Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Cb-59-2011.pdf
PDF · 117.24 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-3Cb/59/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica samosudkyňou JUDr. Jankou Butašovou v právnej veci navrhovateľa: I.. R. B., bytom Q. 6, XXX XX Q. proti odporcovi: L. P., (pôvodne označený dodatkom k svojmu menu SemaMont ako podnikateľ), bytom P. 4, XXX XX P. o zaplatenie 200,-€ s prísl. a zmluvnej pokuty s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 200,-eur s 9,5 % úrokom z omeškania ročne od 4.2.2012 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.
Navrhovateľovi súd v r a c i a súdny poplatok za návrh v sume 25,-€ ktorý po právoplatnosti tohto uznesenia vráti navrhovateľovi príslušný daňový úrad.
Odporca je povinný zaplatiť Okresnému súdu Skalica sumu 25,-€ a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Navrhovateľovi súd n e p r i z n á v a náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ podal na OS Bratislava V dňa 21.7.2011 návrh, v ktorom uviedol, že dňa 27.5.2009 uzatvoril s odporcom Zmluvu o dielo na montáž a dodávku presklenia balkóna vo svojom byte na ul. T. J. č. XX Q. P. s dohodnutým termínom plnenia v druhej polovici júna 2009. Odporca dodávku a montáž neuskutočnil ani k 3.11.2009 a preto navrhovateľ od zmluvy o dielo písomne 3.11.2009 odstúpil. Ďalej je v návrhu uvedené, že navrhovateľ vyplatil odporcovi pri podpise zmluvy 27.5.2009 zálohu 200,-eur, ktorú po odporcovi pred podaním návrhu požadoval vrátiť, čo odporca neurobil. Navrhovateľ preto navrhol zaviazať odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 200,-eur s 9% úrokom z omeškania a zmluvnú pokutu vo výške 0,05% denne zo sumy 1200,-eur za každý deň omeškania od 16.6.2009 do zaplatenia do 7 dní od právoplatnosti rozsudku a trovy konania.
OS Bratislava V upovedomil navrhovateľa, že z dôvodu, že navrhovateľ vystupuje opätovne vo viacerých veciach v procesnom postavení v občianskom súdnom konaní ako navrhovateľ, že z dôvodu miestnej nepríslušnosti návrh postupuje tunajšiemu súdu. OS Skalica uznesením č.k. 3Cb/59/2011 -22 z 24. októbra 2011 vyzval navrhovateľa, aby svoje neúplné podanie - návrh v lehote 15 dní od doručenia uznesenia opravil a označil správne odporcu menom a priezviskom, prípadne dátumom narodenia, adresou bydliska, štátnym občianstvom, nakoľko dňa 03.05.2011 odporca ukončil svoju podnikateľskú činnosť.
Navrhovateľ vo svojom podaní súdu doručenom dňa 15.12.2011 označil za odporcu L. P., bytom P. XXXX/X, P., občana SR a súd ďalej konal na strane odporcu s týmto účastníkom.
Navrhovateľ v podaní súdu doručenom 15.12.2011 vyjadril súhlas vec prejednať a rozhodnúť bez jeho osobnej účasti. Na podanom návrhu trval, podaním súdu doručeným 2.5.2014 navrhol priznať náhradu na súdnom poplatku.
Odporca v ústnom vyjadrení k návrhu danom do zápisnice o pojednávaní navrhol najprv návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietnuť, lebo navrhovateľ odstúpil od zmluvy a nepožadoval po odporcovi žiadne plnenie, už nič namontovať nechcel a mal za to, že mu nevznikla povinnosť vrátiť navrhovateľovi 200,-eur, lebo sa tak v zmluve o dielo dohodli, 200,-eur považoval za náklady, ktoré musel vynaložiť v súvislosti so zmluvou o dielo. Do dvesto eur počítal tiež náklady na cestovné celkom dve cesty zo Skalice do Bratislavy v súvislosti s tým, že bolo potrebné premerať balkón. Druhá cesta do Bratislavy bol vykonaná za účelom premerania balkóna. Po uzatvorení zmluvy o dielo objednal vertikálne žalúzie, ktoré sa zaviazal dodať navrhovateľovi podľa zmluvy. Premeriavanie balkóna bolo uskutočnené do dvoch týždňov od uzavretia zmluvy. Navrhovateľ mu telefonicky oznámil, že nechce vyhotoviť už nič podľa zmluvy, lebo po jednom montážnikovi boli zanechané stopy na dlážke v byte navrhovateľa, ako sa mu potili nohy. Ostatné nároky uplatnené navrhovateľom na zmluvnú pokutu či na trovy konania, ktoré si vyčíslil navrhovateľ za poštovné, za odstúpenie od zmluvy, za poštovné za návrh na súd, za poštovné za opravu podania, za poštovné za zaslanie originálov, za cestovné na poštu jeho motorovým vozidlom 7,02 €, za úradné overenie 6,-€ neuznal.
Súd vykonal dokazovanie Zmluvou o dielo na dodávku a montáž W. - P. z 27.5.2009, písomným odstúpením od zmluvy, kópiou príjmového pokladničného dokladu XXXXXX z 27.5.2009, výsluchom svedka T. M., bytom P., U. W. XXXX/X, živnostníka, príjmovým pokladničný doklad z 5.6.2009 na sumu 4.511,-Kč a zistil tento skutkový stav veci:
Navrhovateľ a odporca dňa 27.5.2009 podpísali zmluvu o dielo, podľa ktorej sa odporca ako živnostník zaviazal pre navrhovateľa dodať veci a zhotoviť W., z vecí z hotoviť montážou balkón za dohodnutú cenu 1200,-eur, z ktorej podľa príjmového pokladničného dokladu XXXXXX z 27.5.2009 navrhovateľ odporcovi vyplatil v tento deň a odporca prijal v tento deň čiastku 200,-eur, zostávajúca cena mala byť vyplatená v hotovosti ihneď po montáži montážnikom, čo nebolo medzi účastníkmi sporné. Na zhotovenie veci bola dohodnutá lehota druhá polovica júna 2009 a ani táto skutočnosť nebola sporná. Podľa bodu 5 sa odporca zaviazal pri oneskorenej dodávke materiálu zaplatiť 0,05 % za každý deň omeškania z dohodnutej ceny v prípade, že si navrhovateľ uplatní túto zľavu a podľa bodu 4 zmluvy navrhovateľ sa zaviazal v prípade odstúpenia z jeho strany bez podstatného porušenia zmluvy zo strany odporcu zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške nákladov, ktoré odporcovi vzniknú v súvislosti s plnením zo zmluvy. Navrhovateľ vyjadril súhlas s tým, že záloha, ktorú zaplatí sa považuje za odstupné, ktoré sa zo strany odporcu nevracia. Ak náklady vynaložené odporcom zálohu prevýšia, mal navrhovateľ povinnosť podľa ustanovenia zmluvy na požiadavku odporcu uhradiť zostávajúcu čiastku a pri oneskorenom sprístupnení priestoru určeného na zhotovenie veci alebo pri oneskorenej platne za tovar si odporca mohol účtovať úroky z omeškania z dohodnutej ceny vo výške 0,05% denne. V zmluve bolo dohodnuté, že právo k predmetu zmluvy prechádza na navrhovateľa dňom zaplatenia zostatku dohodnutej ceny a dohoda strán, podľa ktorej možno zmluvu meniť písomne dohodu strán. Navrhovateľ vyhotovil podľa predloženého dôkazu Odstúpenie od zmluvy o dielo z 27.5.2009, datované je 3.11.2009. Za dôvod uviedol omeškanie odporcu s vyhotovením veci a požadoval, aby mu odporca vrátil podľa príjmového pokladničného dokladu navrhovateľom zaplatenú sumu 200,-eur na účet uvedený navrhovateľom a v lehote 7 dní. Zmluvnú pokutu na zaplatenie neuplatnil v odstúpení neuplatnil.
Z výsluchu odporcu súd zistil, že v čase uzavretia zmluvy s navrhovateľom bol živnostníkom, čo mal súd potvrdené aj výpisom zo živnostenského listu odporcu. Oprávnenie podnikať v predmete činnosti, zapísanej v živnostenskom liste sú okrem iných činností aj sklenárske práce a mechanická montáž žalúzií, tieniacej techniky a sietí, za deň zániku oprávnenia je zistený z listu deň 3.5.2011. Odporca vo výpovedi tvrdil, žeby stihol vyhotoviť na čo sa zaviazal podľa zmluvy do druhej polovice júna 2009, ak by navrhovateľ objednávku prostredníctvom telefónu nezrušil. Navrhol vykonať dôkaz výsluchom svedka T. na preukázanie, že v subdodávateľskom vzťahu medzi svedkom a odporcom bol navrhnutý svedok premerať zákazku a skutočnosť, že po premeraní navrhovateľ zmluvu zrušil. Výsluchom svedka sa malo aj preukázať tvrdenie odporcu, že mu s premeraním balkóna vznikli náklady. Podľa výpovede
odporcu navrhovateľovi prekážalo, že T. M., keď išiel premeriavať smrdeli nohy, alebo niečo v tom zmysle, toto navrhovateľ odporcovi telefonoval a pritom aj povedal, že už dielo vyhotoviť nechce a telefonicky navrhovateľ aj hneď požadoval vrátenie zálohy. Iný materiál ako vertikálne žalúzie podľa výpovede odporca nezabezpečoval, pretože nevedel rozmery, dozvedel sa ich od M., ktorý mal byť vypočutý aj na dôkaz, že vykonal jednu cestu do Bratislavy, k navrhovateľovi za účelom premerania balkónu, potreby materiálu a mal dosvedčiť, bol pri tom, keď odporcovi navrhovateľ do telefónu povedal, že odstupuje od zmluvy z dôvodu už uvedeného. Na nákladoch si odporca do zápisnice o pojednávaní uplatnil proti navrhovateľovi 40,-€ plus cenu žalúzií, vertikály vo výške 4.511,-Kč. Na dôkaz, že objednal podľa zmluvy a po vymeraní balkóna pre navrhovateľa žalúzie predložil príjmový pokladničný doklad z 5.6.2009, z ktorého súd zistil, že odporca vrátane 19% DPH celkom zaplatil F. U., I., ČR, XXX XX S. XXX sumu 4.511,-Kč.
Výpoveďou svedka T. M. súd zistil, že je živnostník a pozná osobu navrhovateľa z tej príležitosti, že bol zameriavať balkón, pre odporcu asi 3 roky späť. Posledných 5 rokov vykonáva živnosť a má v predmete živnosti zasklievanie balkónov a zimných záhrad. Svedka požiadal odporca ako živnostníka, odporca bol tiež živnostník v tom čase, aby svedok premeral balkón u navrhovateľa. Tam, kde sa malo presklievať odporca vypísal zákazku a svedok tam na požiadanie odporcu išiel premeriavať. U pána B. bol svedok podľa výpovede iba raz v spoločnosti aj druhej osoby, ktorej meno si nepamätal. Pred vstupom do bytu si vyzuli obuv a jeho kolega nechával na podlahe mokré stopy. Svedok si pamätal, že keď zamerali balkón a odchádzali , navrhovateľ jeho kolegovi povedal, aby si vymenil obuv, že ju má nevhodnú, to bolo všetko a pýtal sa na termín montáže, ktorý svedok nepoznal, pretože ten živnostník, ktorý mal objednávku od odporcu na meranie nemusel dostať objednávku aj na montáž. Zameranie trvalo asi 5 minút a navrhovateľ sa nevyjadril, žeby nechcel zhotoviť presklenie balkóna a montáž. K tomu, že mal byť u telefonátu od navrhovateľa ohľadom odstúpenia od zmluvy a vyjadrenia navrhovateľa na adresu montážnika z výpovede svedka súd zistil, že svedok mal poznatok iba taký, že na druhý deň po zameraní odporca nadával, že navrhovateľ nechce vyhotoviť nič. Výsledky merania odporcovi odovzdali. Podľa svedka navrhovateľovi asi vadilo, že svedkov kolega nechával za sebou mokré odtlačky.
Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 489 OZ záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa 451 ods. 1 a 2 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať, ods. 2 bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa § 457 OZ ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Podľa § 458 ods. 1, 2 OZ musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada, ods. 2 s predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne.
Podľa § 544 ods. 1 a 2 OZ ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda, ods. 2 zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 545 ods. 1 OZ ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné, je dlžník zaviazaný plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej zaplatení.
Podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, účinného do 28.10.2010 (v čase uzavretia zmluvy medzi účastníkmi),
§ 52 ods. 1, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, ods. 2 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom, odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné, ods. 3 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, ods. 4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti,
§ 53 ods. 1 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané, ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 517 ods. 1 a 2 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení, ods. 2 ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení zmien - nariadenia vlády SR č. 586/2008 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka) výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu., ods. 2 ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.
Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že návrh bol podaný dôvodne iba čiastočne.
Z výsluchu odporcu súd zistil, že v čase uzavretia zmluvy s navrhovateľom bol odporca podnikateľom a navrhovateľ podnikateľom nebol, navrhovateľ ani netvrdil opak. Z okolností, opísaných navrhovateľom v návrhu a zistených z výsluchu odporcu vyplynulo, že vec, na zhotovení ktorej sa navrhovateľ a odporca dohodli malo slúžiť osobným potrebám navrhovateľa a súd preto uzavrel, že navrhovateľ bol v právnom vzťahu zo zmluvy v postavení spotrebiteľa podľa § 52 ods. 2 OZ a odporca proti navrhovateľovi dodávateľom podľa § 52 ods. 3 OZ. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy súd aplikoval na právny vzťah účastníkov Občiansky zákonník v zmysle vyššie citovaných ustanovení.
Medzi účastníkmi nebolo sporné, že došlo medzi nimi k uzavretiu odplatnej zmluvy s dohodnutým predmetom plnenia a súd z vykonaného dokazovania, z listinných dôkazov a výsluchom odporcu dospel k záveru, že v zmysle § 488 OZ ide o záväzkovo právny medzi veriteľom a dlžníkom. Záväzkový vzťah je vzťahom, v ktorom jednému z účastníkov vzniká proti druhému účastníkovi právo na plnenie a druhému účastníkovi povinnosť plnenia a medzi účastníkmi sa jedná o právny vzťah vzniknutý z bezdôvodného obohatenia podľa § 489 OZ, nakoľko právny vzťah účastníkov zanikol podľa § 457 OZ zrušením zmluvy navrhovateľom.
Podľa § 48 ods. 1 a 2 OZ od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté, ods. 2 odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
Odstúpenie od zmluvy je jednostranný prejav vôle účastníka zmluvy, ktorý sa stáva účinným tým, že dôjde do dispozičnej sféry adresáta a vyvoláva ten právny účinok, že zmluva zrušuje zo zákona od počiatku, ak sa strany nedohodli inak, v konaní takáto dohoda preukázaná nebola. Tieto skutočnosti nastali aj v právnom vzťahu účastníkov a súd ich mal preukázané písomnosťou, v konaní navrhovateľom predloženým listinným dôkazom datovaným navrhovateľom dňom 3.11.2009 a výpoveďou odporcu, ktorý doručenie odstúpenia nepoprel a súd mal za to, že doručením odstúpenia aj keď v nezistený deň nastal ten stav, že zmluva bola od počiatku zrušená a nastal právny stav ako keby práva a povinnosti účastníkov neboli nikdy vznikli. Pre odstúpenie od zmluvy sa vyžadovala písomná forma, čo vyplýva z ustanovenia § 40 ods. 2 OZ, podľa ktorého písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne a zmluva uzavretá medzi účastníkmi písomnú formu mala. Preto zrušenie zmluvy a zánik práv a povinností z nej nebolo účinné, ak podľa odporcu od zmluvy navrhovateľ odstúpil ústne, telefonicky a nebol rozhodujúci ani čas, kedy v tomto prípade malo prísť k odstúpeniu a pre vyžadovanú písomnú formu nebol podstatný preto ani ústne uvedený dôvod navrhovateľom pre odstúpenie od zmluvy. Z výpovede odporcu a svedka M. vyplynulo, že aj keď bol navrhovateľ pripravený zhotoviť pre navrhovateľa dohodnutý predmet zmluvy a poskytnúť plnenie, svedčí o tom aj navrhovateľom predložený pokladničný blok, dohodnutý predmet zmluvy odporca nevyhotovil v dohodnutej dobe a nevyhotovil ho vôbec, čo je preukázané jeho výpoveďou. Zo zmluvy uzavretej medzi účastníkmi, konkrétne z bodu 4 jednoznačne vyplýva, že strany dohodli možnosť odstúpenia navrhovateľa s následkom, že je potom pri podstatnom porušení povinností zo strany odporcu z jeho strany možné vyžadovať odporcom od navrhovateľa zmluvnú pokutu. Dohoda o odstúpení nemusí byť viazaná na existenciu nejakého dôvodu a v prípade účastníkov ani nebola, odstúpenie malo iba za následok vznik povinnosti navrhovateľa zaplatiť zmluvnú pokutu za dohodnutých podmienok. Obč. zákonník v § 48 ale ani v žiadnom inom ustanovení neurčuje povinnosť, aby obsahom právneho úkonu odstúpenia od zmluvy bolo aj uvedenie dôvodu odstúpenia, či už zákonného alebo dohodnutého a prípadné uvedenie dôvodu odstúpenia v písomnom odstúpení od zmluvy neznamená viazanosť týmito dôvodmi. Navrhovateľ však uviedol v odstúpení dôvod, a to omeškanie odporcu s plnením svojho záväzku a súd dospel k záveru, že bol daný tento dôvod na odstúpenie v zmysle § 517 ods. 1 OZ. Pri odplatnej zmluve účastníkov boli práva a povinnosti oboch účastníkov zmluvy vzájomne podmienené a sú vzájomne podmienené aj ich nároky na vrátenie už prijatých plnení, ak ide o zrušenú zmluvu, čo vyplýva z ustanovenia § 457 OZ. Zmluva o dielo podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka je záväzkovým právnym vzťahom, z ustanovení vyplýva záväzok zhotoviteľa vykonať určité dielo a záväzok objednávateľa zaplatiť cenu za jeho vykonanie a je teda odplatným právnym úkonom tak ako je odplatným právnym úkonom aj zmluva o zhotovení veci na zákazku v zmysle § 644 OZ , podľa ktorého ak ide o zhotovenie veci na zákazku, vznikne objednávateľovi právo, aby mu zhotoviteľ podľa jeho objednávky vec zhotovil, a povinnosť zaplatiť zhotoviteľovi cenu za zhotovenie veci.
Z odstúpenia navrhovateľa jasne vyplýva jeho vôľa, nepokračovať v zmluvnom vzťahu s odporcom pre nedodržanie dohodnutej lehoty na zhotovenie diela s právnym dôsledkom zániku všetkých práv a povinnosti účastníkov vyplývajúcich zo zmluvy a nastáva stav, ako keby ani k uzavretiu zmluvy nedošlo. V súdenej veci účastníkov na základe zániku práva navrhovateľovi na zhotovenie veci tým vznikol nárok na vrátenie sumy 200,-eur, ktoré podľa zhodných tvrdení navrhovateľa a odporcu odporca obdržal po uzavretí zmluvy a to titulom povinnosti odporcu vydať podľa § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia zo zrušenej zmluvy navrhovateľovi toto bezdôvodné obohatenie z dôvodu, že po zrušení zmluvy ide o majetkový prospech získaný plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Z týchto dôvodov súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 200,-eur a aj v dôsledku uznania tohto nároku odporcom, vrátane nároku na príslušenstvo. Súd nevyhovel návrhu navrhovateľ pokiaľ sa týka doby, od ktorej požadoval priznať úrok z omeškania, pretože pokiaľ sa jedná o omeškanie dlžníka, je viazané na skutočnosť, že plnenie nebolo poskytnuté riadne a včas. V konaní nebolo preukázané, ktorým dňom sa dostalo odstúpenie od zmluvy, v ktorom navrhovateľ požadoval zaplatiť dlh v lehote 7 dní do dispozície odporcu, zostal teda sporný deň, kedy navrhovateľ odporcu požiadal o plnenie. Odporca sa dozvedel, že po ňom navrhovateľ požaduje peňažné plnenie až dňom doručenia súdneho návrhu, t.j. podľa doručenky založenej v spise dňom 3.2.2012 a nasledujúcim dňom sa dostal do omeškania. Preto súd priznal
navrhovateľ úrok z omeškania v ním požadovanej výške, ktorá nie je v rozpore s ustanovením § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR až od 4.2.2014 a vo zvyšku návrh o príslušenstvo zamietol.
Nárok jedného z účastníkov zmluvy na vrátenie plnenia zo zrušenej zmluvy je zo zákona podmienený jeho záväzkom voči druhému účastníkovi a táto vzájomná viazanosť musí byť vyjadrená v rozsudku, ktorý súd vynáša o niektorom z týchto nárokov. Vzájomne podmienenými plneniami sú všetky plnenia, na vzájomnej podmienenosti ktorých sa účastníci dohodli, ako aj plnenia, kde podmienenosť a vzájomná viazanosť priamo vyplýva zo zákona.
V konaní mal súd preukázané výpoveďou odporcu a jeho výpoveď potvrdenú aj ním predloženým dôkazom, že v zmysle zmluvy a vymerania objednal žalúzie pre navrhovateľa od F. U., I., ČR, XXX XX S. XXX a podľa príjmového pokladničného dokladu z 5.6.2009 celkom zaplatil 4.511,-Kč, teda začal plniť podľa zmluvy a mohla mu odstúpením od zmluvy vzniknúť škoda. Súd sa vrátením plnenia zo strany navrhovateľa odporcovi nezaoberal, pretože odporca výslovne uviedol, že sa práva na plnenie od navrhovateľa vzdáva. Pre vzdanie sa práva na plnenie od navrhovateľa odporcom nemohol súd ani vo výroku rozsudku vyjadriť vzájomnú povinnosť účastníkov na plnenie v zmysle § 457 OZ a súdny výrok obsahuje iba povinnosť odporcu.
Zmluvnú pokutu navrhovateľ uplatnil u odporcu až podaním návrhu dňa 21.7.2011, teda po zániku zmluvy. Dôsledky odstúpenia od zmluvy spočívajú v jej zrušení od samého začiatku a odstúpením od zmluvy zanikajú pre svoju akcesorickú povahu aj vedľajšie záväzky. Súd dospel k záveru, že ak dôjde k odstúpeniu od zmluvy, nemôže sa žiadna zo zmluvných strán na základe zrušenej, zaniknutej zmluvy domáhať zaplatenia zmluvnej pokuty, nakoľko dohoda o zmluvnej pokute bola spolu s hlavným záväzkom od začiatku zrušená , čo vyplýva z ustanovenia § 48 OZ, podľa ktorého sa zmluva zrušuje od začiatku a potom teda právo na zaplatenie zmluvnej pokuty nemá žiadny právny základ, navrhovateľ nemá nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty a preto súd rozhodol, že v tejto časti sa návrh navrhovateľa zamieta. Pre neexistenciu nároku, nemohol sa odporca dostať ani do omeškania s platením peňažného záväzku, majúceho vzniknúť zo zmluvnej pokuty a návrh je preto ako nedôvodný zamietnutý aj o úrok z omeškania.
Iné nároky navrhovateľa ako na zmluvnú pokutu či na trovy konania, ktoré si vyčíslil navrhovateľ za poštovné, za odstúpenie od zmluvy, za poštovné za žalobu na súd, za poštovné za opravu podania, za poštovné za zaslanie originálov, za cestovné na poštu jeho motorovým vozidlom 7,02 €, za úradné overenie 6,-€ odporca neuznal a navrhovateľ podľa jeho podania súdu doručenom 2.5.2014 na ich zaplatení trval.
Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
Súd vyhodnotil návrh navrhovateľa na úhradu poštovného vynaloženého na doručenie odstúpenia od zmluvy poštovou prepravou a tak isto u doručovania týmto spôsobom návrhu na súd, za cestovné na poštu motorovým vozidlom 7,02 €, za úradné overenie 6,-€ ako náklady, ktoré sa podľa § 121 ods. 3 OZ považujú za príslušenstvo pohľadávky, o ktorých navrhovateľ tvrdil, že mu vznikli v súvislosti s uplatnením jeho pohľadávky pred podaním návrhu na súd, pred začatím súdneho konania. Tieto náklady boli uplatnené podľa občianskeho hmotného práva, obsiahnutého v Občianskom zákonníku a preto bolo povinnosťou navrhovateľa v zmysle § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.) a § 120 ods. 4 O.s.p. do prijatia uznesenia súdom o vyhlásení skončenia dokazovania predložiť dôkazy na preukázanie výšky nákladov. Navrhovateľ napriek tomu, že bol poučený o následkoch nesplnenia povinností v zmysle uvedených ustanovení občianskoprocesného predpisu (O.s.p.) nepredložil žiadny dôkaz a neuniesol dôkazné bremeno na svoje tvrdenie o výške jeho nákladov, ktorá mala byť pohľadávkou voči odporcovi . Preto súd návrh o poštovné zaplatené v súvislosti so zaslaním odstúpenia, cestovného a poplatkov za overenie v tejto časti zamietol. U nákladov sa nejednalo o trovy konania, pretože tieto môžu vznikať až tým momentom, keď je na súd doručený návrh.
Konanie účastníkov je konaním sporovým, pri rozhodnutí o trovách konania ovládaným procesným úspechom či neúspechom toho ktorého účastníka.
V súdenej veci účastníkov o trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
V súdnom konaní bolo návrhom vyvolané konanie, ktorého predmetom konania bolo zaplatenie sumy 200,-eur a nároku zo zmluvnej pokuty, ktorá nie je príslušenstvom pohľadávky tejto sumy (§ 121 ods. 3 O.s.p.) a ako zabezpečovací prostriedok je podľa hmotného práva (§ 544 OZ) samostatným nárokom, uplatneným navrhovateľom, aj keď oba nároky majú základ v jednej zmluve. Navrhovateľ bol v konaní účastníkom úspešným v časti zaplatenia sumy 200,-eur s úrokom z omeškania. Zmluvnú pokutu uplatnil navrhovateľ od 27.5.2009 do zaplatenia. Navrhovateľ odstúpil od zmluvy podľa jeho prejavu vôle, zachytenom na listine, vyhotovenej v Bratislave dňa 3.11.2009 a tento deň súd považoval za jednostranný prejav vôle navrhovateľa, smerujúci k zániku zmluvy, k jej zrušeniu. Navrhovateľ požadoval zmluvnú pokutu priznať od 16.6.2009 do zaplatenia. Ak by mu bol v konaní nárok priznaný, za rok 2009 by mu patrilo 19,90 (od 16.6.2009 do 31.12.2009) , od 1.1.2010 do 31.12.2010 a za každý ďalší celý rok (365 dní) by patrilo vždy 36,50-eur (4x) a za rok 1.1.2014 do dňa vyhlásenia rozsudku by patrilo 18,80-eur pri uplatnenej výške zmluvnej pokuty 0,05% denne, teda vychádza, že uplatnil na zaplatenie titulom zmluvnej pokuty 184,70-eur. Navrhovateľ bol v konaní o zaplatenie zmluvnej pokuty oproti odporcovi účastníkom neúspešným, nárok mu nebol priznaný. Čistý úspech navrhovateľa oproti neúspechu navrhovateľa vychádza 3,96 %. Vzhľadom na súdnu prax ohľadom priznávania trov konania, nepresahujúcich 10,-eur súd rozhodol, že sa navrhovateľovi náhrada trov konania nepriznáva.
Pomer úspechu účastníkov je vypočítaný nasledovne: navrhovateľovi bolo priznaných 200,-eur x 100 je 20000 delené požadované 384,70-eur (v tom 184,70-eur zmluvná pokuta) je 51,98% úspech navrhovateľa, 100 - 51,98% je 48,02% úspech odporcu a čistý úspech je 51,98% mínus 48,02% je 3,96% a je čistým úspechom navrhovateľa.
Pokiaľ sa týka trov konania na ostatných poštových prepravách (poštovné , nazývané navrhovateľom za opravu podania, za poštovné za zaslanie originálov), za cestovné na poštu motorovým vozidlom 7,02 €, za úradné overenie 6,-€, navrhovateľ bol povinný k nim doložiť doklad na preukázanie ich výšky, čo z jeho strany plnené nebolo. Súd nepovažoval za dôvodne vynaložené trovy konania za úradné overenie, pretože v konaní nebolo potrebné na účelné bránenie práv navrhovateľa a u cestovného 7,02-eur nebolo zrejmé, či má ísť o náklady, vzniknuté pred začatím súdneho konania alebo po jeho začatí, nakoľko to navrhovateľ neuviedol.
Podľa § 4 ods. 2 písm. za) zákona č. 71/1991 Z.z o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v platnom znení od poplatku je oslobodený spotrebiteľ, domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu,
podľa § 2 ods. 2 prvá veta vyššie cit. zákona ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený,
podľa § 12 ods. 1 a ods. 3 zákona o súdnych poplatkoch vo veciach poplatkov rozhoduje orgán, ktorý je oprávnený vykonať poplatkový úkon, ods. 3 ak vydá súd nesprávne rozhodnutie o poplatkovej povinnosti, takéto rozhodnutie zruší alebo zmení aj bez návrhu.
Navrhovateľ na výzvu súdu zaplatil kolkami súdny poplatok za návrh v sume 25,-eur. Súd s odkazom na citované ustanovenia zákona o súdnych poplatkoch z dôvodu, že vydal nesprávne rozhodnutie o poplatkovej povinnosti, pretože navrhovateľ je v konaní spotrebiteľom oslobodeným od platenia súdneho poplatku z návrhu a súdnym výrokom povinnosť navrhovateľa zrušil. Odporca bol v konaní účastníkom neúspešným a preto ho súd zaviazal s odkazom na ustanovenie § 2 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch na zaplatenie poplatku v sume 25,-eur, nakoľko odporca nespĺňa oslobodenie od poplatku .
Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods.1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a ) f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods.2 O.s.p. ).
Podľa §251 ods. 1 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ktorým je Exekučný poriadok.