Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_8C-210-2013.pdf
PDF · 121.43 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/210/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Silviou Šviderskou v právnej veci navrhovateľa: CEE COLLECT FUND 1 LTD, IČO: HE 308237, Agiou Nikolaou 67-69, 1st floor, Flat/Office 103, 2408 Egkomi, Nikózia, Cyprus zast. Advokátska kancelária Gallo, s. r. o., Jilemnického 30, 036 01 Martin, proti odporcovi: D. G., P.. XX.XX.XXXX, XXX XX Z. XXX, o zaplatenie sumy 1.153,35 eur s prísl., takto
rozhodol:
Návrh navrhovateľa z a m i e t a.
Odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 02.09.2013 domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 1.153,35 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 1.153,35 eur od 27.08.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania. Podanie návrhu odôvodnil tým, že dňa 28.10.2008 uzatvoril odporca so J. Ú. Y. N..H.., ako pôvodným veriteľom (ďalej len „pôvodný veriteľ“) zmluvu o kreditnej karte (ďalej len „Zmluva“) ku kartovému účtu č. 839054001. Odporca podpisom Zmluvy vyslovil súhlas so všeobecnými obchodnými podmienkami pôvodného veriteľa na vydanie a používanie kreditných platobných kariet, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Odporca sa Zmluvou zaviazal úver poskytnutý pôvodnému veriteľovi vrátiť späť za podmienok a v lehote v zmluve uvedenej. Zároveň sa odporca podpisom Zmluvy zaviazal pôvodnému veriteľovi uhradiť riadne úroky vo výške a za podmienok v nej dohodnutých. Odporca na základe zmluvy čerpal úver realizovaním transakcií prostredníctvom kreditnej karty. V zmysle zmluvy mal pôvodný veriteľ transakcie uskutočnené odporcom zúčtovať na ťarchu kartového účtu odporcu. V súlade so zmluvou pôvodný veriteľ každý mesiac vyhotovoval výpisy z kartového účtu, ktoré obsahovali sumu minimálnej splátky a lehotu jej splatnosti, číslo účtu na ktorý bol odporca povinný pohľadávku uhradiť. Odporca sa v zmluve zaviazal, že minimálnu splátku určenú vo výpise zaplatí. Nakoľko odporca svoj záväzok zo Zmluvy na vrátenie Úveru v dohodnutých splátkach pôvodnému veriteľovi nesplnil riadne a včas, navrhovateľ písomne vyzval odporcu na splnenie neuhradenej splatnej splátky (ďalej len „Výzva“). Ku dňu 23.08.2012 pôvodný veriteľ evidoval voči odporcovi pohľadávku vo výške 1.153,35 eur (ďalej len „pohľadávka“). Na základe zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej medzi pôvodným veriteľom a navrhovateľom ako novým veriteľom zo dňa 20.08.2012 (ďalej len „Zmluva o postúpení“) došlo k postúpeniu pohľadávky pôvodného veriteľa voči odporcovi (vrátane jej príslušenstvá) na navrhovateľa. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhovateľ k dnešnému dňu eviduje voči odporcovi pohľadávku vo výške istiny v celkovej výške 1.153,35 eur. Navrhovateľ si uplatnil aj nárok na zákonné úroky z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy istiny vo výške 1.153,35 eur od 27.08.2013 až do zaplatenia.
Odporca s podaným žalobným návrhom súhlasil.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami a to Žiadosťou o aktiváciu kreditnej platobnej karty zo dňa 28.10.2008, Prehľadom histórie transakcií na kartovom účte č. 839054001, Výzvou k úhrade dlžnej sumy zo dňa 23.8.2012, Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 23.08.2012, Obchodnými podmienkami J.Y., N..H.. pre vydanie a používanie platobných kariet pre fyzické osoby, Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 14.08.2012, písomným vyjadrením navrhovateľa, výsluchom odporcu a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:
Odporca ako žiadateľ dňa 28.10.2008 vyplnil žiadosť o aktiváciu kreditnej platobnej karty J., N..H.. k účtu č. 2419127851. Úverový limit bol stanovený na 36.000,- Sk. V bode C) písm. 2, odporca potvrdil, že bol oboznámený s Obchodnými podmienkami J., N..H.., na vydanie a používanie kreditných platobných kariet pre fyzické osoby občanov, s Cenníkom J., N..H.., s výškou základnej a sankčnej úrokovej sadzby a súhlasí s nimi. Prijatím a schválením tejto žiadosti zo strany J., N..H.., sa táto žiadosť stala zmluvou o vydaní a používaní kreditnej karty J., N..H.., uzatvorenej medzi držiteľom karty a J., N..H.., podľa § 269 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov.
Podľa Článku II. bod 1. Obchodných podmienok J., N..H.. pre vydanie a používanie platobných kariet pre fyzické osoby (ďalej len ,,OP“), predpokladom pre vydanie hlavnej karty a k nej prislúchajúcej jednej dodatkovej karty je schválenie žiadosti o vydanie kreditnej platobnej karty a poskytnutie úverového limitu bankou.
Podľa Článku II. bod 11 OP, banka si vyhradzuje právo na stanovenie výšky úverového limitu. Banka určí výšku úverového limitu na základe vyhodnotenia žiadateľom predložených dokladov. Hodnotenie sa uskutoční podľa interných pravidiel stanovených bankou.
Podľa Článku III. bod 1 OP, spolu s vydaním hlavnej karty banka automaticky otvára kreditný účet.
Podľa Článku V. bod 25 OP, všetky transakcie hlavnou a dodatkovou kartou sú zúčtované bankou na ťarchy kartového účtu v deň obdržania avíza o záväzku.
Podľa Článku V. bod 27 OP, úroková sadzba je pohyblivá, jej výška je určená bankou v zmysle zásad úrokovej politiky a je zverejnená na výveskách a obchodných priestoroch banky.
Podľa Článku V. bod 28 OP, všetky transakcie a všetky poplatky, úroky a poistné, ktoré si banka v súvislosti so správou a použitím kariet účtuje, sú zúčtované v prospech kartového účtu. Súčasne sú zúčtované všetky úhrady uskutočnené v prospech kartového účtu a to v nasledovnom poradí - úroky, poplatky, transakcie.
Podľa Článku V. bod 32 OP, banka jedenkrát mesačne, v deň uzávierky, vystaví výpis z kartového účtu.
Z prehľadu histórie transakcií účtu XXXXXXXXX majiteľa D. G. súd zistil, že odporca si prostredníctvom kreditnej karty z bankomatu vybral celkovo finančné prostriedky vo výške 1.353,77 eur. V prospech účtu uhradil sumu 510,35 eur.
Ako to vyplýva z predloženej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 14.08.2012, došlo k postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom tohto konania, z postupcu Všeobecná úverová banka, a.s. na postupníka - navrhovateľa, čím je preukázaná aktívna legitimácia navrhovateľa v tomto konaní.
Postupca listom zo dňa 23.08.2012 adresovaným odporcovi oznámil, že ku dňu 14.08.2012 postúpil svoje pohľadávky z predmetnej zmluvy uzatvorenej medzi ním ako dlžníkom a postupcom ako veriteľom
na navrhovateľa a upozornil ho, že momentom doručenia tohto oznámenia je povinný svoje záväzky zo zmluvy plniť výhradne postupníkovi a postupník je voči nemu oprávnený uplatňovať všetky práva veriteľa vyplývajúce zo zmluvy a dokumentov, na základe ktorých bolo poskytnuté zabezpečenie jeho záväzkov zo zmluvy.
V písomnom podaní navrhovateľ uviedol, že v zmysle platnej Žiadosti o aktiváciu kreditnej platobnej karty J.Y., N..H.., zo dňa 28.10.2008 sa prijatím a schválením tejto Žiadosti zo strany J., N..H.. táto žiadosť stala zmluvou o vydaní a používaní kreditnej karty J., N..H.., uzatvorenej medzi držiteľom karty a J., N..H.., podľa § 269 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov, tak ako je uvedené v predmetnej žiadosti v spodnej časti. V zmysle čl. 5 bodu 32 VOP, ktoré sú súčasťou žalobného návrhu, banka jedenkrát mesačne, v deň uzávierky, vystaví výpis z kartového účtu.
Na pojednávaní odporca potvrdil, že si je vedomý svojho peňažného záväzku a žiadal o možnosť uhradiť dlžnú sumu v primeraných mesačných splátkach. Dňa 28.10.2008 podpísal žiadosť o aktiváciu kreditnej platobnej karty. Karta mu bola poskytnutá a aj ju využíval. Bol mu poskytnutý úverový limit 36.000 Sk. V čase keď bol zamestnaný úver splácal, presnú výšku si už nepamätal. Keďže o prácu prišiel, nemohol úver naďalej splácať. Momentálne je evidovaný na ÚPSVaR. A nemá finančné prostriedky na úhradu peňažného záväzku.
Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.
Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 6 ods. 3 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa platného a účinného v rozhodnom období, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie konanie, ktoré
a) je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby,
b) môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.
Podľa § 23a ods. 1. a 2. zákona o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.
Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,, Občiansky zákonník“) platného a účinného v rozhodnom období, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).
Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 261 ods. 3, písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného a účinného v rozhodnom období ( ďalej len ,,Obchodný zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom bola uzatvorená zmluva o úvere, v zmysle ktorej vznikla pohľadávka, ktorá bola na navrhovateľa postúpená zmluvou o postúpení. Postúpenie bolo preukázané v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka ako aj zákona o spotrebiteľských úveroch a preto mal súd za to, že je daná aktívna legitimácia navrhovateľa v tomto konaní.
Súd mal za preukázané, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľská zmluva. Na uvedený právny vzťah je totiž potrebné aplikovať zákon č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 23a ods. 1, ods. 2, podľa ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.
Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.
Pri závere o tom, že predmetnú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Aj keď predmetná zmluva je zmluvou, ktorá vykazuje známky absolútneho obchodu a je potrebné ju posúdiť podľa Obchodného zákonníka, je zároveň zmluvou spotrebiteľskou, a potom normy obchodného práva sú použiteľné len vtedy, ak neodporujú úprave spotrebiteľských vzťahov podľa Občianskeho zákonníka a vykonávacích predpisov, ktoré ustanovenia majú prednosť pred aplikáciou Obchodného zákonníka.
V súvislosti so zmluvou uzatvorenou dňa 28.10.2008, č. úverového účtu 839054001, si navrhovateľ uplatnil nárok na zaplatenie istiny vo výške 1.153,35 eur, t.j. sumy finančných prostriedkov reálne poskytnutých odporcovi, ktoré odporca následne navrhovateľovi, resp. jeho právnemu predchodcovi
nesplatil. Navrhovateľ uviedol, že žalovaná suma neobsahuje žiadne úroky z omeškania, poplatky či zmluvné pokuty. Vzhľadom na uvedené sa súd zaoberal iba oprávnenosťou žalobného návrhu vzťahujúceho sa na istinu poskytnutého úveru.
Z prehľadu histórie transakcií účtu č. 839054001 súd mal za preukázané, že odporca si prostredníctvom kreditnej karty z bankomatu vybral celkovo finančné prostriedky vo výške 1.353,77 eur. V prospech účtu uhradil sumu 510,35 eur. Súd konštatuje, že nie celá suma bola zaúčtovaná na istinu úveru, ale časť bola zaúčtovaná na úroky z omeškania a poplatky.
Z predložených listinných dokladov vyplýva, že odporca v prospech navrhovateľa uhradil finančné prostriedky vo vyššie uvedenej výške a právny predchodca časť týchto uhradených prostriedkov zaúčtoval na vyčíslené poplatky a úroky v zmysle ustanovenia Článku V. bod 28 Obchodných podmienok. Uvedené zmluvné dojednanie umožňovalo veriteľovi použiť uhradenú splátku aj na iný účel ako na splatenie istiny, a to bez ohľadu na vôľu druhej zmluvnej strany, ktorá nemala nijakú možnosť túto zmluvnú podmienku ovplyvniť. To sa v predmetnej veci aj stalo. Uvedené ustanovenie zmluvy má za následok založenie nevyváženého vzťahu veriteľa a dlžníka v otázkach plnenia dlhu spotrebiteľa. Nevyváženosť iba podčiarkuje skutočnosť, že vzťah sa v otázke plnenia stáva pre spotrebiteľa netransparentným a konanie dodávateľa v niektorých prípadoch až nepredvídateľným. Spotrebiteľ má pritom oprávnený záujem na prednostnom splnení istiny. Takáto zmluvná podmienka vo svojej podstate na škodu spotrebiteľa na jednej strane spôsobuje nerešpektovanie vôle spotrebiteľa a jeho oprávnených záujmov a na strane druhej umožňuje dodávateľovi bezvýhradne presadiť jeho ekonomické záujmy v zmluvnom vzťahu, zakladá tým nielen nerovnováhu, ale až hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 OZ). Ako uviedol Ústavný súd SR: „Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.“ (Uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, IV.ÚS 55/201-19).
Odporca vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti mal navrhovateľovi splatiť celkovo sumu 1.353,77 eur, t.j. sumu, ktorú reálne prostredníctvom kreditnej karty vybral jednotlivými výbermi z bankomatu, resp. vyčerpal prostredníctvom bezhotovostných platieb. Táto suma predstavuje istinu úveru. Odporca v prospech pôvodného veriteľa realizoval úhrady vo výške 510,35 eur. Nakoľko postup právneho predchodcu navrhovateľa ohľadom započítania úhrad zo strany odporcu na príslušenstvo istiny - úroky a poplatky, považoval súd za rozpor z dobrými mravmi, započítal celú uhradenú sumu na jednotlivé dlžné sumy istiny a teda po takomto započítaní, vznikol na istine nárok na zaplatenie sumy 843,42 eur.
Podľa § 100 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 111 Občianskeho zákonníka, zmena v osobe veriteľa nemá alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.
Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1.5.2014, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Zákonom č. 102/2014 Z.z. ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov, bola s ohľadom na potreby aplikačnej praxe jednoznačne ustanovená povinnosť ex offo postupu orgánov dozoru a orgánov posudzujúcich nároky zo spotrebiteľskej zmluvy skúmať a vyhodnocovať prekážky uplatnenia práva predávajúceho voči spotrebiteľovi. Jednou z takých prekážok je aj uplynutie premlčacej doby na ktorú je súd povinný z úradnej moci v prípade spotrebiteľskej zmluvy prihliadať.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že nárok navrhovateľa na zaplatenie istiny úveru, t.j. finančných prostriedkov reálne poskytnutých odporcovi vo výške 843,42 eur nie je dôvodný.
Tak ako je vyššie uvedené, na základe zmluvy o vydaní kreditnej karty odporca čerpal finančné prostriedky výbermi z účtu a realizovaním transakcií formou debetného prečerpania účtu. Posledný výber vykonal dňa 09.03.2009 a po tomto dátume už nerealizoval žiadne výbery a ani platby prostredníctvom kreditnej karty. Pôvodný veriteľ v zmysle jeho obchodných podmienok sa zaviazal jedenkrát mesačne, v deň uzávierky, vystaviť výpis z kartového účtu. Výpis mal obsahovať všetky transakcie realizované hlavnou kartou za posledný cyklus s detailmi, všetky poplatky a úroky, nesplatený zostatok za predchádzajúci cyklus. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že právny predchodca navrhovateľa najneskôr ku dňu 31.03.2009, t.j. v deň uzávierky, ako to vyplýva z výpisu z úverového účtu, takýto výpis z kartového účtu vystavil a špecifikoval v ňom jednotlivé položky, ktoré bol odporca mu povinný uhradiť. Vzhľadom na uvedené je súd toho názoru, že navrhovateľ svoj nárok na zaplatenie dlžnej sumy bol oprávnený uplatniť súdnou cestou už dňa 01.05.2009, t.j. uplynutím jedného mesiaca odo dňa uzávierky za mesiac 03/2009, nakoľko súd nemal za preukázané či bola právnym predchodcom navrhovateľa stanovená kratšia lehota na zaplatenie dlžnej sumy a kedy bol výpis odporcovi doručený, pričom súd podotýka, že nedoručenie výpisu v zmysle obchodných podmienok nemalo vplyv na povinnosť odporcu uhradiť dlžnú sumu najmenej v rozsahu minimálnej splátky a preto týmto dňom začala plynúť premlčacia doba v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení, ktorá uplynula dňa 01.05.2012. Zo strany navrhovateľa bol žalobný návrh podaný na tunajšom súde dňa 02.09.2013, teda po uplynutí zákonnej premlčacej doby.
Nakoľko sa navrhovateľ v tomto konaní domáhal iba zaplatenia dlžnej sumy z titulu neuhradenej istiny poskytnutého úveru, súd sa v ďalšom nezaoberal inými nárokmi (nárokom na úrok z úveru, na poplatky).
Podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len ,,O.s.p.“), ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 137 O.s.p., trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
Podľa § 151 ods. 1,2 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
V danej právnej veci súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol a preto odporcovi vznikol nárok na plnú náhradu trov konania. Keďže si odporca nárok na náhradu trov konania neuplatnil, súd mu trovy konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.