Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_7C-170-2009.pdf
PDF · 111.28 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/170/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Tatianou Redenkovičovou Koprdovou, v právnej veci navrhovateľa : Dopravný podnik Bratislava, a.s., so sídlom Olejkárska 1, 814 52 Bratislava, IČO : 00492736, zastúpený advokátom JUDr. Vladimír Kán, advokát, Advokátska kancelária ECKER- KAN&PARTNERS, nám. Martina Benku 9-C1, 811 07 Bratislava, P.O.BOX 75, 820 09 Bratislava 29, proti odporcovi : C. L., L.. XX.X.XXXX, J. A.. D. Č.. XX, XXX XX J., o zaplatenie istiny 46,94,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 46,94,-eur v pravidelných mesačných splátkach po 10,-eur, počnúc dňom 7.8.2014 do zaplatenia, a to do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca, pod hrozbou straty výhody splátok tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 16,60,-eur, titulom zaplateného súdneho poplatku, na účet právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Vladimíra Kána, advokáta, Advokátska kancelária ECKER-KÁN & partners, Nám. M. Benku 9-C1, 811 07 Bratislava, a to do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania doručeným Okresnému súdu Bratislava IV. dňa 3.11.2006 ( sp.zn. 30Ro/7117/2006) domáhal od odporcu zaplatenia istiny 46,94,- eur ( 1414,00Sk ) s príslušenstvom. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 15.7.2006 cestoval odporca v hromadnom dopravnom prostriedku navrhovateľa, linka č. XX (autobus ), kedy bol kontrolovaný revízorom navrhovateľa. Keďže sa nemohol preukázať platným cestovným lístkom ani predplatným časovým kupónom, bol vyzvaný na zaplatenie postihu vo výške 1400,-Sk a cestovného vo výške 14,-Sk .
Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom č.k. 35Ro/7117/2006 - 7 zo dňa 14.6.2007.
Podľa ust. § 173 ods. 2 O.s.p. ak platobný rozkaz nemožno doručiť čo i len jednému z odporcov, súd ho uznesením zruší v plnom rozsahu. To neplatí, ak sa platobný rozkaz týka niekoľkých účastníkov, z ktorých každý koná sám za seba (§ 91 ods. 1). Súd zruší platobný rozkaz spravidla až spolu s ďalším úkonom vo veci samej, prípadne spolu s úkonom, ktorým sa konanie končí.
Platobný rozkaz sa nepodarilo odporcovi doručiť, zásielka sa súdu vrátila, a preto súd predmetný platobný rozkaz s poukazom na ust. § 173 ods. 2 O.s.p. uznesením č.k. 35Ro 7117/2006 - 13 zo dňa 27.4.2009, právoplatným dňa 14.5.2009, zrušil.
Rozsudkom č.k. 7C 170/2009 - 20 zo dňa 20.7.2009 súd zaviazal odporcu k zaplateniu istiny 46,94eur, k náhrade trov 16,60eur za zaplatený súdny poplatok a k náhrade trov právneho zastúpenia v sume 75,58eur.
Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 5Co 108/2010 - 39 zo dňa 30.apríla 2010 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že súdom prvého stupňa nebol náležite zistený skutkový stav vzhľadom na to, že súd prvého stupňa odporcu na pojednávaní nevypočul, návrh a platobný rozkaz mu pre zmenu adresy bydliska doručený nebol, v čoho dôsledku bol súdom prvého stupňa dňa 27.4.2009 zrušený platobný rozkaz č.k. 35Ro 7117/2006 - 13 a následne bolo súdom prvého stupňa rozhodnuté podľa ust. §200ea ods. 1 O.s.p. a ust. § 115a ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania Týmto postupom súdu prvého stupňa sa odňala odporcovi možnosť konať pred súdom a bol i nedostatočne zistený skutkový stav. Bez preverenia sporných skutočností tvrdených odporcom nie je možné ustáliť záver o tom či odporca cestoval bez platného cestovného lístka v rozhodnej dobe dopravným prostriedkom navrhovateľa, preto záver súdu prvého stupňa , že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi navrhovanú istinu, považoval odvolací súd za predčasný. Úlohou súdu prvého stupňa bude vykonať dokazovanie na preukázanie tvrdení odporcu jeho výsluchom prípadne vykonaním ním navrhovaných dôkazov vzhľadom k tomu, že rozsah zisťovania splnenia zákonných podmienok pre spravodlivé rozhodnutie súdu prvého stupňa v pôvodnom konaní dostatočný nebol.
Podľa ust. § 226 O.s.p. ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
Súd vo veci s poukazom na ust. § 226 O.s.p. vykonal dokazovanie : výsluchom odporcu, svedka O. J., oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou súdneho spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
Z hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok platných dňa 15.7.2006 súd zistil, že odporca, dňa 15.7.2006 cestoval v hromadnom dopravnom prostriedku navrhovateľa, linka č. XX, č. voza XXXX/ X, o X:XX hod., kedy bol kontrolovaný revízorom navrhovateľa. Keďže sa nemohol preukázať platným cestovným lístkom ani predplatným časovým kupónom, bol vyzvaný na zaplatenie postihu vo výške 1400,- Sk a cestovného vo výške 14,- Sk . Odporca túto žalovanú sumu nezaplatil.
Z výpovede odporcu ( vypovedal na pojednávaní konanom dňa 5.6.2014 ) vyplýva, že cestovný lístok mal, hoci neoznačený. Keď chcel lístok označiť, revízor ho mal hrubo fyzicky atakovať, zablokovať mu cestu k označeniu cestovného lístka, hoci v zmysle dopravného poriadku odporca bol presvedčený, že bol "v limite" a revízor nebral ohľad na jeho zdravotný stav, nakoľko mal v tom čase barlu. Poukázal na prepravný poriadok s tým, že v lehote 20 sekúnd, ako aj s poukazom na množstvo cestujúcich, mu malo byť umožnené označiť cestovný lístok, ale toto mu nebolo umožnené , vzhľadom na agresivitu a spôsob jednania revízora. Toto právo aj povinnosť mu zo strany revízora boli hrubo zobraté. Potvrdil, že je dôchodca, má 66 rokov, je človekom so zníženou úrovňou mobility. Jeho mesačný príjem je cca 300 eur a žije sám, pričom iný príjem nemá. Vypovedal, že je za objektivitu v plnom rozsahu, že sa necíti byť vinný za tento priestupok. Žiadal zvážiť splátkový kalendár, nakoľko po zaplatení všetkých platieb mu zostáva 70 eur na mesiac na živobytie. Navrhol, aby súd zohľadnil jeho ekonomickú situáciu a navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania. Ak je to možné, tak by som navrhol 10 eur mesačne, t. j. v priebehu 5-tich mesiacov by pohľadávka navrhovateľa bola uhradená.
Z výpovede svedka O. J., vypočutého na pojednávaní konanom dňa28.4.2014 vyplýva, že po tom čo svedkovi súd predložil hlásenie o porušení tarifných a prepravných podmienok zo dňa 15.7.2006, svedok po nahliadnutí do tohto listinného dôkazu uviedol, že z tohto dôkazu nesporne vyplýva, že cestoval odporca bez cestovného lístka a sťažoval sa na to, že nebol funkčný automat na vydávanie cestovných
lístkov. Z tohto dôvodu bola vykoná na tomto dôkaze svedkom v tom čase poznámka ( t.j. na hlásení ). Písmo svedok potvrdil že je jeho, a on to tam osobne zaznačil.
Podľa § 760 Občianskeho zákonníka , zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a včas.
Podľa ust. § 5 ods. 1 zák.č.168/1996 Z.z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov ( platného v tom čase ), podmienky, za ktorých sa prepravujú osoby, ich batožina a veci v cestnej doprave, upravuje prepravný poriadok. V prepravnom poriadku sa uvedie, najmä
a) za akých podmienok možno s dopravcom uzavrieť zmluvu o preprave osôb alebo zmluvu o preprave vecí,
b) rozsah prepravnej povinnosti,
c) rozsah práv a povinností cestujúcich, odosielateľov a príjemcov vecí pri preprave,
d) podmienky prepravy detí, telesne postihnutých osôb a zrakovo postihnutých osôb,
e) podmienky prepravy príručnej a cestovnej batožiny a domácich zvierat, 8)
f) rozsah zodpovednosti dopravcu pri nedodržaní podmienok prepravy a z toho vyplývajúce nároky cestujúcich, odosielateľov a príjemcov vecí, najmä náhrada škody, vrátenie cestovného a zľavy na cestovnom,
g) požiadavky na odosielateľov vecí (zásielok).
Podľa ust. § 6 ods. 1 zák.č.168/1996 Z.z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov, pravidelná autobusová doprava sa vykonáva na uspokojenie prepravných potrieb osôb ako pravidelne opakovaná preprava cestujúcich (ďalej len "cestujúci") po vopred určenej trase dopravnej cesty s určenými zastávkami na nastupovanie a vystupovanie cestujúcich (ďalej len "autobusová linka"), ktorých dopravca prepravuje podľa prepravného poriadku,
cestovného poriadku a tarify. Súčasťou pravidelnej autobusovej dopravy je preprava príručnej batožiny, prípadne aj cestovnej batožiny, domácich zvierat a autobusových zásielok.
Podľa ust. § 11 ods. 1 cit. zák., cestujúci je povinný
a) správať sa tak, aby nenarúšal bezpečnú, pokojnú a pohodlnú prepravu ostatných cestujúcich, nepoškodzoval autobus a zariadenia dopravcu slúžiace cestujúcim, neznečisťoval autobus a priestory dopravcu určené cestujúcim a neobťažoval ostatných cestujúcich a osádku autobusu,
b) poslúchnuť pokyny a príkazy člena osádky autobusu alebo revízora, alebo dispečera, ktoré smerujú k zaisteniu jeho bezpečnosti a bezpečnosti ostatných cestujúcich alebo bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky,
c) nastupovať do autobusu a vystupovať z neho iba na zastávkach a keď autobus stojí a vodič alebo iný člen osádky autobusu dá na to pokyn; nastupovať a vystupovať mimo zastávky možno iba na pokyn vodiča alebo iného člena osádky autobusu,
d) zaplatiť cestovné a na výzvu vodiča alebo iného člena osádky autobusu, alebo revízora sa preukázať platným cestovným lístkom a zaplatiť úhradu (§ 14 ods. 3), ak sa pri kontrole nemôže preukázať platným cestovným lístkom alebo osobnými údajmi potrebnými na vymáhanie cestovného v rozsahu meno a priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, adresa trvalého bydliska, číslo občianskeho preukazu (cestovného pasu prípadne iného dokladu totožnosti), v prípade neplnoletého cestujúceho meno a
priezvisko zákonného zástupcu, ako aj ďalšie úhrady podľa tarify za poškodenie alebo za znečistenie autobusu,
e) strpieť zistenie totožnosti privolaným príslušníkom Policajného zboru, ak pri kontrole jej preukázanie odmietne.
Podľa ust. § 12 ods. 4 cit. zák. cestujúci je povinný mať platný cestovný lístok pri nastúpení do autobusu, ak mu ho vydala výdajňa cestovných lístkov mimo autobusu, alebo bezprostredne po nastúpení do autobusu, ak ho vydáva vodič alebo iný člen osádky autobusu, alebo ak sa cestovný lístok stáva platným až jeho označením v autobuse, ako aj po celý čas prepravy a pri vystupovaní z autobusu.
Podľa ust. § 12 ods. 5 cit. zák, cestujúci je povinný na výzvu sa preukázať platným cestovným lístkom vodičovi alebo inému členovi osádky autobusu, alebo revízorovi.
Podľa ust. § 13 ods. 1 cit. zák., pravidelná autobusová doprava sa vykonáva podľa cestovného poriadku.
Podľa ust. § 14 ods. 3 cit. zák. platného v tom čase, úhrada pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom [§ 9 písm. b)] je dvadsaťnásobok základného cestovného bez príplatkov a zliav; v mestskej autobusovej doprave ju do stonásobku základného cestovného bez príplatkov a zliav určí dopravca v prepravnom poriadku.
Podľa Prepravného poriadku mestskej pravidelnej električkovej, trolejbusovej a autobusovej dopravy v Bratislave, vydaným Dopravným podnikom Bratislava a.s., cestujúci, ktorý sa na vyzvanie revízora nemôže preukázať platným cestovným lístkom, je povinný zaplatiť dopravcovi cestovné a úhradu vo výške stonásobok základného cestovného bez príplatkov a zliav.
Podľa ust. § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Podľa tarifných podmienok pre mestskú hromadnú dopravu v Bratislave v čase vykonania kontroly bola výška cestovného za jednotlivú jazdu - 14,-Sk.
Z hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok platných dňa 15.7.2006 súd zistil, že odporca dňa 15.7.2006 cestoval v hromadnom dopravnom prostriedku navrhovateľa, linka č. XX, č. voza XXXX/ X, o X:XX hod., kedy bol kontrolovaný revízorom navrhovateľa. Keďže sa nemohol preukázať platným cestovným lístkom ani predplatným časovým kupónom, bol vyzvaný na zaplatenie postihu vo výške 14,- Sk a cestovného vo výške 1414,- Sk . Odporca túto žalovanú sumu nezaplatil.
Základné cestovné bolo v čase prepravy 14,- Sk, navrhovateľom v návrhu na začatie konania žiadaný postih - sankčná úhrada pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom, predstavuje sumu 1414,-Sk .
Odporca do zápisnice pred súdom dňa 5.6.2014 žiadal zvážiť postup podľa ust. § 160 ods. 1 O.s.p. (splátkový kalendár), nakoľko po zaplatení všetkých platieb mu zostáva 70 eur na mesiac na živobytie. Mesačný príjem odporcu je cca 300 eur a žije sám, pričom iný príjem nemá. Žiadal, aby súd zohľadnil jeho ekonomickú situáciu. Navrhol 10 eur mesačne, s tým, že v priebehu 5-tich mesiacov by pohľadávka navrhovateľa bola uhradená. S poukazom na ustálený skutkový stav zaviazal súd odporcu k zaplateniu dlžnej sumy 46,94,-eur s poukazom na citované ust. § 160 ods. 1 O.s.p. v pravidelných mesačných splátkach po 10,-eur, počnúc dňom 7.8.2014 do zaplatenia, a to do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca,
pod hrozbou straty výhody splátok tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia, titulom cestovného a sankčnej úhrady tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Podľa ust. § 150 ods. 1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
Podľa ust. § 150 ods. 2 O.s.p. ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť.
Odporca do zápisnice pred súdom dňa 5.6.2014 žiadal zvážiť postup podľa ust. § 160 ods. 1 O.s.p. (splátkový kalendár), nakoľko po zaplatení všetkých platieb mu zostáva 70 eur na mesiac na živobytie. Mesačný príjem odporcu je cca 300 eur a žije sám, pričom iný príjem nemá. Žiadal, aby súd zohľadnil jeho ekonomickú situáciu a navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania.
Navrhovateľ v podaní zo dňa 1.7.2014 si uplatnil náhradu trov konania vo výške 16,60eur za zaplatený súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia vo výške 163,04eur ( za 6 úkonov právnej služby á 16,60eur + DPH t.j. prevzatie a príprava veci, pokus o zmier, ďalšia porada s klientom, 4x písomné podanie na súd a režijný paušál ) . Z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že súdny poplatok za návrh splatný spolu s podaním návrhu na súd v zmysle zák.č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov zo strany navrhovateľa zaplatený bol v sume 500,-Sk ( 16,60eur ). V tejto časti súd uplatnený nárok navrhovateľa na náhradu trov konania považuje za dôvodný, a zaviazal odporcu k jeho zaplateniu.
S poukazom na citované ustanovenie § 150 ods. 1,2 O.s.p. v predmetnom súdnom spore je možné uplatniť výnimku, ktorá spočíva v možnosti nepriznania či zníženia náhrady trov konania prisudzovanej účastníkovi konania s plným či prevažným úspechom v spore a to za splnenia dvoch zákonom ustanovených podmienok pre takýto postup, z ktorých prvou je práve povaha sporu (teda okolnosť, že ide o drobný spor a v danom spore je predmetom suma 46,94eur = 1414,-Sk) a druhou, že trovy konania (t.j. trovy, ktorých náhrada sa požaduje v sume 179,64,-eur, čo je niekoľko násobne vyššie oproti uplatnenej istine) sú neprimerané voči pohľadávke.
Bližšie podmienky pre nepriznanie alebo zníženie náhrady trov konania podľa tohto ustanovenia pritom zákon neupravuje, takže posúdenie splnenia podmienok pre postup podľa takejto úpravy je výlučne na úvahe súdu.
Je nesporné, že od začiatku konania, t.j. od podania návrhu na začatie konania si navrhovateľ trovy konania, trovy právneho zastupovania uplatňoval. Súd má však možnosť aplikovať citované ustanovenie § 150 O.s.p. a dôležitým je len to, aby účastníka rozhodnutie neprekvapilo a aby na relevantné ustanovenie právneho predpisu mohol reagovať a v danom prípade sa nejedná o nepredvídateľné rozhodnutie, ktoré by mohlo mať za následok odňatie možnosti konať pred súdom a ktoré by mohlo tiež viesť až k záveru o porušení ústavou garantovaného práva na súdnu ochranu (čl. 46 Ústavy).
Určitú inšpiráciu (nie aplikáciu) treba vidieť aj v prístupe Európskej únie k týmto otázkam. Podľa čl. 16 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, trovy konania znáša strana, ktorá nemala v konaní úspech. Súd alebo tribunál však neprisúdi úspešnej strane trovy konania, ktoré sú neúčelné alebo ktoré sú neprimerané voči pohľadávke.
Podania navrhovateľa na súdy vo veciach nezaplateného cestovného majú prvky štandardných až automatických postupov, kedy sa spravidla mení iba osoba povinnej osoby a výška cestovného. A to je na účely vypracovávania podaní viac-menej administratívna agenda, ktorá nevyžaduje žiadne sofistikované riešenia. Uplatňované trovy v pomere ku cestovnému 14,-Sk a sankcii 1400,-Sk sú viacnásobne vyššie a evokujú záver,
že nejde ani tak o cestovné a úhradu 1400,-Sk ( v čase podania návrhu, teraz 46,94eur ), ako o trovy právneho zastúpenia za agendu, ktorú by navrhovateľ vedel účelne zabezpečiť aj právnikom za neporovnateľne citlivejšieho dopadu na pomerne široké vrstvy obyvateľstva, ktorých sa tieto poplatky dotýkajú ( pričom v danom prípade ide o spotrebiteľa ).
Z hľadiska aplikácie citovaného ust. § 150 ods. 2 O.s.p. súd musí u drobných sporov posudzovať aj ich primeranosť. Nakoľko v danom prípade predmet konania nepresahuje 1000eur, ide v zmysle § 200ea ods. 1 O.s.p. o drobný spor, pri ktorom v súvislosti s rozhodovaním o trovách konania prichádza do úvahy aj možná aplikácia ust. § 150 ods. 2 O.s.p. v súčasnom znení, podľa ktorého súd môže trovy konania v drobných sporoch nepriznať alebo znížiť, ak sú neprimerané voči pohľadávke. Legálnu definíciu toho, čo je to "neprimerané voči pohľadávke" zákon neuvádza, a tak je pri výklade tohto ustanovenia potrebné vychádzať aj z účelu tejto zákonnej úpravy.
Cieľom súdnych konaní v takýchto veciach má byť vymoženie pohľadávky s čo najnižšími nákladmi a nemôže prevažovať záujem na vedení konania z dôvodu, že ide o zaujímavé veci z hľadiska odmeny advokáta. Navrhovateľ ako spoločnosť, ktorá takéto pohľadávky hromadne uplatňuje, má možnosť výberu advokáta, ktorý pristúpi na uplatňovanie a vymáhanie takýchto pohľadávok za takých podmienok, že veriteľ nebude mať žiadnu ujmu a pre advokáta stále zostanú tieto veci vzhľadom na ich množstvo zaujímavé (ust. § 150 ods. 2 O.s.p. sa vzťahuje na trovy právneho zastúpenia a hotové výdavky s ním súvisiace).
Účelom takejto zákonnej úpravy bolo práve to, aby boli eliminované trovy právneho zastúpenia pri hromadne uplatňovaných pohľadávkach. Toto ustanovenie teda núti veriteľa (v predmetnom spore navrhovateľa ) a jeho splnomocneného zástupcu k hospodárnosti. Súd prihliadol aj na charakter uplatnenej pohľadávky, na okolnosti, ktoré navrhovateľa viedli k uplatneniu práva na súde, na postoj účastníka a tiež na okolnosti poskytovania právnej pomoci. Odporca predmetnú istinu žiadal uhradiť vzhľadom na ekonomickú situáciu v ktorej sa nachádza a jeho zdravotný stav v splátkach, o čom informoval navrhovateľa ako aj súd. Táto skutočnosť je nesporná, vyplýva z priložených listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu.
Zo znenia ust. § 150 ods. 2 O. s. p. súd zistil najskôr pomer výšky požadovanej náhrady trov konania k výške uplatnenej pohľadávky a následne vyhodnotil stav neprimeranosti takýchto súm ( trovy : pohľadávka ). V prejednávanej veci navrhovateľ vo veci samej požadoval od odporcu zaplatenie sumy 46,94eur ( pôvodne 1414,-Sk ), pričom trovy prvostupňového konania vzniknuté v súvislosti s uplatnením takejto pohľadávky vyčíslil spolu na sumu 179,64,-eur ( uplatnil si trovy za nezaplatený súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, v znení neskorších predpisov ).
V danom prípade bolo treba prihliadnuť na stav neprimeranosti trov konania navrhovateľa voči pohľadávke a tu šlo práve o prípad niekoľkonásobného presahu náhrady nad pohľadávkou. V prejednávanej veci súd zohľadnil aj tú okolnosť, že v danom prípade ide ( podľa vedomosti Okresného
súdu Bratislava IV. z iných ním prejednávaných vecí toho istého navrhovateľa ) o hromadne uplatňované pohľadávky nízkej hodnoty, čím je daná i nízka právna zložitosť a časová náročnosť poskytnutých úkonov právnej služby (možnosť využitia na obdobné, resp. druhovo identické písomné podania adresované väčšiemu počtu osôb skôr vyhotovených predtlačí či vzorov podaní). Právo navrhovateľovi na odborné právne zastúpenie (advokátom) síce zásadne nemožno upierať, na druhej strane však u právnických osôb vykonávajúcich podnikateľskú činnosť vo väčšom nemožno nevidieť aj ponúkajúcu sa (a podľa všetkého zrejme ekonomickejšiu) možnosť zabezpečenia si nevyhnutného právneho servisu aj z vlastných zdrojov ( pomocou na to povolaného zamestnanca či viacerých zamestnancov), pre ktorú sa nad otázkou ekonomiky vedenia sporov takýmito subjektmi treba zamýšľať osobitne. S poukazom na citované ustanovenie § 150 O.s.p. súd navrhovateľovi plnú náhradu trov konania nepriznal, znížil ju. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 16,50,-EUR . V časti týkajúcej sa uplatnených trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške 163,04,- EUR, tieto súd navrhovateľovi nepriznal s poukazom na už uvedené skutočnosti v odôvodnení tohto rozsudku (trovy boli navrhovateľom vyčíslené podľa vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov podaním zo dňa 1.7.2014 ).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia, písomne, dvojmo, na Okresnom súde Bratislava IV.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.