Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19C-246-2011.pdf
PDF · 116.46 KB
Case nature
Area
Subarea
19C/246/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Máriou Tóthovou v právnej veci žalobcu Československá obchodní banka, a.s. so sídlom Radlická 333/150, Praha 5, Česká republika, IČO 00 001 350, zastúpeného Mgr. Romanom Ambrožom, advokátom, so sídlom Mikulášska 29, Bratislava proti žalovaným: 1/ U. T., bytom W. Č.. XXX, 2/ P. T., bytom P. XXX, P., Č. H., o zaplatenie 44.217,09 Kč s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaní 1/ a 2/ s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 27.959,52 Kč s 13,9 % ročným úrokom zo sumy 26.873,93 Kč od 16.08.2009 do zaplatenia, so 7,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 27.959,52 Kč od 16.08.2009 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 529,06 Eur spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku v sume 62,06 Eur a v trovách právneho zastúpenia v sume 467,- Eur zaplatením zástupcovi žalobcu Mgr. Romanovi Ambrožovi, advokátovi, všetko v splátkach po 1.200,- Kč mesačne vždy do 15. dňa každého mesiaca, pod stratou výhody splátok, a to s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšnej časti sa žaloba z a m i e t a .
Konanie v časti o zaplatenie 6.959,58 Kč s príslušenstvom s a z a s t a v u j e.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou od žalovaných 1/, 2/ domáhal zaplatenia sumy 44.217,09 Kč s úrokom 13,9 % ročne zo sumy 28.909,52 Kč od 07.09.2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 15 % ročne zo sumy 28.909,52 Kč od 07.09.2011 do zaplatenia a náhrady trov konania. Uviedol, že so žalovanými 1/ a 2/ uzavrel zmluvu o ČSOB Spotrebiteľskom úvere č. 002704199R, na základe ktorej žalovaným 1/ a 2/ poskytol dňa 31.03.2008 finančné prostriedky do výšky úverového limitu 30.000,- Kč. Poukázal na to, že žalovaní 1/ a 2/ svoje povinnosti vyplývajúce im zo zmluvy riadne neplnili a nehradili splátky, preto dňom 15.08.2009 zosplatnil úver, o čom žalovaných písomne informoval. Podľa žalobcu sumu 44.217,09 Kč tvorí dlžná čiastka vyčíslená k 06.09.2011, pozostávajúca z nesplatenej istiny 26.873,93 Kč, zmluvného úroku vo výške 8.947,99 Kč, úroku z omeškania 6.359,58 Kč a dlžných poplatkov v sume 2.035,59 Kč. Svoje podanie žalobca upresnil tak, že žiadal, aby súd žalovaných 1/,2/ zaviazal spoločne a nerozdielne na zaplatenie 43.617,09 Kč s úrokom 13,9 % ročne zo sumy 26.873,93 Kč od 07.09.2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 15 % ročne zo sumy 28.309,32 Kč od 07.09.2011 do zaplatenia a náhradu trov konania. V podaní zo dňa 23.08.2013 vzal žalobca žalobu späť v časti kapitalizovaného zmluvného úroku z omeškania vo výške 6.359,58 Kč a v časti zmluvného úroku z omeškania vo výške 15 % ročne za obdobie od 07.09.2011 do zaplatenia.
Žalovaný 1/ na pojednávaní dňa 10.07.2012 uznal pohľadávku žalobcu. Doznal, že od žalobcu si požičal spolu so žalovanou 2/ 30.000,- Kč. Poukázal na to, že zaplatili nejaké splátky, potom zostal nezamestnaný a dlh prestal splácať. Toho času pracuje iba príležitostne a nemá možnosť dlh v celosti zaplatiť.
Žalovaná 2/ v podaní doručenom tunajšiemu súdu dňa 04.06.2012 a pri výsluchu dňa 25.01.2013 uviedla, že dlhu si je vedomá, vybavovala ho spolu so žalovaným 1/, ale neuznáva ho z dôvodu, že bola spolužiadateľom o úver iba z dôvodu, aby žalovaný 1/ po sčítaní príjmov mohol pôžičku 30.000,- Kč získať. Poukázala na to, že peniaze boli určené pre žalovaného 1/ a ona z pôžičky nevyužila žiadnu sumu. Tvrdila, že žalovaný 1/ ju uisťoval, že dlhy bude splácať, čo sa však nestalo. V súčasnosti je nezamestnaná, podporu nepoberá, nevlastní žiaden majetok a má dve maloleté deti, o ktoré sa stará.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaných 1/ a 2/, oboznámením zmluvy o úvere č. 002704199R zo dňa 31.03.2008, prihlášky k poisteniu zo dňa 31.03.2008, obchodných podmienok pre ČSOB spotrebiteľské úvery účinné k 01.11.2007, sadzobník poplatkov platného od 01.03.2008, prehľadu splátok, oznámenia o zosplatnení zo dňa 16.08.2009 s doručenkou, poslednej výzvy zo dňa 15.07.2009 s doručenkou, výzvy na zaplatenie zo dňa 01.06.2009, upomienky zo dňa 18.05.2009, potvrdenia o čerpaní úveru zo dňa 31.03.2008, podania žalovanej 2/ zo dňa 04.06.2012, podania žalobcu zo dňa 24.08.2012, podrobného výpisu z účtu žalovaného 2/, rozsudku Okresného súdu Písek č.k. 7C 327/2009-47 zo dňa 30.04.2010, podania žalobcu zo dňa 23.08.2013 a zistil tento skutkový stav:
Zmluvou o úvere č. 002704199R zo dňa 31.03.2008 bolo preukázané, že žalobca ako veriteľ poskytol žalovaným 1/ a 2/ ako dlžníkom peňažné prostriedky formou spotrebiteľského úveru do výšky úverového limitu 30.000,- Kč. Tieto prostriedky sa žalobca zaviazal poskytnúť prevodom na účet vedený na meno žalovaného 1/. Zmluvné strany si v zmluve dohodli, že vyčerpaný a nesplatený úver alebo jeho časť budú úročené pevnou úrokovou sadzbou 13,9 % ročne. Žalovaní 1/ a 2/ sa zaviazali úver splatiť v 84 mesačných splátkach po 558,- Kč splatných k 15 dňu v mesiaci. Žalovaní 1/ a 2/ sa zaviazali zaplatiť poplatok za poskytnutie úveru vo výške 500,- Kč. Ďalej sa zaviazali platiť poplatok za správu úveru 60,- Kč mesačne. Zmluvné strany si pre prípad, že žalovaní 1/ a 2/ nedodržia termíny a výšku splátok alebo nesplatia ostatné peňažné záväzky vyplývajúce zo zmluvy o úvere, dohodli úrok z omeškania vo výške 15 % ročne.
Listinou označenou ako prihláška k poisteniu bolo preukázané, že žalobca so žalovaným 1/ uzavrel poistnú zmluvu pre prípad smrti alebo plnej invalidity a poistnú zmluvu pre prípad pracovnej neschopnosti k zmluve o úvere č. 002704199R zo dňa 31.03.2008 a žalovaný 1/ sa zaviazal zaplatiť poplatok za poistenie vo výške 31,- Kč mesačne.
Z potvrdenia o čerpaní úveru zo dňa 31.03.2008 bolo preukázané, že žalobca dňa 31.03.2008 vyplatil na účet vedený na meno žalovaného 1/ sumu 30.000,- Kč.
Upomienkou zo dňa 18.05.2009 a výzvami zo dňa 01.06.2009 a 15.07.2009 žalobca vyzval žalovaného 1/ na zaplatenie dlžnej sumy s upozornením, že ak nebude záväzok vyrovnaný, môže žalobca vyhlásiť neuhradené záväzky za jednorazovo splatné. Podaním zo dňa 16.08.2009 oznámil žalovanému 1/ zosplatnenie úveru ku dňu 15.08.2009 a vyzval ho na zaplatenie dlžnej sumy.
Zo sadzobníka poplatkov platného od 01.03.2008 vyplýva, že poplatok za upomienku bol v sume 150,- Kč a poplatok za prvú a ďalšiu výzvu v sume 350,- Kč.
Z rozsudku Okresného súdu v Písku (Česká republika) č.k. 7C 327/2009-47 zo dňa 30.04.2010, právoplatného dňa 20.07.2010, vyplýva, že žalovaní 1/ a 2/ uzavreli dňa 14.12.1996 manželstvo, ktoré bolo uvedeným rozsudkom rozvedené.
Zistený skutkový stav súd subsumoval pod právne zdôvodnenie takto :
Žalobca je obchodnou spoločnosťou so sídlom v Českej republike, žalovaný 1/ má bydlisko v Slovenskej republike, žalovaná 2/ má bydlisko v Českej republike a zmluva o úvere bola uzavretá účastníkmi konania v Písku, v Českej republike, preto je právny vzťah účastníkov konania vzťahom s cudzím prvkom. Pre určenie rozhodného práva, ktoré súd aplikoval na vzťah účastníkov konania, sa súd riadil článkom 5 bod 3 Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky zo dňa 19.06.1980 (Rímsky dohovor).
Účastníci konania uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere, v ktorej si nezvolili právny poriadok, ktorým sa má zmluva spravovať, preto sa ich právny vzťah spravuje právnym poriadkom štátu obvyklého pobytu spotrebiteľa. Žalovaný 1/ v súčasnosti žije na území Slovenskej republiky, avšak v čase uzavretia zmluvy bol jeho obvyklý pobyt v Českej republike, kde bol ženatý so žalovanou 2/, spolu vychovávali dve deti, posledné spoločné bydlisko mali v Milevsku (Česká republika) a na územie Slovenskej republiky odišiel žalovaný 1/ v novembri 2009. Z uvedených skutočností mal súd za to, že obvyklý pobyt žalovaných 1/ a 2/ v čase uzavretia zmluvy o úvere bol v Českej republike, preto súd na právny vzťah účastníkov konania aplikoval právo Českej republiky ako rozhodné právo.
Podľa § 80 písm. b) O. s. p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva.
Žalobca v predmetnej veci uplatňoval svoj nárok na základe právneho vzťahu zmluvy uzavretej so žalovanými 1/, 2/ dňa 31.3.2008.
Z § 2 písm. a), b), c) zákona č. 321/2001 Sb. o niektorých podmienkach zjednávania spotrebiteľského úveru platného v Českej republike k 31.03.2008 vyplýva, že spotrebiteľským úverom je poskytnutie peňažných prostriedkov vo forme úveru. Spotrebiteľom je v zmysle tohto ustanovenia fyzická osoba, ktorá pri uzavieraní a plnení zmluvy nejedná v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a v ktorej prospech je spotrebiteľský úver zjednaný. Veriteľom je fyzická alebo právnická osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti alebo združenie takých osôb.
Účastníkmi konania uzavretá zmluva o úvere spĺňa všetky pojmové znaky zmluvy o spotrebiteľskom úvere pozitívne vymedzené v predtým citovanom ustanovení § 2 písm. a), b), c) zákona č. 321/2001 Sb. o niektorých podmienkach zjednávania spotrebiteľského úveru platného v Českej republike, nakoľko predmetom tejto zmluvy bolo poskytnutie peňažných prostriedkov žalovaným 1/ a 2/, ktorí sú fyzickými osobami a bol im poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania - teda sú spotrebiteľmi v zmysle uvedeného zákona. Žalobca je právnickou osobou, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej obchodnej, alebo podnikateľskej činnosti za odplatu - teda je veriteľom v zmysle citovaného zákona.
Z § 262 ods. 4 Obchodného zákonníka platného v Českej republike k 31.03.2008 vyplýva, že ustanovenia občianskeho zákonníka alebo osobitných právnych predpisov o spotrebiteľských zmluvách, adhéznych zmluvách, zneužívajúcich ustanoveniach a iné ustanovenia smerujúce k ochrane spotrebiteľa je treba použiť vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá nie je podnikateľom. Zmluvná strana, ktorá nie je podnikateľom, nesie zodpovednosť za porušenie povinností z týchto vzťahov podľa občianskeho zákonníka a na ich spoločné záväzky sa použijú ustanovenia občianskeho zákonníka.
Zmluvu uzavretú medzi žalobcom a žalovanými 1/, 2/ dňa 31.3.2008 označenú ako zmluva o úvere súd podľa jej obsahu posúdil ako spotrebiteľský úver. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je totiž to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené na predtlačených formulároch a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Predmetom spotrebiteľských zmlúv je najmä dodanie tovaru, vykonanie služby prípadne ich kombinácia. Takéto zmluvy používajú ochranu spotrebiteľa a nesmú obsahovať neprijateľné podmienky.
Vykonaným dokazovaním v predmetnej veci bolo preukázané, že účastníci konania uzavreli zmluvu o úvere, z ktorého záväzkového vzťahu sa práva a povinnosti účastníkov spravujú samotnou zmluvou ako aj ustanoveniami Obchodného zákonníka platného v Českej republike v čase rozhodnom (§§ 497, 502, 503, 504). Žalobca poskytol žalovaným 1/ a 2/ peňažné prostriedky do výšky úverového limitu 30.000,- Kč, ktoré sa zaviazali splatiť v 84 pravidelných mesačných splátkach v sume 558,- Kč. Žalovaní 1/ a 2/ napriek upomienke a výzvam žalobcu dohodnuté splátky neplnili riadne a včas, hoci je to ich povinnosť v zmysle § 497 a § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka. Vzhľadom na neplnenie si zmluvných povinností žalovanými žalobca v súlade s bodom 9.1. písm. d) Obchodných podmienok pre ČSOB spotrebiteľské úvery vyhlásil všetky pohľadávky z poskytnutého úveru za splatné dňom 15.08.2009. Ku dňu zosplatnenia úveru bola dlžná istina vo výške 26.873,93 Kč. Ďalej má žalobca v súlade s ustanoveniami článku 1.5. zmluvy o úvere, bodom 3. prihlášky k poisteniu a sadzobníkom poplatkov platným od 01.03.2008 nárok na zaplatenie poplatkov v celkovej sume 1.085,59 Kč, a to poplatok za správu úveru vo výške 240,- Kč (4 x 60,- Kč), poplatok za poistenie vo výške 62,- Kč (2 x 31,- Kč), poplatok za upomienku vo výške 150,- Kč, poplatok za dve výzvy vo výške 700,- Kč (2 x 350,- Kč), po odpočítaní platby žalovaných zo dňa 20.04.2009 vo výške 66,41 Kč.
Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka platného v Českej republike od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške,
inak v najvyššej prípustnej výške stanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak nie sú takto úroky stanovené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v dobe uzavretia zmluvy. Ak si strany dojednajú úroky vyššie, ako sú prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky vo výške najvyššie prípustnej.
Podľa § 503 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka platného v Českej republike záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roku. V dobe, kedy má byť vrátený zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné i úroky, ktoré sa ich týkajú. Ak majú byť poskytnuté peňažné prostriedky vrátené v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné i úroky z tejto splátky.
Podľa § 504 Obchodného zákonníka platného v Českej republike dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, kedy bol o ich vrátenie veriteľom požiadaný.
Posúdením výsledkov vykonaného dokazovania podľa citovaných zákonných ustanovení dospel súd k záveru, žaloba je čiastočne dôvodná.
Dlžníci - žalovaní 1/, 2/ nevrátili žalobcovi poskytnuté peňažné prostriedky tak, ako im to vyplýva z predtým citovaných ustanovení, a preto boli povinní vrátiť ich aj spolu s úrokmi. Účastníci konania si v zmluve dojednali v súlade s § 502 ods. 1 a § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka úrok z poskytnutia peňažných prostriedkov a je nesporné, že žalovaní 1/ a 2/ sú so splnením žalovaného záväzku v omeškaní, a preto žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie dohodnutého úroku. Súd (aplikujúc ustanovenia o ochrane spotrebiteľa) dohodnutý úrok z úveru vo výške 13,9 % ročne z vyčerpanej a nesplatenej časti nepovažoval vzhľadom na výšku poskytnutej sumy a dojednanú dobu splatnosti 84 mesiacov za dojednaný v neprospech spotrebiteľa. Preto žalobcovi priznal nárok na zaplatenie dojednaného úroku z úveru, a to odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru, t.j. od 16.08.2009 do zaplatenia zo sumy 26.873,93 Kč.
Podľa § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka platného v Českej republike dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote, ktorú mu veriteľ poskytol, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide i o plnenie deliteľné, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok tykať aj týchto jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného
dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, pokiaľ nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanoví vykonávací predpis.
Podľa § 1 Nariadenia vlády Českej republiky č. 163/2005 Sb. výška úrokov z omeškania zodpovedá ročne výške repo sadzby stanovené Českou národnou bankou, zvýšenej o sedem percentuálnych bodov. V každom kalendárnom polroku, v ktorom trvá omeškanie dlžníka, je výška úrokov z omeškania závislá na výške repo sadzby stanovenej Českou národnou bankou a platnej pre prvý deň príslušného kalendárneho polroku.
Keďže žalovaní 1/ a 2/ nesplnili svoj záväzok zaplatiť žalobcovi dlžnú istinu čerpaného úveru spolu s poplatkami riadne a včas, dostali sa so splnením svojho dlhu do omeškania. Z dôvodu omeškania žalovaných 1/ a 2/ s plnením žalovaného záväzku má žalobca v súlade s § 517 ods. 1 Obč. zák. a § 1 Nariadenia vlády Českej republiky č. 163/2005 Sb. nárok na úrok z omeškania v zákonnej výške 7,75 % ročne z dlžnej sumy istiny a poplatkov.
Na základe uvedeného súd žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 27.959,52 Kč (nesplatenú istinu úveru v sume 26.873,93 Kč a poplatky v sume 1.085,59 Kč), spolu s 13,9 % ročným úrokom zo sumy 26.873,93 Kč od 16.08.2009 do zaplatenia, so 7,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 27.959,52 Kč od 16.08.2009 do zaplatenia.
Obranu žalovanej 2/ spočívajúcu v tvrdení, že peňažné prostriedky z úveru použil žalovaný 1/ pre vlastnú potrebu súd považoval za nedôvodnú, nakoľko obaja žalovaní uzavreli so žalobcom zmluvu o úvere ako spoludlžníci. Tvrdenie žalovanej 2/ je nedôvodné i s poukazom na skutočnosť, že v čase uzavretia zmluvy o úvere boli so žalovaným 1/ manželmi a bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zrušené nebolo. Za dlhy, ktoré spadajú do spoločného majetku, sa totiž považujú záväzky zo spoločne kontrahovaných pôžičiek alebo iných záväzkov. Je pravdou, že pri spoločných pohľadávkach a dlhoch sa vykonáva vyporiadanie medzi manželmi pri rozvode, prípadne pri zániku bezpodielového spoluvlastníctva. Podľa súdnej praxe však vyporiadanie nemôže mať vplyv samo o sebe na extraney, ktorých sa týka (veriteľov a dlžníkov), pokiaľ sa ďalšou dohodou neprispôsobí vyporiadaniu. Veriteľ tu môže súhlasiť s tým, že namiesto dvoch dlžníkov bude mať len jedného, poprípade, ak vystupoval ako dlžník len jeden z manželov a dlh prevzal druhý, pôjde priamo o prevzatie dlhu. Na druhej strane môže dohoda o vyporiadaní znamenať postúpenie pohľadávky oboch manželov jednému z nich. Ani jeden z týchto prípadov sa však v konaní nepreukázal. V zásade tak platí (R 42/1972 strana 135), že vyporiadanie spoločných práv a povinností sa týka vzťahov medzi manželmi a nezasahuje do práv a povinností tretích osôb, ktoré nie sú účastníkmi konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov a ktorých zostávajú nedotknuté všetky ich práva a námietky. Nič nemení na veci ani skutočnosť, že o spotrebovaní týchto požičaných peňazí rozhodol výlučne žalovaný 1/, ako to tvrdila žalovaná 2/.
Podľa § 96 ods. 1, ods. 2 O. s. p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
Žalobca vzal podaním zo dňa 24.08.2012 a dňa 23.08.2013 žalobu čiastočne späť a žalovaní 1/ a 2/ na výzvu súdu nevyslovili nesúhlas s čiastočným späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov, preto súd zmysle § 96 ods. 1, ods. 2 O. s. p. konanie v časti o zaplatenie 6.959,58 Kč s príslušenstvom zastavil.
Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol, keď žalobcovi nepriznal poplatok za výzvu zo dňa 20.04.2009, nakoľko žalobca súdu jej zaslanie žalovaným 1/ a 2/ v konaní ničím nepreukázal, hoci na ňom spočívalo dôkazne bremeno. V zmysle § 120 ods. 1 O. s. p. sú totiž účastníci povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a súd tieto dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, preto starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 O. s. p.). Z týchto ustanovení vyplýva, že povinnosť tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy, je zásadne vecou účastníkov. Platí teda, že každý z účastníkov (nielen žalobca) preukazuje tie skutočnosti, z ktorých vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky. Neunesenie dôkazného bremena postihuje účastníka nepriaznivým následkom v podobe neúspechu v konaní.
Súd žalobcovi ďalej nepriznal úrok tak, ako ho vyčíslil ku dňu 06.09.2011 (v sume 8.947,99 Kč), nakoľko takéto vyčíslenie úroku po prepočítaní prevyšovalo sumu úroku, ktorá by žalobcovi ku dňu 06.09.2011 patrila. Z dispozičného princípu vyplývajúceho z ustanovenia § 153 ods. 2 O. s. p. treba mať za to, že žalobca v žalobnom návrhu vymedzuje predmet konania po skutkovej aj právnej stránke. Z viazanosti súdu žalobným petitom je zrejmé, že súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než sa domáhajú, len v konaniach začatých bez návrhu, alebo ak to vyplýva z právneho predpisu. O takýto prípad v danej veci nešlo. Preto súd v súlade s uplatnením nároku v návrhu priznal žalobcovi úrok 13,9 % ročne odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru, t. j. od 16.08.2009 do zaplatenia zo sumy predstavujúcej dlžnú istinu (26.873,93 Kč).
Súčasťou rozsudku je aj výrok o trovách konania.
Podľa § 142 ods. 2 O. s. p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Žalobca i žalovaní 1/, 2/ mali každý vo veci čiastočný úspech, pričom vo vzťahu k žalovanej istine po odpočítaní uplatňovaného vyčísleného úroku, ktorý súd žalobcovi priznal odo dňa nasledujúceho po zosplatnení (44.217,09 Kč - 8.947,99 Kč = 35.269,10 Kč) bol úspech žalobcu 79 % (27.959,52 Kč) a úspech žalovaných 21 % (7.309,58 Kč). Po odpočítaní úspechu žalovaných 1/ a 2/ od úspechu žalobcu vzniklo žalobcovi právo na čiastočnú náhradu trov konania vo výške 58 %. Z uvedeného dôvodu súd žalobcovi priznal náhradu trov konania v sume 529,06 Eur titulom zaplateného súdneho poplatku v sume 62,06 Eur (58 % zo zaplateného súdneho poplatku 107,- Eur) a trov právneho zastúpenia v sume 467,- Eur {(1 x prevzatie a príprava veci po 61,41 Eur + 1 x rež. paušál po 7,41 Eur, 1 x podanie žaloby dňa 17.10.2011 po 61,41 Eur + 1 x rež. paušál po 7,41 Eur, 1 x účasť na pojednávaní dňa 10.07.2012 po 61,41 Eur + 1 x rež. paušál po 7,63 Eur, 1 x účasť na pojednávaní, ktoré bolo odročené bez prejednania veci dňa 20.08.2013 po 15,35 Eur + 1 x rež. paušál po 7,81 Eur, účasť na pojednávaní 8.7.2014 po 61,41 Eur + 1x režijný paušál 8,04 Eur, náhrada za stratu času pri účasti na uvedených pojednávaniach podľa uplatnenia v sume 196,59 Eur (6 polhodín po 12,71 Eur - rozdelené na 1, 6 polhodín po 13,01 Eur), náhrada cestovného osobným motorovým vozidlom na pojednávanie dňa 10.07.2012 z Bratislavy do Trenčína a späť podľa uplatnenia rozdelené na 1 v sume 35,02 Eur (260 km, paušálna náhrada 0,183 €/km, spotreba PHM 6,4 l/100 km, cena PHM 1,35 €/l), náhrada cestovného osobným motorovým vozidlom na pojednávanie dňa 20.08.2013 z Bratislavy do Trenčína a späť v sume 70,04 Eur (260 km, paušálna náhrada 0,183 €/km, spotreba PHM 6,4 l/100 km, cena PHM 1,35 €/l), náhrada cestovného osobným motorovým vozidlom na pojednávanie dňa 08.07.2014 z Bratislavy do Trenčína a späť v sume 70,04 Eur (260 km, paušálna náhrada 0,183 €/km, spotreba PHM 6,4 l/100 km, cena PHM 1,35 €/l), 20 % DPH zo sumy 670,98 Eur (z odmeny v sume 260,99 Eur + paušálnej náhrady za úkony v sume 38,30 Eur + náhrady za stratu času 196,59 Eur + z náhrady cestovných nákladov 175,10 Eur) v sume 134,20 Eur; z celkovej sumy trov právneho zastúpenia vo výške 805,15 Eur predstavuje 58 % sumu 467,00 Eur}.
Právny zástupca žalobcu vo vyúčtovaní trov právneho zastúpenia uplatnil odmenu za úkon - účasť na pojednávaní dňa 20.08.2013 v sume 61,41 Eur. Nakoľko pojednávanie bolo odročené bez prejednania veci, súd žalobcovi priznal náhradu trov konania za tento úkon v súlade s § 14 ods. 5 písm. b) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. vo výške jednej štvrtiny základnej sadzby tarifnej odmeny.
V zmysle § 149 ods. 1 O. s. p. (ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola priznaná náhrada trov konania, je ten, komu bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi) uložil súd povinnosť zaplatiť náhradu trov konania žalobcovi prostredníctvom jeho advokáta.
Lehotu na splnenie povinnosti určil súd v splátkach podľa § 160 ods. 1 veta druhá O. s. p., podľa ktorej súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Súd mal za to, že určenie splátok je v danej veci dôvodné, keďže žalovaní 1/, 2/ sa nachádzajú v zlej finančnej situácii hraničiacej s tiesňou. Splátky vo výške 1.200,- Kč mesačne sú sumou, ktorú žalovaní 1/ a 2/ môžu vzhľadom na svoje príjmy splácať. V prípade, že nebudú tieto splátky riadne uhrádzať, stane sa splatným celý dlh naraz.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne do 15 dní od jeho doručenia.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 3 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.