Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/369/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci navrhovateľa: Prima banka Slovensko, a.s., Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, v konaní zastúpeného Advokátskou kanceláriou Antovszká, s.r.o., Vlárska 32, Bratislava, IČO: 36 866 881, proti odporcovi: Z. L., B.. XX.X.XXXX, B. X. P. XXX/X, N., t.č. na neznámom mieste, v konaní zastúpenému opatrovníčkou U. W., súdnou tajomníčkou Okresného súdu Komárno, o zaplatenie 86,57 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 68,58 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 68,58 € od 6.5.2011 až do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania k rukám právneho zástupcu navrhovateľa titulom súdneho poplatku sumu vo výške 9,57 € a titulom trov právneho zastúpenia sumu vo výške 33,73 €, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd návrh z a m i e t a.

odôvodnenie:

Dňa 10.8.2012 navrhovateľ súdu doručil návrh, ktorým sa domáhal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť mu sumu 86,57 € spolu s príslušenstvom a náhradu trov konania na tom skutkovom základe, že odporca s ním uzatvoril dňa 15.10.2008 zmluvu č. 3929783001, na základe ktorej mu bola poskytnutá služba - povolené prečerpanie na osobnom účte, pričom odporca prostredníctvom svojho účtu vykonával bezhotovostné a hotovostné platobné operácie na ťarchu osobného účtu. Keďže odporca nedoplnil zostatok na svojom účte minimálne o čiastku nepovoleného debetného zostatku zvýšeného o ďalšie položky, navrhovateľ dňa 5.5.2011 odstúpil od zmluvy z dôvodu podstatného porušenia zmluvných podmienok. Zároveň požiadal odporcu o zaplatenie dlžnej sumy vo výške 86,57 € pozostávajúcej z istiny vo výške 68,58 € a sankčného úroku z omeškania vo výške 17,99 €. Odporca z dlžnej sumy nič neuhradil, preto si svoj nárok uplatnil podaným návrhom na začatie konania. Titulom príslušenstva pohľadávky si uplatnil úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy dlžnej istiny vo výške 68,58 € počnúc dňom nasledujúcim po odstúpení od zmluvy.

Súd vo veci vydal dňa 19.9.2012 platobný rozkaz č.k. -29, ktorý však pre nemožnosť jeho doručenia odporcovi do vlastných rúk uznesením č.k. -53 zo dňa 17.1.2014 v celom rozsahu zrušil.

Odporcovi bola uznesením č.k. -58 zo dňa 2.4.2014 ustanovená na zabezpečenie ochrany práv odporcu opatrovníčka.

Súd vec prejednal v zmysle v neprítomnosti opatrovníčky odporcu, ktorá sa na pojednávanie nedostavila a svoju neúčasť neospravedlnila. Vo veci vykonal dokazovanie oboznámením obsahu listín založených v spise a to výpisu z účtu č. 4, zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, dodatku k zmluve o účte, odovzdávacieho/preberacieho protokolu, odstúpenia od zmluvy, oznámenia, výpisu z účtu č. 5, všeobecných obchodných podmienok, platobného rozkazu č.k. -29 zo dňa 19.9.2012, uznesenia č.k. -53 zo dňa 17.1.2014 a ostatných ku spisu pripojených listín a na základe takto vykonaného dokazovania ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Zo zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb mal súd preukázané, že medzi účastníkmi konania vznikol dňa 15.10.2008 záväzkovoprávny vzťah, na základe ktorého navrhovateľ zriadil odporcovi rastový osobný účet, poskytol mu balík služieb „výhoda“ a vydal mu platobnú kartu Maestro. Dňa 15.10.2008 účastníci konania uzavreli dodatok k zmluve o účte, na základe ktorého bol odporcovi poskytnutý bonus vo výške 19,92 €.

Ako vyplynulo z písomného podania zo dňa 27.4.2011, navrhovateľ odstúpil od zmluvy dňom doručenia oznámenia. Zároveň vyzval odporcu na zaplatenie sumy 64,80 a to do troch dní od doručenia oznámenia.

Z výpisov z účtu predložených za obdobie od 1.4.2011 do 5.5.2011 súd zistil, že v tomto období odporca dosiahol stav dlžnej sumy k 5.5.2011 vo výške 68,58 €.

Navrhovateľ k podanému návrhu taktiež priložil Všeobecné obchodné podmienky s účinnosťou od 1.7.2012.

Podľa , záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie ( pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa , záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa , , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právnej vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len ""). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa , neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa , , zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 1, 2 citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v , ktorý je k ustanoveniam , s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv od 1.4.2004, predpisom lex specialis, s poukazom na 879f ods. 3, 4 . Súd teda vzťah účastníkov konania posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy podľa a nasl. . v znení účinnom v čase uzavretia zmluvného vzťahu.

Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa sú účastníci povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu.

Podľa , účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa , súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v a vety prvej , alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec).

Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Tak napríklad v konaní o zaplatenie dlhu z určitej zmluvy má žalobca (veriteľ) povinnosť bremeno tvrdenia v tom, že so žalovaným (dlžníkom) uzavrel zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanému určité plnenie a že žalovaný za toto plnenie neposkytol riadne a včas dohodnutú náhradu (odplatu). Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Žalovaný (dlžník) nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť, musí tvrdiť, že za poskytnuté plnenie zaplatil a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu.

Otázku splnenia povinnosti tvrdenia a povinnosti označiť na preukázanie tvrdení dôkazy musí súd vždy riešiť so zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej veci.

V danom prípade sa navrhovateľ podaným návrhom domáhal zaplatenia dlžnej sumy titulom nepovoleného debetného zostatku na účte. V tomto smere, teda že odporcovi titulom nepovoleného debetného zostatku vznikol následkom odstúpenia od zmluvy ku dňu 5.5.2011 dlh vo výške 68,58 €, navrhovateľ uniesol dôkazné bremeno a uplatnený nárok preukázal. Preto súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 68,58 €. Zároveň priznal navrhovateľovi i uplatnený úrok z omeškania zo sumy nepovoleného debetného zostatku vo výške 68,58 € počnúc dňom nasledujúcim po odstúpení od zmluvy, t.j. od 6.5.2011 vo výške 9,25 % ročne. Úrok z omeškania bol zo strany navrhovateľa uplatnený v súlade s , a nariadenia vlády č. . Čo do uplatneného nároku na zaplatenie sumy 17,99 € titulom sankčného úroku z omeškania však navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, keď v konaní nepreukázal dôvodnosť uplatneného nároku v žalovanej výške, z čoho táto suma pozostáva a na základe čoho bola uplatnená. Na všeobecné obchodné podmienky priložené k návrhu súd nemohol prihliadať, keďže tieto nadobudli účinnosť až po uzavretí zmluvy s odporcom (zmluva bola uzavretá dňa 15.10.2008, obchodné podmienky nadobudli účinnosť 1.7.2012). V záujme zachovania zásady rovnosti účastníkov konania súd nemohol nahradiť procesnú povinnosť navrhovateľa spočívajúcu v povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti. Preto konštatujúc neunesenie dôkazného bremena v časti uplatneného nároku na zaplatenie sankčného úroku z omeškania vo výške 17,99 €, návrh navrhovateľa v tejto časti zamietol.

Podľa , ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Vychádzajúc z výsledku konania mal súd za to, že pri rozhodovaní o trovách konania je dôvodné náhradu trov konania pomerne rozdeliť. Navrhovateľ si náhradu trov konania v priebehu konania riadne a včas uplatnil. Súd preskúmal navrhovateľom predložené vyčíslenie trov konania aplikujúc vyhl. č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov a dospel k záveru, že navrhovateľ si náhradu trov konania vyčíslil v súlade s vyhláškou pre prípad jeho plného úspechu v konaní. Nakoľko však úspech navrhovateľa v konaní bol 79 % a jeho neúspech 21 %, súd mu titulom trov konania priznal náhradu v rozsahu 58 % účelne vynaložených trov konania (79 - 21 = 58). Titulom náhrady trov konania súd potom priznal navrhovateľovi náhradu zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 9,57 € (58 % zo sumy 16,50 €) ako aj náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 33,73 € (odmenu za 2 úkony právnej služby po 19,92 € (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd), 2 x režijný paušál po 7,63 € (rok 2012) a náhradu DPH; z toho 58 %).

Priznanú náhradu trov konania súd zaviazal zaplatiť odporcu k rukám právneho zástupcu navrhovateľa v zmysle .

Lehotu na plnenie súd určil v súlade s .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.

Podľa , ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.