Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Cb-42-2013.pdf
PDF · 80.94 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-9Cb/98/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Považská Bystrica samosudca Mgr. Libor Kysucký v právnej veci navrhovateľa CD Consulting, s.r.o. so sídlom Nagano Office Center, K červenému dvoru 3269/25a, Praha 3, Česká republika, IČO 264 29 705, právne zast. spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., Grősslingova 4, Bratislava proti odporcovi D. P., bytom C. XXXX/XXX, XXX XX H. T. o zaplatenie 1 999,00 € s prísl. takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 1 999,00 €, úrok 0,25 % denne zo sumy 2 099,12 € od 30.10.2010 do 19.12.2010, úrok 6 % ročne zo sumy 2 099,12 € od 20.12.2010 do zaplatenia a zmenkovú odmenu 7,00 €, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd návrh vo zvyšku z a m i e t a .
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu súdneho poplatku vo výške 119,50 € a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 237,84 € na účet spoločnosti Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom Grősslingova 4, Bratislava do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom podaným v režime Nariadenia EP a Rady (ES) č. 861/2007 domáhal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť istinu 1 999,00 €, zmenkový úrok 0,25% denne od 30.10.2010 do zaplatenia, úrok 6% ročne od 20.12.2010, zmenkovú odmenu 7 € a náhradu trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú dňa 12.4.2010 vystavil odporca na zmenkovú sumu 2 099,12 € a zmenkový úrok 0,25% denne od 30.10.2010. Navrhovateľ uviedol, že hoci zmenku predložil k zaplateniu, vystaviteľ uhradil 0,00 €.
Hoci súd odporcu vyzval na vyjadrenie k návrhu, odporca sa k veci nevyjadril („Tlačivo C“ a poučenie podľa § 120 ods. 4 O.s.p. bolo odporcovi doručené dňa 5.5.2014).
Súd považuje za preukázané, že odporca dňa 12.4.2010 podpísal zmenku, v ktorej sľúbil, že spoločnosti Pohotovosť s.r.o. (resp. na rad tejto spoločnosti) zaplatí zmenkovú sumu 2 099,12 € a zmenkový úrok 0,25% denne od 30.10.2010. Súd považuje za preukázané aj to, že zmenka bola indosovaná na spoločnosť CD Consulting s.r.o..
Súd pri ustálení týchto skutočností vychádzal z predloženej zmenky. Pokiaľ ide o predloženú zmenku, súd uveril, že táto vyjadruje vôľu odporcu. Na tejto listine je totiž podpis odporcu, pričom v konaní nebola žiadnym spôsobom spochybnená pravosť a pravdivosť zmenky.
Súd ďalšie dôkazy nevykonal z dôvodu, že účastníci žiadne ďalšie dôkazy nenavrhli.
Podľa § 75 zákona č. 191/1950 Zb. vlastná zmenka obsahuje: 1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; 2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu; 3. údaj sročnosti; 4. údaj miesta, kde sa má platiť; 5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť; 6. dátum a miesto vystavenia zmenky; 7. podpis vystaviteľa.
Podľa § 5 ods. 1, 2, 3 zákona č. 191/1950 Zb. vo zmenke sročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú. Úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková doložka za nenapísanú. Úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný.
Podľa § 48 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. majiteľ môže postihom žiadať:
1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané; 2. šesťpercentové úroky odo dňa sročnosti; 3. trovy protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy; 4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.
Na úvod súd považuje za potrebné uviesť, že odporca v konaní netvrdil a následne ani nepreukázal, že pri vystavení zmenky vystupoval ako spotrebiteľ; súd preto vec posudzoval iba cez prizmu zákona č. 191/1950 Sb.. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že odporca dňa 12.4.2010 podpísal tzv. vlastnú zmenku, ktorou sľúbil, že spoločnosti Pohotovosť s.r.o. (resp. na rad tejto spoločnosti) zaplatí zmenkovú sumu 2099,12 € a zmenkový úrok 0,25% denne od 30.10.2010.
Pretože táto zmenka obsahuje:
- označenie, že ide o zmenku, pričom toto značenie je pojaté do vlastného textu listiny
- sľub, že vystaviteľ zaplatí peňažnú sumu, pričom tento sľub je bezpodmienečný
- jednoznačné určenie sumy, ktorá má byť zaplatená
- údaj miesta, kde sa má platiť (t.j. v Bratislave)
- meno toho, komu sa má platiť
- dátum vystavenia (t.j. 12.4.2010)
- miesto vystavenia (t.j. Považská Bystrica)
- podpis vystaviteľa, súd dospel k záveru, že zmenka je platná.
Pretože odporca sľúbených 2 099,12 € zatiaľ nezaplatil, súd ho zaviazal na zaplatenie:
- sumy 1 999 € (hoci odporca sľúbil zaplatiť 2 099,12 €, navrhovateľ sa domáhal zaplatenia iba 1 999,00 €)
- sumy 7,00 € (zmenková odmena 1/3-ina percenta zo zmenkovej sumy)
- úroku 6% ročne.
Pokiaľ ide o zmenkový úrok 0,25% denne od 30.10.2010, z § 5 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb. vyplýva, že vystaviteľ môže ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy - avšak iba v zmenke zročnej na videnie a v zmenke zročnej na určitý čas po videní. Predložená zmenka je práve zmenka zročná na videnie a teda nič nebráni tomu, aby suma 2 099,12 € bola aj zúrokovaná. Navrhovateľ pritom tento úrok žiada od 30.10.2010 do zaplatenia; súd však dospel k záveru že navrhovateľovi tento úrok patrí iba za obdobie od 30.10.2010 do splatnosti zmenky. Je síce pravdou, že v zákone zmenkovom a šekovom nie je výslovne uvedené, že tento úrok patrí iba do času splatnosti zmenky - avšak táto skutočnosť vyplýva z toho, že úročiť je možné iba zmenku zročnú na videnie, resp. na určitý čas po videní (§ 5 ods. 1 ZZŠ). Je teda zrejmé, že zákonodarca vylúčil možnosť úročiť zmenky zročné na určitý deň, resp. určitý čas po dáte vystavenia. Rozdiel medzi týmito
zmenkami je pritom v tom, že pri zmenkách zročných v určitý deň, resp. určitý čas po dáte vystavenia je dátum splatnosti zmenky jasný, kým pri zmenkách zročných na videnie, resp. určitý čas po videní, dátum splatnosti nie je vopred istý (závisí totiž iba na majiteľovi takejto zmenky, kedy požiada vystaviteľa o platenie). V praxi to znamená, že ak chce remitent okrem istiny aj úrok, pri zmenke zročnej na určitý deň, resp. určitý čas po dáte vystavenia bude od vystaviteľa žiadať, aby bol úrok už zahrnutý v peňažnej sume (t.j. ak remitent 1. januára 2015 poskytne vystaviteľovi sumu napr. 1 000 € a bude chcieť, aby mu vystaviteľ túto sumu vrátil 31.12.2015 zvýšenú o úrok napr. 0,25% denne, remitent bude žiadať, aby mu vystaviteľ podpísal zmenku splatnú 31.12.2015 na 1 912,50 €, ktorá suma bude zahŕňať aj istinu, aj úrok). Pri zmenke splatnej na videnie však nie je isté, ako dlho ponechá remitent vystaviteľovi poskytnutú peňažnú sumu a teda v čase vyhotovenia zmenky ešte nie je možné úrok vyjadriť pevnou sumou. Zákonodarca teda pri zmenke splatnej na videnie pripustil možnosť, aby bol úrok vyjadrený nie pevnou sumou, ale vo forme úrokovej miery. V deň predloženia zmenky vystaviteľovi bude potom možné jednoznačne vypočítať sumu, ktorú má vystaviteľ práve v tento deň zaplatiť. Naviac, ak by sa § 5 ZZŠ vykladal tak, že tieto úroky patria aj po dni splatnosti, viedlo by to k tomu, že peňažná suma, ktorú má vystaviteľ na základe zmenky zaplatiť, by nebola určitá - to by však bolo v zásadnom rozpore § 75 bod 2 ZZŠ, ktorý vyžaduje, aby peňažná suma bola určitá (viď tiež výklad na stranách 65, 66 a 296 publikácie Dr. Karola Kizlinka a Dr. Jána Spišiaka Zmenkové právo - komentár). Súd považuje za potrebné uviesť aj to, že hoci existuje určitá podobnosť medzi úrokmi upravenými v §§ 5 a 48 ZZŠ a medzi úrokmi upravenými v zmysle §§ 369 a 502 Obchodného zákonníka, úroky uvedené v § 5 a v § 48 sú osobitné inštitúty charakteristické pre zmenkové právo. Vzhľadom na túto osobitosť potom tieto úroky zmenkového práva nemožno vykladať rovnako, ako sa zvyknú vykladať úroky v zmysle § 369 a 502 Obchodného zákonníka (teda že môže nastať situácia, keď má veriteľ nárok aj na úroky z úveru, aj na úroky z omeškania . Rozdielnosť spočíva napríklad v tom, že úrok v zmysle § 48 ZZŠ napriek určitej podobnosti s úrokom podľa § 369 Obchodného zákonníka nemožno zvýšiť dohodou nad zákonom stanovených 6% ročne (ZZŠ takéto niečo neumožňuje); úrok v zmysle § 5 zase napriek určitej podobnosti s úrokom podľa § 502 nemožno automaticky považovať za cenu peňazí, ktorú by bol dlžník povinný platiť od okamihu poskytnutia peňažných prostriedkov až do momentu reálneho vrátenia týchto prostriedkov. Dňom zročnosti predloženej zmenky bol pritom 20.12.2010. Súd pri ustálení tohto dátumu pritom vychádzal z tvrdenia navrhovateľa. Navrhovateľ totiž žiada 6% úrok práve od 20.12.2010. Tento 6% úrok však patrí až odo dňa zročnosti (viď § 48 ZZŠ). Ak teda navrhovateľ žiada 6% úrok od 20.12.2010, zároveň tým tvrdí, že zmenka bola zročná dňa 20.12.2010; navrhovateľ má preto právo na úroky 0,25% denne zo sumy 2 099,12 € iba za obdobie od 30.10.2010 do 19.12.2010 (t.j. 49 dní), čo predstavuje sumu 225,19 €. Pokiaľ ide o úroky 0,25% denne za obdobie od 20.12.2010, súd vzhľadom na horeuvedené úvahy (ktoré viedli k záveru, že úrok 0,25 % denne patrí iba do splatnosti zmenky), návrh v tejto časti zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.
Navrhovateľ mal vo veci plný úspech a súd mu preto priznal náhradu súdneho poplatku 119,50 € a náhradu nasledovných trov právneho zastúpenia:
- odmena za 2 úkony právnej služby á 91,29 € (prevzatie a príprava zastúpenia dňa 21.1.2013, podanie návrhu dňa 28.3.2013)
- režijný paušál 2 x 7,81 €.
Tarifnú odmenu a náhrady bolo potrebné zvýšiť o DPH.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 alebo tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo tým, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností alebo tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam alebo tým, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) alebo tým, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný nebude plniť povinnosť v rozhodnutí mu uloženú, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.