Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28Cb/19/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Bartalskou v právnej veci žalobcu: SEMOS, spol. s.r.o. Prešov so sídlom Budovateľská 48, 080 01 Prešov, IČO: 31 686 320 zastúpeného advokátom JUDr. Vlastimil Klepáč, so sídlom Krmanova 16, 040 01 Košice proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545 o zaplatenie 7 028,17 EUR s príslušenstvom

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 7 028,17 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 7 028,17 EUR odo dňa 12.06.2013 do zaplatenia a trovy konania vo výške 421,50 EUR z titulu zaplateného súdneho poplatku a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 2 438,77 EUR a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca sa domáhal žalobou zo dňa 11.11.2013 doručenou tunajšiemu súdu dňa 16.12.2013 voči žalovanému, vydania rozsudku, na základe ktorého by bol žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 7 028,17 EUR s príslušenstvom.

Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 04.12.2007 uzavreli účastníci Poistnú zmluvu č. 0100009927 na poistenie majetku a zodpovednosti za škodu, predmetom ktorej bolo poistenie hnuteľného a nehnuteľného majetku žalobcu (ďalej aj ako „poistná zmluva„), definovaného v súboroch hnuteľného a nehnuteľného majetku, ktoré boli uvedené ako prílohy. V období od 04.10. - 04.11.2013 došlo v areály žalobcu na Budovateľskej ulici 48 v Prešove k škodovej udalosti, pri ktorej doteraz neznámy páchateľ odcudzil približne 24 kusov medených káblov z pevného žeriava zn. Liebherr typ 71K, v.č. 166 436 75 ( ďalej aj ako „ žeriav“). V danej veci bolo bez zbytočných odkladov podané trestné oznámenie na neznámeho páchateľa. Trestné stíhanie bolo pre nezistenie konkrétnej osoby páchateľa prerušené uznesením Obvodného oddelenia Policajného zboru Prešov - Juh zo dňa 26.01.2012. Vznik škodovej udalosti bol v súlade s poistnou zmluvou v čl. 6 ods. 1 pís. f) všeobecných poistných podmienok (ďalej aj ako „VPP“) oznámený žalovanému ako poistiteľovi - písomným oznámením z 08.11.2013. Na odstránenie škody spôsobenej škodovou udalosťou si žalobca objednal montáž novej kabeláže elektrických rozvodov žeriavu vrátane dodatočne nevyhnutných prác na uvedenie žeriavu do prevádzky spoločnosťou KRANIMEX spol. s r.o., Za vykonanú činnosť - montáž bola vystavená žalobcovi faktúra č. 2120333 zo dňa 02.07.2012 na sumu 9 644,36 EUR. Dňa 26.04.2013 si žalobca u žalovaného uplatnil nárok na poistné plnenie vyplývajúce pre neho z poistnej udalosti. Dňa 20.05.2013 žalobca obdržal od žalovaného zamietavé stanovisko k žiadosti o plnenie. Odmietnutie plniť žalovaný odôvodnil skutočnosťou, že žalobca nedodržal podmienky zabezpečenia proti krádeží, ktoré sp dojednané ako súčasť VPP. Žalobca v liste z 03.06.2013 doručený žalovanému 11.06.2013 vyjadril svoj nesúhlas so stanovisko žalovaného a žiadal ho o prehodnotenie. Žalovaný vyjadreniami zo dňa 26.06.2013 a 26.08.2013 zotrval na svojom stanovisku poistné plnenie neposkytnúť. Žalobca oprávnenosť svojho

nároku odôvodňuje tým, že bolo preukázané, že žeriav bol uložený v areály priestoru u žalobcu riadne oplotený plotom vo výške 2 metre. Toto oplotenie bolo páchateľom prekonané prelezením bez poškodenia vstupných vchodov do areálu. V zmysle stanoviska žalovaného k odmietnutiu plnenie došlo v dôsledku nenaplnenia definície krádeže veci a zásob - definovaného v čl. 1 pís. A bod 1 osobitnej časti VPP, ako „privlastnenie si cudzej veci tak, že sa jej páchateľ zmocnil niektorým z ďalej uvedených spôsobov

a) do miesta poistenia sa dostal tak, že ho sprístupnil nástrojmi, ktoré nie sú určené na jeho riadne otvorenie b) do miesta poistenia sa dostal inak než vstupným otvorom alebo otvoreným oknom c) v mieste poistenia sa preukázateľne skryl a po jeho uzamknutí sa veci zmocnil d) miesto poistenia otvoril kľúčom, ktorého sa zmocnil krádežou aiebo lúpežou e) do schránky, ktorej obsah je poistený, dostal sa alebo ho otvoril nástrojmi, ktoré sú určené na je riadne otvorenie alebo prekonal prekážku vytvorenú špecifickými vlastnosťami veci, a zároveň podľa názoru žalovaného žalobca porušil spôsoby zabezpečenia, ktoré boli dojednané ako súčasť VPP na špecifickú hodnotu hnuteľných vecí.

Žalobca má za to, že predmetná poistná zmluva sa v plnom rozsahu vzťahovala na všetky hnuteľné veci zaradené do súpisu hnuteľných vecí, v ktorých hodnote bol začlenený aj predmetný žeriav. Žeriav bol zabezpečený spôsobom, aký je typický pre takúto hnuteľnú vec, teda umiestnený v areály obohnanom oplotením s výškou dva metre. Keďže páchateľ musel prekonať oplotenie za účelom zmocnenia sa kabeláže žeriava, nemožno vylúčiť použitie ustanovenia č. 1 pís. A bod 1 b) podľa ktorého „ide o krádež iba ak sa páchateľ dostal do miesta poistenia inak než vstupným otvorom alebo otvoreným oknom“. Priestor nad dvojmetrovým oplotením nie je možné vykladať ako vstupný otvor alebo otvorené okno a takýto výklad je nutné považovať za nesprávny v rozpore s poistnou zmluvou. Ohľadne námietky žalovaného, že nebola splnená podmienka zabezpečenia hnuteľnej veci na zabránenie krádeže, tým že vec nebola uskladnená v uzavretej budove, žalobca má za to, že uvedené nie je technicky možné s ohľadom na charakter veci. Žalobca trvá na tom, že žalovaný mal vedomosť o poistení žeriavu. Zo samotnej charakteristiky predmetu poisteniu - charakterizovaný ako súbor hnuteľných vecí nachádzajúcich sa na účte poisteného, kam patrí aj žeriav, mohol žalovaný daný predmet vylúčiť z poistenia, čo sa však nestalo. Na základe uvedeného žalobca tvrdí, že dojednané poistenie sa vzťahovalo na každú hnuteľnú vec zaradenú do majetku žalobcu a nedošlo k nedodržaniu podmienok zabezpečenia pred krádežou, nakoľko odcudzenie kabeláže spadá pod definíciu krádeže v zmysle poistných podmienok. K výške uplatneného nároku žalobca uvádza, že suma 7 028,17 EUR je stanovená s ohľadom na amortizáciu v súlade s ustanoveniami vyhlášky č. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v platnom znení. Vzhľadom k tomu, že žalovaný je v omeškaní so splatením svojho záväzku, žalobca si uplatňuje aj nárok na úrok z omeškania tak ako je stanovený podľa ustanovenia , t.j. výška úroku z omeškania je stanovená nariadením vlády SR č. a žiadal aj náhradu trov konania.

Na základe výzvy súdu sa k tvrdeniam žalobcu uvedeným v žalobe žalovaný vyjadril podaním doručeným súdu 21.01.2014. Uviedol, že poistnú udalosť nahlásenú 07.11.2011 zaevidoval pod č. 8011224516 a bez zbytočného odkladu pristúpil k jej prešetreniu za účelom zistenia rozsahu povinnosti plniť zo strany žalovaného. K namietaným skutočnostiam žalobcu uviedol:

- k tvrdeniu žalobcu, že nedošlo k porušeniu povinnosti zabezpečenia uvádza, že s účinnosťou od 01.01.2008 bola uzatvorená poistná zmluva č. 6804966246 medzi účastníkmi, prostredníctvom maklérskej spoločnosti JUST s.r.o. v rámci ktorej bolo dojednané aj poistné riziko „Krádež hnuteľného majetku na 1. riziko“ s adresou rizika na adrese firmy a adresách stavieb, kde žalobca vykonáva práce s dojednaným spôsobom zabezpečenia podľa VPP. Boli stanovené podmienky zabezpečenia, na základe ktorých stanovil aj poistné za poistnú ochranu. V prípade dohodnutia poistenia proti škode, vzniknutej na voľnom priestranstve by žalovaný ako poisťovňa primerane navýšila poistné s prihliadnutím na zvýšené riziko.

- k tvrdeniu žalobcu, že žalovaný si bol vedomý, že poistná zmluva sa vzťahuje aj na hnuteľné veci značnej veľkosti, ktoré nie je možné uskladniť v uzavretej budove, žalovaný uvádza, že odcudzenia vecí z voľného priestranstva poisťovňa štandardne nepoisťuje, toto je možné len v odôvodnených prípadoch. VPP a zmluvné dojednania jednoznačne stanovujú podmienky, ktoré musia byť dodržané, aby žalovaný poskytol poistné plnenie, ak poistné podmienky dodržané nie sú, toto hodnotí ako nelikvidné.

V závere žalovaný navrhuje, aby súd predmetnú žalobu zamietol.

Súd vo veci nariadil pojednávanie dňa 07.03.2014, na ktoré sa dostavil žalobca a žalovaný. Pred otvorením pojednávania sa súd pokúsil o zmier v danej právnej veci, avšak bezúspešne. Žalobca na pojednávaní uviedol, že sa v plnej miere pridržiava žalobného návrhu. Doplnil krátkou cestou do súdneho spisu - listinný dôkaz Kartu majetku za účtovný rok 2011, kde je uvedený aj predmetný žeriav a zoznam majetku za účtovný rok 2014, kde je taktiež uvedený predmetný žeriav. Žalovaný zotrval na svojom vyjadrení, že neboli naplnené skutkové okolnosti vzniku poistnej udalosti z dôvodu, že hnuteľná vec nebola uložená v uzamknutej zabezpečenej miestnosti. Na otázku súdu, či žalobca vie preukázať svoje tvrdenie, že žalovaný vedel o tom, že v majetku žalobcu je aj predmetný žeriav, právny zástupca žalobcu nevedel na pojednávaní s určitosťou reagovať. Na otázku súdu na žalovaného, či má vedomosť o zaradení žeriavu do majetku poisteného na základe zmluvy, túto skutočnosť nevedel osvedčiť s argumentáciou, že zmluvu uzatváral sprostredkovateľ ešte roku 2007, takže uvedené musia preveriť a na otázku súdu ako žalovaný postupuje pri poisťovaní špecifických hnuteľných vecí, žalovaný uvádza, že v danom prípade by boli dohodnuté osobitné poistné podmienky. V uznesení z pojednávania, súd zaviazal účastníkov na predloženie dôkazov, na ktoré sa dotazoval súd na pojednávaní.

Žalovaný podaním z 24.03.2014 uviedol skutočnosť, že žeriav bol zaradený do majetku poisteného

- žalobcu až 29.02.2008 a zároveň predložil zoznam majetku, na ktorý bolo uzatvorené predmetné poistenie zo strany sprostredkovateľa.

Žalobca podaním z 25.03.2014 označením ako podanie vo veci samej, tvrdí, že konkrétny zoznam majetku bol odovzdaný sprostredkovateľovi poistenia pri uzatváraní poistnej zmluvy. Má za to, že ak by predmetný dokument neodovzdal nedošlo by k uzatvoreniu poistnej zmluvy. Návrh poistnej zmluvy vypracoval žalovaný, ktorý ho predložil na podpis žalobcovi teda prostredníctvom sprostredkovateľa poistenia. Žalobca sa odvoláva na Metodiku poistenia majetku miest, obcí, právnických a fyzických osôb v ktorom sú uvedené usmernenia pre reprezentantov neživotného poistenia a kde je uvedené čo sú prílohy k poistnej zmluve - zoznam poisťovaného majetku s presným označením ceny, miesta poistného rizika, je objasnený pojem „súbor hnuteľného majetku“ ako všetky hnuteľné veci vedené v účtovnej evidencii poisteného. Z uvedeného je zrejmé, že tvrdenie žalovaného, že predmetom poistenia sú len veci nachádzajúce sa v uzamknutej miestnosti je zavádzajúce. Ďalej žalobca má za to, že žalovaný si musel byť vedomý pri uzatváraní poistnej zmluvy, že v rámci výkonu stavebnej činnosti nakladá žalobca aj s vecami, ktoré nie je možné uložiť v uzamknutej miestnosti. Takéto veci boli v majetku žalobcu a sú uvedené aj v predmetnom zoznamu a ide napr. 1ks mobilná bunka drevená, 8 ks obytných kontajnerov, 15 ks stavebných buniek FAGUS, 2 ks stavebných výťahov, ktoré nie je možné umiestniť tak ako žeriav. Zdôrazňuje, že ani v jednom prípade uvedených hnuteľných vecí nebol žalobca upozornený na výluku poistenia daného predmetu. Je pravdou, že celé poistné obdobie - 5 rokov platil za poistenia majetku. Predložil faktúru spol. KRANIMEX, spol. s.r.o. č. faktúry 2120333 ktorá na základe objednávky žalobcu vykonala servisnú činnosť - opravy na vežovom žeriave LIEBHERR 71K. Týmto žalobca preukazuje výšku nákladov na znovunadobudnutie poškodenej hnuteľnej veci.

Na pojednávaní dňa 28.03.2014 sa zúčastnil žalovaný, právny zástupca žalobcu svoju neúčasť ospravedlnil, nežiadal pojednávanie odročiť. Súd na základe uvedeného pojednával v jeho neprítomnosti. Žalovaný krátkou cestou doručil súdu dodatok č. 1 z 08.09.2008, v ktorom je uvedené pri položke súbor hnuteľných vecí zvýšenie poistnej sumy z 13 270 287,- Sk na 15 088 369,- Sk. Dôvodom zvýšenia poistnej sumy mohlo byť zaradenie žeriavu do súboru poistených predmetov. Súd vyzval žalovaného na uvedenie výšky poistného plnenia pre prípad, ak by súd nariadil plnenie v prospech žalobcu. Žalovaný sa mal vyjadriť k uvedenému v súčinnosti s likvidačným oddelením žalovaného. Súd zváži ustanovenie znalca z príslušného odboru.

Na pojednávaní 07.07.2014 boli prítomní žalobca aj žalovaný. Súd skonštatoval, že v rámci svojej kompetencie v zmysle ustanovenia nepovažuje vykonanie dokazovania znaleckým dokazovaním - určenie výšky škody za dôvodné, nakoľko výška škody ako náklady vynaložené na opravu žeriavu boli preukázaná hodnoverným dokladom. Žalovaný sa k výške poistného plnenia - náhrady škody nevyjadril, navrhoval zamietnuť celý nárok Z dôvodu hospodárnosti a efektívnosti konania súd danú záležitosť právne posúdi bez znaleckého dokazovania. Žalobca na pojednávaní požiadal o úpravu petitu žaloby v časti vyčíslenia úrokov z omeškania tak, že petit v časti úrokov z omeškania bude

znieť: ... s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 7 028,17 EUR odo dňa 12.06.2013 do zaplatenia.“ Súd uznesením na pojednávaní pripustil uvedenú zmenu žalobného návrhu, s čím žalovaný súhlasil. Predmetná úprava výpočtu úrokov z omeškania vychádzala zo skutočnosti, že žalovaný prevzal podanie žalobcu z 03.06.2013 dňa 11.06.2013. Žalovaný na otázku súdu ako bol zadefinovaný poistený majetok uviedol, že išlo o súbor hnuteľného majetku, ktorý je evidovaný v účtovníctve poistného /žalobcu/ s tým, že išlo o poistné krádeže na prvé riziko. Uvedené znamená, že v danom prípade poistený nemusí nahlasovať nadobudnutie ďalšieho majetku. V prípade predmetného žeriavu však išlo o vec, ktorú nebolo možné uskladniť do uzamknutého priestoru a preto bolo potrebné túto skutočnosť oznámiť, čím by poisťovňa prehodnotila poistné podmienky a pristúpila by k dozabezpečeniu.

Súd vykonal dokazovanie a oboznámil sa s listinnými dokladmi: informatívny výpis z obchodného registra žalobcu a žalovaného, Poistná zmluva č. 0100009927 z 04.12.2007, Dodatky č.1,2 k poistnej zmluve vrátane súborov hnuteľných a nehnuteľných vecí ako prílohy k poistnej zmluve a zmluvné dojednania, Všeobecné poistné podmienky, Potvrdenie Obvodného oddelenia PZ Prešov - Juh zo dňa 04.11.2011, Uznesenie ČVS: ORP - 2613/JU-PO-2011 zo dňa 26.01.2012, Oznámenie o vzniku poistnej udalosti z 08.11.2013, Objednávka z 07.06.2012, Pracovný výkaz zo servisného zásahu, faktúra č. 2120333, Stanovisko žalovaného z 20.05.2013, Oznámenie o odmietnutí plnenia z 20.05.2013, List právneho zástupcu žalobcu z 03.06.2013, 20.08.2013, Vyjadrenie žalovaného z 21.01.2014, Prípis žalovaného z 24.03.2014, Podanie právneho zástupcu žalobcu vo veci samej z 19.03.2014, Metodika poistenia majetku miest, obcí, právnických a fyzických osôb, Zoznam majetku žalobcu za účtovný rok 2011, 2014, Karta majetku žalobcu za účtovný rok 2014.

Súd ďalšie dôkazy nevykonal, nakoľko účastníci, ktorí boli v zmysle poučení, ďalšie dôkazy na doplnenie dokazovania nenavrhli.

Súd mal preukázané, že v období od 04.10. - 04.11.2011 došlo k škodovej udalosti v areály žalobcu na Budovateľskej ulici č. 48 v Prešove, kde doteraz neznámy páchateľ odcudzil približne 24 kusov medených káblov z pevného žeriava zn. Liebherr typ 71K, v.č. 166 436 75. V danej veci bolo bez zbytočných odkladov podané trestné oznámenie na neznámeho páchateľa. Trestné stíhanie bolo pre nezistenie konkrétnej osoby páchateľa prerušené uznesením Obvodného oddelenia Policajného zboru Prešov - Juh zo dňa 26.01.2012. Vznik škodovej udalosti bol v súlade s poistnou zmluvou v čl. 6 ods. 1 pís. f) VPP oznámený žalovanému ako poistiteľovi - písomné oznámenie z 08.11.2013. V konaní bolo sporné, či došlo k poistnej udalosti so záväzkom žalovaného plniť v prospech žalobcu s predpokladom, že ide o predmet poistenia. Predmetný žeriav bol hnuteľnou vecou, ktorá pre svoje špecifické vlastnosti nemohla byť uskladnená v uzamknutej miestnosti ako je uvedené vo VPP. Súd skúmal, či predmetný žeriav ako hnuteľná vec je predmetom poistenia hnuteľného majetku žalobcu na základe uzatvorenej poistnej zmluvy. Z definície predmetu poistenia vyplýva, Pre poistenie majetku a zodpovednosť za škodu uvedený v čl. 2 VPP „Veci je možné poistiť jednotlivo podľa osobitnej prílohy k poistnej zmluve alebo agregovanou poistnou sumou ako súbor majetku.“ V jednotlivých ustanoveniach príloh dodatkov k poistnej zmluve je predmet poistenia označený ako SÚBOR HN s uvedením poistnej sumy. Súd skúmal začlenenie predmetného žeriavu aj do súpisu majetku žalobcu. Uvedené bolo preukázané výpisom zo zoznamu majetku žalobcu za účtovný rok 2011 a kartou majetku, v ktorom je uvedený zápis: ...Stavebný vežový žeriav LIE M 1170 .....29.02.2008 .....226 840,77, z čoho je zrejmé, že predmetná hnuteľná vec bola evidovaná v majetku žalobcu a tým, je aj predmetom poistenia v rámci súboru hnuteľných vecí. Na dôvažok voči argumentácii žalovaného ohľadne špecifickej povahy danej hnuteľnej veci, má súd za to, že aj iné neuskladniteľné veci v uzamknutej miestnosti sú uvedené v zozname majetku žalobcu, taktiež sú predmetom poistenia v zmysle vyššie uvedenej definície. Súd zobral do úvahy aj skutočnosť, že návrh poistnej zmluvy vrátane procesu jej spísania bolo iniciované zo strany žalovaného. Na výklad obsahu poistných podmienok je aplikovateľné pravidlo: „V pochybnostiach v neprospech zvýhodneného“ („in dubio contra proferentem“) Toto výkladové pravidlo je obsiahnuté v ustanovení a týka sa prakticky všetkých spotrebiteľských zmlúv vrátane poistnej zmluvy.

V prípade poistenia majetku má plnenie poistiteľa charakter poistnej náhrady , ktorej výška je daná rozsahom zmenšenia majetku poisteného alebo je daná ako najvyššie plnenie poistiteľa (poistná suma). Z listinných dôkazov súd mal preukázané, že aj v zmysle Metodiky sa „Za súbor hnuteľného majetku považujú všetky hnuteľné veci vedené v účtovnej evidencii poisteného.“ Žalovaný na pojednávaní dňa 28.03.2014 predložil súdu dodatok č. 1 k poistnej zmluve, ktorým argumentoval, že pri položke

hnuteľných veci (HN) nastalo zvýšenie poistnej sumy z 13 270 287,- Sk na 15 088 369,- Sk z dôvodu zaradenia žeriavu do súboru poistených vecí, avšak táto argumentácia mala smerovať k námietke žalovaného, že žeriav bol zaradený do majetku žalobcu neskôr ako bola podpísaná poistná zmluva, čo sa však vylučuje s tvrdením žalovaného, že ide o „poistenie na prvé riziko“, kedy nie je poistený povinný nahlasovať nadobudnutie ďalšieho majetku. Súd sa v uvedenom prikláňa k argumentácii, že poisteným je majetok, ktorý je uvedený v účtovnej evidencii poisteného tak, ako je uvedené vo Metodike ako aj VPP.

Súd aplikoval na predmetný právny vzťah ustanovenia právnych predpisov takto: Podľa ustanovania , Zb - (ďalej aj ako „ “) cit: „(1) Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. (2) Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.” Na základe uvedeného je osvedčené, že za spôsobenú škodu zodpovedá prevádzkovateľ motorového vozidla poisteného u žalovaného.

Podľa ustanovania cit: “(1) Poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.”

Podľa ustanovania cit: “Poistiť možno najmä a) majetok pre prípad jeho poškodenia, zničenia, straty, odcudzenia alebo iných škôd, ktoré na ňom vzniknú (poistenie majetku);“

Podľa ustanovania cit: “Pre právne úkony týkajúce sa poistenia je potrebná písomná forma, ak nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak.“ Podľa ustanovania cit: “Povinnosť poistiteľa plniť a jeho právo na poistné vznikne prvým dňom po uzavretí poistnej zmluvy, ak nebolo účastníkmi dohodnuté, že vznikne už uzavretím poistnej zmluvy alebo neskôr.“ Podľa ustanovania cit: “Ten, kto s poistiteľom uzavrel poistnú zmluvu, je povinný platiť poistné, a to za dohodnuté poistné obdobia (bežné poistné); možno tiež dohodnúť, že poistné bude zaplatené naraz za celú dobu, na ktorú bolo poistenie dojednané (jednorazové poistné).“ Podľa ustanovania cit „1) Právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).(2) Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). (3) Plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.“ Podľa ustanovania cit „Kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti.“ Podľa ustanovania cit: „Z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje.“ Podľa ustanovenia v platnom znení ( ďalej aj ako „ObZ“) cit: „Zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v , spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v a týmto zákonom.“ Na základe skutočnosti, ako je ustanovené v § až 815 , z poistenia majetku má poistený právo na plnenie poistiteľa v prípade, že následkom poistnej udalosti vznikne škoda na poškodenej veci. Jedným z druhov poistenia majetku je aj poistenie pre prípad odcudzenia, krádeže, zničenia veci.

Súd po dôkladnom oboznámení sa s listinnými dôkazmi a znením príslušných ustanovení má za to, že

- žeriav ako hnuteľná vec v majetku poisteného je vecou, na ktorú sa vzťahuje poistenie uzatvorené so žalovaným, nakoľko hnuteľný majetok bol poistený ako súbor majetku tak, že poistná suma sa viaže na prvú poistnú udalosť, čo znamená, že poistený nemusí nahlasovať nadobudnutie ďalšieho majetku. Uvedené vyvracia námietku žalovaného, že žeriav bol zaradený do majetku žalobcu až po účinnosti poistnej zmluvy. Žeriav bol evidovaný v majetku žalobcu v roku 2011 o čom predložil listinný dôkaz žalobca ako aj kartu majetku za účtovný rok 2014, kde je taktiež uvedený v majetku žalobcu

- žalobca si riadne plnil svoje záväzky voči žalovanému z titulu úhrady poistného v zmysle Poistnej zmluvy počas obdobia 5 rokov a v čase vzniku poistnej udalosti boli záväzky z titulu poistného riadne uhradené žalovanému

- žeriav sa v čase škodovej udalosti nachádzal v areály žalobcu - uvedenom aj ako „ adresa rizika“ v zozname poisteného hnuteľného majetku z 18.11.2008, obohnanom oplotením s výškou dva metre. Keďže páchateľ musel prekonať oplotenie za účelom zmocnenia sa kabeláže žeriava, nemožno vylúčiť použitie ustanovenia č. 1 pís. A bod 1 b) podľa ktorého, ide o krádež iba ak sa páchateľ dostal do miesta poistenia inak než vstupných otvorom alebo otvoreným oknom. Priestor nad dvojmetrovým oplotením nie je možné vykladať ako vstupný otvor alebo otvorené okno, čo nepriamo potvrdzuje aj rozhodnutie Ro NS SR z 21.07.1998 sp.zn. „Nakoľko sa v prípade iných vecí pre naplnenie znakov odcudzenia ako poistnej udalosti obligatórne nevyžaduje prekonanie kvalifikovanej prekážky, možno za postačujúce považovať aj prekonanie každej inej prekážky, chrániacej túto vec proti odcudzeniu, aj keď páchateľ pri jej odcudzení nemusí nevyhnutne zdolávať uzamknutie priestoru...“ a s prihliadnutím na zásadu nielen zákonného, ale aj spravodlivého rozhodovania, dospel k záveru, že popísaným skutkovým stavom došlo k poistnej udalosti, na základe ktorej je žalovaný povinný plniť poistené plnenie v prospech žalobcu.

Ohľadne výšky náhrady škody, tak ako vyplýva z ustanovení dodatku k poistnej zmluve - poistenie majetku je dohodnuté na „novú cenu“ t.j. je suma zodpovedajúca primeraným nákladom na znovu obstaranie veci bez odpočítania príslušného opotrebenia. Výšku náhrady škody ako poistného plnenia určil žalobca, ktorý pri jej stanovení vychádzal zo sumy montáže novej kabeláže elektrických rozvodov žeriavu, vrátane dodatočne nevyhnutných prác na uvedenie stroja do prevádzky na základe faktúry vystavenej spoločnosťou KRANIMEX spol.s.r.o., faktúru č. 2120333 zo dňa 02.07.2012 na sumu 9 644,36 EUR. Žalovaná suma 7 028,17 EUR je vyčíslená ako suma poistného plnenia stanovená s ohľadom na amortizáciu žeriavu v súlade s ustanoveniami vyhlášky č. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v platnom znení. Žalovaný na výzvu súdu na vyčíslenie škody nereagoval, škodu nevyčíslil, napriek tomu, že o uvedené bol požiadaný súdom na pojednávaní. Žalovaný sa k výške poistného plnenia - náhrady škody nevyjadroval, navrhoval zamietnuť celý nárok.

Vzhľadom k vyššie uvedeným ustanoveniam bol žalovaný v omeškaní s vyplatením poistného plnenia, ktorého začiatok určil žalobca ako deň po doručení nesúhlasu žalobcu s postupom žalovaného ohľadne ukončenia vyšetrenia predmetnej poistnej udalosti. Na základe tohto si uplatnil aj úroky z omeškania podľa ustanovenia takto: Podľa ustanovenia , cit: „(1) Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

(2) Úroky z omeškania sa stanú splatnými po uplynutí dňa alebo lehoty, ktoré sú v zmluve určené na splnenie peňažného záväzku. Ak deň alebo lehota na splnenie peňažného záväzku nie je v zmluve určená, úroky z omeškania sa stanú splatnými uplynutím 30 dní od a) doručenia dokladu veriteľa na splnenie peňažného záväzku dlžníkom (ďalej len "doklad"), b) odovzdania tovaru alebo služby, ak je deň doručenia dokladu neistý, c) odovzdania tovaru alebo služby v prípade, ak dlžník dostane doklad skôr ako tovar alebo službu, d) dňa, v ktorom sa skončilo preberanie tovaru alebo služby, ktorým sa má stanoviť, či tovar alebo služba zodpovedá podmienkam zmluvy, ak to ustanovuje zákon alebo upravuje zmluva v prípade, ak k doručeniu dokladu došlo predo dňom alebo najneskoršie v deň, keď sa takéto preberanie skončilo.“ Podľa ustanovenia , : „(1) Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom,

má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení (2) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.” Podľa ustanovenia nariadenia vlády SR č. ,“(1) Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.”

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia právnych predpisov súd žalobe voči žalovanému v celom rozsahu vyhovel tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. veta prvá , podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Žalobca mal vo veci plný úspech, preto súd zaviazal žalovaného nahradiť trovy konania žalobcovi. Výška trov konania žalobcu pozostávala zo zaplateného súdneho poplatku za návrh v hodnote 421,50 EUR podľa položky 1 pís. a) o súdnych poplatkoch v platnom znení ako aj náhradu trov právneho zastúpenia podľa ustanovení vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb vo výške celkom 2 438,77 EUR špecifikované ako: a/ 5 právnych úkonov á 237,34 EUR (prevzatie veci a príprava právneho zastúpenia, písomné podanie na súd, účasť na pojednávaní 07.03.2014, 07.07.2014 a písomné vyjadrenia vo veci samej z 19.03.2014 ) plus 1x režijný paušál á 7,81 EUR a 4x režijný paušál á 8,04 EUR plus DPH v zákonom stanovenej výške teda celkom 1 226,67 EUR bez DPH b/ náhrada za stratu času vo výške 294,80 EUR bez DPH celkom 11 hodín, tj.22 x 13,40 EUR c/ náhrada za použitie osobného motorového vozidla podľa ustanovenia vyhl. č. a ustanoveniami , a pís.b) opatrenie Ministerstva práca, sociálnych vecí a rodiny č. pozostávajúcich z nákladov na pohonné hmoty a náhrady za použitie osobného motorového vozidla. Náhrada za použitie osobného motorového vozidla predstavuje sumu 161,- EUR v danom konaní 2x cesta Košice - Bratislava - Košice a náklady na pohonné hmoty vo výške 1,45EUR/l, spotreba celkom 94,42 EUR. Hodnota spotreby pohonných látok bola osvedčená aj technickým preukazom a priemernou cenou paliva. Celková náhrada trov právneho zastúpenia žalobcu predstavuje sumu vo výške 2 438,77 EUR vrátane DPH.

Z týchto dôvodov súd rozhodol o trovách konania, ako je to uvedené vo výroku toho rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje, a to v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený popisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia alebo na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.