Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14P-62-2013.pdf
PDF · 96.09 KB
Case nature
Area
Subarea
14P/62/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza sudcom Mgr. Štefanom Fedorom v právnej veci navrhovateľky I. R., nar. X.X.XXXX, trvale bytom N., K. X/X, právne zastúpená JUDr. Janou Bezákovou, advokátkou so sídlom v Prievidzi, Bakalárska 6, proti odporcovi: S. R., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom J. pod C., D. XXX/X, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému R. R., nar. X.X.XXXX zastúpenému opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Prievidzi, takto
rozhodol:
I. Manželstvo účastníkov navrhovateľky I. R., rodenej A., narodenej X.X.XXXX a odporcu S. R., narodeného XX.X.XXXX, uzavreté dňa XX.X.XXXX v N., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Prievidza, vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom 19, r o z v á d z a.
II. Maloletého R. R., narodeného X.X.XXXX zveruje na čas po rozvode do osobnej starostlivosti navrhovateľky.
III. Odporcu z a v ä z u j e odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku platiť výživné na maloletého R. R., narodeného 8.9.2008 vo výške 100,- EUR mesačne, ktoré je povinný poukazovať navrhovateľke vopred, vždy do 20. dňa predchádzajúceho mesiaca.
IV. Styk odporcu s maloletým ponecháva na dohodu rodičov.
V. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 25.9.2013 sa navrhovateľka domáhala, aby súd rozviedol jej manželstvo s odporcom a upravil práva a povinnosti rodičov k ich maloletému dieťaťu R. R. nar. X.X.XXXX. Zároveň sa domáhala aby súd konal o zapretie otcovstva k mal. A. R., keďže odporca nie je jeho biologickým otcom, napriek tomu, že je ako otec zapísaný v jeho rodnom liste. Súd návrh v časti o zapretie otcovstva uznesením vylúčil na samostatné konanie.
Navrhovateľka návrh na rozvod manželstva odôvodnila tým, že s odporcom sa zoznámil približne vo veku 15 rokov. Po piatich rokoch známosti ostala tehotná a v roku 2008 sa narodil mal. R.. Počas celej známosti žili s odporcom v spoločnej domácnosti a bývali v prenájmoch. Po dvoch rokoch materskej dovolenky nastúpila do zamestnania a následne s odporcom uzatvorila manželstvo. Vzhľadom k tomu, že takmer všetok čas im zaberalo zamestnanie, postupne sa začali vzájomne odcudzovať. Vzájomná komunikácia bola na nízkej úrovni a väčšinou sa týkala iba riešenia finančných otázok. Obaja pracovali od rána do neskorých večerných hodí a prakticky sa ani nestýkali. Postupne ochladol ich intímny život a došlo k deľbe finančných prostriedkov. Napätie sa stupňovalo až do tej miery, že na jeseň 2012 opustili spoločnú domácnosť. Odporca sa presťahoval do prenajatého bytu a navrhovateľka k svojej starej
matke. Ďalšou príčinou rozchodu bola skutočnosť, že navrhovateľka následkom ochladnutia vzťahov v manželstve mala krátkodobú známosť s iným mužom, s ktorým ostala tehotná. Z toto krátkeho vzťahu sa v apríli 2013 narodil mal. A.. Odporkyňa v súčasnosti býva s oboma mal. deťmi v prenajatom byte.
Navrhovateľka žiadala rozviesť manželstvo, zveriť maloletého R. do svojej osobnej starostlivosti a zaviazať odporcu na výživné 120,-Eur mesačne.
Navrhovateľka v podaní doručenom súdu dňa 7.7.2014 vyčíslila výdavky na mal. R..
Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a listinnými dôkazmi.
Navrhovateľka na pojednávaní zotrvala na podanom návrhu a uviedla, že hlavným dôvodom na rozvod je to, že má dieťa s iným mužom. Zo spoločnej domácnosti odišla v roku 2012. Príčinou toho, že si našla iný vzťah bolo vzájomné ochladenie citov. S odporcom sa už len hádali. Neskôr si aj on našiel priateľku. K odporcovi sa už nechystá vrátiť, nádej na obnovenie manželského spolužitia už nevidí. Trvá na výživnom v sume 120,- EUR. Náklady na maloletého vyčíslila v písomnom vyjadrení. Tieto náklady sú spriemerované, niekedy sú výdavky na maloletého vyššie, inokedy nižšie. Stúpnu napríklad vtedy, keď je maloletému potrebné zakúpiť nejaké oblečenie, alebo keď majú v škole výlet. Maloletý je zdravý, trpí len bežnými detskými ochoreniami. Má však materské znamienko na chrbte, ktoré by mu mohlo v budúcnosti spôsobiť zdravotné ťažkosti, preto mu ho bude potrebné operatívne odstrániť. Náklady na bývanie tvorí predovšetkým nájomné za byt v sume 250,- EUR. Keďže zo svojich príjmov nedokáže uhradiť všetky náklady, ktoré jej s bývaním a so starostlivosťou o deti vznikajú, finančne jej vypomáha jej stará matka. Bez nej by to nedokázala utiahnuť. Odporca dobrovoľne prispieva maloletému sumou 50,- EUR mesačne a každé tri mesiace mu platí angličtinu v škole v sume 30,- EUR. Vyššou sumou ešte neprispel, vždy povedal, že nemá viacej peňazí. Veci, ktoré navrhovateľka potrebuje pre maloletého a na ktoré jej nezostávajú peniaze, mu kupuje jej stará matka.
Odporca na pojednávaní s rozvodom manželstva súhlasil a ďalej uviedol, že ani on nevidí šancu na obnovu manželstva. Príčinou rozvodu je podľa neho to, že navrhovateľka si našla iného muža. Avšak aj predtým mali vo vzťahu nedorozumenia. Výživné by bol ochotný platiť najviac v sume 50,- EUR ako doteraz. Vyššia suma nie je v jeho možnostiach. Ak by mal viac, tak by prispel. Robí na dohodu ako kuchár v Reštaurácii Lukavica v Prievidzi a na Salaši Vígľaš v Bojniciach. Príde, keď ho zavolajú. Svoj mesačný príjem nevie presne vyčísliť. Na bývanie mu prispieva priateľka. Za nájom platia 220,- EUR mesačne. Túto sumu zaplatí priateľka a on jej potom vždy prispeje podľa svojich možností. Zamestnanie na riadnu pracovnú zmluvy si nehľadá, pretože má vysoké dlhy ešte z čias, keď sa staral o rodinu. Okolo 30.000,- EUR. Nedarí sa mu ich splácať. Peniaze vynakladá na bývanie, na maloletého a na oblečenie a stravu pre seba. Svoje výdavky nevie presne vyčísliť. Nerátal, koľko hodín mesačne odpracuje. Bude tam ešte asi dva mesiace, potom možno o túto prácu príde. Snaží sa prežiť. Ak sa to podarí jemu, tak sa bude mať lepšie aj maloletý. Do práce dochádza autom, náklady na dopravu si nepíše a ich výšku nepozná. Na sumu výživného vo výške, ako ju požaduje navrhovateľka nemá peniaze. Pôžičky si zobral ešte pred uzavretím manželstva, na rôzne účely. Napr. aby si kúpil auto. Väčšinou neboli vysoké. Niekde bolo treba zaplatiť už iba zopár splátok, keďže však neplatil, navýšilo sa to. Na začiatku manželstva dal všetko na bok a venoval sa manželke a synovi, aby mali všetko. Teraz nevie, z čoho bude žiť a bývať. V zahraničí si prácu nehľadal, keďže nevie reči. Prácu si stále hľadá.
Kolízna opatrovníčka vo svojom vyjadrení konštatovala, že podľa jej názoru manželstvo je tak rozvrátené, že sú splnené podmienky na rozvod. Maloleté dieťa žije v tejto situácii už dva roky, je na ňu zvyknuté, čiže rozvod nebude v rozpore so záujmom maloletého. Zároveň navrhla určiť výživné v sume 100,- EUR mesačne, ktoré zodpovedá možnostiam odporcu a potrebám maloletého.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázaný nasledovný skutkový stav: Účastníci uzatvorili manželstvo dňa 27.2.2010 v Prievidzi. Obaja sú Slovenskí štátni občania.. Navrhovateľka sa s odporcom poznala od jej 15 rokov. Už pred uzavretím manželstva bývali spolu v jednej domácnosti a narodilo sa im dieťa, maloletý R. R., nar. X.X.XXXX. Navrhovateľka sa zo spoločnej domácnosti spolu s maloletým dieťaťom odsťahovala na jeseň v roku 2012. Odchodu navrhovateľky predchádzalo vzájomné odcudzenie a ochladnutie vo vzťahu účastníkov. Navrhovateľka mala následkom toho v tomto období krátkodobú intímnu známosť s iným mužom, z ktorej sa narodilo dieťa, maloletý A., nar. XX.X.XXXX.
Navrhovateľka žije s oboma maloletými v prenajatom byte. Ide o 2-izbový byt, ktorý je kompletne zariadený. Nájomné je vo výške 250,-EUR mesačne. Maloleté deti majú v byte dostatočný priestor. Maloletý R. navštevuje materskú školu. Je zdravý, máva len bežné detské ochorenia. Jediným príjmom navrhovateľky je rodičovský príspevok 203,-EUR mesačne. Poberá tiež prídavky na dve deti v sume 47,- EUR mesačne. Priemerné výdavky na maloletého R. podľa navrhovateľky sú: 90,- EUR na stravu doma, 41,-EUR náklady na materskú školu, 20,-EUR náklady na oblečenie, 10,-EUR náklady na hygienické potreby, 10,-EUR angličtina v materskej škole, 7,-EUR mesačne lieky, 5,-EUR ostatné náklady, napr. na hračky a kultúrne vyžitie pre maloletého. Náklady na ktoré navrhovateľke nezostávanú peniaze hradí nej stará matka.
Odporca od ukončenia manželského spolužitia udržuje kontakt s maloletým, stretáva sa s ním spravidla raz za dva týždne, podľa toho, ako mu to dovolí práca. Snaží sa mu vytvoriť program, väčšinou idú spolu na výlet. Navrhovateľke prispieva na výživu maloletého sumou 50,-EUR mesačne. Každé tri mesiace tiež platí maloletému angličtinu v škôlke v sume 30,-EUR. Odporca pracuje ako kuchár v dvoch reštauráciách na základe dohôd o pracovnej činnosti. Presnú výšku svojho príjmu nepozná. Súdu predložil potvrdenie od spoločnosti T&B, s.r.o. o tom, že za mesiac máj 2014 mal vyplatenú čistú mzdu v sume 41,07 EUR. Nepozná ani presný počet hodín, ktoré mesačne odpracuje. Rovnako nevie uviesť výšku svojich mesačných nákladov. Je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie. Zamestnanie na riadnu pracovnú zmluvu si nehľadá, pretože má z minulosti dlhy z rôznych pôžičiek, okolo 30.000,- EUR a obáva sa exekúcie. V zahraničí si prácu nehľadal, pretože nevie cudzie jazyky. Býva v prenajatom 1- izbovom byte s priateľkou. Nájomné je v sume 220,-EUR mesačne, hradí ho priateľka odporcu. Ak odporcovi zvýšia nejaké prostriedky, prispieva priateľke na úhradu nákladov na bývanie.
Podľa § 22 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Súd na základe vykonaného odkazovania dospel k záveru, že vzťahy medzi účastníkmi konania ako manželmi sú trvalo narušené a rozvrátené. Manželia už dva roky nebývajú spolu v jednej domácnosti. Navrhovateľke sa po odchode zo spoločnej domácnosti narodilo dieťa, ktorého biologickým otcom nie je odporca. Odporca si medzičasom tiež našiel priateľku. Na obnovení manželského spolužitia ani jeden z nich nemá záujem.
Na základe uvedených okolností už manželstvo nemôže plniť svoj základný účel, ktorým je vytvorenie harmonického a trvalého životného spoločenstva, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí.
Súd bol v zmysle ustanovenia § 23 ods. 2 Zákona o rodine povinný skúmať príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi. Dospel k záveru, že hlavnou príčinou bola postupne narastajúca citová odcudzenosť manželov, ktorá vyplynula z nedostatku času a ich pracovnej zaneprázdnenosti. Manželia si nenašli čas a nevytvorili dostatočný priestor, aby udržiavali a posilňovali vzájomné citové väzby. Následkom toho ich city ochladli. Navrhovateľka si v takomto emocionálnom rozpoložení našla krátkodobú známosť a otehotnela. Nevera navrhovateľky bola následne bezprostrednou príčinou rozvratu manželstva.
Na základe uvedených dôvodov súd považoval zákonné dôvody na rozvod manželstva za dané. Rozvod manželstva je podľa názoru súdu aj v záujme maloletého dieťaťa, keďže spolužitie manželov už nie je možné obnoviť, avšak obaja účastníci sa snažia plniť si v rámci možností svoje rodičovské úlohy a maloletý si na situáciu už medzičasom zvykol. Súd preto návrhu navrhovateľky vyhovel a jej manželstvo s odporcom rozviedol.
Súd zveril maloletého Nicolasa do osobnej starostlivosti navrhovateľky v súlade s jej návrhom. Prihliadol tým predovšetkým na aktuálny stav, keď maloletý žije spolu s navrhovateľkou od jej odchodu zo spoločnej domácnosti. Ďalej prihliadol na nízky vek maloletého a skutočnosť, že navrhovateľka má priaznivejšie bytové pomery. Odporca zverenie maloletého odporkyni na pojednávaní nenamietal.
Pri určení výšky výživného, ktoré bude odporca povinný po rozvode platiť maloletému, skúmal súd možnosti a schopnosti odporcu ako otca a oprávnené potreby na strane maloletého dieťaťa. Odporca pracuje na dohodu u dvoch zamestnávateľov, avšak svoj skutočný príjem nebol schopný súdu vyčísliť ani preukázať. Podľa názoru súdu suma 41,07 EUR za mesiac máj 2014, ktorú písomne preukázal potvrdením jedného zo zamestnávateľov, nie je celá suma mesačného príjmu, ktorý dosahuje. Odporca priznal, že v skutočnosti si riadne zamestnanie nehľadá preto, že má veľké dlhy z minulosti a obáva sa, že by mu na oficiálne zarobené peniaze siahol exekútor. Podľa jeho vyjadrenia však výška jeho dlhov neklesá. Z uvedeného vyplýva, že odporca svoju nepriaznivú situáciu nerieši, vyhýba sa tomu a svoje predchádzajúce dlhy buď nespláca vôbec, alebo len malými, zanedbateľnými sumami. Nie je preto nádej že by sa jeho situácia v najbližšej dobe výrazne zmenila a odporca si našiel riadne zamestnanie s oficiálnym príjmom, ktorý by zodpovedal jeho schopnostiam a možnostiam. Nie je preto možné pripustiť, aby takáto, v podstate patová situácia odporcu, bola na úkor maloletého. Súd musí podľa zákona vychádzať pri určení výživného zo skutočných schopností, možností a majetkových pomerov
povinného. Výživné má zároveň prednosť pred inými výdavkami povinného rodiča. Navrhovateľka vyčíslila mesačné náklady na maloletého v sume 183,-EUR. Súd po ich preskúmaní považuje tieto výdavky za adekvátne potrebám maloletého. Podľa názoru súdu by sa mal odporca podieľať na výžive maloletého minimálne polovicou tejto sumy. Súd však zohľadnil aj skutočnosť, že navrhovateľka zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletého a určil výživné v sume 100,-EUR mesačne, ktoré považuje za primerané. Súd tiež zobral do úvahy aj skutočnosť, že odporca nepreukázal v podstate žiadne výdavky. Uviedol len nájomné 220,-EUR mesačne, ktoré hradí spolu so svojou priateľkou. Pokiaľ teda zarobené peniaze nepoužíva na úhradu svojich dlhov, prípadne na iné oprávnené výdavky, súd je tohto názoru, že na výživné v stanovenej výške mu zostáva dosť prostriedkov.
Styk odporcu s maloletým účastníci konania nežiadali upraviť, preto ho súd ponechal na ich dohodu.
Podľa § 144 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP) účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov.
Navrhovateľka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne žiadala, aby jej súd vzhľadom na jej osobné pomery priznal proti odporcovi náhradu trov konania spočívajúcich v úhrade súdneho poplatku za návrh na začatie konania.
Zo súdneho spisu vyplýva, že odporkyňa zaplatila súdny poplatok vo výške 66,-EUR spolu s podaním návrhu kolkovými známkami. Pri podaní návrhu a ani priebehu konania nepožiadala o oslobodenie od súdnych poplatkov. Podľa názoru súdu, keďže sa jej pomery od podania návrhu nezmenili, nebol dôvod priznať jej náhradu trov konania a podľa prvej vety citovaného ustanovenia rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia.
Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Prievidza v štyroch vyhotoveniach. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Trenčíne.
Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinnosť uložená týmto rozhodnutím nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.