakotvuje vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia zásadu zachovania získaných nárokov, vyplývajúcich zo zaradenia v zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie, a to do 31.12.2023, a teda výkon zamestnania v takejto kategórii podľa zákona o sociálnom zabezpečení má vplyv tak na zachovanie nároku na prepočet starobného dôchodku podľa tohto zákona aj pred dovŕšením dôchodkového veku podľa zákona o sociálnom poistení. Nakoľko mu z titulu výkonu vojenskej služby vojaka z povolania nárok na výsluhový dôchodok nevznikol a výsluhový príspevok sa za výsluhový dôchodok podľa tohto zákona iba považuje, v zmysle ust. zákona o sociálnom poistení, mal za to, že nie je možné stanoviť pre neho iné, menej výhodné podmienky pre posúdenie vzniku nároku na starobný dôchodok.

Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 11.10.2013 žiadala, aby súd napadnuté rozhodnutie potvrdil ako vecne správne. Uviedla, že navrhovateľ získal iba 6 665 dní dôchodkového poistenia, a teda nárok na starobný dôchodok mu podľa § 14 ods. 2 písm. b) až h) zákona o sociálnom zabezpečení k 1.12.2012 nevznikol. Ďalej poukázala na to, že navrhovateľ nespĺňa ani podmienku vzniku nároku na starobný dôchodok podľa ust. § 174 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení, pretože výkon zamestnania zaradeného do I. pracovnej kategórie netrval k 31.12.1999.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne podľa a nasl. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné.

Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne o zamietnutí žiadosti navrhovateľa na priznanie starobného dôchodku od 1.12.2012 z dôvodu nesplnenia podmienok uvedených v ust. a zákona o sociálnom poistení, v znení , a zákona o sociálnom zabezpečení.

Podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

Podľa § 65 ods. 1 a ods. 2 zákona o sociálnom poistení, poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 255 ods. 1 zákona o sociálnom poistení za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004 podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

Podľa § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31. decembra 2023.

Ustanovenie zákona o sociálnom poistení zakotvuje zásadu zachovania získaných nárokov, rešpektujúce predchádzajúcu právnu úpravu ( o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov), podľa ktorej sa nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie zachovávajú do 31. decembra 2023. Z toho dôvodu pre posúdenie vzniku nároku na starobný dôchodok z titulu výkonu zamestnaní zaradených do zvýhodnenej pracovnej kategórie nie je možné pre navrhovateľa stanoviť iné (menej výhodné) podmienky, ako boli stanovené prechádzajúcou úpravou. Toto ustanovenie umožňuje vznik nároku na starobný dôchodok pred dovŕšením 62 roku veku.

Podľa § 14 ods. 4 v spojení s § 129 zákona o sociálnom zabezpečení ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa za dobu pred 1. januárom 2000 hodnotí služba príslušníkov zboru národnej bezpečnosti a príslušníkov zborov nápravnej výchovy, zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona.

Je zrejmé, že navrhovateľovi nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti zákona o sociálnom zabezpečení, ktorá sa na profesionálnych vojakov nepoužije od 1.5.1998 ( o sociálnom zabezpečení vojakov).

Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že navrhovateľ podľa vyjadrenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia Bratislava nie je poberateľom dávky výsluhového zabezpečenia (t.j. ani výsluhového a ani invalidného výsluhového dôchodku), teda nezískal obdobie výkonu štátnej služby profesionálneho vojaka v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Je však nesporné, že navrhovateľ od 1.9.1973 do 19.7.1975 absolvoval základnú vojenskú službu vo Vojenskej škole I. kategória a od 20.7.1975 do 30.11.1991 bol zamestnaný ako vojak z povolania, pričom bol zaradený v I. kategórii funkcií, čo predstavuje viac ako 18 skončených rokov služby zaradenej do I. kategórie funkcií.

Výkon služby v I. kategórií funkcií navrhovateľovi teda nebol zohľadnený pre nárok a výšku dávky výsluhového zabezpečenia. Nároky vyplývajúce zo zamestnaní zaradených v minulosti do I. a II. pracovnej kategórie, resp. I. a II. kategórie funkcií, spočívajúce v znížení vekovej hranice pre nárok na starobný dôchodok sa vzhľadom na znenie § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení zhodnocujú bez ohľadu na to, či išlo o výkon služby policajtov a vojakov, alebo výkon iného zamestnania, alebo o kombináciu takýchto činností. Pri inom riešení by dochádzalo k nerovnosti oprávnených osôb pred zákonom a ich prípadnej diskriminácii len preto, že zamestnanie (poistená činnosť) bolo vykonávané v ozbrojených zboroch.

Kým zákon o sociálnom poistení upravuje nároky ich poistencov zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho cieľom je zabezpečiť, aby doby poistenia boli poistencovi riadne zohľadnené pre vznik nároku na dávky podmienené dosiahnutým veku alebo nepriaznivým zdravotným stavom, osobitné právne úpravy, používané v osobitnom systéme sociálneho poistenia obsahujú len úpravu, ktorá zabezpečuje užší okruh dávok sociálneho zabezpečenia a zohľadňuje ako dobu poistenia iba dobu výkonu služby (prípadne náhradnú dobu výkonu služby). Osobitný systém poistenia (zákon č . ) neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, sirotských a vdovských dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené len na hodnotení doby služby poistenca bez zohľadnenia kategórie funkcií a bez zohľadnenia dôb poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme. V dôsledku tejto skutočnosti potom vychádza záver, že poistenci osobitného systému sociálneho zabezpečenia sú vylúčení z pôsobnosti zákona o sociálnom poistení len v rozsahu, zodpovedajúcom dobe poistenia v osobitnom systéme (s výnimkou prípadov podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, ktorým sa pre nárok na tieto dávky započítavajú doby služby v ozbrojených silách v celom rozsahu), ale nie v časti, upravujúcej nárok na starobný, predčasný starobný, invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký dôchodok.

V dôsledku súbežného uplatňovania týchto systémov tak nesprávnym a výlučne gramatickým výkladom zákona dochádza k diskriminácii poistencov osobitného systému, lebo odporkyňa im niektoré doby poistenia nehodnotí vôbec, alebo im ich hodnotenie odsúva a aj mení podmienky alebo odníma výhody, poskytované poistencom v osobitnom systéme sociálneho poistenia.

Postup, pri ktorom sa príslušníkom ozbrojených zborov v prípade vzniku nároku na výsluhovú dávku vo všeobecnom systéme nehodnotia všetky doby poistenia, však právna úprava, pri ktorej došlo k odčleneniu dôchodkového zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov do osobitného systému, nemala za cieľ. Svedčí o tom aj znenie § 274 zákona o sociálnom poistení, upravujúce zachovanie nárokov, vyplývajúcich zo zaradenia zamestnaní do zvýhodnených pracovných kategórií (I. a II. kategórie funkcií).

Nová právna úprava obsiahnutá v zákone o sociálnom poistení nemala za cieľ vylúčiť tieto zvýhodnenia a vyžadovať, aby zvýhodnené zamestnanie pri posudzovaní vzniku nároku na dávku podľa zákona o sociálnom poistení znemožnilo zohľadniť celú dobu poistenia (bez ohľadu na skutočnosť, v ktorom systéme ju poistenec získal) a vyžadovať od zamestnanca nadobudnutie dôb poistenia výlučne podľa ustanovení zákona o sociálnom poistení, teda vo všeobecnom systéme tak, ako by poistenec bol poistený výlučne len za podmienok, uvedených v zákone o sociálnom poistení, pričom tieto podmienky sú stanovené pre iné kategórie zamestnaní a ako by v ostatnom období nebol poistený vôbec.

V záujme vysvetlenia správnej aplikácie zákona o sociálnom poistení aj v danej veci bolo preto potrebné skúmať pôsobnosť zákona o sociálnom poistení na tých poistencov, ktorí boli v určitom období poistení v inom dôchodkovom systéme na Slovensku. Nesprávnou aplikáciou zákona o sociálnom poistení dochádza k zhoršovaniu dôchodkového postavenia práve tých poistencov, ktorým v čase vzniku poistného vzťahu a aj počas jeho trvania právna úprava mala zabezpečovať komplexne výhodnejšie postavenie s prihliadnutím na náročné špecifická ich služby.

Absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového zabezpečenia v inom systéme sociálneho poistenia a nie v systéme všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných systémoch sociálneho poistenia a u ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobia, v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch. Postupom odporkyne sa napr. pri dosiahnutí dôchodkového veku a započítaní dôb poistenia, získaných len vo všeobecnom systéme vymeriava poistencom dôchodok vo výške, ako by celkovo boli poistení len po krátky čas. Pre poistencov, ktorí získali časť poistenia v obidvoch systémoch je takýto postup nad akúkoľvek pochybnosť nevýhodnejší, ako keby sa im pre vznik nároku hodnotila celá doba poistenia iba vo všeobecnom systéme.

V tejto súvislosti súd považuje za potrebné uviesť, že podľa SR, občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, pričom (primeraným je také hmotné zabezpečenie, ktoré zodpovedá celej dĺžke poistenia bez ohľadu na to, či poistenie bolo získané v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia, ktorý sa vyčlenil zo všeobecného systému dôchodkového poistenia) alebo iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.

Z vyššie uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že rozhodnutie odporkyne, ktorým bola zamietnutá žiadosť navrhovateľa z dôvodu nedosiahnutia dôchodkového veku je v rozpore so zákonom o sociálnom poistení, a preto vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodnutie odporkyne podľa a zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní bude úlohou odporkyne rozhodnúť o nároku navrhovateľa na starobný dôchodok od 1.12.2012 znova, pričom je viazaná právnym názorom súdu vysloveným v tomto rozhodnutí.

O trovách konania súd rozhodol podľa v spojení s tak, že procesne úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1/13 výpočtového základu za 2 úkony právnej služby v roku 2013 pozostávajúcich z prevzatia a prípravy zastúpenia zo dňa 3.9.2013, podania návrhu na súd zo dňa 9.9.2013, t.j. 2 x 60,07 eur + 2 x 7,81 eur režijný paušál = 135,76 eur a za 2 úkony právnej služby v roku 2014, a to za účasť na pojednávaní dňa 25.3.2014 a 8.7.2014, t.j. 2 x 61,84 eur + 2 x 8,04 eur režijný paušál = 139,76 eur, čo znamená, že trovy právneho zastúpenia celkom za jednotlivé úkony predstavovali 275,52 eur. Súd ďalej priznal právnemu zástupcovi navrhovateľa náhradu hotových výdavkov - náhradu za stratu času za 4 x polhodiny (4 x 13,40 eur = 53,60 eur) pri jeho účasti na pojednávaniach v dňoch 25.3.2014 a 8.7.2014 ako aj cestovné hromadným dopravným prostriedkom - vlakom v súvislosti s účasťou na týchto pojednávaniach, ktoré predstavuje 10,20 eur (4 x 2,55 eur). Je však potrebné uviesť, že právny zástupca navrhovateľa si trovy konania za jednotlivé úkony právnej pomoci uplatnil v nesprávnej výške, pretože podľa Vyhlášky MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb je síce základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby 1/6 výpočtového základu vo veciach zastupovania v konaniach podľa piatej časti , avšak v dávkových veciach sociálneho poistenia, vo veciach sociálnych služieb a vo veciach preskúmavania rozhodnutia o priestupkoch patrí odmena za jeden úkon právnej služby vo výške 1/13 výpočtového základu. V roku 2013 1/13 výpočtového základu predstavovala sumu 60,07 eur a v roku 2014 61,84 eur, a to s poukazom na ust. Vyhlášky č. . Právny zástupca navrhovateľa si okrem toho v nesprávnej výške uplatnil aj náhradu za stratu času z Bratislavy do Trnavy a späť dňa 25.3.2014 (dve polhodiny tam a dve polhodiny späť) za údajnú cestu osobným vlakom, napriek, že súdu predložil 4 cestovné lístky každý v hodnote 2,55 eur za jednu cestu, čo predstavuje cenu cestovného lístka rýchlikom a nie osobným vlakom Za tohto stavu mu súd preto nepriznal uplatnenú náhradu za stratu času za ďalšie dve polhodiny. Celkom teda trovy konania navrhovateľa predstavovali 339,32 eur, ktoré je povinná odporkyňa poukázať na účet právneho zástupcu navrhovateľa, č. účtu: F. (XXXXXXXXXX/XXXX) vedený v peňažnom ústave K. V. R..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.