Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3C-169-2011.pdf
PDF · 132.29 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
SI-3C/169/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica samosudkyňou JUDr. Jankou Butašovou v právnej veci navrhovateľa: Intrum Justitia Slovakia s.r.o. so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpený splnomocnencom: JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Karadžičova 8, P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava, proti odporcovi: E. C., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XXX/XX, XXX XX D., štátny občan SR, o zaplatenie pohľadávky vo výške 410,62 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 331,24 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 15.12.2009 do zaplatenia, s tým, že súd povoľuje odporcovi dlh splácať po 50 eur mesačne, prvá splátka splatná do 20. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti tohto rozsudku a každá ďalšia splátka splatná vždy do 20.- dňa v kalendárnom mesiaci, s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 15,03 eur za zaplatený súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia k rukám JUDr. Jána Šoltésa, advokáta vo výške 54,90 eur, trovy všetky k rukám právneho zástupcu a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ podal na Okresný súd Skalica dňa 29.9.2011 návrh o zaplatenie 410,62 eur a navrhol, aby súd zavial odporcu zaplatiť istinu vo výške 410,62 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 14,75 % ročne zo sumy 410,62 eur od 30.9.2007 do zaplatenia a trovy konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že právny predchodca navrhovateľa Tatra banka, a.s. poskytol odporcovi povolené prečerpanie na bežnom účte a to na základe zmluvy o bežnom účte fyzickej osoby v Sk a poskytovaní ďalších produktov a služieb k tomuto účtu pod č. XXXXXXXXXX v rozsahu úverového rámca v sume 10 000 Sk. Nakoľko odporca na účte nezabezpečil dostatok peňažných prostriedkov na úhradu splátok úrokov, poplatkov a ostatných záväzkov, právnych predchodca navrhovateľa v zmysle ust. bodu 2.5.1 VOP Tatra banky, a.s. k zmluve o bežnom účte zúčtoval svoje pohľadávky voči odporcovi na ťarchu jeho účtu, čím sa účet odporcu dostal do nepovoleného prečerpania. Keďže odporca nevyrovnal v poskytnutej lehote do 29.9.2007 nepovolené prečerpanie peňažných prostriedkov, právny predchodca navrhovateľa odstúpil od zmluvy o bežnom účte a zároveň zrušil účet, dňom zrušenia účtu zanikol zmluvný vzťah založený zmluvou o bežnom účte. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 14.12.2009 bola pohľadávka voči odporcovi postúpená na navrhovateľa, pričom po postúpení pohľadávky, odporca ju neuhradil ani sčasti. Navrhovateľ si uplatnil tiež úroky z omeškania vo výške 14,75 % ročne podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka.
Navrhovateľ podaniami zo dňa 25.10.2011, zo dňa 20.2.2012 a zo dňa 1.8.2012 doplnil návrh tak, že Zmluvou o bežnom účte poskytol právny predchodca navrhovateľa odporcovi povolené prečerpanie na bežnom účte v rozsahu úverového rámca 331,94 eur (10 000 Sk). K čerpaniu poskytnutého úverového rámca došlo odporcom dňa 4.9.2007. Dňa 29.9.2007 prečerpal odporca povolené peňažné prostriedky nad rámec povolenej sumy, čím na účte odporcu vzniklo nepovolené prečerpanie, pričom dňom nasledujúcim sa odporca dostal do omeškania. Navrhovateľ tvrdil, že mu vznikol nárok tiež na zaplatenie úrokov, poplatkov za vedenie účtu a ostatných nákladov spojených s povoleným prečerpaním na účte odporcu. Ďalej uviedol, že odporca písomne uznal svoj záväzok v dohode, pričom nezaplatil ani jednu dohodnutú splátku, čím sa dostal do omeškania a celý záväzok sa v zmysle čl. III dohody o splatení záväzku stal naraz splatným. Žalovanú istinu tvorí rozdiel medzi kreditnými a debetnými obratmi na bežnom účte odporcu. Navrhovateľ ďalej tvrdil, že sa zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch nevzťahuje na úver formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditnú kartu.
Navrhovateľ na návrhu trval v celom rozsahu. Na pojednávanie, riadne a včas predvolaní, sa navrhovateľ a ani jeho splnomocnenec nedostavili, ich neúčasť ospravedlnil splnomocnenec navrhovateľa. Súd preto s použitím ustanovenia § 101 O.s.p. vec prejednal bez ich prítomnosti s prihliadnutím na obsah spisu a listinné dôkazy.
Odporca sa k veci nevyjadril.
Súd vykonal dokazovanie Zmluvou o bežnom účte fyzickej osoby v Sk a poskytovaní ďalších produktov a služieb k tomuto účtu č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.7.2007, Všeobecnými obchodnými podmienkami Tatra banky, a.s. účinnými od 15.4.2006, Obchodnými podmienkami balíkov služieb Tatra banky, a.s. pre fyzické osoby - k bežným účtom v Sk účinnými od 1.9.2006, Obchodnými podmienkami Tatra banky, a.s. k povolenému prečerpaniu na bežnom účte v EUR účinnými od 1.6.2007, Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 14.12.2009 a k nej patriacou prílohou, Oznámením o ukončení zmluvného vzťahu a o postúpení pohľadávky, výpisom z bankovej knihy, výzvou súdu zo dňa 11.10.2011 a zo dňa 13.2.2012, doplnením návrhu navrhovateľom zo dňa 25.10.2011, zo dňa 20.2.2012 a zo dňa 1.8.2012, výpisom z účtu odporcu, sadzobníkom poplatkov Tatra banky, a.s.- časť poplatky za služby pre fyzické osoby, uznaním záväzku a dohodou o splatení záväzku, výsluchom odporcu a zistil tento skutkový stav veci:
Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 14.12.2009 spolu s prílohou má súd preukázané, že dňa 14.12.2009 spoločnosť Tatra banka, a.s. ako postupca postúpila voči postupníkovi spoločnosti Intrum Justitia Debt Finance AG pohľadávku voči odporkyni uplatňovanú v tomto konaní.
Zmluva o bežnom účte fyzickej osoby v Sk a poskytovaní ďalších produktov a služieb k tomuto účtu č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.7.2007 obsahuje údaje o odporcovi, jej predmetom je otvorenie a vedenie bežného účtu bankou pre majiteľa účtu a poskytovanie ďalších produktov a služieb v zmysle zvoleného balíka služieb, balík služieb bol zvolený TatraDynamic s tým, že obsah balíka služieb je uvedený v Obchodných podmienkach balíkov služieb, odporca nezvolil poistenie, k poskytnutiu povoleného prečerpania na účte v časti VIII. zmluvy je uvedené, že tento je v zmysle obchodných podmienok balíkov služieb.
Oznámením o ukončení zmluvného vzťahu a o postúpení pohľadávky oznamoval pôvodný veriteľ odporcovi postúpenie pohľadávky na navrhovateľa a súčasne oznamoval, že odstúpil od zmluvy a zároveň dňa 14.12.2009 zrušil účet, pričom deň zrušenia účtu považoval za zánik zmluvného vzťahu založeného zmluvou. Doručenka o prevzatí oznámenia odporcom súdu predložená nebola.
Z výpisu z bankovej knihy vyplýva, že dátum poskytnutia povoleného prečerpania je 4.9.2007, výška posledného platného rámca je 331,94 eur, dátum zrušenia posledného platného rámca je XX.XX.XXXXX, dátum vzniku omeškania je 29.9.2007. Uvedený výpis slúži pre informačné účely, nie je na ňom uvedený podpis odporcu.
Súdu boli predložené Všeobecné obchodné podmienky Tatra banky, a.s. účinné od 15.4.2006. Podľa bodu 2.3.6 za vedenie účtu aj za jednotlivé úkony potrebné na zúčtovanie položiek na účtoch účtuje banka poplatky podľa sadzobníka poplatkov, ktoré sa účtujú mesačne. Podľa bodu 2.5.1 je banka oprávnená svoje pohľadávky voči klientovi zúčtovať na ťarchu jeho účtu a to aj v prípade, ak sa
účte klienta nie je dostatok peňažných prostriedkov a zúčtovaním na ťarchu účtu sa účet dostane do nepovoleného prečerpania alebo v prípade, ak sa účet už v nepovolenom prečerpaní nachádza a zvýši sa tým rozsah nepovoleného prečerpania. Podľa bodu 2.5.3 má banka právo účtovať klientovi za sumu, o ktorú je účet v nepovolenom prečerpaní, úroky z nepovoleného prečerpania stanovené bankou a to odo dňa kedy došlo k nepovolenému prečerpaniu. Podmienky nie sú podpísané odporcom.
Obchodné podmienky balíkov služieb Tatra banky, a.s. pre fyzické osoby - k bežným účtom v Sk sú účinné od 1.9.2006. Je v nich uvedený balík TatraDynamic, v cene balíka je zahrnuté vedenie bežného účtu v Sk bez minimálneho zostatku, výpis z účtu 1 x mesačne, ročný poplatok za 1 debetnú kartu bez poistenia, 15 x automatizovaná účtovná položka mesačne, neobmedzené množstvo platieb kartou, poskytnutie povoleného prečerpania na účte, elektronické služby a SMS správy. Podmienky nie sú podpísané odporcom.
Obchodné podmienky Tatra banky, a.s. k povolenému prečrpaniu na bežnom účte v EUR účinné od 1.6.2007 obsahujú podmienky pri poskytovaní povoleného prečerpania na bežnom účte. Podľa článku II. bod A je čerpanie povoleného prečerpania dlžník oprávnený realizovať po jeho poskytnutí až do výšky bankou schváleného úverového rámca. Podľa bodu 2 je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi úroky z nepovoleného prečerpania. Podľa bodu B 1. výška základnej úrokovej sadzby pre povolené prečerpania je stanovená veriteľom a oznamovaná zverejnením v jeho priestoroch a podľa bodu 5 a 6 úroky z nepovoleného prečerpania sú stanovené veriteľom a oznamované zverejnením v jeho priestoroch a počítané odo dňa, kedy došlo k nepovolenému prečerpaniu a zo sumy, o ktorú je účet v nepovolenom prečerpaní a splatné mesačne k poslednému dňu kalendárneho mesiaca. Podmienky nie sú podpísané odporcom.
V sadzobníku poplatkov Tatra banky, a.s. časť poplatky za služby pre fyzické osoby je uvedené, že balík TatraDynamic je spoplatnený sumou 79 Sk mesačne.
Z Výpisu z účtu odporcu za obdobie od 14.8.2007 do 31.12.2008 vyplýva, že odporca vykonal výbery z bankomatu vo výške 760,14 eur (22 900 Sk). Odporcovi boli ďalej účtované poplatky za balík služieb vo výške 9,46 eur (285 Sk), úroky vo výške 40,05 eur (1 206,49 Sk) a ďalšie poplatky za upomienky 4,98 eur a poplatok za výzvu na zaplatenie 24,90 eur. Odporcovi prišli na účet finančné prostriedky vo výške 428,90 eur (12 921 Sk). Bez poplatkov a úrokov zostáva nesplatená čerpaná suma 331,24 eur.
V uznaní záväzku a dohode o splatení záväzku zo dňa 21.7.2010 je uvedené, že odporca uznáva svoj záväzok voči veriteľovi vzniknutý z titulu nesplateného úveru na základe nepovoleného prečerpania na bežnom účte dlžníka vo výške 752,78 eur, ktorý pozostáva z istiny vo výške 410,62 eur s príslušenstvom. V bode V dohody je uvedené, že sa strany dohodli, že ich vzťah sa spravuje zákonom č. 513/1991 Zb. Obchodným zákonníkom.
Odporca pri výsluchu uviedol, že mal od roku 2007 v Tatra banke bežný účet, pri uzatváraní zmluvy nebol podnikateľom. Tatra banka mu zaslala ponuku, že môže prečerpať sumu 8 000 Sk na účte, čo aj urobil. Z tejto čiastky niečo uhradil, no po strate zamestnania prestal vkladať peňažné prostriedky na bežný účet. Nemal vedomosť o tom, koľko bude celkovo platiť za to, že mu povolili prečerpať účet, sadzobník poplatkov nepoznal. Obdržal oznámenie o postúpení pohľadávky a neprišlo mu, že môže prečerpať 20 000 Sk. Uznanie záväzku nečítal, nepoznal jeho obsah, nerozumie tomu, čo znamená uznanie záväzku. Nepozná rozdiel medzi Občianskym a Obchodným zákonníkom. Navrhol povoliť splátky vo výške 50 eur mesačne.
Podľa § 708 ods. 1, 2 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení do 30.11.2009 (ďalej len „Obchodný zákonník“) zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.
Podľa § 709 ods. 1 Obchodného zákonníka banka je povinná prijímať na bežný účet v mene, na ktorú znie, peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných prostriedkov na bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok určených v zmluve vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným osobám. Ak nevyplýva z príkazu čas, kedy sa má platba vykonať, je banka povinná platbu vykonať v deň, ktorý nasleduje po doručení príkazu.
Podľa § 710 Obchodného zákonníka ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).
Podľa § 497 Obch. zák. zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 711 ods. 1 Obchodného zákonníka za vykonanie platieb je banka oprávnená požadovať úhradu nákladov s tým spojených a použiť na ich započítanie peňažné prostriedky na účte.
Podľa § 713 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka banka je povinná pripísať v prospech bežného účtu jeho majiteľa peňažné prostriedky ku dňu, kedy banka získala právo s nimi nakladať, a od tohto dňa patria majiteľovi účtu úroky z týchto prostriedkov. Peňažné prostriedky použité majiteľom účtu podľa § 709 účtuje banka na ťarchu účtu dňom, keď tieto peňažné prostriedky vyplatila alebo platby uskutočnila, a za tento deň nepatria majiteľovi účtu úroky z čerpaných peňažných prostriedkov.
Podľa § 714 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka zo zostatku účtu platí banka úrok. Úroky sú splatné, ak nie je v zmluve určené niečo iné, koncom každého kalendárneho štvrťroka a pripisujú sa v prospech bežného účtu. Ak nie je výška úroku dojednaná v zmluve, je banka povinná platiť úroky ustanovené zákonom alebo na základe zákona, inak úroky obvyklé pre účty vedené za podobných podmienok.
Podľa § 715 ods. 1, 2, 3, 4 Obchodného zákonníka zmluvu môžu majiteľ účtu kedykoľvek s okamžitou účinnosťou písomne vypovedať. Banka môže zmluvu písomne vypovedať s účinnosťou ku koncu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom sa výpoveď doručila majiteľovi účtu. Zostatok bežného účtu banka vyplatí majiteľovi účtu alebo podľa jeho príkazu prevedie na iný účet v banke alebo po odpočítaní nákladov s tým spojených na účet v inej banke. Banka je povinná oznámiť bez zbytočného odkladu majiteľovi účtu výšku zostatku jeho účtu ku koncu kalendárneho roka.
Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení do 31.12.2007 (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o bežnom účte) veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Podľa § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
Podľa § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva ďalej obsahuje a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6, b) sankcie za porušenie zmluvy, c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek, d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy, e) práva spotrebiteľa podľa § 7.
Podľa § 4 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.
Podľa § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení do 31.12.2007 (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa § 52 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, že spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty, h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú k zvýšeniu ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia.
Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 a 2 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie, ods. 2 v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 517 ods. 1, 2 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 Nar. vl. 586/2008 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z. / účinné od 1.1.2009/, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Z vykonaného dokazovania súd zistil, že návrh bol podaný dôvodne iba sčasti. Rozhodujúcou právnou otázkou v prejednávanej veci bolo to, či právny vzťah možno posúdiť zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, vzhľadom k tvrdeniu navrhovateľa, že uvedený zákon sa na vzťah účastníkov nevzťahuje a to v zmysle § 1 ods. 3 veta prvá cit. zákona, nakoľko ide o úver formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditnú kartu. Súd zastáva názor, že aj keď je zmluva o úvere absolútnym obchodom, na právny vzťah založený zmluvou o úvere treba tiež aplikovať aj ustanovenie zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch medzi účastníkmi. Z úvodných ustanovení zák. č. 258/2001 Z.z. je zrejmé, že účelom spotrebiteľského úveru nie je upraviť vzťahy pri podnikaní medzi podnikateľskými subjektmi, ale naopak regulovať vzťahy pri využití produktov podnikania spotrebiteľmi. Spotrebiteľský charakter zmluvy vyplýva z postavenia účastníkov zmluvy, keď niet pochýb o tom, že právny predchodca navrhovateľa je bankou podľa § 2 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, právnickou osobou so sídlom na území Slovenskej republiky založenou ako akciová spoločnosť, ktorá po a) prijíma vklady a po b) poskytuje úvery a ktorá má na výkon činností podľa písmen a) a b) udelené bankové povolenie, ktorého predmetom podnikateľskej činnosti je aj poskytovanie úverov, je dodávateľom bankovej služby a zo žiadneho z údajov zistených v konaní nevyplynulo, žeby odporca požadoval poskytnúť úver nie ako spotrebiteľ podľa § 52 ods. 3 OZ, alebo žeby konal ako osoba pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, odporca pri výsluchu výslovne uviedol, že si nebral úver na podnikateľské účely. Súd aplikoval na vzťah účastníkov konania predpisy vzťahujúce sa na spotrebiteľov, nakoľko dospel vykonaným dokazovaním k záveru, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom vznikla zmluva, ktorá má charakter spotrebiteľského úveru, ktorú ďalej súd posudzoval podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a celý právny vzťah posudzoval aj podľa zákona č. 258/2001 Z. z v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy.
K záveru o občianskoprávnom vzťahu súd vedie aj skutočnosť, že zákon č. 258/2001 Z.z. v odkaze pod čiarou pod 9) k § 5 zákona, týkajúceho sa odstúpenia od zmluvy veriteľom odkazuje na ustanovenie § 48 Občianskeho zákonníka, teda na predpis upravujúci občianskoprávne vzťahy a nie na ustanovenie § 344 Obchodného zákonníka, týkajúce sa odstúpenia od zmluvy a po oboznámení sa s obsahom predmetnej zmluvy súd hodnotí sporný vzťah ako vzťah z úveru ako absolútneho obchodu so záverom, že uvedená zmluva je úverovou zmluvou a spotrebiteľskou zmluvou, a to bez ohľadu na to, že účastníci prejavili vôľu, aby sa ich právny vzťah a práva a povinnosti z neho vzniknuté spravoval ustanoveniami Obchodného zákonníka, na ktorý odkazujú v ustanoveniach zmluvy. Zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva, že by z pôsobnosti ustanovenia § 54 ods. 1 OZ boli vylúčené niektoré typy spotrebiteľských zmlúv, tu súd poukazuje na ustanovenie § 23a ods. 1 a 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení zákona č. 264/2004 Z.z. a zákona č. 616/2004 Z.z., podľa ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté aj podľa Obchodného zákonníka. Teda ustanovenie § 54 ods. 1 OZ reguluje aj absolútne obchody. Súd má za to, že navrhovateľom v zmluve prejavená vôľa, uplatňovať na vzťah účastníkov inštitúty obchodného práva namiesto inštitútov upravených v kódexe o občianskych právach nie je pre spotrebiteľa prijateľné. Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ súd vykladá tak, že v prípade dualistickej
právnej úpravy inštitútov súkromného práva (existuje právna úprava napríklad odstúpenia od zmluvy podľa Obchodného zákonníka aj podľa Občianskeho zákonníka, sú vo svojich účinkoch rozdielne, ďalej právna úprava premlčania je obsiahnutá tak v Občianskom zákonníku ako aj v Obchodnom zákonníku, atď.) sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné právo (Obchodný zákonník), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa oproti občianskoprávne úprave zhoršilo. Ustanovenie § 54 ods. 1 je dôsledkom transpozície čl. 8 Smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Súd poukazuje na zmysel a cieľ tejto smernice, ktorou je ochrana spotrebiteľa, premietnuté do ustanovenie § 54 ods. 1 OZ a ktoré bráni akémukoľvek zhoršeniu postavenia spotrebiteľa oproti tomuto zákonu.
V konaní mal súd preukázané, že zmluva o bežnom účte bola uzavretá písomne, aj po formálnej stránke ju súd vyhodnotil ako platnú, uzavretú v súlade s ustanovením § 708 ods. 2 Obchodného zákonníka. Vychádzajúc zo záveru, že medzi účastníkmi bola platne uzavretá zmluva o bežnom účte majúca podstatné náležitosti v písomnej forme, vyžadovanej zákonom, zaoberal sa súd nárokom navrhovateľa uplatneným v konaní po odporcovi na zaplatenie nepovoleného prečerpania na bežnom účte odporcu (§ 80 písm. b) O.s.p.).
Navrhovateľ v sporovom konaní, ktoré sa začína podaním návrhu, je povinný uviesť skutočnosti, o ktoré sa opiera jeho právo alebo iný nárok. Podstatou tejto povinnosti je tvrdenie skutočností rozhodujúcich z hľadiska veci samej. Odporca ako druhá procesná strana má povinnosť tvrdiť skutočnosti, ktoré vo svojej podstate znamenajú alebo znamenali, že právo (nárok) navrhovateľa nevzniklo, zaniklo, zmenilo sa, prípadne je tu iná prekážka pre jeho súdne uplatnenie. Tieto povinnosti tvrdenia sú základom pre bremeno tvrdenia, ktoré spravidla zaťažuje obe protistojace procesné strany. Neunesenie bremena tvrdenia vyúsťuje do procesného neúspechu toho účastníka sporu, ktorý nedokázal formulovať tvrdenia o konkrétnych skutočnostiach, ak tieto skutočnosti boli predpokladom na použitie pravidla správania obsiahnutého v právnej norme. Každého z účastníkov sporového občianskeho súdneho konania zaťažuje povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (tzv. dôkazná povinnosť). Cieľom tejto dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie tejto dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť.
Navrhovateľom uplatnená suma 410,62 eur je podľa neho nevysporiadaný debetný zostatok. Súd z výpisu z účtu odporcu zistil, že za obdobie od 14.8.2007 do 31.12.2008 mu boli ďalej účtované poplatky za balík služieb vo výške 9,46 eur, úroky vo výške 40,05 eur a ďalšie poplatky za upomienky 4,98 eur a poplatok za výzvu na zaplatenie 24,90 eur. Ide o prípad, ktorý je upravený v § 710 Obchodného zákonníka a predpokladá sa, že majiteľ účtu v zmluve určí, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte. Dôsledkom určenia je, že vznikne podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluva o úvere a práva a povinnosti zmluvných strán sa spravujú pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere. Zmluvou o úvere sa banka zaväzuje na požiadanie poskytnúť dlžníkovi finančné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje ich vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa názoru súdu bolo preto pre zistenie, kedy sa dostal odporca do nepovoleného čerpania peňažných prostriedkov zo strany navrhovateľa povinnosťou tvrdiť úverový rámec, ohraničujúci limit nepovoleného prečerpania. Čo sa týka úverového rámca, jeho výšky alebo obdobia, na ktoré sa poskytuje, nevyplývajú tieto skutočnosti z dôkazov poskytnutých súdu. Navrhovateľ tvrdil, že dňa 4.9.2007 poskytol odporcovi úverový rámec vo výške 331,94 eur (10 000 Sk), pričom však dôkaz na uvedené tvrdenie - zmluvu alebo oznámenie o poskytnutí povoleného prečerpania - súdu nepredložil. V balíku služieb Tatradynamik resp. sadzobníku Tatrabanky, a.s. sa žiaden úverový rámec neuvádza. Stranami zmluvy, týkajúcej sa prečerpania boli banka - podnikateľ a odporca ako spotrebiteľ. Navrhovateľ v doplnenom návrhu tvrdí a poukazuje, že odporca neuhradil nedovolené prečerpanie na jeho účte a ako dôkaz doložil iba prehľad histórie transakcií na bežnom účte, ktorý nie je spôsobilým dôkazom na preukázanie dohody o výške úveru, resp. rámca a obdobia na ktorý sa poskytuje.
Ustanovenie § 4 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch stanovuje, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu a taxatívne stanovuje náležitosti zmluvy. Absencia niektorých náležitostí (napr. výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov) nespôsobuje neplatnosť zmluvy, ak už bol poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal
čerpať alebo ak bol dodaný tovar alebo poskytnutá služba, z dôvodu ochrany spotrebiteľa. Zákon o spotrebiteľských úveroch namiesto neplatnosti sankcionoval veriteľa tým, že od spotrebiteľa nemôže požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere (§ 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch). Súd preto nepriznal navrhovateľovi úroky a poplatky vyplývajúce z výpisu z účtu odporcu, ktoré navrhovateľ žiadal priznať, nakoľko súdu nebolo preukázané dohodnutie úrokov a poplatkov medzi účastníkmi, keďže nebola predložená riadna písomná zmluva o poskytnutí povoleného prečerpania v zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
Zmluva o bežnom účte fyzickej osoby v Sk a poskytovaní ďalších produktov a služieb k tomuto účtu zo dňa 10.7.2007 obsahuje iba v bode VIII. údaj, že poskytnutie povoleného prečerpania na tomto účte je v zmysle Obchodných podmienok balíkov služieb. Obchodné podmienky balíkov služieb Tatra banky, a.s. pre fyzické osoby - k bežným účtom v Sk účinné od 1.9.2006 obsahujú iba údaj o tom, že poskytujú povolené prečerpanie na účte. Z uvedeného nevyplýva, kedy, odkedy, či a s akou výškou úverového rámca poskytol pôvodný veriteľ odporcovi povolené prečerpanie. Odporca pri výpovedi uviedol, že využil službu povoleného prečerpania. Rozporná v konaní zostala výška povoleného prečerpania a preto súd vychádzal z predloženého výpisu z účtu za obdobie od 14.8.2007 do 31.12.2008, z ktorého zistil, že odporca bez poplatkov a úrokov prečerpal finančné prostriedky vo výške 760,14 eur, odporcovi prišli na účet finančné prostriedky vo výške 428,90 eur. Bez poplatkov a úrokov tak zostáva nesplatená čerpaná suma 331,24 eur, na úhradu ktorej súd zaviazal odporcu a vo zvyšku súd návrh zamietol. Vzhľadom k tomu, že odporca uvedený debetný zostatok v sume 331,24 eur neplnil riadne a včas, súd zaviazal odporcu tiež na zaplatenie úroku z omeškania z priznanej výšky istiny, avšak nie odo dňa 30.9.2007 tak, ako žiadal navrhovateľ, ale až od 15.12.2009 do zaplatenia, nakoľko dňa 14.12.2009 pôvodný veriteľ odstúpil od zmluvy, pričom dňom nasledujúcim sa odporca dostal do omeškania s plnením svojho záväzku. Súd priznal navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 9 % ročne a nie vo výške 14,75 % ročne ako navrhoval navrhovateľ, nakoľko má súd za to, že pôvodný veriteľ zrejme vychádzajúc z nesprávnej voľby práva, dohody o voľbe Obchodného zákonníka, poškodzuje spotrebiteľa pri vyrubovaní úroku z omeškania podľa sadzby, ktorá sa v čase uzavretia zmluvy medzi stranami používala ako sankcia za omeškanie u dlžníka, ktorý bol podnikateľom. Súdu nebol doložený dôkaz preukazujúci oprávnenosť zinkasovaných debetných úrokov a poplatkov, keďže tieto neboli s odporcom individuálne dojednané, pričom odstúpením od zmluvy zanikol nárok navrhovateľa žiadať po odporcovi príslušenstvo pohľadávky, ktorým sú podľa § 121 ods. 3 OZ v súdenej veci účastníkov úroky a úroky z omeškania.
V rámci súdnej kontroly danej vnútroštátnemu súdu Smernicou Rady č. 93/13/ EHS sa súd zaoberal otázkou, či spotrebiteľská zmluva, neobsahuje ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, teda či neobsahuje neprijateľnú podmienku. Súd poukazuje na ustanovenie § 52 ods. 2 OZ, podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa použijú vždy, ak je to na prospech strany - spotrebiteľa a odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa č.l. 3 ods. 1 Smernice rady č. 93/13/EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Neprijateľné podmienky zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Spotrebiteľ nemá pri podpise zmluvy možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť pochopiť ich obsah. Zmluvu uzatvára spotrebiteľ na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.
Aj pre platnosť uznania záväzku v dohode o splatení záväzku zo dňa 21.7.2010 sa vyžaduje, aby nebola v rozpore so zákonom. Súd skúmal, či uvedená dohoda neobsahuje neprijateľné podmienky v zmysle § 53 ods. 3 a 4 OZ.
V bode V dohody je uvedené, že sa strany dohodli, že ich vzťah sa spravuje z.č. 513/1991 Zb. Obchodným zákonníkom. Súd považuje uvedenú zmluvnú podmienku za neprijateľnú z dôvodu, že spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán v neprospech spotrebiteľa, zhoršuje zmluvné postavenie spotrebiteľa, čo sa premietlo aj do výšky úroku z omeškania určeného dodávateľom vo výške 14,75 % ročne. Takto stanovený úrok z omeškania je pre spotrebiteľa oproti predpisom
občianskoprávnym nevýhodným. Súd má za to, že ak veriteľ využil právo na úrok z omeškania vo výške podľa Obchodného zákonníka, a teda vo výške ďaleko vyššej než pripúšťa Občiansky zákonník, vo vzťahu k spotrebiteľovi sa jedná o neprijateľnú podmienku, v neprospech spotrebiteľa a značne poškodzujúcu spotrebiteľa na jeho práve byť v prípade omeškania s peňažným dlhom sankcionovaný podľa predpisov občianskeho práva, konkrétne § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a k nemu vykonávaciemu právnemu predpisu nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. Súd má za to, že ak sa ustanovuje v § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka zákonná podmienka zákazu odchýlenia sa od predpisov občianskoprávnych, voľnejšia úprava práv a povinností z úverového vzťahu v Obchodnom zákonníku vyznieva v neprospech spotrebiteľa a preto je podľa § 53 ods. 1 OZ neprijateľnou podmienkou, podľa § 53 ods. 4 OZ neplatnou a pre obchádzanie zákona v zmysle § 39 OZ neplatná.
Podľa § 160 ods. 1 druhá veta O.s.p., súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Súd v zmysle § 160 ods. 1 O.s.p. povolil odporcovi splácať svoj dlh navrhovateľovi v splátkach v sume 50 eur mesačne, pričom určil ich výšku a podmienky zročnosti. Súd povolil odporcovi splátky s ohľadom na jeho finančné pomery, dostáva mzdu v čistom 200 eur mesačne, býva u rodičov, ktorým prispieva na domácnosť čiastkou v rozpätí 50-100 eur mesačne. Uvedená priznaná výška splátok by mala byť v súlade so súdnou praxou, ktorá vyžaduje, aby bol dlh, povolený splácať v splátkach rozložený tak, aby pri riadnom plnení po splátkach, zanikol najneskôr do 36 mesiacov od právoplatného rozhodnutia súdu.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Navrhovateľ nebol v konaní celkom úspešným účastníkom oproti odporcovi a preto súd vypočítal ich pomer úspechu resp. neúspechu k pomeru úspechu resp. neúspechu protistrany v konaní. Pomer rozdelenia trov konania zodpovedá pomeru úspechu navrhovateľa zníženého o pomernú časť jeho neúspechu. Navrhovateľ sa domáhal zaplatenia sumy - istiny 410,62 eur, z toho mu súd priznal sumu 331,24 eur a do zvyšku tejto sumy o 79,38 eur návrh zamietol. Miera úspechu navrhovateľa predstavuje 80,67 % a u odporcu 19,33 %, čo znamená, že navrhovateľ má nárok na náhradu trov konania vo výške 61,34 %. Nakoľko mal predmetnej veci navrhovateľ čistý úspech 61,34 %, súd priznal navrhovateľovi náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 15,03 eur (61,34 % z 24,50 eur) a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 54,90 eur (61,34 % z 89,50 eur) za dva úkony právnej služby, 2 x režijný paušál a DPH.
Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa § 160 ods. 2 O.s.p., ak súd odsúdil na opakujúce sa plnenie v budúcnosti zročných dávok, treba ich plniť, len čo sa podľa rozsudku stanú zročnými.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.