Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15C-32-2014.pdf
PDF · 74.12 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/32/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave rozhodol samosudkyňou JUDr. Gabrielou Donnerovou v právnej veci navrhovateľa T. Š., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. XX, B., proti odporkyni L. Š., nar. XX. X. XXXX, bytom M. XX, B., zastúpenej JUDr. Jaroslavom Belkom, advokátom, so sídlom Poľnohospodárska 36, Bratislava, o rozvod manželstva
rozhodol:
Súd manželstvo účastníkov T. Š., nar. XX. XX. XXXX a L. Š., predtým A., rodenej B., nar. XX. X. XXXX, uzavreté dňa XX. XX. XXXX, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Mestskej časti B. - X. B. V. B. vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod por. č. XX, r o z v á d z a.
Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 12. 02. 2014, podaným na súd dňa 13. 02. 2014, domáhal rozvodu manželstva s odporkyňou. Podanie návrhu na súd navrhovateľ odôvodnil tým, že manželstvo účastníkov bolo harmonické len prvý rok po jeho uzavretí. Potom vzájomné vzťahy medzi manželmi ochladli. Navrhovateľ sa s odporkyňou presťahoval do väčšieho prenajatého bytu a skúsili, či ich manželstvo bude fungovať tak, že každý z nich bude mať viac súkromia, ale nefungovalo to. Odporkyňa sa stále viac zdržiavala mimo domova, vyhľadávala si také aktivity, aby nemusela s navrhovateľom tráviť čas. Zašlo to tak ďaleko, že sa navrhovateľ v auguste 2012 odsťahoval z bytu, kde spolu s odporkyňou bývali, pretože z jej strany nebola ochota na ich vzťahu ďalej pracovať a všetok svoj voľný čas a pozitívnu energiu začala odporkyňa venovať pre navrhovateľa cudzím ľuďom. O odporkyni nemá navrhovateľ od tej doby žiadne informácie, zmenila si telefónne číslo a vôbec nie sú v kontakte. Navrhovateľ zároveň súhlasil s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania.
Odporkyňa vo svojom vyjadrení k návrhu navrhovateľa súhlasila s rozvodom manželstva a zároveň súhlasila s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania.
Navrhovateľ a odporkyňa sú slovenskí štátni občania, slovenskej národnosti. Obaja žijú vo svojom treťom platnom manželstve. Z manželstva účastníkov nepochádzajú žiadne deti.
Miestna príslušnosť Okresného súdu Bratislava II v Bratislave na konanie o rozvod manželstva podľa § 88 ods. 1 písm. a) O. s. p. je daná tým, že posledné spoločné bydlisko manželov bolo v B., na ulici O. XX, kde v čase podania návrhu na súd nebýval žiaden z manželov, ale v obvode tunajšieho súdu býva navrhovateľ.
Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovanie potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode vždy na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 115a ods. 1 O. s. p. na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.
Podľa § 156 ods. 3 O. s. p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
V zmysle vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení, mal súd za preukázané, že si manželstvo účastníkov dlhodobo neplní svoje základné funkcie uvedené v ustanovení § 18 Zákona o rodine, keď manželia nie sú si rovní v právach a povinnostiach, nežijú spolu, vzájomne nerešpektujú svoju dôstojnosť a nepomáhajú si navzájom. Vzhľadom na to, že vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a dlhodobo rozvrátené a nemožno od nich očakávať obnovenie manželského spolužitia, ktoré by si plnilo svoje funkcie, súd návrhu navrhovateľa vyhovel a manželstvo účastníkov rozviedol.
Keďže navrhovateľ a odporkyňa súhlasili s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania, súd má za to, že tu nie je daný rozpor s požiadavkou verejného záujmu a z listinných dôkazov predložených účastníkmi konania má súd dostatok informácií potrebných pre rozhodnutie vo veci samej, súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania a dňa 07. 7. 2014 verejne vyhlásil rozsudok vo veci samej.
Oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku súdom bolo oznámené na úradnej tabuli tunajšieho súdu od 23. 6. 2014 (§ 156 ods. 3 O. s. p.).
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 144 O. s. p., podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 1, 2 O. s. p.).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).