Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23Co-370-2014.pdf
PDF · 116.06 KB
Case nature
Subarea
23Co/370/2014
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľky: Ing. F. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom C., C. - X. XXX, proti odporcovi: B. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom X., N. X, prechodne K., Q. X, o nariadení predbežného opatrenia, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo 7. mája 2014, č. k. 18/ C/98/2014-18, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvého stupňa okrem nariadenia odporcovi nevstupovať do bytu č. XX, na X. poschodí bytového domu na I. ulici X/C v K., zapísaného na LV č. XXXXX, vedeného Okresným úradom Trnava, obec K., katastrálne územie K., a nevstupovať do areálu Roľníckeho družstva v C., so sídlom C., K. XXX a okrem zákazu odporcovi priblížiť sa k maloletej dcére navrhovateľky A. Z. a k jej matke Ing. F. Z. na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov, zdržiavať sa v blízkosti ich obydlia a zdržať sa akéhokoľvek násilia, hrozby násilia a nátlaku voči blízkym osobám navrhovateľky, p o t v r d z u j e a vo zvyšku m e n í tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa uznesením napadnutým odvolaním nariadil odporcovi nevstupovať do bytu č. XX na X. poschodí bytového domu na I. ulici č. X/C v K., zapísaného na LV č. XXXXX, vedeného Okresným úradom Trnava, obec K., katastrálne územie K., do domu súp. č. XXX na parcele č. 65 zapísaného na LV č. XXX vedeného Okresným úradom Trnava, okres Trnava, obec C., katastrálne územie X. a do areálu Roľníckeho družstva v C., so sídlom C., K. XXX, zakázal odporcovi priblížiť sa k navrhovateľke, jej maloletej dcére A. Z. a jej matke Ing. F. Z. na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov, zdržiavať sa v blízkosti ich obydlia a zdržať sa akéhokoľvek násilia, hrozby násilia a nátlaku voči navrhovateľke a jej blízkym osobám a zdržať sa akéhokoľvek nevyžiadaného kontaktu s navrhovateľkou do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. OT/82/2014. Zároveň uznesením uložiť navrhovateľke v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia podať návrh na začatie konania vo veci samej.
Rozhodnutie odôvodnil ust. § 76 ods. 1 písm. f), a g) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) a keďže sa v zmysle § 76 ods. 4 O.s.p. stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, uvedené skonštatoval v odôvodnení a ďalšie dôvody neuviedol. Vychádzal z návrhu navrhovateľky, doručeného Okresnému súdu Trnava 6.5.2014, ktorý odôvodnila tým, že odporca je jej bratom, ktorý dlhodobo žil v zahraničí a po náhlej smrti ich otca sa ich rodinné vzťahy radikálne zhoršili. Odporca má snahu vrátiť sa na Slovensko a zapojiť sa do podnikateľskej činnosti Roľníckeho družstva C., avšak odmieta akceptovať usporiadanie vlastníckych práv a to najmä prevody nehnuteľností, rodinného domu a bytu, do ktorých žiadala uložiť odporcovi zákaz vstupu. Uviedla tiež, že odporca rôznymi obštrukciami blokuje ukončenie dedičského konania po ich otcovi. Navrhovateľka spolu s dcérou a matkou od roku 2012 sú terčom sústavného nátlaku zo strany odporcu, ktorý smeruje k tomu, aby navrhovateľku donútil k opätovnému prevodu rôznych majetkových hodnôt na odporcu. Tento nátlak je vyvíjaný dlhodobo a neustále sa stupňuje. Verbálne útoky odporcu prerástli postupne do viacerých napadnutí, neoprávnených zásahov do práva k domu a neustálych hrozieb a pokusov
o kontakt, či už osobný alebo formou sms a e-mailovej komunikácie. Tiež uviedla, že odporca ju v októbri 2012 verbálne a fyzicky napadol v jej práci v areáli J. L. C., dopustil sa aj priestupku proti majetku, keď zničil jej mobilný telefón. V období od novembra 2012 do júla 2013 neoprávnene užíval byt identifikovaný vo výroku rozhodnutia, ktorý je vo výlučnom vlastníctve navrhovateľky, viac krát vnikol do rodinného domu identifikovaného vo výroku rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorý je tiež vo výlučnom vlastníctve navrhovateľky, pričom viac krát túto nehnuteľnosť poškodil. Odporca pokračuje v útokoch na jej osobu, na osobu jej dcéry a matky, ako aj na ich majetok. Dňa 17.4.2014 bol zadržaný príslušníkmi policajného zboru a 24.4.2014 bolo vydané uznesenie o vznesení obvinenia pre prečin neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytovému priestoru podľa § 218 ods. 1 a ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona. Voči odporcovi bolo začaté trestné konanie z dôvodu, že sa vlámal do bytu vo vlastníctve navrhovateľky a tento neoprávnene užíval. Dňa 25.4.2014 Okresný súd Trnava vydal trestný rozkaz, ktorým bol odporca uznaný vinným z uvedeného prečinu a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 1 roku, pričom výkon trestu bol podmienečne odložený a bola mu určená skúšobná doba v trvaní 2 roky. Zároveň mu bolo uložené obmedzenie vo forme zákazu vstupu do bytu vo vlastníctve navrhovateľky. Proti trestnému rozkazu podal odporca odpor a hlavné pojednávanie je vytýčené na 2.9.2014. Odporca napriek uvedeným skutočnostiam pokračuje v obdobnom konaní, ktoré je možné kvalifikovať ako trestnú činnosť z dôvodu, že navrhovateľku neustále kontaktuje za účelom vytvárania nátlaku, chodí do priestorov RD C., do rodinného domu v X., verbálne na navrhovateľku útočí a vyhráža sa jej. Jedným z posledných atakov bolo vulgárne nadávanie a vyhrážanie sa smrťou, ktoré urobil odporca priamo počas vyšetrovacieho úkonu 23.4.2014 vo veci vedenej pod sp. zn. OT/82/2014. Pod tlakom vzniknutej situácie navrhovateľka 29.4.2014 podala v súvislosti s uvedeným protiprávnym konaním odporcu trestné oznámenie. Vzhľadom na uvedenú situáciu, pociťuje navrhovateľka dôvodnú obavu o bezpečnosť seba, svojich blízkych ako aj o bezpečnosť svojho majetku. Vzhľadom na vývoj situácie a neschopnosť zabrániť stupňujúcemu sa tlaku zo strany odporcu, je navrhovateľka nútená domáhať sa ochrany svojej osobnosti a svojho majetku súdnou cestou. Navrhovateľka vyjadrila presvedčenie, že všetky tieto aktivity sú zo strany jej brata zamerané len na dosiahnutie výsledku dedičského konania, ktoré by odporcovi dalo možnosť podieľať sa na činnosti Roľníckeho družstva C. a tiež týmto odporca smeruje k tomu, aby navrhovateľku donútil previesť vlastnícke právo k uvedeným nehnuteľnostiam na neho. Vyslovila názor, že všetky zákonné podmienky k tomu, aby mohli byť ústavné práva odporcu aspoň dočasne do konečného rozhodnutia vo veci primerane obmedzené, sú dané.
Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal odvolanie odporca, ktorý navrhol jeho zmenu tak, aby návrh na nariadenie predbežného opatrenia bol zamietnutý. Namietal, že nariadené predbežné opatrenie obmedzí rodinnú komunikáciu potrebnú na korektné, civilizované a praktické doriešenie dedičského konania po ich tragicky zosnulom otcovi. Podľa jeho názoru, situácie uvedené v návrhu nezodpovedajú skutočnému stavu a kvalite súrodeneckých, či rodinných vzťahov. Uviedol, že jeho vzťah k sestre
- navrhovateľke a matke, nie je poznačený žiadnou negatívnou emóciou ani tvrdohlavosťou, ani nenávisťou. Namietal uloženie mu povinnosti dočasným spôsobom vo vzťahu k jeho vlastnej matke, ktorá nie je navrhovateľkou, resp. poškodenou. Vyslovil názor, že jeho matka s týmto návrhom a rozhodnutím nie je ani len oboznámená. Poukázal na skutočnosť, že všetky osoby spadajúce pod dočasný zákaz jeho kontaktu s nimi, sú zároveň aj jeho blízkymi osobami, s ktorými komunikácia prebiehala takmer štyri desaťročia normálne. Poukázal na to, že polícia po návrate z cudziny ho privítala trestným oznámením za údajné neoprávnené užívanie firemného vozidla. Potom, ako sa chcel spýtať na priebežné výsledky zberu kukurice, ho zúrivá navrhovateľka začala opäť z prevádzky Roľníckeho družstva C. vyháňať. Uviedol, že do predmetného bytu vstúpil iba jednorázovo za účelom vyzdvihnutia jeho osobných vecí, ktoré mu tam uzamkla navrhovateľka a následne bez jeho vedomia zlikvidovala. V žiadnom prípade neboli prichytený políciou, ale ju zavolala navrhovateľka, ktorá nezvládla jeho korektnú pozvánku do tohto bytu, ani ponúknutý slušný rozhovor. Uviedol, že nie je pravdou, že by sa zdržoval v areáli RD C. v ktorom nebol už 18 mesiacov. Uviedol, že na jeho slušné sms pozvania na obed, či normálny rozhovor jeho rodina vôbec nereaguje. Nepravdivým označil tvrdenie, že zdržuje dedičské konanie, či tlačí na niekoho, na koho jeho rodičia z bezpečnostných dôvodov napísali svoj nehnuteľný majetok a kto nevie zo dňa na deň prísť na meno vlastného súrodenca. K odvolaniu pripojil výkaz ziskov a strát Roľníckeho družstva v C. k 31.12.2012, e-mailovú komunikáciu zo 6.12.2013 medzi ním a J. B., list Okresnému súdu Trnava z 8.10.2013, e-mailovú komunikáciu z 19.12.2013 adresovanú odporcom na adresu D., čestné vyhlásenie z 25.3.2014, e-mailovú komunikáciu z 27.4.2014 medzi ním a navrhovateľkou.
Navrhovateľka vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhla uznesenie súdu prvého stupňa z dôvodu vecnej správnosti potvrdiť. Uviedla, že dôvody a argumentácia, ktoré odporca uvádza v odvolaní sa nevzťahujú na podstatu stavu dočasne riešeného práve predbežným opatrením. Zo samotných vyjadrení odporcu vyplýva, že si neuvedomuje nedovolenosť, protiprávnosť a nebezpečenstvo svojho konania. Odporca neustále zľahčuje vzniknutú situáciu v ich vzťahoch a odmieta si pripustiť realitu. Za daných okolností je zrejmé, že nemá v zásade inú možnosť ako dočasne zastaviť, resp. do určitej miery obmedziť pokračujúce útoky odporcu na jej majetok, jej osobu, či na osoby jej blízke ako práve formou vydania predbežného opatrenia.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba (§ 201 a § 204 O. s. p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O. s. p.), po zistení, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O. s. p.), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, bez pojednávania, pretože nešlo o vec samu a ani o žiaden zo zákonom ustanovených prípadov potreby prejednania veci na pojednávaní (§ 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie je čiastočne dôvodné.
Predmetom konania je nariadenie predbežného opatrenia nariadením odporcovi nevstupovať do bytu č. XX na X. poschodí bytového domu na I. ulici č. X/C v K., zapísaného na LV č. XXXXX, vedeného Okresným úradom Trnava, obec K., katastrálne územie K., do domu súp. č. XXX na parcele č. 65 zapísaného na LV č. XXX vedeného Okresným úradom Trnava, okres Trnava, obec C., katastrálne územie X. a do areálu Roľníckeho družstva v C., so sídlom C., K. XXX, zakaz odporcovi priblížiť sa k navrhovateľke, jej maloletej dcére A. Z. a jej matke Ing. F. Z. na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov, zdržiavať sa v blízkosti ich obydlia a zdržať sa akéhokoľvek násilia, hrozby násilia a nátlaku voči navrhovateľke a jej blízkym osobám a zdržať sa akéhokoľvek nevyžiadaného kontaktu s navrhovateľkou do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. OT/82/2014.
Navrhovateľka vo svojom návrhu na začatie konania o nariadení predbežného opatrenia, doručenom súdu 6.5.2014 uviedla, že ako navrhovateľka a zároveň poškodená, je s odporcom v rodinnom súrodeneckom vzťahu, pričom on do roku 2012 dlhodobo žil v zahraničí a ich vzájomný kontakt bol len sporadický. Po tragickej náhlej smrti ich otca F. Z., zomrelého XX.XX.XXXX, došlo k radikálnemu zhoršeniu rodinných vzťahov medzi pozostalými rodinnými príslušníkmi. Odporca má snahu vrátiť sa na územie Slovenskej republiky s cieľom zapojiť sa do podnikateľskej činnosti Roľníckeho družstva C., avšak odmieta akceptovať usporiadanie vlastníckych práv, najmä prevod nehnuteľností rodinného domu súp. č. XXX na parcele č. 65, zapísaného na LV č. XXX Okresného úradu Trnava, katastrálneho odboru pre katastrálne územie X. ako aj bytu č. XX na K. poschodí bytového domu na I. ulici X/C zapísaného na LV XXXXX Okresného úradu Trnava, katastrálneho odboru pre katastrálne územie K.. Zároveň rôznymi obštrukciami blokuje ukončene, resp. samotný priebeh dedičského konania po zomrelom otcovi, ktoré je vedené notárkou JUDr. Danielou Jašekovou pod sp. zn. 26D/13/2012. Uviedla, že ona s maloletou dcérou a matkou od roku 2012 sa stali terčom sústavného nátlaku zo strany odporcu, ktorý evidentne smeruje k tomu, aby ju donútil k opätovnému prevodu rôznych majetkových hodnôt z jej osoby na odporcu. Nátlak je vyvíjaný dlhodobo a neustále sa stupňuje. Verbálne útoky odporcu prerástli postupne do viacerých napadnutí, neoprávnených zásahov do práva k domu a neustálych hrozieb a pokusov o kontakt, či už osobný alebo formou sms a e-mailovej komunikácie. V mesiaci október 2012 ju odporca verbálne a fyzicky napadol v jej práci, v areáli RD C., dopustil sa priestupku proti majetku, keď zničil jej mobilný telefón. V období od novembra 2012 do júla 2013 neoprávnene užíval byt na I. ulici X/C v jej výlučnom vlastníctve, viac krát vnikol do rodinného domu na adrese C. - X. XXX, ktorý je rovnako v jej vlastníctve, pričom viac krát poškodil túto nehnuteľnosť. Dňa 17.4.2014 bol odporca zadržaný príslušníkmi PZ a 24.4.2014 bolo vydané uznesenie o vznesení obvinenia pre prečin neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu, alebo nebytovému priestoru podľa § 218 ods. 1 a ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona. Voči odporcovi bolo začaté trestné konanie z dôvodu, že sa vlámal do bytu v jej vlastníctve a tento neoprávnene užíval. Dňa 25.4.2014 Okresný súd Trnava vydal trestný rozkaz, ktorým bol odporca uznaný vinným z vyššie uvedeného prečinu a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 1 roku, s podmienečným odložením na skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov. Zároveň mu bolo uložené obmedzenie vo forme zákazu vstupu do
bytu vo vlastníctve poškodenej na I. X/C . v K.. Voči trestnému rozkazu podal odporca 25.4.2014 odpor a 25.4.2014 bola podaná obžaloba a vytýčené hlavné pojednávanie na 2.9.2014. Odporca neustále chodí do priestoru RD C., do rodinného domu v X., verbálne na navrhovateľku útočí a vyhráža sa jej. Jedným z posledných atakov bolo vulgárne nadávanie a vyhrážanie sa smrťou, ktoré odporca vykonal priamo počas vyšetrovacieho úkonu 23.4.2014 vo veci vedenej pod sp. zn. OT/82/2014. 29.4.2014 v súvislosti s týmto atakom a protiprávnym konaním odporcu podala navrhovateľka na neho trestné oznámenie.
Podľa § 102 ods. 1 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“), ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.
Podľa § 74 ods. 1 O. s. p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.
V zmysle § 76 ods. 1 písm. f) a g) O. s. p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal a nevstupoval dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivý z násilia.
Z ustanovenia § 74 vyplýva, že predbežné opatrenia sú opatreniami dočasnými, ktorými súd upravuje právne pomery účastníkov, nie faktické (musia mať základ v hmotnom práve). Cieľom predbežného opatrenia je umožniť ničím nerušené judikovanie vo veci samej. Nejde o konečnú úpravu a možno ich nariadiť len pokiaľ nie sú dané predpoklady pre rozhodnutie vo veci samej. Je ich možné nariadiť pred začatím konania vo veci samej a aj po začatí konania v už prebiehajúcom konaní. Predpokladom nariadenia predbežného opatrenia, ktorým sa dočasne upravujú právne pomery účastníkov, je osvedčenie naliehavosti takejto úpravy a osvedčenie nároku vo veci samej. Z uvedeného charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Keďže ide o úpravu predbežnú a nie konečnú, spravidla preto priamo neupravuje právny vzťah, o ktorom má byť rozhodnuté vo veci samej. Zákon síce umožňuje súdu vysloviť predbežným opatrením povinnosť nenakladať s určitými vecami alebo právami, avšak vždy musí byť uvážené o akú vec ide a či nepoužívaním veci nevznikne účastníkom neprimeraná ujma, poprípade, či vec sama tým, že nie je užívaná nestráca svoju ekonomickú hodnotu. Napokon predbežným opatrením možno zabrániť vzniku nenávratného alebo len ťažko napraviteľného stavu, v prípade kladného rozhodnutia vo veci samej, pričom rozsah predbežného opatrenia musí byť primeraný právu, na základe ktorého boli dočasne upravené pomery účastníkov.
Ustanovenie § 76 ods. 1 písm. f) O. s. p. pripúšťa nariadiť dočasné zabezpečenie s cieľom upraviť pomery účastníkov, ale aj vylúčiť obavu zo zmarenia výkonu súdneho rozhodnutia. Odporcovi možno uložiť niečo vykonať, t. j. má konať tam, kde by v skutočnosti nekonal. Súd nariaďuje pozitívne alebo aktívne konanie, ktorým sa sleduje najmä procesné zabezpečenie osvedčeného nároku. Odporcovi možno uložiť niečoho sa zdržať, t. j. vznikne mu povinnosť zdržať sa presne vymedzeného rušenia, ktorým zasahuje do právnych vzťahov navrhovateľa, bez toho, aby súd odporcovi nariadil nejaké konkrétne opatrenie. Odporcovi možno uložiť niečo znášať, t. j. musí strpieť určité obmedzenia, ktorých jadro spočíva v tom, že sa obmedzí výkon jeho vlastníckych práv, prípadne iných vecných práv na účely použitia veci na súdom určený účel. Obsahom výroku takého druhu predbežného opatrenia je vždy iba právna povinnosť uložená odporcovi, a to vylučuje, aby sa predbežným opatrením priznávalo (nielen deklarovalo) právo alebo oprávnenie pre navrhovateľa.
Výrok uznesenia o predbežnom opatrení podľa § 76 ods. 1 písm. g) O. s. p. musí znieť tak, že sa odporcovi nariaďuje, aby dočasne, t. j. po dobu uvedenú vo výroku, nevstupoval do domu alebo bytu, ktoré musia byť presne označené údajmi z príslušného katastra nehnuteľností. Časové vymedzenie je
nevyhnutné, inak by sa dočasnosť zmenila na trvalý stav. Ohraničenie nebráni tomu, aby súd nariadil ďalšie predbežné opatrenie rovnakého druhu, ak sa ukáže, že pôvodne vymedzená doba nestačí na zabezpečenie účelu takého predbežného opatrenia. Právo na ochranu života a zdravia, ktoré je násilníkom ohrozované, má absolútnu povahu, a teda je silnejšie ako vlastnícke právo násilníka, či právo, ktoré mu vyplýva zo spoločného nájmu bytu. Toto predbežné opatrenie možno nariadiť voči každému, kto je dôvodne podozrivý z násilia. Predpokladom na nariadenie predbežného opatrenia je to, že povinná osoba je dôvodne podozrivá z násilia, predovšetkým fyzického násilia, hoci sa nedá vylúčiť ani psychické týranie. Dôvodnosť podozrenia nemá kvalitu podozrenia potrebného na začatie trestného stíhania alebo priestupkového konania, a preto súd nemusí uvažovať o vzťahu podozrenia k prípadnému trestnému alebo inému obdobného postihu povinnej osoby.
Odvolací súd skúmal preto právny vzťah účastníkov, ktorý žiadala navrhovateľka dočasne súdom upraviť v súvislosti so zásahom do práv odporcu, nakoľko žiadala uložiť odporcovi zákaz vstupovať do jej vlastnícky patriacich nehnuteľností - bytu a rodinného domu, zákaz vstupovať na jej pracovisko, priblížiť sa k nej, jej maloletej dcére a jej matke na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov, zákaz zdržiavať sa v blízkosti ich obydlia a zdržať sa akéhokoľvek násilia, hrozby násilia a nátlaku voči navrhovateľke a jej blízkym osobám a zdržať sa akéhokoľvek nevyžiadaného kontaktu s navrhovateľkou do právoplatného skončenia trestného konania vedeného proti odporcovi.
Podľa § 76 ods. 2 O. s. p. predbežným opatrením možno nariadiť povinnosť niekomu inému než účastníkovi len vtedy, ak to možno od neho spravodlivo žiadať.
Z citovaného ustanovenia vyplýva možnosť uložiť povinnosť inému ako účastníkovi konania. Možnosť súdnej ochrany inej osoby, než účastníka konania, nevyplýva zo žiadneho ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku. Vzhľadom k tomu, že cieľom predbežného opatrenia je úprava vzťahov medzi účastníkmi konania, v danom prípade navrhovateľky a odporcu, v ktorom prípade možno, ak to možno spravodlivo žiadať, uložiť povinnosť tretej osobe. V danom prípade preto nemožno súdne chrániť, i keď dočasným spôsobom, iného než účastníka konania, navrhovateľku, preto pokiaľ súd prvého stupňa nariadil predbežné opatrenie aj na ochranu iných osôb, dcéry a matky navrhovateľky a jej blízkych osôb, nepostupoval správne.
S obžaloby Okresnej prokuratúry Trnava č. k. 2Pv366/2014/2207-7 z 25.4.2014 podanej Okresnému súdu Trnava 25.4.2014 vyplýva, že prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava podal obžalobu na odporcu pre prečin neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytovému priestoru podľa § 218 ods. 1 ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona za použitia § 127 ods. 4 Trestného zákona, ktorého sa mal odporca dopustiť tak, že v presne nezistenom čase 17.4.2014 v K., na ulici I. X/C bez vedomia, a napriek predchádzajúcemu zákazu vlastníčky Ing. F. Z. vošiel do bytu č. XX, ktorý sa nachádza na X. poschodí zapísaného na LV č. XXXXX a to tým spôsobom, že si neoprávnene bez súhlasu vlastníčky zabezpečil pravé kľúče od tohto bytu, následne do bytu prostredníctvom týchto kľúčom vošiel, doposiaľ nezisteným predmetom odmontoval zámok na vchodových dverách vedúcich do tohto bytu, tento zámok následne vymenil za nový a v tomto byte neoprávnene zotrval a užíval ho až do 9:00 hod. dňa 23.4.2014.
Z listu vlastníctva č. XXXXX vedeného Okresným úradom Trnava, katastrálnym odborom obec K., katastrálne územie K., súd zistil, že navrhovateľka je vlastníčkou bytu č. XX na treťom poschodí na ulici I. X/C v podiele 1/1.
Z listu vlastníctva č. XXX vedeného Okresným úradom Trnava katastrálnym odborom, obec C., katastrálne územie X. vyplýva, že navrhovateľka je vlastníčkou rodinného domu č. XXX na parcele č. 65 v podiele 1/1.
Z výpisu z Obchodného registra súdi zistil, že navrhovateľka je podpredsedníčkou predstavenstva J. L. v C. a Ing. F. Z. je predsedníčkou predstavenstva J. L. v C..
Z trestného oznámenia podaného 29.4.2014 na Okresnej prokuratúre Trnava vyplýva, že navrhovateľka podala trestné oznámenie na odporcu pre podozrenie zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 a ods. 2 Trestného zákona, ktorého sa mal odporca dopustiť takým spôsobom, že 23.4.2014 na chodbe v budove polície na Starohájskej ulici v Trnave počas konania vo veci ČVS: ORP-614/2-VYŠ-TT-2014 jej sústavne vulgárne nadával a vyhrážal sa jej, že im odstráni hlavy takým spôsobom, ktorý vzbudil v navrhovateľke dôvodnú obavu z uskutočnenia týchto vyhrážok. Tento slovný konflikt má navrhovateľka zaznamenaný v mobilnom telefóne.
V e-mailovej správe poslanej 27.4.2014 odporcom navrhovateľke, odporca uvádza, že bude najlepšie ak nešťastný bytík predsa len prepíšu na neho.
Z prehlásenia svedkov X. B. a F. B. zo dňa 25.4.2014 vyplýva, že boli svedkami incidentu, ktorý sa udial v areály RD v C.. Na základe kričania navrhovateľky dňa 22.10.2012 vybehli z kancelárie a videli, ako ju odporca kopal a udieral, vulgárne jej nadával, pričom ju hodil na zem a rozbil mobilný telefón.
Z výpisu z Registra priestupkov SR vyplýva, že odporcovi bola rozhodnutím Obvodného úradu v Trnave č. k. A/2012/17449 právoplatným 18.02.2013 uložená pokuta vo výške 20 eur za spáchanie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ktorého sa dopustil dňa 22.10.2012 v priestoroch Roľníckeho družstva C., keď úmyselne fyzicky napadol navrhovateľku, tak, že jej dal facku. Odporcovi bola ďalej rozhodnutím Obvodného úradu v Trnave č. k. A/2012/17551 právoplatným 26.3.2013 uložená pokuta vo výške 20 eur za spáchanie priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ktorého sa dopustil 22.10.2012 v priestoroch Roľníckeho družstva C., keď odporca vytrhol navrhovateľke z ruky mobilný telefón, ktorý následne hodil o zem, v dôsledku čoho ho poškodil. Odporcovi bolo ďalej rozhodnutím Okresného úradu v Trnave č. k. AA/2013/01244 právoplatným dňa 13.11.2013 uložené pokarhanie za spáchanie priestupku na úseku hospodárenia s bytmi a nebytovými priestormi podľa § 26 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ktorého sa dopustil v čase od novembra 2012 do júla 2013 tak, že úmyselne protiprávne užíval byt na I. ulici X/C. v K. bez povolenia majiteľky navrhovateľky.
Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
Z citovaného ustanovenia vyplýva, že právo vlastnícke je všeobecným priamym právnym panstvom nad vecou, lebo dáva vlastníkovi moc, aby všeobecne podľa svojej vôle s vecou nakladal; je právom absolútnym, pôsobiacim voči všetkým (erga omnes), a zodpovedá mu povinnosť všetkých ostatných nerušiť vlastníka vo výkone jeho práva k veci. Predmet svojho vlastníctva je vlastník oprávnený držať (ius possidendi), užívať, požívať jeho plody a úžitky (ius utendi et fruendi) a nakladať s ním (ius disponendi). Právo nakladať s predmetom vlastníctva znamená, že ho môže previesť (predať, darovať, zameniť), zriadiť o ňom závet, založiť ho, zaťažiť vecným bremenom, dať do nájmu, vypožičať ho atď.
Vychádzajúc z toho, že prostredníctvom inštitútu predbežného opatrenia je možné poskytnúť dočasnú súdnu ochranu právnym vzťahom (nie vzťahom faktickým), dospel odvolací súd k záveru, že uvedená podmienka v danej veci je splnenou. Navrhovateľka osvedčila svoj nárok vo veci samej, t. j. z obsahu návrhu na začatie konania nemožno výslovne bez akéhokoľvek dokazovania dospieť k záveru o bezúspešnosti nároku vo veci samej o zákaz vstupu do bytu a rodinného domu vlastnícky patriacich navrhovateľke (tým odvolací súd neprejudikuje výsledok sporu vo veci samej), a zároveň preukázala potrebu okamžitej ochrany svojho vlastníckeho práva, ktoré jej svojim konaním odporca ohrozuje v tom, že jej znemožňuje ich riadne užívanie, nakoľko ich užíval bez právneho dôvodu, avšak nepreukázala, že je vlastníčkou práve bytu č. XX, do ktorého žiadala uložiť odporcovi zákaz vstupu. Pokiaľ ide o zákaz vstupu odporcu do rodinného domu v C. - X., v tejto časti je návrh dôvodným, nakoľko odporca do tohto domu vstupuje a svojim správaním obťažuje navrhovateľku. Vstup do areálu Roľníckeho družstva v C. odporcovi nemožno zakázať, nakoľko nie je vo vlastníctve navrhovateľky a navrhovateľka nemá k týmto nehnuteľnostiam ani iné práva, preto súdnu ochranu nie je možné poskytnúť absentujúcemu právu
navrhovateľky k týmto nehnuteľnostiam, vždy len právu existujúcemu. Ochrana osoby navrhovateľka je plne zabezpečená zákazom priblíženia sa odporcu k jej osobe.
Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
Občianskoprávna úprava ochrany osobnosti vychádza z druhej hlavy Ústavy Slovenskej republiky, najmä z jej článkov 14, 15, 16, 19, 20 a 21. Základ súkromnoprávnej ochrany osobnostných práv obsahuje Občiansky zákonník v ustanoveniach § 11 až 16.
Predmetom ochrany sú imateriálne hodnoty a stránky osobnosti človeka. Vzhľadom na to, že ide o výsostne osobnostné stránky patriace každej fyzickej osobe, nazývame ich osobnostnými právami (niekedy sa používa aj označenie všeobecné osobnostné práva alebo práva späté s osobnosťou človeka). Zákon poskytuje ochranu predovšetkým životu a zdraviu fyzickej osoby. Nikto nemôže zasiahnuť do telesnej či psychickej integrity fyzickej osoby a každý sa musí zdržať konania, ktorým by mohol ohroziť jej život alebo zdravie.
V danej veci navrhovateľka preukázala, že do jej osobnostného práva na zdravie odporca viackrát zasiahol, preto je dôvodným uložiť mu zákaz priblížiť sa k nej na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov. Rovnako i zákaz zdržiavať sa v blízkosti jej obydlia v C. - X. je dôvodným vzhľadom na zásahy do integrity osobnosti navrhovateľky. Podobne aj uloženie zákazu odporcovi zdržať sa akéhokoľvek násilia, hrozby násilia a nátlaku voči navrhovateľke a zdržať sa akéhokoľvek nevyžiadaného kontaktu s navrhovateľkou je dôvodným, vzhľadom na už uskutočnené zásahy odporcu do integrity navrhovateľky, keď dôvodným je predpokladať, že odporca, ktorý prekonal hranicu medzi právne dovoleným a nedovoleným konaním voči inej fyzickej osobe, je schopný svoj útok zopakovať, keďže k takémuto opakovanému chovaniu už prišlo. Správne preto uložil súd prvého stupňa odporcovi dočasné obmedzenia do právoplatného skončenia konania vedeného Okresným súdom Trnava po sp. zn. 0T/82/2014, v ktorom mu bol uložený zákaz vstupu do bytu vlastnícky patriacom navrhovateľke, avšak neprávoplatne.
Odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa v časti o nariadení odporcovi nevstupovať do rodinného domu vo vlastníctve navrhovateľky, v časti zákazu odporcovi priblížiť sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov, zdržiavať sa v blízkosti jej obydlia - rodinného domu v C. - X. a zdržať sa akéhokoľvek násilia, hrozby násilia a nátlaku voči navrhovateľke a akéhokoľvek nevyžiadaného kontaktu s navrhovateľkou do právoplatného skončenia trestného konania a podľa § 220 O. s. p., keďže nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1), zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým nariadil predbežné opatrenie v zostávajúcej časti.
O práve na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v rozhodnutí o veci samej v zmysle § 224 ods. 1 O. s. p. podľa § 145 O. s. p., podľa ktorého účastníkovi, ktorému súd prizná náhradu trov konania, prizná aj náhradu trov predbežného opatrenia a zabezpečenia dôkazov.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.