Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12P/25/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Myrtill Vojtekovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: H. V., U.. XX.X.XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Galante, dieťa rodičov - matky: Y. V., A.. C., U.. X.X.XXXX, R. F. Č.. XXX, v konaní zastúpená: JUDr. Vladimír Vágó, advokát so sídlom Bratislavská 47/59, Galanta, a otca: H. V., U.. XX.X.XXXX, R. M. Z..X, XXXX M., G. A., štátny občan Maďarska, o návrhu otca na úpravu styku s maloletým dieťaťom, takto

rozhodol:

Súd upravuje styk otca s maloletou H. V., U.. XX.X.XXXX tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny kalendárny týždeň v roku v sobotu v čase od 9:00 hod. do 18:00 hod., a to v priebehu prvých 10 realizovaných stretnutí vždy v prítomnosti matky, následne každý tretí kalendárny týždeň v mesiaci od piatka od 18:00 hod. do nedele do 16:00 hod. bez prítomnosti matky s tým, že otec si maloletú v stanovenom čase vyzdvihne v bydlisku matky, a po skočení styku maloleté dieťa v stanovenom čase matke na tom istom mieste vráti.

Matka je povinná maloletú na styk riadne pripraviť a otcovi styk v stanovenom čase umožniť.

V prípade, že sa styk nebude môcť z vážnych dôvodov uskutočniť, sú rodičia povinní navzájom sa o tejto skutočnosti bezodkladne vopred informovať.

Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Galanta č. k. -30 zo dňa 25.1.2011 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Galanta č. k. -41 zo dňa 11.2.2011, a v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave, č. k. -76 zo dňa 26.7.2011 v časti úpravy styku otca s maloletým dieťaťom.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Otec sa návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 14.11.2013, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd upravil jeho styk s maloletým dieťaťom, nakoľko posledná úprava rodičovských práv po rozvode manželstva, kde bol styk ponechaný bez úpravy súdu, na dohode rodičov, je nerealizovateľná, keďže matka požaduje pri styku otca s maloletou svoju prítomnosť a bráni otcovi zobrať dieťa na územie Maďarska.

Nakoľko otec je cudzí štátny príslušník a komunikuje len v jazyku maďarskom, súd ustanovil do konania tlmočníčku a prekladateľku z jazyka maďarského do jazyka slovenského a naopak uznesením č. k.: - 25 zo dňa 3.2.2014.

Matka sa k návrhu otca vyjadrila písomne, podaním doručeným súdu prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 17.4.2014, v ktorom nesúhlasila s vyjadreniami otca, nesúhlasila ani s tým, aby si otec maloleté dieťa odviedol do Maďarska. Poprela vyjadrenia tvrdené otcom, že by bránila otcovi v styku s dieťaťom. Poukázala najmä na tú skutočnosť, že otec od rozvodu manželstva od februára roku 2010 navštívil maloletú až v roku 2013, keď sa dostavil na Slovensko z dôvodu návrhu ohľadne omeškaného výživného. Od mája 2013 do podania matkinho vyjadrenia videl otec maloletú spolu štyrykrát. Matka nesúhlasila s tým, aby otec maloletú odviedol do Maďarska, nakoľko maloletá s otcom nemá vytvorený skoro žiaden vzťah.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom otca, matky a kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa, prečítaním sa oboznámil s podstatným obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Galanta sp. zn.: , listinnými dôkazmi, potvrdeniami a správami ohľadne rodičov a maloletého dieťaťa, ako aj ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Maloletá H. V. pochádza z rozvedeného manželstva rodičov, pričom práva a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu boli upravené rozsudkom Okresného súdu Galanta č. k.: -30 zo dňa 25.1.2011 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Galanta č. k. -41 zo dňa 11.2.2011, a v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave, č. k. -76 zo dňa 26.7.2011 v časti úpravy styku otca s maloletým dieťaťom, ktorým súd rozviedol manželstvo rodičov dieťaťa a na čas po rozvode manželstva zveril maloletú H. do osobnej starostlivosti matky, otca zviazal prispievať na maloletú sumou 80,- Eur mesačne a styk otca s dieťaťom ponechal neobmedzený. Rodičia v čase tohto rozhodovania inú vyživovaciu povinnosť nemali, matka žila v spoločnej domácnosti s maloletým dieťaťom, bola na materskej dovolenke a mesačne poberala rodičovský príspevok vo výške 164,22 Eur, medzi jej výdavky patrili najmä náklady súvisiace s domácnosťou, s mesačnými výdavkami jej vypomáhali rodičia, nakoľko jej otec na domácnosť žiadnou sumou neprispieval a na maloleté dieťa mala bežné výdavky. Súd vychádzal u otca z príjmu 1.971,13 Eur, ktorá suma činila základ dane u otca za rok 2009, pričom v čase rozhodovania súdu bol nezamestnaný a hľadal si prácu, žil v spoločnej domácnosti so svojou matkou a jej partnerom v Maďarsku. Maloletá H. mala 2 roky a 10 mesiacov.

Otec vypočutý na pojednávaní ako účastník konania sa pridržiaval svojho vyjadrenia a zotrval na svojom návrhu, a to z dôvodu, že mu prekáža prítomnosť matky pri stretnutiach s maloletou. Otec navrhoval upraviť styk tak, aby sa vykonával raz do mesiaca od piatku do nedele s tým, že by si maloletú počas styku vzal do Maďarska. Častejší styk by bol pre otca finančne nákladný, keďže obec M. je od bydliska dieťaťa vzdialená asi 138 km a nakoľko pracuje niekedy v nepretržitej dennej zmene, prípadne nočnej, častejšie dochádzanie by mu zasahovalo do práce, a taktiež by ho finančne zaťažovalo, keďže musí tiež plniť súdom stanovené výživné. Od pojednávania dňa 29.4.2014 otec s maloletou nebol v osobnom ani v telefonickom v kontakte, a to z dôvodu pracovných povinností. Otec žije v spoločnej domácnosti so svojou snúbenicou F. L. v obci D. H. G. v trojizbovom byte, ktorý je vo vlastníctve matky otcovej snúbenice. Otec pracuje na zmennú prevádzku, avšak si vie zabezpečiť pracovné voľno v čase styku s maloletou. V prípade, ak by maloletú mohol vziať do Maďarska zdržiaval by sa s ňou v mieste bydliska svojej matky, v jej rodinnom dome. Maloletá má veľmi dobrý vzťah s otcovou rodinou, jeho snúbenicou, starou matkou a partnerom starej matky. Otec mieni začať maloletú navštevovať častejšie s tým, aby si riadne zvykla na kontakt s otcom a jeho rodinou, následne ak bude mať maloletá záujem, s prihliadnutím na to, že maloletá bude chodiť do školy, zobral by ju dva alebo trikrát do roka cez víkend do Maďarska, prípadne cez prázdniny na dlhšie.

Matka vypočutá na pojednávaní ako účastníčka konania sa pridržiavala svojich doterajších vyjadrením ako aj vyjadrení jej právneho zástupcu, a uviedla, že maloletá je vo vzťahu k otcovi zdržanlivá a hanblivá, nepozná ho, a to z dôvodu, že otec s ňou neudržiava pravidelný kontakt. Maloletá má v súčasnosti 6 rokov a 4 mesiace, je prijatá do 1. ročníka základnej školy, ktorú začne navštevovať od septembra 2014.

Právny zástupca matky na pojednávaní dňa 29.4.2014 uviedol, že spočiatku bude pri styku nevyhnutná účasť matky, a to najmä z dôvodu, že u maloletej absentuje hlbší citový vzťah k otcovi. Matka súhlasí s úpravou styku bez jej prítomnosti až po tom, čo si dieťa navykne na otca. Právny zástupca matky navrhol upraviť styk zo začiatku častejšie napríklad dvakrát do mesiaca niektorý deň na 5-6 hodín za prítomnosti matky, a to po obdobie 3 mesiacov a následne by mohol byť styk upravený bez prítomnosti matky. Poukázal však najmä na to, že otec doposiaľ neinicioval sám styk s dieťaťom, aj keď bol neobmedzený. Otcove dôvody ako finančná zaťaženosť pri styku vzhľadom na vzdialenosť medzi obcou M. v Maďarsku

a F. na Slovensku, ktorá je približne 130 km, pričom by pohonné látky vychádzali približne vo výške 15,60 Eur za jednu cestu autom, nie sú také závažné, aby bránili otcovi navštevovať maloletú častejšie, než len raz do mesiaca.

Na pojednávaní dňa 8.7.2014 predložila súdu zástupkyňa kolízneho opatrovníka správu o vykonanom pohovore s maloletým dieťaťom zo dňa 23.6.2014, počas ktorého maloletá uviedla, že sa na otca vždy teší, má ho rada, keď príde, prinesie jej hračky a hrajú sa spolu. Uviedla, že s otcom vždy príde aj jeho priateľka a stará matka. Stretávajú sa vždy niekde vonku alebo v krčme, nikdy nie u nich doma. Pri stretnutiach s otcom je vždy aj matka a stará matka, ktoré sedia pri druhom stole. Maloletá sa vyjadrila, že by rada navštívila otca v Maďarsku, ale len spolu s mamou, lebo mama jej povedala, že by ju otec mohol uniesť.

Zástupkyňa kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa na pojednávaní s poukazom na vykonané dokazovanie a vyjadrený názor dieťaťa navrhla, aby súd upravil styk otca s maloletou tak, aby zo začiatku aspoň 10 stretnutí prebehlo za prítomnosti matky s tým, že stretnutia by boli dvakrát do mesiaca a následne bez prítomnosti matky aj s prespávaním, podľa vôle rodičov.

Podľa o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia , a 26 sa použijú primerane.

Podľa o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa , a o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom. Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený súdom, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti. Podľa o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. Podľa o rodine, maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

Pri rozhodovaní o rozsahu styku súd posudzuje okolnosti tak na strane maloletého dieťaťa: jeho vek, zdravotný stav, vzťah k rodičovi, ktorý ho nemá v starostlivosti, doterajší spôsob a rozsah styku, denný režim, ako aj okolnosti na strane rodičov, ich vzájomný vzťah, ich časové a ekonomické možnosti, rodinné pomery, vzdialenosť medzi bydliskom dieťaťa a rodiča a podobne.

Vzhľadom na vykonané dokazovane mal súd za to, že sú dané dôvody na úpravu styku otca s maloletým dieťaťom, a to najmä z dôvodu, že styk bol doposiaľ ponechaný na dohode rodičov, pričom medzi rodičmi dochádzalo preto k nezhodám a stretávanie sa otca s maloletým dieťaťom sa realizovalo nepravidelne, a to najmä vzhľadom na vzdialenosť medzi bydliskom otca a matky. Z vykonaného pohovoru s maloletým dieťaťom vyplýva, že dieťa má otca rado a prejavilo záujem o stretávanie sa s otcom a taktiež aj o návštevu bydliska otca v Maďarsku, pričom jedinou prekážkou vo vzťahu otca s dieťaťom sú matkine obavy ohľadom nedostatočne vyvinutého vzťahu medzi dcérou a otcom a ohľadom možného únosu

dieťaťa otcom. Únos dieťaťa, ani zámery otca o únos dieťaťa, však neboli v konaní žiadnym spôsobom preukázané, súd preto nepovažoval obavy matky za dôvodné.

Súd pri úprave styku prihliadol na vyššie uvedené skutočnosti, predovšetkým na vyjadrenie maloletého dieťaťa v súlade s § 43 ods. 1 zákona o rodine, keďže maloleté dieťa je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor. Prihliadol tiež na to, že citový vzťah medzi maloletou a otcom je pozitívny a maloletá má tendenciu spoznať miesto bydliska otca, avšak najmä vzhľadom k tomu, že je potrebné spočiatku prehĺbiť vzťah maloletej s otcom a naštartovať pravidelné stretávanie, ktoré bolo doposiaľ veľmi zriedkavé a pre vytvorenie riadneho vzťahu medzi rodičom a dieťaťom nedostatočné. Za týchto okolností súd považoval za nevyhnutné a v záujme maloletej, aby stretávania otca s dieťaťom pravidelne prebiehali za účelom upevňovania a rozvíjania ich vzájomného vzťahu, avšak zároveň na druhej strane, aby aktuálne tieto stretnutia prebiehali vždy za prítomnosti matky, ktorá zabezpečí dieťaťu pocit bezpečia a istotu a zabráni rozvinutiu nepodložených obáv matky a dieťaťa. Súd preto upravil styk otca na každý párny kalendárny týždeň v roku v sobotu v čase od 9:00 hod. do 18:00 hod., a to v priebehu prvých 10 realizovaných stretnutí vždy v prítomnosti matky, čo predstavuje obdobie približne päť mesiacov, kde pri citlivom prístupe oboch rodičov rešpektujúcom osobnosť dieťaťa, súd považoval už za vhodné, a to i vzhľadom na konfliktný vzťah rodičov, aby od 11. uskutočneného stretnutia, tieto prebiehali už bez prítomnosti matky, aby bola zachovaná kontinuita stretávania sa maloletého dieťaťa s otcom a zabezpečený plynulý prechod styku dieťaťa s otcom bez prítomnosti matky, a to tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletou následne každý tretí kalendárny týždeň v mesiaci od piatka od 18:00 hod. do nedele do 16:00 hod., a to najmä za účelom prehĺbenia a rozvíjania vzájomných vzťahov otca a maloletého dieťaťa, kedy je predpoklad ich stabilizovania a tiež s ohľadom na tú skutočnosť, že dieťa začne od septembra 2014 navštevovať 1. ročník základnej školy a bude si musieť plniť školské povinnosti. Vzhľadom na uvedené súd považoval za nevyhnutnú prítomnosť matky iba v priebehu prvých desiatich takto zrealizovaných stretnutí. Do tohto obdobia bude na oboch rodičoch, aby svojím citlivým prístupom rešpektujúcim záujmy, vôľu a osobnosť dieťaťa dospeli rodičia i dieťa k presvedčeniu, že nie je dôvod na obavy z nedostatočne vyvinutého vzťahu medzi otcom a dieťaťom. Styk otca s maloletým dieťaťom bol súdom určený tak, aby bol v najlepšom záujme maloletého dieťaťa a tež vyhovel aj okolnostiam otca vzhľadom na vzdialenosť medzi jeho bydliskom a bydliskom dieťaťa.

Vzhľadom na rodičmi popísané skúsenosti z predchádzajúcich stretnutí súd považoval za potrebné uložiť obom rodičom, aby v prípade, že sa stretnutie v súdom stanovenom čase nebude môcť z akéhokoľvek dôvodu, na ktorejkoľvek strane uskutočniť, boli povinní túto skutočnosť vopred bezodkladne druhému rodičovi oznámiť.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ods. l písm. a) , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nemá právo podať odvolanie otec a kolízny opatrovník, nakoľko sa tohto svojho práva účinne po vyhlásení rozsudku svojím vkastnoručným podpisom do zápisnice súdu podľa vzdali.

Proti tomuto rozsudku má matka a jej právny zástupca právo podať písomne odvolanie do 15 dní od dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

V prípade, ak povinný dobrovoľne nesplní svoju povinnosť vyplývajúcu mu z právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa osobitného zákona.