Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12T/139/2007

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Martine v konaní pred samosudcom JUDr. Jozefom Medveďom, na hlavnom pojednávaní dňa 7.7.2014, v trestnej veci proti obž. I. Č., pre trestný čin sprenevery podľa , Tr. účinného do 31.12.2005, takto

rozhodol:

Obžalovaný I. Č.T., nar. XX.X.XXXX E. C., naposledy bytom P. Č.. XXX, okres P. P., t.č. na neznámom mieste,

u z n á v a s a z a v i n n é h o, že

ako živnostník podnikajúci pod obchodným menom I. Č.-E. G., s miestom podnikania C., P. XX, dňa 9.12.2003 v Bratislave podpísal ako komisionár komisionársku zmluvu č. XXXXX s komitentom W. D., S..D.., Y. X/A, J., na základe ktorej sa zaviazal vo vlastnom mene, ale na účet komitenta zariadiť predaj nálepiek, ktorými sa preukazuje zaplatenie úhrady za užívanie diaľnic, bol povinný poukazovať úhrady z predaja nálepiek v prospech účtu komitenta, v roku 2004 prevzal od komitenta diaľničné nálepky v celkovej hodnote 13.911.250,-Sk, ktoré odpredal, avšak časť príjmu z predaja vo výške 2.882.750,-Sk neodviedol komitentovi, ale si ho ponechal pre svoju potrebu, čím spôsobil škodu spoločnosti W. D., S..D.., Y. X/A, J., vo výške 2.882.750,-Sk ( 95.689,77,-Eur ),

t e d a

- prisvojil si cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobil tak na cudzom majetku značnú škodu,

č í m s p á c h a l

- trestný čin sprenevery podľa , Tr. účinného do 31.12.2005. Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 248 ods. 4 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 v spojení s § 35 ods. 3 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 ( dva ) roky.

Podľa § 58 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. účinného do 31.12.2005 obžalovanému výkon trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 59 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 určuje skúšobnú dobu v trvaní 5 ( päť ) rokov.

Podľa § 35 ods. 3 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 zrušuje vo výroku o treste rozsudok Okresného súdu Martin z 18.3.2014, právoplatný 3.4.2014, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. e/ Tr. zák., za čo bol odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiace s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 14 mesiacov. Zároveň sa zrušujú všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa súd poškodeného W. D., S..D.., D. D. Y. X/A, J., IČO : 35758601 odkazuje s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Martine podal dňa 27.9.2007 na tunajšom súde obžalobu sp. zn. zo dňa 26.9.2007 na obvineného I. Č., L.. XX.X.XXXX v C., a to pre trestný čin sprenevery podľa , Tr. účinného do 31.12.2005, ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe ako je uvedený vo výroku o vine tohto rozsudku.

Samosudca Okresného súdu Martin opatrením č. k. -210 zo dňa 5.6.2014 rozhodol v zmysle , že trestné konanie proti obž. I. Č. sa vykoná podľa a nasl. ako proti ušlému, keďže bolo preukázané, že obžalovaný sa vyhýba trestnému konaniu tým, že sa skrýva.

Samosudca Okresného súdu Martin vykonal na hlavných pojednávaniach dokazovanie výsluchom svedkov G. B. a W. D.; prečítaním zápisnice o výsluchu svedka poškodeného W.. J. Š. z prípravného konania, podľa so súhlasom obhajcu a prokurátora; ako aj prečítaním listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise a pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. , podľa

Obžalovaný I. Č. pri svojom výsluchu v procesnom postavení obvineného v štádiu prípravného konania dňa 19.2.2007 a rovnako aj na hlavnom pojednávaní, ktorého sa zúčastnil dňa 10.12.2009 využil svoje právo a vo veci odoprel vypovedať. Svedok G. B. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že bol vedúcim prevádzok úradného váženia v Bratislave na hraničných priechodoch, kde sa predávali diaľničné známky. Základnú distribúciu robil obž. Č.. Známky sa brali vo väčších množstvách od dodávateľov, myslí tým firmu W.. Keď prevzal diaľničné známky tak ich potom rozvážal buď sám alebo obž. Č., záviselo to od konkrétnej situácie. Známky sa rozdeľovali podľa potreby jednotlivých prevádzok na hraniciach napr. s Maďarskom v Medveďove, s Poľskom v Trstenej. Preberania a odovzdávania boli vždy podložené nejakým dokladom. On bol vedúcim pre dve prevádzky J. - O. S. J.. Na týchto prevádzkach manko nikdy nevzniklo, čo sa týka ostatných prevádzok alebo priamo centra firmy, k tomuto sa vyjadriť nevie. Firma E. mala 4 prevádzky na hraničných priechodoch - Bratislava Berg, Rajka, Trstená a Medveďov, predtým bolo aj Komárno. On mal na starosti len predaj na hraniciach, o ostatných predajných miestach sa nevie vyjadriť. Vo firme bol zamestnaný do konca júla r. 2004. Od 1.5.2004 skončila činnosť na hraniciach v súvislosti so vstupom do EÚ. Po nahliadnutí do spisu svedok uviedol, že pokiaľ ide o preberacie protokoly č. 44036/11-44036/003 ( č.l. 34-42 spisu ), vyzerá to na jeho podpisy, taktiež na č.l. 67. Podpisy na preberacích protokoloch, ktoré sú na č.l. 31, 32 a 33 spisu nie sú jeho podpismi a na č.l. 39 je podpis pána Š.. Je možné, že p. Š. bol s ním niekedy preberať známky na firme W., nespomína si. Pokiaľ ide o dva podpisy napr. na preberacom protokole č.l. XX, podľa neho to bolo tak, že známky prebrala firma E. a následne ich predala firme Pontón. Nálepky preberal na základe plnej moci od obž. Č. a tieto potom rozdeľovali podľa pokynov obžalovaného. Niektoré nálepky zostali na prevádzkach v Bratislave a ostatné sa odovzdávali na firmu v Martine, kde ich prebral obžalovaný a následne sa podľa jeho pokynu a potreby odviezli na prevádzky. Nespomína si, že by aj niekto iný mohol distribuovať diaľničné nálepky na jednotlivé prevádzky. Nálepky sa rozdeľovali na základe sumarizácie, ktorá bola na firme, taktiež každá prevádzka mala mesačný výkaz o stave zásob a predaja známok. Mesačne sa tieto výkazy posielali do Martina. Centrálnu sumarizáciu predaja v rámci firmy mal na starosti W. D.. On ako vedúci prevádzok tiež robil mesačné výkazy o predaji známok, ktoré odovzdával na firme v Martine, nestalo sa, že by mal manko. Fungovalo to tak, že po zvážení kamiónu na hraniciach sa predali príslušné nálepky. Mesačne sa urobil výkaz koľko sa predalo, koľko zostalo a peniaze sa potom odviedli na účet firmy. Čo sa týka uhrádzania faktúr za dodané známky, s týmto on neprichádzal do styku, tieto boli vyplácané cez firmu. Oni len odvádzali peniaze z predaja.

Svedok W. D. pred súdom vypovedal, že u obžalovaného pracoval ako zamestnanec, vedúci predajne na Ul. XX. S.. Pracoval tu asi v období rokov 2001 až 2005. V tejto predajni nepredávali diaľničné nálepky, iba výpočtovú a kancelársku techniku. Čo sa týka predaja diaľničných známok, tieto obžalovaný priamo nepredával, predávali sa v pobočkách. Tržby sa odvádzali na účet a potom dodávateľom diaľničných nálepiek. Výkon úhrad zabezpečoval obžalovaný z internetbankingu. Výkazy robil on. Z každej pobočky prišiel koncom mesiaca výkaz týkajúci sa predaja diaľničných nálepiek za predchádzajúci mesiac, kde bol zostatok z predchádzajúceho mesiaca, príjmy a výdaje za aktuálny mesiac, a teda aj zostatok k tomu mesiacu. Finančné operácie medzi jednotlivými pobočkami a firmou fungovali skôr bezhotovostne, ale možno aj hotovostne, už si na to nepamätá. Výkazy odovzdával obžalovanému a po jeho úprave sa tieto posielali dodávateľom. On nemal na starosti financie, nemal možnosť zistiť nejaké nezrovnalosti. Nevie sa vyjadriť k uhrádzaniu platieb dodávateľom. Platby priamo vykonával obžalovaný na základe vystavených faktúr. Čo sa týka mesačných výkazov o predaji, myslí, že sa uvádzali aj jednotlivé sumy podľa počtu a hodnoty predaných nálepiek. Tieto výkazy sa posielali aj dodávateľovi, pričom dodávateľov tam bolo predtým viac, bola to firma T.-O., tiež ministerstvo dopravy a spol. W.. Na základe tých prehľadov potom dodávateľ vystavil faktúru. Výkazy prišli z každého hraničného priechodu - Medveďov, Komárno, Rusovce, Čuňovo a Námestovo. Podľa výkazov sa od dodávateľa prevzali diaľničné nálepky, ktoré chýbali, pričom ich prevzatie v Bratislave vykonával väčšinou pán B.. Tento bol písomne poverený na preberanie nálepiek, aj ich potom fyzicky rozdeľoval na jednotlivé pobočky. Myslí, že nálepky preberal od dodávateľa len B. a obžalovaný ako majiteľ firmy. Čo sa týka vedúcich pobočiek, títo boli v podstate zodpovední za predaj nálepiek na konkrétnej pobočke a následne aj za vypracovanie výkazu predaja. Peňažné prostriedky z tržieb sa po odrátaní nejakých dohodnutých nákladov potom odvádzali na účet firmy.

Svedok W.. J. Š. v prípravnom konaní ( zápisnica zo dňa 22.3.2007 na č.l. 15 - 18 spisu ) vypovedal, že obž. I. Č. bol obchodný partner spol. W. D., S..D.., ktorý od nich odoberal diaľničné nálepky. V prvom štvrťroku daného roku dával aj výkazy, na základe ktorých sa robila platba a ku koncu emisie mal nezúčtovaných a neuhradených 2.882.750,-Sk. Viackrát obžalovaného kontaktovali a urgovali, aby uhradil uvedenú sumu, no napriek tomu ju neuhradil ani čiastočne. Obžalovaný tiež tento dlh písomne uznal do notárskej zápisnice zo dňa 24.1.2005. Pohľadávku začali vymáhať prostredníctvom exekútora, pričom v roku 2005 vymohli sumy 65.142,50,-Sk a 132.160,-Sk.

Na základe listinných dôkazov súd zistil, že medzi obžalovaným I. Č. - E. - G., D. D. P. XX, C., IČO : 35392797 ako komisionárom a spol. W. D., S..D.., D. D. Y., J., IČO : 35758601 ako komitentom bola dňa 9.12.2003 uzavretá komisionárska zmluva typ J. Č.. XXXXX. Predmetom zmluvy bol záväzok komisionára, že zariadi vo vlastnom mene pre komitenta a na jeho účet predaj nálepiek, ktorými sa preukazuje zaplatenie úhrady za užívanie diaľnic a ciest pre motorové vozidlá za rok 2004. Podľa článkov II, III zmluvy sa komisionár zaviazal o.i. prevziať diaľničné nálepky v dohodnutých množstvách, nominálnych hodnotách a evidenčných číslach svojím štatutárnym zástupcom - G. B.; predávať diaľničné nálepky za predajnú cenu ( nominálnu hodnotu ) podľa prílohy cestného zákona; zabezpečiť evidenciu diaľničných nálepiek; vykonávať po skončení každého mesiaca mesačné vyúčtovanie predaných nálepiek na predpísanom tlačive a faktúru na príslušnú odplatu - províziu zaslať komitentovi spolu s vyúčtovaním predaných nálepiek; vo výkaze uvádzať aj zostatok nálepiek na sklade a predkladať výkazy aj v prípade ak sa neuskutočnil žiadny predaj; poukazovať úhrady z predaja nálepiek v jednotlivých mesiacoch v prospech účtu komitenta najneskôr do 5-teho dňa nasledujúceho mesiaca. Podľa článku VI zmluvy komisionár v celom rozsahu zodpovedá komitentovi za prevzaté diaľničné nálepky a preberá záväzok zaplatiť komitentovi predajnú hodnotu predaných nálepiek, a to aj v prípade ak tretia osoba svoj záväzok nesplnila. Podľa ročného zúčtovania predaja a zásob diaľničných nálepiek obžalovaným za obdobie roka 2004 súd zistil, že firma obžalovaného I. Č. - E. - G. predala diaľničné nálepky v celkovej hodnote 13.911.250,-Sk, ktoré boli následne fakturované spol. W. D., S..D.., avšak čiastku 2.882.750,- Sk obžalovaný na účet komitenta neodviedol.

V súlade s ust. súd pri svojom rozhodovaní prihliadal len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy na hlavnom pojednávaní vykonané. Podľa súd hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Trestného činu sprenevery podľa Tr. účinného do 31.12.2005 sa dopustí ten, kto si prisvojí cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobí tak na cudzom majetku škodu nie nepatrnú. Zverenou vecou sa rozumie vec vo vlastníctve inej osoby, ktorú má páchateľ v oprávnenom užívaní resp. v držbe so záväzkom použiť ju len na dohodnutý účel alebo za dohodnutých podmienok ju vlastníkovi vrátiť. Prisvojením veci sa rozumie odňatie veci z dispozície vlastníka alebo inej osoby, ktorá ju má oprávnene, bez súhlasu, s úmyslom s ňou nakladať ako s vlastnou vecou. Vecou sú okrem iného aj hotovostné peňažné prostriedky. Značnou škodou je podľa Tr. účinného do 31.12.2005 škoda dosahujúca najmenej 100 násobok minimálnej mesačnej mzdy tzn. v danom prípade 690.000,-Sk. Z hľadiska subjektívnej stránky ide o úmyselný trestný čin ( Tr. účinného do 31.12.2005 ).

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k jednoznačnému záveru, že obžalovaný I. Č. sa dopustil trestného činu, ktorý mu kladie za vinu obžaloba. Svojím konaním naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu sprenevery podľa , Tr. účinného do 31.12.2005, keďže si prisvojil cudziu vec ( peňažné prostriedky ), ktorá mu bola zverená a spôsobil tak na cudzom majetku značnú škodu. Komisionárska zmluva ako zmluvný typ je upravená v a nasl. . Podľa veta druhá , vlastnícke právo k hnuteľným veciam získaným pre komitenta nadobúda komitent ich odovzdaním komisionárovi. V danom prípade sa jednalo o peňažné prostriedky z tržieb za predaj diaľničných nálepiek v ich nominálnej hodnote, ktoré bol obžalovaný ako komisionár v zmysle svojich zmluvných povinností odvádzať na účet komitenta. Obžalovaný sa ku spáchaniu činu nepriznal a využil svoje právo vo veci nevypovedať. Zo spáchania činu je usvedčovaný výpoveďou svedka W.. J. Š., nepriamo i výpoveďami svedkov G. B. S. W. D., ktorí popísali akým spôsobom fungovalo preberanie, predaj, zúčtovanie a úhrady za diaľničné známky, ktoré boli odoberané firmou obžalovaného I. Č. - E. - G. od dodávateľa W. D., S..D... Svedok B. potvrdil, že preberal diaľničné nálepky na základe splnomocnenia obžalovaného ( čo vyplýva i z článku II písm. b/ bod 1 komisionárskej zmluvy ) a tieto sa potom rozdeľovali medzi jednotlivé pobočky na hraničných priechodoch. Centrálnu sumarizáciu mal na starosti W. D., ktorý bol zamestnaný v sídle firmy v Martine. Svedok D. vo svojej výpovedi pred súdom potvrdil, že diaľničné nálepky sa predávali v pobočkách, ktoré zasielali mesačné výkazy o predaji a peňažné prostriedky z tržieb odvádzali na účet firmy. Výkazy odovzdával obžalovanému a po jeho úprave sa tieto posielali dodávateľom. Platby priamo vykonával obžalovaný na základe vystavených faktúr. Obž. I. Č. je ďalej zo spáchania činu usvedčovaný listinnými dôkazmi, najmä protokolmi o preberaní diaľničných nálepiek za jednotlivé mesiace roku 2004, vystavenými faktúrami a zálohovými faktúrami dodávateľa W. D., S..D.., ročným zúčtovaním predaja diaľničných známok a výpisom z bankového účtu poškodeného. Podľa predložených listinných dôkazov bola hodnota diaľničných známok predaných firmou obžalovaného 13.911.250,-Sk, pričom celkovo obžalovaný komitentovi odviedol za predaj iba sumu 11.028.500,-Sk. Rozdiel zodpovedá výške škody t.j. sprenevereným peňažným prostriedkom z prijatých tržieb v sume 2.882.750,-Sk. Súd v tomto smere ešte poukazuje, že dlh vyplývajúci z komisionárskej zmluvy č. XXXXX obžalovaný uznal čo do právneho dôvodu a výšky v notárskej zápisnici napísanej na Notárskom úrade JUDr. Kataríny Valovej, so sídlom v Bratislave I , dňa 24.1.2005 pod č. N 29/2005, Nz 3112/2005, NCRIs 3062/2005. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd obžalovaného uznal za vinného zo skutku v zmysle obžaloby prokurátora a tento právne kvalifikoval ako trestný čin sprenevery podľa , Tr. účinného do 31.12.2005. V danom prípade by právna kvalifikácia činu podľa Tr. účinného od 1.1.2006 pre obžalovaného nebola priaznivejšia, vzhľadom na výmeru trestnej sadzby trestu odňatia slobody uvedenú v ust. , Tr. zák. účinného od 1.1.2006 v rozsahu 3 až 10 rokov.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu u páchateľa súd vychádzal z ustanovení , a nasl. Tr. účinného do 31.12.2005, v zmysle ktorých je účelom trestu chrániť spoločnosť pred páchateľmi trestných činov, zabrániť odsúdenému v ďalšom páchaní trestnej činnosti a vychovať ho k tomu, aby viedol riadny život, a tým výchovne pôsobiť aj na ostatných členov spoločnosti. Z uvedených ustanovení vyplýva, že základnými funkciami trestu sú represívna, výchovná ako aj preventívna, vo forme individuálnej a generálnej prevencie. Pri určení druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne na stupeň nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť ( ), na možnosť nápravy a pomery páchateľa, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti. Súd prihliadne tiež u spolupáchateľov aj na to, akou mierou konanie každého z nich prispelo k spáchaniu trestného činu.

Pokiaľ sa jedná o osobu obžalovaného I. Č. súd zistil, že doposiaľ má podľa odpisu registra trestov 2 záznamy o odsúdeniach. V prvom prípade bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. zo dňa 23.2.2007, právoplatným 5.4.2007, a to pre trestný čin prijímania úplatku podľa § 160 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.8.1999, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody na 6 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 1 rok, pričom dňa 22.10.2008 bolo rozhodnuté o jeho osvedčení v skúšobnej dobe a teda v danom prípade sa už na neho musí hľadieť ako keby nebol odsúdený. Obž. sa žalovaného činu dopustil predtým ako bol vyhlásený odsudzujúci rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. zo dňa 18.3.2014, právoplatný 3.4.2014, ktorým bol uznaný za vinného z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. e/ Tr. zák., za čo bol odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiace s podmienečným odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu 14 mesiacov. V danom prípade sa u páchateľa jedná o viacčinný súbeh trestných činov a preto sú splnené zákonné podmienky na uloženie súhrnného trestu odňatia slobody v zmysle Tr. účinného do 31.12.2005. S prihliadnutím na osobu obžalovaného, okolnosti prípadu, stupeň nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť ( Tr. účinného do 1.1.2006 ) ako i pomerne dlhú dobu, ktorá uplynula od spáchania činu súd rozhodol o uložení trestu odňatia slobody na samej dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby vo výmere 2 roky, pričom obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 5 rokov. Podľa záveru súdu uložený podmienečný trest odňatia slobody je dostatočný z hľadiska prevýchovného pôsobenia na páchateľa i ochranu spoločnosti. Počas skúšobnej doby je obžalovaný povinný viesť riadny život a nedopúšťať sa úmyselného protiprávneho konania, v opačnom prípade môže súd rozhodnúť, že uložený trest odňatia slobody, ktorého výkon bol podmienečne odložený vykoná.

Podľa súd poškodeného W. D., S..D.. v celom rozsahu odkázal s uplatneným nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie, a to jednak z dôvodu, že zo strany poškodeného nebola preukázaná aktuálna výška pohľadávky voči obžalovanému, ktorú poškodený od roku 2005 vymáha prostredníctvom exekúcie, ako i skutočnosť, že obžalovaný svoj dlh ( zodpovedajúci výške škody ) uznal vo vyššie uvedenej notárskej zápisnici zo dňa 24.1.2005, ktorá je riadnym exekučným titulom v zmysle Exekučného poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Martine do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok ( § 306/2 ). Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)

- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.

Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť.