Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Co-33-2022.pdf
PDF · 107.36 KB
Case nature
Area
Subarea
13Co/33/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Kočičkovej a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jozefa Zlochu ako členov senátu, v právnej veci žalobkyne: R. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX/XX, XXX XX U., zastúpenej JUDr. Richardom Piliarom, advokátom, so sídlom Školská 4, 977 01 Brezno, proti žalovanej: T. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX/XX, XXX XX U., o vypratanie nehnuteľností, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 9C/27/2020-67 zo dňa 18.01.2022, takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu vo výroku I., ktorým okresný súd uložil žalovanej povinnosť vypratať nehnuteľnosti vedené Okresným úradom Brezno, katastrálny odbor pre okres Brezno, obec Polomka, k. ú. Polomka, zapísané na LV č. XXX ako stavba - rodinný dom súp. č. XXX a pozemok C- KN parcela č. XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 760 m2, v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku a v súvisiacom výroku III. o trovách konania, p o t v r d z u j e .
II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do 3 dní od právoplatnosti uznesenia okresného súdu o výške náhrady trov konania.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanej povinnosť vypratať nehnuteľnosti vedené Okresným úradom Brezno, katastrálny odbor pre okres Brezno, obec Polomka, k. ú. Polomka, zapísané na LV XXX ako stavba - rodinný dom súp. č. XXX a pozemok C-KN parcela č. XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 760 m2 , v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.). V prevyšujúcej časti okresný súd žalobu zamietol (výrok II.). O trovách konania rozhodol okresný súd podľa ust. § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z., Civilného sporového poriadku (ďalej v texte len „CSP“) tak, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania, čo okresný súd odôvodnil tým, že pomer úspechu a neúspechu strán sporu bol približne rovnaký vzhľadom na to, že súd nevyhovel žalobe v celom rozsahu.
1.1 V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol, že žalobkyňa sa žalobou podanou voči žalovanej domáhala, aby súd uložil žalovanej a „ostatným s ňou spolužijúcim osobám“ povinnosť vypratať nehnuteľnosti vedené Okresným úradom Brezno, katastrálny odbor pre okres Brezno, obec Polomka, k. ú. Polomka, zapísané na LV č. XXX ako stavba - rodinný dom súp. č. XXX a pozemok C-KN parcela č. XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 760 m2, „prípadne iné stavby nachádzajúce sa na tomto pozemku, ktoré nie sú zapísané na liste vlastníctva“, a to do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ako aj nahradiť žalobkyni trovy konania. Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že žalobkyňa odôvodnila žalobu tým, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností vedených Okresným úradom Brezno, katastrálny odbor pre okres Brezno, obec Polomka, k. ú. Polomka, zapísaných na LV č. XXX ako stavba - rodinný dom súp. č. XXX a pozemok C-KN parcela č. XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 760 m2 (ďalej len „predmetné
nehnuteľnosti“). Predmetné nehnuteľnosti nadobudla žalobkyňa na základe kúpnej zmluvy V-1159/2017 zo dňa 23.05.2017, pričom v súvislosti s ich nadobudnutím bolo do katastra nehnuteľností zapísané aj vecné bremeno: právo doživotného bývania a užívania nehnuteľností, doopatrovanie v prípade choroby a staroby, vystrojenie pohrebu podľa miestnych a rodinných zvyklostí v prospech V. B., rod. W., nar. XX.XX.XXXX. Oprávnená z vecného bremena V. B. je matkou žalobkyne, o ktorú sa žalobkyňa riadne stará. V. B. momentálne užíva nehnuteľnosti vedené Okresným úradom Brezno, katastrálny odbor pre okres Brezno, obec Polomka, k. ú. Polomka, zapísané na LV č. XXXX ako stavba - rodinný dom súp. č. XXX a pozemok C-KN parcela č. XXXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 626 m2, ktoré má vo výlučnom vlastníctve dcéra žalovanej B. B., pričom aj na tejto domovej nehnuteľnosti má V. B. (matka žalobkyne) zriadené vecné bremeno doživotného bývania a užívania. Listami zo dňa 15.11.2019 a zo dňa 27.04.2020 žalobkyňa žalovanú žiadala, aby sa dobrovoľne vysťahovala z predmetných nehnuteľností vo vlastníctve žalobkyne do 31.05.2020. Na uvedené listy žalobkyne odpovedala žalovaná prostredníctvom advokátskej kancelárie Právny dom - advokáti s. r. o. listom zo dňa 13.05.2020, v ktorom navrhla tri možnosti vyriešenia vzniknutej situácie. Na list advokátskej kancelárie Právny dom - advokáti s. r. o. odpovedala žalovanej žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo vyjadrení zo dňa 22.07.2020, v ktorom žalovanej poskytla ďalšiu lehota na vypratanie žalovaných nehnuteľností, a to do 30 dní odo dňa doručenia vyjadrenia. Žalobkyňa žalovanej navrhla, aby sa s celou rodinou presťahovala do rodinného domu súp. č. XXX, zapísaného na LV č. XXXX pre k. ú. Polomka, obec Polomka, okres Brezno, v ktorom momentálne býva matka žalobkyne V. B., ktorá je však pripravená uvedenú domovú nehnuteľnosť opustiť potom, ako dôjde k vyprataniu a odovzdania nehnuteľností žalovanou žalobkyni s tým, že rodinný dom súp. č. XXX, zapísaný na LV č. XXXX pre k. ú. Polomka, obec Polomka, okres Brezno vo vlastníctve dcéry žalovanej, B. B., bude môcť žalovaná s rodinou užívať bez akýchkoľvek obmedzení. Na vyjadrenie k vyjadreniu žalovanej žalobkyňa nedostala žiadnu odpoveď, preto sa rozhodla domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva podaním žaloby na súd. Žalobkyňa v žalobe tiež uviedla, že žalovaná spolu s ostatnými spolužijúcimi osobami užíva bez právneho dôvodu nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne, ktoré napriek výzvam žalobkyne odmieta dobrovoľne opustiť a vypratať. Žalobkyňa v žalobe argumentovala ďalej tým, má záujem presťahovať svoju matku V. B. do rodinného domu v jej vlastníctve, ktorý užíva žalovaná, avšak za momentálnych okolností to nie je možné. Poukázala na list vlastníctva č. XXXX, z ktorého vyplýva, že dcéra žalovanej vlastní rodinný dom, do ktorého sa môže žalovaná spolu s celou rodinou presťahovať, potom čo sa z rodinného domu vo vlastníctve dcéry žalovanej odsťahuje V. B., ktorá má v ňom tiež, rovnako ako v rodinnom dome vo vlastníctve žalobkyne zriadené právo vecného bremena, spočívajúce v doživotnom užívaní a bývaní, takže rodinný dom dcéry žalovanej užíva matka žalobkyne oprávnene. V uvedenej súvislosti žalobkyňa uviedla, že žalovaná je povinná za daného právneho a skutkového stavu vypratať nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne, keďže svojím konaním neoprávnene zasahuje do vlastníckeho práva žalobkyne.
1.2 V nadväznosti na uvedené okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že žalobkyňa ako dôkazy preukazujúce jej tvrdenia označila: výsluch strán sporu, výpis z LV č. XXX, výpis z LV č. XXXX, listy žalobkyne zo dňa 15.11.2019 a dňa 27.04.2020, list advokátskej kancelárie Právny dom - advokáti s. r. o., adresovaný žalobkyni a vyjadrenie žalobkyne k návrhu žalovanej na mimosúdne vyriešenie veci zo dňa 22.07.2020. Uznesením č. k. 9C/27/2020-37 zo dňa 16.11.2020 okresný súd vyzval žalovanú v zmysle § 167 ods. 2 CSP, aby sa k podanej žalobe v lehote 15 dní odo dňa doručenia uznesenia písomne vyjadrila. Zároveň okresný súd vyzval žalovanú, aby sa v lehote 15 dní od doručenia výzvy vyjadrila, či súhlasí alebo nesúhlasí s tým, aby vo veci bolo rozhodnuté bez nariadenia pojednávania podľa § 177 ods. 2 písm. b) CSP s tým, že ak v uvedenej lehote vyplnenú výzvu s vyznačenou možnosťou „súhlasíte/nesúhlasíte“ súdu späť nezašle, bude súd vychádzať z toho, že nemá námietky voči tomu, aby bolo vo veci rozhodnuté bez nariadenia pojednávania. Uvedené uznesenie a výzva boli žalovanej doručené dňa 02.12.2020. Podaním zo dňa 17.12.2020 žalovaná okresný súd požiadala o predĺženie lehoty na písomné vyjadrenie k žalobe do konca januára 2021 s odôvodnením, že medzi ňou a žalobkyňou prebieha mimosúdna komunikácia ohľadom termínu a spôsobu vypratania dotknutých nehnuteľností; na výzvu ohľadom súhlasu/nesúhlasu s rozhodnutím súdu bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 177 ods. 2 písm. b) CSP, žalovaná nereagovala.
1.3 Uznesením č. k. 9C/27/2020 - 48 zo dňa 22.12.2020 okresný súd predĺžil žalovanej lehotu na podanie písomného vyjadrenia k žalobe do 31.01.2021; predmetné uznesenie bolo žalovanej doručené dňa 28.12.2020. Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého uznesenia uviedol, že žalovaná sa v lehote určenej súdom a ani do vyhlásenia rozsudku (dňa 18. 01. 2022) k žalobe písomne nevyjadrila, v konaní zostala nečinná, skutkové tvrdenia žalobkyne nespochybnila. Písomným podaním doručeným
okresnému súdu dňa 02.09.2021, žalobkyňa v reakcii na výzvu okresnému súdu oznámila, že k dobrovoľnému vyprataniu nehnuteľností žalovanou nedošlo, aj keď sa sporové strany snažili vec riešiť dohodou, a preto na podanej žalobe trvá v plnom rozsahu. Okresný súd vo veci rozhodol dňa 18. 01. 2022 rozsudkom bez nariadenia pojednávania podľa § 219 ods. 3 CSP v spojení s § 177 ods. 2 písm. b) CSP konštatujúc, že žalobkyňa a aj žalovaná súhlasili s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania; oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo uverejnené na úradnej tabuli okresného súdu a na webovej stránke súdu dňa 06.12.2021.
1.4 V nadväznosti na uvedené okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise, pričom zistil, že žalobkyňa je vlastníčkou nehnuteľností vedených Okresným úradom Brezno, katastrálny odbor pre okres Brezno, obec Polomka, k. ú. Polomka, zapísaných na LV č. XXX ako stavba - rodinný dom súp. č. XXX a pozemok - C-KN parcela č. XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 760 m2, ktorých vypratania sa podanou žalobou domáha a zároveň mal okresný súd za preukázané, že tieto nehnuteľnosti bez právneho dôvodu užíva žalovaná. V uvedenej súvislosti okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku konštatoval, že žalovaná napriek výzvam žalobkyne predmetné nehnuteľnosti dobrovoľne neopustila, predmetné nehnuteľnosti sa tak neoprávnene nachádzajú v moci inej osoby ako ich vlastníka, čím žalovaná neoprávnene zasahuje do vlastníckeho práva žalobkyne. Ďalej uviedol, že žalovaná zostala v konaní nečinná napriek tomu, že jej bola žaloba spolu s prílohami, vrátane poučení, v súlade s ustanoveniami Civilného sporového poriadku doručená, k žalobe sa nevyjadrila, skutkové tvrdenia žalobkyne nespochybnila, preto uložil žalovanej povinnosť vypratať predmetné nehnuteľnosti v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku, ktorú lehotu považoval za dostatočnú na vypratanie, keďže zohľadnil úkony žalovanej, ktoré bude potrebné z jej strany vykonať v súvislosti s vysťahovaním sa. V nadväznosti na uvedené okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že pokiaľ sa žalobkyňa podanou žalobou domáhala aj toho, aby súd uložil „ostatným so žalovanou spolužijúcim osobám“ povinnosť vypratať predmetné nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne a súčasne sa žalobkyňa domáhala uloženia povinnosti žalovanej vypratať „prípadne aj iné stavby“ nachádzajúce sa na pozemku C-KN parcela č. 516, ktoré nie sú zapísané na liste vlastníctva č. XXX, tak v prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol, nakoľko dospel k záveru, že vo vzťahu k tejto časti žaloby je petit žaloby nevykonateľný, keďže „prípadné iné stavby nezapísané na liste vlastníctva“ neboli presne v petite žaloby špecifikované, a teda nie je zrejmé, o aké stavby by sa malo jednať. „Ostatné so žalovanou spolužijúce osoby“ neboli v žalobe označené žiadnymi identifikačnými údajmi (meno, priezvisko, dátum narodenia), pričom s ohľadom na petit žaloby a žalobou uplatňované právo voči týmto osobám, tieto osoby mali byť v žalobe označené, bez toho nemajú možnosť uplatniť svoje procesné práva ani sa k podanej žalobe vyjadriť.
2. Proti predmetnému rozsudku súdu prvej inštancie sa žalovaná odvolala a v odvolaní uviedla, že proti rozsudku súdu prvej inštancie podáva v celom rozsahu odvolanie, pretože súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, nedostatočne zistil skutkový stav veci, porušil právo žalovanej na spravodlivý proces a v konaní pred súdom prvej inštancie neboli splnené procesné podmienky na vydanie rozhodnutia. Pokiaľ ide o namietané porušenie práva žalovanej na spravodlivý proces a na súdnu ochranu, žalovaná v odvolaní poukázala na to, že nedala súhlas, aby súd prvej inštancie konal (vyhlásil rozsudok) bez nariadenia pojednávania, preto podľa jej názoru neboli splnené procesné podmienky na rozhodnutie bez nariadenia pojednávania. V uvedenej súvislosti žalovaná v odvolaní uviedla, že postupom súdu prvej inštancie jej bola odňatá možnosť konať pred súdom, nakoľko jej súd prvej inštancie znemožnil realizáciu tých procesných práv, ktoré jej zákon priznáva, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a na súdnu ochranu. K nesprávnemu právnemu posúdeniu zo strany súdu prvej inštancie došlo podľa žalovanej z toho dôvodu, že súd prvej inštancie neposudzoval okolnosti vypratania nehnuteľnosti aj v kontexte možného práva žalovanej na bytovú náhradu podľa ustanovenia § 712 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka. Rovnako súd prvej inštancie neposudzoval podľa žalovanej okolnosti vypratania predmetných nehnuteľností v kontexte možného rozporu s dobrými mravmi. Z uvedeného dôvodu je rozsudok súdu prvej inštancie podľa názoru žalovanej predčasný. Vo vzťahu k nedostatočnému zisteniu skutkového stavu žalovaná v odvolaní uviedla, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, nakoľko súd prvej inštancie nevykonal výsluchy účastníkov konania, prípadne iných osôb. Súd prvej inštancie v dôsledku svojho nesprávneho procesného postupu mohol podľa žalovanej dospieť k nesprávnym skutkovým zisteniam, pričom k uvedeným vadám konania došlo z toho dôvodu, že súd prvej inštancie nenariadil vo veci pojednávanie.
Na základe uvedených skutočností žalovaná v odvolaní navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
3. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovanej nevyjadrila.
4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovanej v rozsahu a z dôvodov daných ustanovením § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP (a contrario) a rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku I. o povinnosti žalovanej vypratať tam špecifikované nehnuteľnosti a v súvisiacom výroku III. o trovách konania podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil; vo zvyšnej časti (výrok II.) ostal rozsudok súdu prvej inštancie nedotknutý.
5. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti záverov súdu prvej inštancie premietnutých do odvolaním napadnutého výroku I. rozsudku súdu prvej inštancie a do súvisiaceho výroku III. o trovách konania, z hľadiska odvolacích dôvodov uplatnených žalovanou v odvolaní v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h), f), a) a b) CSP. Žalovaná v odvolaní namietala a) procesné pochybenie súdu prvej inštancie tvrdiac, že súd prvej inštancie rozhodol bez jej súhlasu rozsudkom bez nariadenia pojednávania, v dôsledku čoho jej bola odňatá možnosť konať pred súdom, nakoľko jej súd znemožnil realizáciu tých procesných práv, ktoré jej zákon priznáva, b) nesprávne právne posúdenie spočívajúce v tom, že súd prvej inštancie neposudzoval okolnosti vypratania nehnuteľnosti v kontexte možného práva žalovanej na bytovú náhradu podľa ustanovení § 712 a nasl. Občianskeho zákonníka a v kontexte možného rozporu s dobrými mravmi.
6. Po prejednaní odvolania žalovanej odvolací súd uvádza, že odvolanie žalovanej nepovažuje za opodstatnené, a to z nasledovných dôvodov:
7. Podľa ustanovenia § 177 ods. 1 CSP, súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie.
8. Podľa ustanovenia § 177 ods. 2 písm. b) CSP, pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia.
9. Podľa ustanovenia § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
10. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie doručil stranám sporu spolu s poučeniami o procesných právach a povinnostiach zo dňa 16. 11. 2020 výzvu, aby sa strany sporu v lehote 15 dní od doručenia výzvy vyjadrili, či súhlasia alebo nie s tým, že vo veci bude rozhodnuté bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 177 ods. 2 písm. b) CSP; pričom ich v zmysle ust. § 157 ods. 2 CSP poučil, že ak sa v určenej lehote nevyjadria, bude sa predpokladať, že nemajú námietky proti rozhodnutiu bez nariadenia pojednávania. Uznesením č. k. 9C/27/2020-37 z toho istého dňa (16. 11. 2020) okresný súd vyzval žalovanú, aby sa v lehote 15 dní odo dňa doručenia výzvy vyjadrila k žalobe, aby vo vyjadrení k žalobe na svoju obranu uviedla rozhodujúce skutočnosti a aby predložila a označila súdu dôkazy v prípade, že nárok žalobkyne v celom rozsahu neuznáva; predmetné uznesenie a výzva boli žalovanej doručené dňa 02.12.2020. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaná súdu prvej inštancie predmetnú výzvu s vyznačeným súhlasom či nesúhlasom s rozhodnutím bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 177 ods. 2 písm. b) CSP v určenej lehote a ani dodatočne nedoručila, preto súd prvej inštancie mal v zmysle vyššie uvedeného poučenia podľa § 157 ods. 2 CSP správne za to, že žalovaná súhlasí s rozhodnutím bez nariadenia pojednávania, a teda procesne nepochybil, keď navyše s dostatočným časovým odstupom po uplynutí 15. - dňovej lehoty od doručenia výzvy na vyjadrenie súhlasu či nesúhlasu s vyhlásením rozsudku bez nariadenia pojednávania, v súlade s ust. § 177 ods. 2 písm. b) v spojení s ust. § 157 ods. 2 CSP, rozsudok dňa 18. 01. 2022 v predmetnej veci vyhlásil. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že k vyhláseniu rozsudku bez nariadenia pojednávania súdom prvej inštancie došlo aj po márnom uplynutí predĺženej lehoty na vyjadrenie žalovanej k žalobe, ktorá (lehota na vyjadrenie žalovanej k žalobe) bola súdom prvej inštancie na základe žiadosti žalovanej zo dňa 17.12.2020 uznesením č. k. 9C/27/2020- 48 zo dňa 22.12.2020 predĺžená do 31.01.2021.
11. V uvedenej súvislosti odvolací súd poukazuje na odsek 15. odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku, kde okresný súd uviedol, že „žalovaná zostala v konaní nečinná napriek tomu, že jej bola doručená žaloba spolu s prílohami, vrátane poučení v súlade s ustanoveniami Civilného spotového poriadku, k žalobe sa nevyjadrila, skutkové tvrdenia žalobkyne nespochybnila“. Z uvedeného je zrejmé, že pokiaľ žalovaná sama nevyužila procesné možnosti, ktoré jej vyplývajú zo zákona - z Civilného sporového poriadku (nevyjadrila nesúhlas s rozhodnutím súdu bez nariadenia pojednávania, nevyužila možnosť - napriek predĺženej lehote - vyjadriť sa k žalobe, spochybniť skutkové tvrdenia žalobkyne, navrhnúť a predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení), nemá jej odvolacia argumentácia o odňatí možnosti konať pred súdom v dôsledku tvrdeného nesprávneho procesného postupu súdu prvej inštancie opodstatnenie tak, aby mohla právne relevantným spôsobom spochybniť správnosť procesného postupu okresného súdu v takej miere, aby zakladal dôvod na zrušenie odvolaním napadnutého rozhodnutia okresného súdu odvolacím súdom v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP; uvedenú odvolaciu námietku žalovanej preto považuje odvolací súd, za neopodstatnenú.
12. Pokiaľ žalovaná v odvolaní namietala, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP), keď neposudzoval okolnosti vypratania predmetných nehnuteľností v kontexte možného práva žalovanej na bytovú náhradu podľa ustanovení § 712 a nasl. Občianskeho zákonníka, odvolací súd uvádza, že právo žalobkyne domáhať sa vypratania nehnuteľností špecifikovaných vo výroku I. odvolaním napadnutého rozsudku, súd prvej inštancie správne posúdil podľa ust. § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré ustanovenie upravuje právo vlastníka na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje. V konaní pred súdom prvej inštancie nebolo preukázané, že by žalovaná mala akýkoľvek právny dôvod (titul) užívať nehnuteľnosti, ktorých vypratania sa v rozsahu vymedzenom vo výroku I. žalobkyňa žalobou podanou voči žalovanej dôvodne domáhala. V nadväznosti na uvedené odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie posúdil vec podľa správneho ustanovenia zákona - § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka; ustanovenie § 712 a nasl. Občianskeho zákonníka nemal dôvod aplikovať a vypratanie predmetných nehnuteľností nemal dôvod posudzovať v kontexte práva žalovanej na bytovú náhradu, pretože na to neboli splnené predpoklady vyplývajúce z tzv. hypotézy právnej normy - ust. § 712 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktorými je predovšetkým (ale nielen) vyprataniu nehnuteľnosti predchádzajúca existencia nájomného vzťahu, ktorá v konaní nebola preukázaná.
13. Na základe uvedených skutočností odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku I. a v súvisiacom výroku III. o trovách konania podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil konštatujúc, že v konaní nebolo preukázaná, že by sa žalobkyňa domáhala realizácie svojho vlastníckeho práva v rozpore s dobrými mravmi, tak ako to v odvolaní namietala žalovaná, keď súdu prvej inštancie v odvolaní vytkla, že neposudzoval žalobou uplatnený nárok žalobkyne z hľadiska dobrých mravov; vo zvyšnej časti (výrok II.) ostal rozsudok súdu prvej inštancie nedotknutý.
14. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a ust. § 262 ods. 2 CSP tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do 3 dní od právoplatnosti uznesenia okresného súdu o výške náhrady trov konania.
15. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP).
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.