Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15C/140/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen, v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Krnáčovou, v právnej veci žalobcu Y. C., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom F. N., F. XXX/XX, občana SR, zastúpený Advokátskou kanceláriou Ulianko & partners, s.r.o., so sídlom Zvolen, Nám. SNP 41, IČO: 36856517, proti žalovanému Slovenská republika v zastúpení Generálna prokuratúra SR, Bratislava, Štúrova 2, o zaplatenie 1.093,81 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 1.093,81 € spolu s 8,75% ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 27.7.2012 do zaplatenia a uhradiť trovy konania vo výške 747,05 €, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

Dňa 8.8.2012 podal žalobca na tunajšom súde žalobu, ktorou sa domáhal zaplatenia istiny 1.093,81 € titulom náhrady škody spolu s príslušenstvom. Škoda mu vznikla v dôsledku začatia trestného stíhania a svoj nárok odvodzoval od uznesenia OR PZ, ÚJKP, oddelenia skráteného vyšetrovania zo dňa 22.10.2009 sp. zn. H.:Y.-XXXX/X-OSV-ZV-XXXX, ktorým bolo rozhodnuté o začatí trestného stíhania žalobcu pre prečin ublíženia na zdraví spáchaný v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva. Proti uzneseniu o vznesení obvinenia podal žalobca v zákonom stanovenej lehote sťažnosť, o ktorej rozhodoval prokurátor Okresnej prokuratúry vo Zvolene a sťažnosť ako nedôvodnú zamietol. Konanie sa viedlo pod sp. zn. XPv XXX/XXXX. Žalobca si v trestnom konaní zvolil obhajcu JUDr. Radoslava Ulianka, Advokátska kancelária Ulianko & Holčík, s.r.o. a to dňom 6.7.2011, ktorého splnomocnil na obhajobu v trestnej veci až do právoplatného skončenia. Na podklade obžaloby Okresnej prokuratúry Zvolen bolo na Okresnom súde vo Zvolene vedené trestné konanie pod sp. zn. 4T X/XXXX s tým, že rozsudkom tunajšieho súdu bol žalobca spod obžaloby pre skutok uvedený v obžalobe oslobodený podľa , písm. a/ , nakoľko nebolo preukázané, že sa skutok stal, pre ktorý bol obžalovaný stíhaný. Uznesením Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 8.3.2012 sp. zn. XTo XX/XXXX bolo odvolanie okresného prokurátora proti rozhodnutiu prvostupňového súdu zamietnuté. Žalobca zaplatil obhajcovi odmenu za poskytovanie právnych služieb v sume 1.093,81 €, ktorá bola vypočítaná v súlade s vyhláškou MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Keďže uvedené uznesenie o vznesení obvinenia považoval žalobca za nezákonné rozhodnutie a v priamej príčinnej súvislosti mu vznikla škoda, pretože bol nútený poveriť svojou obhajobou advokáta, ktorému za poskytnuté právne služby zaplatil, domáhal sa s poukazom na ustanovenia okrem nároku z titulu náhrady škody vyplatenia aj úroku z omeškania po uplynutí doby na plnenie v zmysle žiadosti, ktorú adresoval príslušnému štátnemu orgánu a to Ministerstvu vnútra. Žiadosť bola adresovaná ako predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody dňom 23.5.2012.

Tunajší súd vo veci rozhodol rozsudkom dňa 19.2.2013 tak, že zaviazal Slovenskú republiku, v zastúpení Ministerstvom vnútra na zaplatenie istiny spolu s príslušenstvom. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie, o ktorom rozhodoval Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorý uznesením zo dňa 31.1.2014 rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Po preskúmaní odvolací súd uviedol, že pokiaľ odvolateľ v odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie otázky pôsobnosti novely uskutočnenej okresným súdom tak táto odvolacia námietka žalovaného je dôvodná. Ďalej uviedol, že v danom prípade sa nejedná o tzv. pravú retroaktivitu tak ako to nesprávne ustálil okresný súd. neobsahuje prechodné ustanovenia, preto aj v konaní začatom pred nadobudnutím účinnosti zo dňa 27.11.2012 účinného od 1.1.2013, ktorým bolo okrem iného novelizované aj ustanovenie má súd v konaní pokračovať s tým orgánom, ktorý má v mene Slovenskej republiky v zmysle novelizovaného ustanovenia konať. Úlohou okresného súdu v rámci ďalšieho konania bude správnou aplikáciou ustanovenia určiť orgán konajúci v mene štátu v danom spore a ďalej uvedenému orgánu doručiť návrh na začatie konania a vyzvať ho, aby sa k tomuto návrhu vyjadril a v nadväznosti na to posúdiť opätovne nárok na náhradu škody uplatňovaný navrhovateľom v konaní.

V zmysle rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici súd určil štátny orgán, ktorý má v mene štátu v danom spore konať, tomuto doručil návrh spolu s prílohami, ako aj rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici a ďalej s ním konal. Zástupca Generálnej prokuratúry SR popieral tú skutočnosť, že by boli subjektom oprávneným za Slovenskú republiku v danej veci konať a túto zastupovať. Podľa nich takýmto subjektom je práve Ministerstvo spravodlivosti SR s poukazom na ustanovenie v platnom znení. Pokiaľ ide o účelnosť nákladov vynaložených na trovy obhajoby v trestnom konaní poukazovali na úkon zo 7.7.2001, kde sa nejednalo o účelne vynaložené trovy vzhľadom k tomu, že tu právny zástupca neučinil žiaden tak významný úkon, ktorý by smeroval ku kladnému výsledku konania, hoci bol prítomný na tomto pojednávaní a navrhol len toto pojednávanie odročiť. Z opatrnosti preto namietli tento úkon, avšak poukazovali na to, že nie sú orgánom oprávneným v mene Slovenskej republiky konať.

Podľa ustanovenia , o zodpovednosti za škodu spôsobnú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa , koná v mene štátu Ministerstvo vnútra SR, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ policajného zboru alebo poverený príslušník policajného zboru a prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa policajného zboru alebo povereného príslušníka policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo vyšetrovateľ policajného zboru alebo poverený príslušník policajného zboru nekonal na základe záväzného pokynu prokurátora.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 1, písm. f/ vyššie citovaného zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Generálna prokuratúra SR, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní.

Podľa ods. 2 tohto ustanovenia ak nemožno príslušný orgán určiť podľa ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti SR.

V prvom rade súd si ustálil oprávnenie štátneho orgánu konať v mene Slovenskej republiky v konaní o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Jednak s poukazom na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako aj na obranu, ktorú Generálna prokuratúra, s ktorou súd ďalej vo veci konal ako orgánom zastupujúcim Slovenskú republiku, teda so žalovaným. Tak ako už bolo vyššie konštatované v rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici z dôvodu novely došlo k presnejšiemu vymedzeniu oprávnenia jednotlivých štátnych orgánov konať za štát v konaní o náhradu škody. Účelom bolo podľa dôvodovej správy a výsledkov pripomienkového konania k návrhu zákona a podľa poznatkov aplikačnej praxe precizovať príslušnosť orgánov verejnej moci v súvislosti so zodpovednosťou štátu za nezákonné rozhodnutie, pretože existovali prípady kedy nebolo možné jednoznačne určiť zodpovedný orgán v trestnom konaní. Preto aj keď nezákonným rozhodnutím je stále uznesenie o vznesení obvinenia, ktoré vydal príslušný policajt v súlade s oprávnenie Ministerstva vnútra konať za štát v rámci konania o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím zostala zachovaná len

pre prípad, že by prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu policajta a nepodal obžalobu (, ). V opačnom prípade je preto potrebné dospieť k názoru, že Ministerstvo vnútra oprávnenie konať za štát nemá. V danej veci voči uzneseniu o vznesení obvinenia podal žalobca sťažnosť, ktorá bola 22.3.2010 zamietnutá v konaní vedenom pred OP Zvolen sp. zn. 3Pv XXX/XXXX. Následne vo veci bola podaná obžaloba na Okresný súd vo Zvolene, ktorý vec prejednal a rozhodol. Preto v danom prípade, keď prokurátor podanú sťažnosť obvineného (žalobcu) proti uzneseniu o vznesení obvinenia zamietne a následne podá obžalobu príslušnému súdu, zakladá tým podľa názoru súdu oprávnenie Generálnej prokuratúry konať za štát v následnom konaní o náhradu škody spôsobenej ne. Právna úprava nezakotvuje v ustanovení , ako kritérium na založenie oprávnenia Generálnej prokuratúry konať za štát v konaní o náhradu škody skutočnosť, že prokurátor nezákonné rozhodnutie vydal, ale že škodu spôsobil v trestnom konaní. K spôsobeniu škody v tomto prípade zo strany prokurátora nedochádza vydaním nezákonného rozhodnutia, ale práve tým, že nevyužije svoju kompetenciu, nezruší trestné stíhanie obvineného, nezastaví, nepostúpi takúto vec, ale osvojí si závery nezákonného rozhodnutia príslušného PZ a na základe nich podá obžalobu. Z týchto dôvodov bol súd toho názoru, že orgánom oprávneným konať v mene SR je práve podľa písm. f/ Generálna prokuratúra. Pokiaľ sa táto bránila tým, že nastupuje prípad podľa ods. 2 a teda, že nie je možné určiť príslušný orgán a má konať v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti SR, súd s týmto názorom sa nestotožnil práve pre vyššie uvedené a mal za to, že je v danej veci možné jednoznačne určiť orgán, ktorý je oprávnený SR zastupovať a konať v jej mene a tým je práve Generálna prokuratúra. Z tohto dôvodu na námietku žalovaného neprihliadol a ďalej vo veci so žalovaným konal.

Súd si v konaní pripojil a oboznámil sa so spisom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 4T X/XXXX, z ktorého bolo zistené, že na tunajšom súde dňa 14.1.2011 bola podaná obžaloba prokurátorkou OP Zvolen, pretože žalobca dňa 17.7.2009 okolo 1.30 hod. v Obci F. N. na parkovisku pred pohostinstvom Caffé 4 po tom čo R. W. vyvolal drobný konflikt medzi ním a V. A. zareagoval na túto skutočnosť tým, že priskočil k nim, chytil R. W. zozadu za ramená a dosť veľkou silou ho odtiahol. Následkom tohto tento spadol na zem, pocítil veľkú bolesť v oblasti členku pravej nohy a následne, keď sa postavil pristúpil k nemu žalobca a dal mu tri zauchá, čím mu spôsobil zranenie a to fraktúru pravého členka, ktoré si vyžiadalo práceneschopnosť v trvaní 18 týždňov. Týmto sa mal dopustiť konania nebezpečného pre spoločnosť, ktoré bezprostredne smerovalo k tomu, aby inému úmyselne ublížil na zdraví a inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví. Spáchal tým prečin ublíženia na zdraví podľa v štádiu pokusu podľa v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa . Okresný súd Zvolen vec prejednal, rozhodol dňa 6.12.2011 tak, že podľa , písm. a/ žalobcu oslobodil spod obžaloby pre skutok. Proti rozhodnutiu zahlásila Okresná prokuratúra Zvolen odvolanie, o ktorom rozhodoval krajský súd, ktorý dňa 8.3.2012 odvolanie okresného prokurátora zamietol. Následne z trestného spisu súd zistil, že v rámci trestného konania prevzal zastúpenie na základe plnomocenstva zo dňa 6.7.2011 Advokátska kancelária Ulianko & Holčík, s.r.o. Zvolen v zastúpení štatutárneho zástupcu a konateľa JUDr. Radoslava Ulianku. Z trestného spisu ďalej vyplýva, že uznesením zo dňa 22.10.2009 sp. zn. H.:Y.-XXXX/X-OSV-ZV-XXXX bolo začaté trestné stíhanie žalobcu Y. C. obvineného z prečinu výtržníctva a ublíženia na zdraví. Proti uzneseniu podal žalobca sťažnosť, o ktorej rozhodol prokurátor okresnej prokuratúry zo Zvolena dňa 22.3.2010 uznesením XPv XXX/XX-X tak, že sťažnosť zamietol ako nedôvodnú. Ďalej sa súd zaoberal úkonmi, ktoré boli v konaní na Okresnom súde vo Zvolene vo veci vedenej pod sp. zn. 4T X/XXXX uskutočnené s tým, že dňa 7.7. bolo pojednávanie vo veci, dňa 23.8.2011 pojednávanie vo veci, 18.10.2011 bolo podanie advokátskej kancelárie spolu so znaleckým posudkom, dňa 6.12.2011 pojednávanie a 8.3.2012 na krajskom súde pojednávanie. Dňa 7.7.2011 samosudkyňa otvorila hlavné pojednávanie a oznámila vec, ktorá bude prejednávaná. Na to bolo vyhlásené opatrenie ohľadom zápisu hlavného pojednávania diktovaním predsedom senátu. Následne boli zisťovaní prítomnosť predvolaných a upovedomených. Po zistení prítomnosti súd bol oboznámený so žiadosťou obžalovaného o odročenie pojednávania z dôvodu prípravy obhajoby, z dôvodu kolízie pojednávaní. Následne sudkyňa vyniesla uznesenie a hlavné pojednávanie odročila. Zápisnica bola riadne podpísaná a ukončená.

Žalobca k žalobe doložil faktúru č. 12800125 vystavenú 18.5.2012 splatnú 1.6.2012 na sumu 1.093,81 €, kde je uvedená tarifná odmena a znalečné vrátane DPH. Originál bol predložený v rámci pojednávania dňa 6.11.2012. Taktiež bol doložený príjmový pokladničný doklad zo dňa 18.5.2012 a interný doklad z

účtovníctva advokátskej kancelárie. Z oboch dokladov vyplýva, že finančná čiastka, ktorá je predmetom konania bola vyplatená 18.5.2012.

Žiadosťou zo dňa 23.5.2012 žalobca žiadal Ministerstvo vnútra SR o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci. Zasielané podľa poznámky bolo 24.5.2012. Odpoveď Ministerstva vnútra zo dňa 20.7.2012 bola doručená žalobcovi s tým, že žalovaný žiadosti o náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci nevyhovel.

Podľa ustanovenia právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 6 ods. 1 vyššie citovaného zákona ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa ods. 2, veta prvá vyššie citovaného ustanovenia právo podľa ods. 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov.

Podľa ustanovenia uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa ustanovenia § 18 ods. 1 citovaného zákona náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.

Podľa ods. 3 tohto zákonného ustanovenia súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.

Keďže súd vyriešil otázku oprávnenosti konať v mene SR a ustálil, že týmto orgánom je Generálna prokuratúra zaoberal sa ďalšou námietkou vznesenou zo strany žalovaného a to neúčelnosťou trov, ktoré si v konaní žalobca uplatnil najmä s pojednávaním dňa 7.7.2011. Oboznámil sa s celým trestným spisom s tým, že tak ako boli trovy právneho zastúpenia vyčíslené a to príprava a prevzatie zastúpenia, pojednávania v dňoch 7.7.2011, 23.8.2011, 6.12.2011, na krajskom súde 8.3.2012 a podanie - písomné vyjadrenie spolu so znaleckým posudkom 18.10.2011 boli trovy, ktoré boli účelne vynaložené. Neobstojí tvrdenie žalovaného, že dňa 7.7.2011 sa nepojednávalo a nejedná sa o účelne vynaložené trovy, nakoľko súd postupoval v súlade so zákonom, otvoril hlavné pojednávanie, oboznámil tak ako vyplýva zo zápisnice z pojednávania účastníkov konania s prejednávanou vecou a následne po vykonaní týchto úkonov boli prijaté opatrenia a pojednávanie bolo odročené na dokladanie dôkazov zo strany právneho zástupcu v tom čase obžalovaného (v tomto konaní žalobcu). Súd nevidí v takomto postupe neúčelnosť vynaložených trov, nakoľko právny zástupca sa na tomto pojednávaní zúčastnil, prezentoval názor obžalovaného a na jeho podnet alebo z jeho podnetu následne bolo pojednávanie odročené. V celom konaní sa žalobca domáha priznania nároku na náhradu škody, ktorá mu vznikla nezákonným rozhodnutím, v dôsledku ktorého bol nútený obrátiť sa na advokáta za účelom poskytovania právnych služieb. Zmyslom a účelom zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je stanoviť v súlade s článkom 46 ods. 3 SR podmienky, za ktorých vzniká právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu, či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom a to spôsobom, ktorý umožňuje odškodniť všetky prípady, v ktorých bola poškodenému spôsobená škoda takýmto rozhodnutím. U žalobcu bolo trestné konanie skončené oslobodením spod obžaloby v zmysle rozhodnutia tunajšieho súdu v spojení s rozhodnutím Krajského súdu Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. XTo XX/XXXX. Vo vzťahu

k náhrade škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím základné podmienky vzniku nároku na náhradu škody ustanovuje jednak tým, že stanovuje ako predpoklad na náhradu škody vydanie nezákonného rozhodnutia a ďalej jeho zrušenie pre nezákonnosť príslušným orgánom. Podmienky sú splnené iba vtedy ak je vydané rozhodnutie následne zrušené práve z dôvodu nezákonnosti a to príslušným orgánom. Z takéhoto zrušujúceho rozhodnutia potom musí byť dôvod zrušenia skoršieho rozhodnutia, t.j. jeho nezákonnosť zrejmý. Príslušným orgánom povolaným zrušiť uznesenie o vznesení obvinenia v trestnom konaní pre jeho nezákonnosť, resp. oslobodiť obžalovaného spod obžaloby môže byť iba súd alebo orgán činný v trestnom konaní napr. okresná prokuratúra v prípade zrušenia nezákonného uznesenia o vznesení obvinenia. V danej veci bol žalobca tak ako je vyššie konštatované oslobodený spod obžaloby, to znamená, že nezákonné rozhodnutie vydané príslušníkmi PZ bolo zrušené v dôsledku čoho je možné konštatovať, že žalobcovi vznikol nárok na náhradu škody v zmysle ustanovení . Pokiaľ ide o nárok, ktorý si tu žalobca uplatňoval s poukazom na znenie ustanovenia vyššie citovaného zákona uplatňoval si náhradu škody v dôsledku trov právneho zastúpenia tak ako boli vyčíslené a súdom prekontrolované. Jedná sa o trovy, ktoré vyplatil advokátskej kancelárii jednak za vyhotovený znalecký posudok, ako aj za trovy právneho zastúpenia, ktoré boli vyčíslené v súlade s vyhláškou MS SR č. v znení neskorších zmien. Jednalo sa o tarifnú odmenu, ktorá bola správne vyčíslená. Vzhľadom k týmto skutočnostiam okrem úkonu dňa 7.7.2011 iné skutočnosti žalovaný nerozporoval. Okrem istiny žiadal žalobca priznať aj príslušenstvo pohľadávky a to úrok z omeškania v zákonom stanovenej maximálnej výške 8,75% od 27.7.2012. O úroku z omeškania súd rozhodoval s poukazom na ustanovenia , veta prvá a v spojení s Vládneho nariadenia č. 87/95 Z.z.. Výška úrokov z omeškania sporná medzi účastníkmi nebola. Žalovaný sa k úroku z omeškania nevyjadroval. Úrok z omeškania však súd priznal odo dňa nasledujúceho po dni kedy žalovaný odpovedal na žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Ministerstvo vnútra odpovedalo dňa 20.7.2012 s tým, že prezenčná pečiatka vyplýva, že do dispozície sa to dostalo dňom 27.7.2012. Od uvedeného dňa teda žalobca vedel, že žalovaný odmietol poskytnúť plnenie a teda od uvedeného dátumu žalobca mal vedomosť o tom, že plniť žalovaný nebude a keďže ho vyzval dostal sa do omeškania a vznikol mu nárok aj na úrok z omeškania. Preto v tejto časti súd návrhu vyhovel a zaviazal žalovaného aj na zaplatenie príslušenstva.

O trovách konania súd rozhodoval s poukazom na ustanovenie v spojení s ustanovením a úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania, ktoré pozostávali z trov právneho zastúpenia vyčíslených v súlade s vyhláškou MS SR č. . Jedná sa o úkony príprava a prevzatie zastúpenia dňa 15.5.2012, podanie žaloby na súd 6.8.2012, účasť na pojednávaniach 6.11.2012, 14.12.2012, 22.1.2013, 10.6.2014 a 8.7.2014. Ďalej sú to vyjadrenia k vyjadreniu Ministerstva vnútra SR 12.11.2012, vyjadrenie k odvolaniu 24.6.2013. Spolu sa jedná o deväť úkonov právnej pomoci, hodnota jedného úkonu 61,41 € vypočítaná z predmetu hodnoty sporu a režijný paušál v rokoch 2012 7,63 €, v roku 2013 7,81 € a v roku 2014 8,04 €. Nakoľko právny zástupca žalobcu je platcom DPH celkové trovy boli zvýšené o 20% DPH čím súd zaviazal žalovaného na úhradu trov vo výške 747,05 €.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 2 vyhotoveniach (, prvá veta ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , t. j. 1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov 2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania 3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený 4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie 5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný 6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom 7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát 8) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav 9) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, 10) bol odvolacím súdom schválený zmier b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ), t. j. 1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, 2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, 3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa , ) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).