Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoCsp/48/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členov senátu, sudkyne JUDr. Jany Burešovej a sudcu JUDr. Eduarda Valenčina v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanej: Z. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XX, XXX XX M., o zaplatenie 818,07 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. -64 zo dňa 13.06.2022, takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovanej nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Prešov (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto: „I. Žalobu zamieta. II. Nárok na náhradu trov konania stranám sporu nepriznáva.“

V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že o žalobe žalobcu, súdu doručenej 21.01.2021, rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa . Žalobca sa žalobou, ku ktorej sa žalovaná nevyjadrila, domáhal toho, aby súd žalovanej uložil zaplatiť mu sumu 818,07 eura s 5 % úrokom z omeškania ročne od 10.11.2021 do zaplatenia titulom nesplateného spotrebiteľského úveru, ktorý bol žalovanej poskytnutý zo strany jeho právneho predchodcu, ktorým bola U. H., a.s. Z listín, ktoré žalobca predložil súdu ako dôkazy, súd zistil, že právny predchodca žalobcu, U. H., a.s., uzatvoril so žalovanou dňa 20.03.2017 Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č. XXXXXXXXXX. Predmetom bolo poskytnutie bezúčelového spotrebiteľského úveru vo výške 1.000,- eur s uvedením výšky úrokovej sadzby 15 %, RPMN 18,09 %, priemernej hodnoty RPMN 16,63 %, výšky odplaty 17,48 %, výšky najvyššej prípustnej odplaty 18,72 %, konečnej splatnosti úveru 72 mesiacov od splatnosti prvej mesačnej anuitnej splátky, termínu splatnosti splátok 25. dňa príslušného mesiaca, počtu splátok 72, výšky splátky 21,26 eura, vrátane uvedenie doplnkovej služby poistenia pre prípad smrti a úplnej invalidity s uvedením výšky mesačného poistného 0,40 eura a celkovej čiastky 1.550,72 eura. Podľa článku III. bodu 4 Zmluvy, prvá splátka je splatná v najbližší termín splatnosti splátky nasledujúci po dni poskytnutia úveru. Súčasťou zmluvy, podľa článku III. bodu 8, bol aj splátkový kalendár s označením poradového čísla splátky, výšky splátky, vrátane jej rozlíšenia na splátku istiny a splátku úroku. Podľa článku VI. bodu 1 Zmluvy, veriteľ má právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. má právo požadovať splatenie pohľadávky veriteľa a dlžník je povinný pohľadávku veriteľa zaplatiť aj pred dňom konečnej splatnosti, ak je dlžník v omeškaní so splatením pohľadávky veriteľa alebo jej akejkoľvek časti po dobu dlhšiu, ako 3 mesiace.

Z dôvodu porušenia zmluvne dohodnutých povinností zo strany žalovanej, právny predchodca oznámil žalovanej vyhlásenie splatnosti úveru s výzvou na úhradu jeho zostávajúcej časti vo výške 866,36 eura, čomu mala predchádzať výzva z 21.12.2018, žalovanú upozorňujúca na úhradu omeškaných splátok s tým, že ak nedôjde k úhrade, pristúpi banka k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Žalovanej bolo postúpenie pohľadávky na žalobcu právnym predchodcom žalobcu oznámené 12.11.2021. Žalovaná suma pozostáva z neuhradenej istiny úveru vo výške 786,08 eura, neuhradeného zmluvného úroku 31,24 eura a úroku z omeškania 0,75 eura. Na výzvu súdu k predloženiu listín preukazujúcich splnenie povinností podľa žalobca uviedol, že pri posúdení bonity žalovanej boli do úvahy vzaté všetky dostupné informácie, vrátane údajov zo spoločného bankového/úverového registra. Výsledkom daného posúdenia schopnosti žalovanej splácať úver bol jednoznačný záver o jej platobnej spôsobilosti pri výške príjmu 337,57 eura, sume životného minima 199,48 eura a výške splátok v čase posudzovania žiadosti 77,88 eura. Finančná analýza platná v tom čase bola vyhovujúca pre poskytnutie úveru vo výške 1.000,- eur na 72 mesiacov s mesačnou splátok 21,26 eura. Disponibilný zostatok bol vo výške 60,21 eura, čo postačovalo na splátku poskytnutého úveru. Posudzujúc zistený skutkový stav dospel súd prvej inštancie k záveru o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na uplatnenie nároku, ktorý bol predmetom konania keďže predpokladom postúpenia pohľadávky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere je jednak to, že ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver na veriteľa podľa , banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky a súčasne prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru, alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti úveru, čo vyplýva z Podľa súdu prvej inštancie u žalobcu je splnená podmienka v tom zmysle, že je subjektom, na ktorého je možné postúpiť pohľadávku keďže Národnou bankou Slovenska mu bolo udelené povolenie na poskytovanie spotrebiteľských úverov bez obmedzenia, rozhodnutím . Nebolo však preukázané splnenie ďalšej podmienky, a to, že pohľadávka má byť splatná po termíne konečnej splatnosti alebo sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti. Právny predchodca žalobcu pred poskytnutím úveru žalovanej nesplnil povinnosti odbornej starostlivosti predpokladané v ustanovení , a pri určení limitu pre ukazovateľ schopnosti splácať úver keďže si nesplnil povinnosť zisťovania údajov o jej rodinnom stave a počte osôb, voči ktorým má vyživovaciu povinnosť. Pre účely určenia limitu ukazovateľa schopnosti splácať spotrebiteľský úver sa započítavajú aj náklady na výživu osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, a to minimálne vo výške 30 % životného minima. Súd uviedol, že listina, ktorú žalobca súdu predložil, listina jeho právneho predchodcu, obsahovala síce údaj o tom, že celková výška záväzkov znižujúcich jej príjem bola v sume 77,88 eura, avšak bez výpisu z úverového registra, z ktorého by bolo zrejmé v akej výške boli celkové finančné záväzky žalovanej vo vzťahu ku všetkým bankovým ako aj nebankovým inštitúciám. Z podania označeného ako výzva pred mimoriadnou splatnosťou nesporne vyplýva, že žalovaná vo vzťahu k právnemu predchodcovi žalobcu mala finančné záväzky zo šiestich spotrebiteľských úverových vzťahov. Pri právnom posúdení odkázal súd prvej inštancie na ustanovenia v znení účinnom k 20.03.2017 - , , , , , , , . Poukázal aj na Opatrenie Národnej banky Slovenska č. 10/2017. Výrok o nároku na náhradu trov konania odôvodnil ustanovením , vychádzajúc z úspechu žalovanej vo veci, ktorej však trovy s konaním nevznikli, preto jej nárok na ne nepriznal.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca, argumentujúc, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane uskutočňovanie jej patriacich procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca namietal to, že k prejednaniu veci došlo bez nariadenia pojednávania s poukazom na . Rozhodnutím bez nariadenia pojednávania podľa žalobcu došlo k tomu, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Podľa žalobcu v zmysle pojednávanie je možné nenariadiť vtedy, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- eur. V prejednávanej veci žalovaná nespochybnila tvrdenia žalobcu, t.j. skutkové tvrdenia neboli sporné. Avšak v prípade, ak skutkové tvrdenia sú sporné, resp. súd nemá určité skutočnosti za preukázané, potom nie sú splnené podmienky pre rozhodnutie v zmysle tohto zákonného

ustanovenia, t.j. bez nariadenia pojednávania. Došlo tak k nesprávnemu procesnému postupu. Žalobcovi bola odňatá možnosť konať pred súdom aj s poukazom na ustanovenie , . Súd v priebehu konania žiadnym spôsobom neprezentoval žalobcovi, že by považoval za sporný žalobou uplatnený nárok, resp. akúkoľvek jeho časť. V dôsledku uvedeného žalobca nemal dôvod produkovať akékoľvek ďalšie dôkazy na preukázanie skutočností, ktoré neboli sporné. Konajúci súd tiež neuviedol svoje predbežné právne posúdenie veci aj s ohľadom na to, že žalovaná nespochybnila nárok žalobcu žiadnym podaním. Žalobca spochybnil aj správnosť záveru súdu prvej inštancie o nesplnení jeho povinnosti posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Z zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, kedy sa považuje spotrebiteľský úver za bezúročný z dôvodu, že malo dôjsť k hrubému porušeniu povinnosti veriteľa podľa . Dochádza k tomu vtedy, ak veriteľ neskúma bonitu spotrebiteľa ani jedným zo spôsobov uvedených v , o čom svedčí slovíčko alebo, ktoré je výrokovou spojkou (disjunkcia), ktorá v právnej logike predstavuje vylučovací vzťah dvoch hypotéz. V konkrétnom prípade dopyt bol vykonaný v deň podpisu zmluvy a bonita bola vypočítaná správne na základe výsledkov z databázy banky. Dokument, ktorý bol súdu predložený preukazuje, že postupca pred podpisom zmluvy bonitu žalovanej skúmal. Žalovaná v prebiehajúcom konaní nepoprela ani jedno z tvrdení žalobcu ohľadne skúmania bonity, celý čas bola pasívna. Bonita bola vypočítaná na základe výsledkov z databázy banky, výška príjmu bola 337,57 eura, suma životného minima dosahovala v tom čase 199,48 eura, výška úverovaných splátok bola 77,88 eura, výsledkom bola spôsobilosť, schopnosť žalovanej daný úver splácať. Splátka poskytnutého úveru bola nižšia ako disponibilný zostatok a bola stanovená na výšku 21,26 eura. Žalobca uzavrel, že jeho právny predchodca bol oprávnený mimoriadnu splatnosť úveru vyhlásiť ako aj postúpiť pohľadávku na žalobcu, splnenie podmienok postúpenia žalobca preukázal listinnými dôkazmi ako aj skutkovými tvrdeniami. Žiadal preto, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie, alebo aby ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej aj len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( ), vzhľadom na včas podané odvolanie ( ) oprávnenou osobou ( ) preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z dôvodov uvedených v odvolaní, ako aj konanie rozhodnutiu súdu prvej inštancie predchádzajúce, v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. . Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku zverejnil na úradnej tabuli ako aj na webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 14.02.2023 ( ) a dospel k záveru o tom, že odvolanie žalobcu dôvodným nebolo.

5. Po oboznámení sa s obsahom spisu, výsledkami dokazovania, procesným postupom súdu, zisteným skutkovým stavom a jeho právnym posúdením súdom prvej inštancie, má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie rozhodnutím, ku ktorému dospel, vystihol podstatu prejednávaného sporu, racionálne vyhodnotil význam a dôsledky procesnej ne/aktivity tej strany sporu, ktorú zaťažovalo bremeno tvrdenia a bremeno dôkazné a dospel tak k správnemu záveru. Na tomto správnom závere sa nič nezmenilo ani v priebehu odvolacieho konania. Odvolací súd sa stotožňuje s podstatnými dôvodmi rozhodnutia vo vzťahu k výrokom, ktoré boli predmetom odvolacieho prieskumu ( , ) a preto k odvolacím dôvodom žalobcu k existujúcej zhode so závermi právneho posúdenia prvoinštančným súdom, keď by prípadné formulovanie totožného hodnotenia skutkových zistení a právnych záverov inými jazykovými prostriedkami bolo len opakovaním nezodpovedajúcim princíp hospodárnosti konania, ktorého odraz má byť premietnutý aj v rozhodnutí, ktoré je jeho výsledkom, len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia dodáva:

6. o spotrebiteľských úveroch je transpozíciou Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.04.2008, ktorou sa v článku 8 uložilo členským štátom zabezpečiť, aby veriteľ pred uzavretím zmluvy o úvere posúdil úverovú bonitu spotrebiteľa na základe dostatočných informácií získaných, ak je to vhodné, od spotrebiteľa a v prípade potreby na základe nahliadnutia do príslušnej databázy.

7. Súdny dvor Európskej únie v rozsudku vo veci C-449/13, CA Consumer Finance / Ingrid Bakkaus et all z 18.12.2014 uviedol, vykladajúc článok 8 Smernice 2008/48/ES, okrem iného to, že poskytovateľ úveru musí v každom jednotlivom prípade, s prihliadnutím ku konkrétnym okolnostiam zvážiť, či sa jedná

o príslušné informácie a či sú tieto informácie dostatočné pre posúdenie úveruschopnosti spotrebiteľa. V tomto ohľade sa dostatočnosť uvedených informácií môže líšiť podľa okolností, za ktorých dôjde k uzavretiu úverovej zmluvy, podľa osobnej situácie spotrebiteľa alebo podľa čiastky úveru uvedenej v tejto zmluve. V rozsudku vo veci C-58/18 Michel Schyns / Belfius Banque SA zo 06.06.2019 uviedol, že určenie povinností, ktoré možno veriteľovi uložiť v nadväznosti na preskúmanie úverovej bonity zostáva, pokiaľ ide o zmluvy o úvere spadajúce pod Smernicu 2008/48, v právomoci členských štátov, a teda nepatrí do rozsahu pôsobnosti tejto smernice. Z uvedeného tak vyplýva, že smernica priamo neupravuje podrobnosti zisťovania bonity, ponechala to bez harmonizácie, t.j. ide o právomoc členských štátov tieto podrobnosti upraviť.

8. Zmluvný vzťah, nárok z ktorého bol predmetom konania, vznikol na základe zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením dňa 20.03.2017, pričom veriteľom bola U. H., a.s. Ako súd prvej inštancie správne uviedol, pre tohto veriteľa boli vo vzťahu k posudzovaniu schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver stanovené konkrétne povinnosti, ukazovatele na výpočet schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, čo vyplýva z - 21 , pričom za hrubé porušenie povinnosti sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a aj porušenie ustanovení - 42 v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy. Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa , nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Zo spisu vyplýva, že súd prvej inštancie vyzval písomnosťou zo dňa 14.02.2022 žalobcu na predloženie listiny preukazujúcej splnenie povinnosti podľa poukazujúc na tohto zákona. Reakciou bola interná písomnosť žalobcu označená ako osvedčenie verifikovania bonity a možnosti splácania úveru, čo nezodpovedá požiadavke na preukázanie nahliadnutia do databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver ako je vyžadované zákonom.

9. Aj keď v prejednávanom prípade nie je možné vychádzať z Opatrenia Národnej banky Slovenska č. 10/2017, na ktoré poukázal súd prvej inštancie, nakoľko predmetné opatrenie vydala Národná banka Slovenska až 14.11.2017, t.j. po dátume vzniku záväzkového vzťahu, uvedené nemení nič na správnosti záveru súdu prvej inštancie o tom, že pri realizácii svojej povinnosti ex offo skúmať splnenie povinnosti veriteľa posúdiť úverovú bonitu, čo vyplýva z rozsudku Súdneho dvora C-679/18 OPR-Finance z 05.03.2020, veriteľ zo zmluvy, banka, nerealizoval povinnosti pri skúmaní bonity ukladané mu zákonom, resp. žalobca o tom súdu nepredložil relevantný dôkaz. Pre uvedené nemohol byť úver zosplatnený a postúpený na žalobcu, ako súd prvej inštancie správne uzavrel.

10. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie, z dôvodov, ktoré uviedol podľa , , potvrdil. Pri odôvodňovaní rozsudku prihliadal na to, že v jeho rozhodnutí nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe v spojení s ust. . Žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná, z obsahu spisu však vyplýva, že v odvolacom konaní bola pasívna, k odvolaniu sa nevyjadrila, náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila a podľa obsahu spisu jej žiadne trovy v odvolacom konaní ani nevznikli. Odvolací súd vychádzal z článku 17 základných princípov zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa v spojení s o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli by bolo zjavne nielen nelogické, ale aj v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho konania. Preto žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

12. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Podľa , dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa , dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Podľa , dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n).

Podľa , dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa , dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa , dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa , dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa , v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa , dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa , povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.